Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Milina Jánošková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/131/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112213926
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3112213926.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobkyne O. Z., rod.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, práv. zast. Mgr. Tomášom Balážom, advokátom so sídlom v
Žiline, Štúrova č. 1 proti žalovanému F. W., nar. XX.XX.XXXX, občanovi SR, bytom H. H., W. č. XXX/
XX, práv. zast. JUDr. Pavlom Čicmancom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Hasičská č. 3855 o určenie
vlastníckeho práva takto
r o z h o d o l :
Žaloba s a z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 28.05.2012 domáhala, aby súd určil, že je vlastníčkou
nehnuteľností : pozemku parc. registra „ C“ č. XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX,
pozemku parc. reg. „C“ č. XXX - záhrady o výmere XXXmX a rodinného domu súp.č. XXX na parc.č.
XXX nachádzajúcich sa v k. ú. H. H., zapísaných v LV č. XXX vedenom Z. katastra H., G. úrad H.
a náhrady trov konania. Uviedla, že bola vo veľkej finančnej tiesni a obrátila sa na žalovaného so
žiadosťou o požičanie peňazí na pohreb otca. Žalovaný jej požičal asi 9.000,-Sk a keďže nemala
peniaze na vrátenie dlhu, žalovaný jej ponúkol, že si dlh môže u neho v pohostinstve odpracovať. Toto
mu nepostačovalo a naliehal ma žalobkyňu, aby za účelom vyrovnania dlhu predala svoj dom. Dňa
31.07.2009 žalovaný oznámil žalobkyni , že po 2 mesiacoch práce bez zmluvy pôjdu spolu podpísať
pracovnú zmluvu. Namiesto podpísania pracovnej zmluvy ju žalovaný zobral k notárke , kde jej na podpis
predložil zmluvu o prevode nehnuteľností. Žalobkyňa je priemernou a neskúsenou spotrebiteľkou,
ktorá v najlepšej viere uzavrieť pracovnú zmluvu podpísala zmluvu o prevode nehnuteľností. Vôľa
žalobkyne však nebola predať svoje obydlie. Žalovaný zneužil jej dôverčivosť a pocit zaviazanosti
spojený s poskytnutím pôžičky a týmto sa žalovaný dostal k jej nehnuteľnostiam bez toho, aby jej uhradil
kúpnu cenu. Žalovaný je konateľom spol. VAŠE FINANCIE, s.r.o. , ktorá poskytuje úvery nebankovým
spôsobom a žalobkyňa má informácie, že žalovaný poskytol pôžičky viacerým. Žalobkyňa sa dozvedela
o prevode nehnuteľností až začiatkom roku 2010 od svojho brata, ktorý na katastri zistil, že dom je
predaný žalovanému. Zmluvu o prevode nehnuteľností žalobkyňa považovala za absolútne neplatný
právny úkon, pretože nikdy nemala v úmysle predať nehnuteľnosti žalovanému a tak pristúpiť na skrytú
formu vyrovnania svojho dlhu voči žalovanému. Žalobkyňa bola nútená tento dom opustiť, lebo žalovaný
tam nasťahoval iného svojho klienta, s ktorým uzavrel zmluvu o úvere a ktorého tiež mal pripraviť o
nehnuteľnosti.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Nepoprel, že žalobkyňa u neho upratovala. Toto robila bez akejkoľvek
písomnej zmluvy a on ju za upratovanie riadne vyplácal v hotovosti. Sama žalobkyňa sa sťažovala, že má
dlhy, že ten dom sama neutiahne a chce ho predať. Žalovaný jej žiadne peniaze nepožičiaval, dohodli
sa na tom, že odkúpi jej nehnuteľnosti za sumu 40.000,-€, pripravil zmluvy a tieto doniesol žalobkyni na
podpis. Tieto zmluvy mala doma, na druhý deň sa išlo k notárovi, kde sa overili podpisy, pričom žalovaný
následne asi hodinu na to vyplatil žalobkyni v hotovosti u nej doma sumu 40.000,-€ a zmluvy zaniesol
na kataster. O tom, že žalobkyňa vyššie uvedenú sumu prevzala, nemá okrem kúpnej zmluvy žiaden
doklad. Bol vypovedať asi 1,5 roka po uzavretí zmluvy na polícií, pričom nevie ako sa celá vec uzavrela a
nie je pravda, že by podpisy na zmluve boli falošné, boli overené u notára. Žalobkyňa ešte musela dodať
úmrtný list otca, lebo bolo na LV uvedené vecné bremeno a to právo doživotného bývania pre jej otca.
Odovzdala mu kľúče od domu a tým žalovaný považoval vec za uzavretú. Žalovaný uviedol, že do toho
domu chodila jedna osoba upratovať, išlo o Jozefa N.. N. spolu s jeho bratom boli dlžníkmi žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil kúpnu zmluvu zo dňa 31.07.2009, LV č.
XXX v k.ú. H. H., spis T.: P.-XXX/OEK -TN-XXXX, doklady o finančných prostriedkoch žalovaného v čase
uzavretia zmluvy, spis Okresného súdu A. N. XPs/X/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav veci :
Zmluvou o prevode nehnuteľností zo dňa 31.07.2009 predávajúca O. H. (teraz Z.) previedla na
kupujúceho F. W. nehnuteľnosti: parcely reg. „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXXmX a parc.č. XXX - záhrady o výmere XXXmX, dom- súp.č. XXX postavený na parc.č. XXX,
zapísané na LV č. XXX v k.ú. H. H.. V čl. II sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena predstavuje
40.000€ a bude vyplatená v deň podpisu kúpnej zmluvy, pred podaním návrhu na vklad na príslušnú
správu katastra. V čl. II bod X predávajúca svojím podpisom potvrdila prevzatie kúpnej ceny v plnej
výške. Podpis žalobkyne na zmluve bol overený notárom.
Z LV č. XXX v k.ú. H. H. vyplýva, že vlastníkom parciel reg. „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXXmX a parc.č. XXX - záhrady o výmere XXXmX , dom- súp. č. XXX postavený na parc.č.
XXX je žalovaný, titulom kúpy č. V XXXX/XX.
Uznesením zo dňa 26.05.2010 sp.zn. T.: P.-XXX/OEK-TN-XXXX bolo zastavené trestné stíhanie
žalovaného za zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm. a/ Trest. zákona na tom skutkovom
základe, žalovaný uzatvoril zmluvu o prevode nehnuteľností s Máriou H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
H., R. č. XXX na kúpu nehnuteľností parc.č. XXX o výmere XXXmX a parc.č. XXX o výmere XXXmX
(rodinný dom so záhradou) v k.ú. H. H. za sumu 40.000,-€, pričom poškodená si myslela , že podpisuje
pracovnú zmluvu, čím bola uvedená do omylu a vznikla jej škoda 50.300€. Žalobkyňa vo svojej výpovedi
pred políciou uviedla, že predmetnú zmluvu si možno prečítala, ale nepamätá si, čo v nej bolo. V
predmetnom dome bývala do 16.04.2010, kedy z domu sama odišla. Trestné konanie bolo zastavené
pre chýbajúcu subjektívnu stránku trestného činu a to úmysel. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
16.07.2010.
Na Okresnom súd v Považskej Bystrici sa pod sp.zn. 3Ps /5/2012 od 04.09.2012 viedlo konanie o
pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobkyne. Rozsudkom Okresného súdu v A. N. č.k. XPs/X/
XXXX-38 zo dňa 31.1.2013 súd návrh zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.03.2013.
V odôvodnení rozhodnutia súd skonštatoval, ž žalobkyňa trpí mentálnou retardáciou do pásma ľahkej
debility a recidivujúcou depresívnou poruchou, tieto duševné poruchy jej však nebránia vykonávať
právne úkony.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38 ods.2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 40 ods.3 veta prvá Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou.
Podľa § 40a veta druhá Občianskeho zákonníka neplatnosti právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten,
kto ju sám spôsobil.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 133 ods.2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.
Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez takéhoto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. V danom prípade
sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností uvedených v LV č. XXX v k. ú. H.
H.. Na takomto určení je daný naliehavý právny záujem, lebo bez neho by nedošlo, v prípade úspechu
žalobkyne v spore, k zápisu jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Žalobkyňa svoje tvrdenia, že bola uvedená do omylu a kúpnu zmluvu podpísala v domnienke, že
podpisuje pracovnú zmluvu, nijako nepreukázala. Taktiež nebolo ničím podložené, že kúpna zmluva
mala zastrieť iný právny úkon, napríklad zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorá
by mala zabezpečovať vrátenie pôžičky v sume 9.000,-Sk. Žalovaný poprel, že by žalobkyni požičal
peniaze a tvrdil, že samotná žalobkyňa chcela dom predať, výšku kúpnej ceny 40.000,-€ navrhol on
a žalobkyňa ju akceptovala. Kúpnu zmluvu mala k dispozícii, mohla si ju prečítať. Okrem toho, bolo
treba vyriešiť vecné bremeno, ktoré bolo na liste vlastníctva zapísané, takže žalobkyňa musela vedieť,
že nepodpisuje žiadnu pracovnú zmluvu. Samotná žalobkyňa uviedla v konaní pred políciou, že kúpnu
zmluvu si možno prečítala, ale nepamätá sa, čo v nej bolo uvedené. V konaní sa nepreukázalo, že v
čase uzavretia kúpnej zmluvy žalobkyňa trpela nejakou duševnou poruchou, ktorá ju činila na taký úkon
neschopnou. Taktiež tvrdenie žalobkyne, že neprevzala kúpnu cenu mal súd za nevierohodné, pretože
v kúpnej zmluve uviedla, že kúpnu cenu prevzala a žalovaný preukázal, že v tom čase disponoval takou
čiastkou, ktorý zodpovedala kúpnej cene. Skutočnosti, tvrdené žalobkyňou neboli podložené nijakými
dôkazmi ani v tomto ani v trestnom konaní a súd nezistil žiadne dôvody, na základe ktorých by mal
jej tvrdenia bez akýchkoľvek ďalších dôkazov považovať za preukázané skutočnosti. Súd predmetnú
kúpnu zmluvu považoval v celom rozsahu za platný právny úkon. K podaniu žaloby zrejme žalobkyňu
motivovala tá skutočnosť, že ju občania obce upozornili na to, že žalovaný sa snažil cestou internetu
následne nehnuteľnosti, ktoré od nej kúpil, predať za oveľa vyššiu cenu. To však nie je dôvodom
neplatnosti pôvodnej kúpnej zmluvy, keďže cena bola predmetom dohody. Z týchto dôvodov súd žalobu
zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. Žalovaný, ktorý mal v konaní úspech
má právo na náhradu trov konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, avšak jeho zástupca
si trovy konania v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil a preto mu súd žiadne
trovy nepriznal podľa § 151 ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.