Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/179/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204707
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Ďumbalová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2113204707.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Martou Ďumbalovou, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, zastúp.: Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky , Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o určenie, že
žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom a o zaplatenie škody v
sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 330 €, s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd určil medzitýmnym rozsudkom,
že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom
OkresnéhosúduSenica,pretožetentonerozhodoložiadostiovydaniepoverenianavykonanieexekúcie
pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere, č. 2280260
dlžníkom /povinným/ P. /kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX 12081/2008 / v zákonom stanovenej lehote a rozsudkom aby rozhodol, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 125 € a z titulu nemajetkovej ujmy

sumu 330€ , všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť žalobcovi aj trovy konania. Ďalej
v žalobe uviedol, že žalobca je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú
činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v
exekučnom konaní navrhol písomným podaním a to postupom podľa ust. § 38 Exekučného poriadku
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 2280260 dlžníkom Jurajom Haršánym , pričom po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX12081/2008

ale exekučný súd neoznámil žalobcovi spisovú značku, pod ktorou sa exekučné konanie na súde
vedie, nakoľkovšakexekučnýsúdžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciespísanúsúdnym
exekútorom prijal na ďalšie konanie, došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou
žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej dobe. Exekučný súd
napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na
časpotrebnýkposúdeniuarozhodnutiu,rozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie

až dňa 10.2.2009 rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby / omeškanie viac ako 6 mesiacov/. Ako dôkaz označil príslušný spis
exekučného súdu, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti,.
Uviedol, že popísaný postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom,konkrétne s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniurozhodnutiaoudelenípoverenianavykonanieexekúciepristúpilažpoveľmidlhejdobe.Uviedol,

že nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku
48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky.Uviedol,žežalobcasadozvedelovšetkýchokolnostiachpriebehu
skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Uviedol, že si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil tak, že mu vznikla majetková škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej , kedy vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 €, na

udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 €, na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu , na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu , na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde 15 €, teda celkovo tak vynaložil sumu 125 € a táto suma by nezaťažila
žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie

exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu, ktorú výšku škody stanovil na základe paušalizácie
reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými
ťažkosťami a uviedol, že hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch,
funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. A uviedol,
že si uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia

práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov , zaručeného čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uviedol, že nesprávny

úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej
intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových
práv žalobcu. Uviedol, že uplatnenie nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu
za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov /definovaných zákonom stanovenou lehotou danou
k rozhodnutiu/ a základných práv a uviedol aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu

nemajetkovej ujmy a to: - neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu resp vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných
práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u žalobcu resp. u
členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti , nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, - úplné zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové

omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej
príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených
podnikateľskýchplánov,vyvolanástrataziskuzrealizovanéhoobchoduspôsobilahospodárskustratuna
strane žalobcu, ale aj na strane jej majiteľov, - nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej
republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú
požiadavku jednoduchého práva že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy
a realizácia základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa
súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite. Uviedol, že potreba náhrady nemajetkovej

ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej
nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práva a princípov právneho štátu. Uviedol,
že pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej
ústavným súdom , podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa
na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk , t.j. cca 660 € a poukázal

na nálezy ústavného súdu a preto si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom ,stratu dôvery v právo
a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky /spôsobenév priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu/ uplatnil sumu 330
€, ktorý výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55 € za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu a to práve na základe aplikáciu vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660

€ za rok : 12= 55 € za mesiac. Uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody,
žalovaný však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval, preto podal túto žalobu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe, zo dňa 20.5.2013 uviedla, že žalobca v žalobe síce uviedol
časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť

na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám, uviedla, že zo žaloby nie je ani zrejmé,
či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, pričom má za to, že všeobecný súd v konaní o
náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má napr. predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Uviedla, že dňa 23.4.2012 boli jej doručené prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa23.4.2012, vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012
boli okresnému súdu doručené žaloby, je zrejmé , že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 - mesačnej
lehoty, ale skôr, pričom poškodený podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto má za to,

že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Uviedla, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako
orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. preto nárok žalobcu nepovažuje
za predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému postupu uviedla, že prax ukázala, že lehota

na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch
existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo
sa prejavilo veľkým počtom nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania, v
tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ / Asturcom C-40/08/, ktorý nevylučuje posúdenie

zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní, pričom unáhlené konanie zo strany súdu , by mohlo viesť
k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa
všetky kritéria zákonnosti. Uviedla, že zo samej dikcie § 44 os. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, 15
dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného

titulu okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. Uviedla, že podľa §
9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vyhádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia ,ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uviedla, že zo skutkových tvrdení uvádzaných v niektorých

žalobách žalobcu, k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom 2009, v prípade
ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nevydaní
poverenia na vykonanie exekúcie v 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie nároku uplynula po troch
rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, vzhľadom k uvedenému vzniesla žalovaná námietku premlčania tohto

nároku ak došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009. Čo sa týka materiálnej škody uplatnenej v
paušálnej sume 125 €, žalovaná uviedla, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je
nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku a podľa nej, žalobca nepreukázal existenciu škody anároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať za hypotetické. K uplatnenej nemajetkovej ujme uviedla,
že podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného , jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije

a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení, pričom ak žalobca poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde
rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, toto poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, každé

prípadové okolnosti sú osobité, preto nemožno vychádzať z paušálnej sumy 660 €, ktorá by mala byť
priznaná za každý rok prieťahov a uviedla, že je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u
právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a
nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik
podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a taktiež žalobca nespresnil

v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Uviedla, že pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaná nemá za preukázaný
tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Poukázal na
skutočnosť, že podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov

na všetkých úrovniach štátnej moci, pretože celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré
pozostávajú z úrokov a iných poplatkov sa javia byť vysoké v niektorých prípadoch predstavujú náklady
takmer 100 % ročne zo sumy získanej od žalobcu a podľa všeobecných podmienok dlžník je povinný
zaplatiť v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov sankciu vo výške O,25 % denne, čiže až 91,25
% ročne, preto je žalobca vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc

slabé finančné a právne vedomie nizkopríjmových osôb, preto nie je možné opomenúť, že v takomto
prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade
návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia
alebo porušenia práva spotrebiteľa a s prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti
žalobcu, považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok

na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a
negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade
porušeniaprávažalobcuužsamotnékonštatovanieporušeniaprávmusíbyťpovažovanézadostačujúce
a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.
Žalovaná uviedla, že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca nepreukázal, že by

činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody,
ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi po
uplynutí 15-dňovej lehoty, uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou a má za to, že stav, v
ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti , pasivitou pri

obhajovaní svojich práv a najmä , že si uplatňuje ničím nepreukázané čiastky, či už podobe majetkovej
škody alebo nemajetkovej ujmy, preto pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., žalovaná považuje žalobu za právne neopodstatnenú
a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, prípisom zo dňa 20.5.2013, doručeným súdu dňa
27.5.2013, oznámilo, že žalovanej bolo v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 doručených 43 597
žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a predložilo súdu priebežne
vytváraný zoznam všetkých žiadostí, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup Okresného

súdu Senica, v ktorom zozname je uvedený aj povinný, ktorá žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
bola doručená žalovanej najskôr 27.4.2012.

Podľa exekučného spisu Okresného súdu Senica, č.k. 8 Er/2/2009, u exekútora vec vedená pod č. EX

12081/08, žiadosť o udelenie poverenia vo veci povinného P.
bola doručená súdu 8.1.2009 a poverenie bola vydané 10.2.2009 a doručené exekútorovi 17.2.2009 a
bolo vrátené súdu s oznámením exekútora, z 3.3.2010, doručeným 8.3.2010,že exekučné konanie proti
povinnému sa skončilo vymožením pohľadávky oprávneného aj s jej príslušenstvom..
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorý zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
zaškodu,ktorábolaspôsobenáorgánmiverejnejmoci,okremtretejčastitohozákonaprivýkoneverejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci , zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku /ďalej len žiadosť/ s príslušným orgánom podľa § 4.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. . 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu /§ 45/ a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak sú nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súdzistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že k omeškaniu s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie v predmetnej veci Okresným súdom Senica došlo viac ako 6 mesiacov, tak
ako uvádza v žalobe žalobca, pretože žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 8.1.2009 a
poverenie bolo vydané už 10.2.2009, teda 15 dňová lehota na jeho vydanie uplynula v zmysle § 44

ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. dňa 23.1.2009 a od 24.1.2009 sa dostal súd do omeškania, ktoré
trvalo do 9.2.2009, teda 17 dní a nie 6 mesiacov, ako uvádzal žalobca v žalobe, súd však prihliadol na
vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody, ktorú vzniesla žalovaná, vo vyjadrení
z 20.5.2013, pretože vydaním poverenia dňa 10.2.2009 a jeho doručením exekútorovi dňa 17.2.2009
sa poškodený dozvedel o škode, ktorá mu mala vzniknúť jeho nevydaním v zákonom stanovenej dobe
15 dní od doručenia žiadosti o jeho vydanie, nárok si však uplatnil u povinnej v zmysle § 4 ods. 1 písm.

a) zákona č. 514/2003 Z.z. až dňa 27.4.2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle §
19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., preto súd žalobu žalobcu zamietol, pričom mal za to, že žalobca ani
nepreukázal, že za uvedenú dobu omeškania súdu s vydaním poverenia a to 17 dní vznikla žalobcovi
škoda, tak ako si ju uplatnil žalobou, vzhľadom na krátku dobu omeškania súdu a následné vymoženie
pohľadávky exekútorom od povinného.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vzhľadom
na to, že súd nenariadil pojednávanie v predmetnej veci, pričom žalovaná nepreukázala, že jej trovy
konania vznikli, súd žalovanej aj s ohľadom na predmet sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l Občianskeho súdneho poriadku,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§ 205 a Občianskeho súdneho poriadku/,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
-
Odvolanie treba predložiť súdu s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľne súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.