Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 16, 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/50/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110219511
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3110219511.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa H. H., občana

A. republiky, bytom H. nad Q., G. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom,
so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 15/25, proti odporcovi H. X., občanovi Slovenskej republiky, bytom U.
Y. XX, U., právne zastúpenému JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r. o., so sídlom Považská Bystrica,
Šoltésovej 346/1, IČO 36 860 654, o vydanie vecí, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý vydať navrhovateľovi repliku nemeckého obrneného motorového vozidla typu
SdKfz251postavenéhonapodvozkuOT810,číslopodvozkuXXXXKXareplikunemeckéhoobrneného
motorového vozidla typu SdKfz 251 postaveného na podvozku OT 810, číslo podvozku

XXXX EX do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu vydania 2 kusov replík nemeckého vozidla
SdKfz251 postavených na podvozku OT XXX, číslo podvozku XXXX KX a XXXX EX. Uviedol, že s
odporcom uzavrel dňa 16.11.2007 kúpnu zmluvu na základe, ktorej od neho odkúpil vyššie uvedené
obrnené transportéry. Dohodnutá kúpna cena bola odporcovi riadne vyplatená. Na základe ďalších
okolností súvisiacich s vývozom zo Slovenskej republiky boli vozidlá umiestnené v objekte odporcu.

Účastníci uzavreli písomne zmluvu o uskladnení vozidiel na dobu určitú do 28.02.2009.
Podľa zmluvne dohodnutého sa úschova realizovala bezplatne. Dňa 31.05.2010 navrhovateľ odporcovi
oznámil, že má všetky doklady
potrebné na vývoz vozidiel. Dňa 02.06.2010 však odporca mailom oznámil, že od kúpnej zmluvy
odstupuje a vozidlá nevydá.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Kúpnu zmluvu zo dňa 16.11.2007 považoval pre rozpor so

zákonom za absolútne neplatný právny úkon. Uviedol, že jeho dispozícia s predmetom
prevodu vlastníckeho práva bola obmedzená kogentnými ustanoveniami zák.č. 246/1993 Z.z., a zák. č.
179/1998 Z.z.. Taktiež tvrdil, že vozidlá už nemá vo svojej dispozícii.

Rozsudkom č.k. 16C/50/2010-96 zo dňa 23.05.2011 súd návrh v celom rozsahu zamietol, keď mal
za to, že napriek vykonaným demilitarizačným úpravám boli predávané veci vojenským materiálom a
obchodovanie s nimi podliehalo režimu zák. č. 179/1998 Z.z.. Vychádzal pri tom zo znenia ust. § 4 zák. č.

179/1998 v znení platnom k 16.11.2007 a odborného stanoviska Ministerstva hospodárstva SR. Zmluvu
uzavretú medzi účastníkmi považoval za neplatnú a uplatnený nárok navrhovateľa na vydanie vecí za
nedôvodný.Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie, keď považoval závery prvostupňového súdu za predčasné. V ďalšom konaní uložil
prvostupňovému súdu povinnosť zistiť, na základe akých právnych úkonov sa stal odporca vlastníkom

predmetných obrnených transportérov. V prípade, že sa preukáže, že odporca bol vlastníkom týchto
vozidiel a bol oprávnený s nimi ďalej nakladať, bude úlohou bez náležitých pochybností, a to zrejme len
prostredníctvom znaleckého dokazovania preukázať, aký charakter majú sporné obrnené transportéry.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením odborného stanoviska Ministerstva

hospodárstva SR a listín predložených účastníkmi a nariadením znaleckého dokazovania zistil tento
skutkový stav:

Z dokazovania vykonaného pred zrušením rozsudku č.k. 16C/50/2010-96 bolo zistené, že navrhovateľ
v postavení kupujúceho a odporca v postavení predávajúceho uzavreli dňa 16.11.2007 kúpnu zmluvu,
predmetomktorejbolpredajakúpa2kusovvozidielOT-810,zrekonštruovanýchnatypSd.Kfz.251HKL.

Zpísomnéhovyhotoveniakúpnejzmluvyvyplynulo,žekúpnacenazapredávanévozidláboladohodnutá
v celkovej výške 50.000 eur. Podľa čl. VIII. zmluvy boli predmetné vozidlá určené na zberateľské účely
a boli na nich vykonané demilitarizačné úpravy spočívajúce v odstránení 2 kusov panciera z vrchnej
čelnej časti panciera, zo zadných dverí, z čelnej časti panciera a 8 kusov panciera z bočných platní.
Kupujúci sa zaviazal prevziať vozidlá najneskôr do 21.11.2007. Z príjmového dokladu zo dňa 21.11.2007

vyplynulo, že v uvedený deň navrhovateľ vyplatil odporcovi sumu 50.000 eur.

Podľa dohody o uskladnení sa účastníci dňa 21.11.2007 dohodli na tom, že odporca vozidlá uschová do
vybavenia exportných dokladov vo svojom objekte. Úschova sa mala vykonať bezplatne. Doba úschovy
nemala presiahnuť termín 15.10.2008. Podľa rukou dopísaného textu pod zmluvou sa mal termín

uskladnenia predĺžiť do 28.02.2009.

Z výpovede navrhovateľa bolo zistené, že bol oslovený treťou osobou za účelom nákupu replík
nemeckých obrnených vozidiel na Slovensku. Navrhovateľ kontaktoval odporcu, o ktorom mal
vedomosť, že takéto repliky má. Pred uzavretím obchodu ho mal odporca uistiť, že predávané

transportéry nepodliehajú režimu obchodovania s vojenským materiálom. Po uzavretí zmluvy bola
odporcovi riadne vyplatená dohodnutá kúpna cena v celkovej výške 50.000 eur. Transportéry
boli najprv vyvezené na územie ČR. Potom však bolo rozhodnuté, že vzhľadom na to, že sa budú
vyvážať ďalej, budú vyvezené s licenciou. Z tohto dôvodu boli dovezené naspäť na územie SR
a uskladnené u odporcu. Účastníci podpísali dohodu o uskladnení, na ktorej sa antidatoval dátum jej

uzavretia. Medzitým sa viedli rokovania s Ministerstvom zahraničných vecí a Ministerstvom obrany SR.
Vzhľadomnanejasnúprávnuúpravunebolozrejmé,čivozidlápodliehajúrežimuobchodovania s
vojenským materiálom.

Zo zmluvy č. 1515/99/7 zo dňa 30.04.1999 vyplynulo, že M. D. s.r.o. ako kupujúci uzavrel s predávajúcim

Vojenským opravárenským podnikom XXX, štátnym podnikom, W. kúpnu zmluvu, ktorou odkúpil
techniku OT 810 zrekonštruovanú na typ Sd Kfz 251 HKL pre zberateľské účely. Išlo o štyri kusy tejto
techniky.

Zo zmluvy zo dňa 16.03.2010 uzavretej medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou M.-K., a.s.

vyplynulo, že predmetné transportéry navrhovateľ ďalej predal, pričom zmluva mala mať platnosť len pre
realizáciu vývozu konečnému spotrebiteľovi, max. dobu 6 mesiacov. Z rozhodnutia Ministerstva obrany
SR č. OddL-3037-170/2010-V zo dňa 25.05.2010 bolo zistené, že spoločnosti M.-K., a.s., D. nad T.
bola udelená licencia na vývoz vojenského materiálu, replík nemeckého vozidla SdKfz251 postavených
na podvozku OT 810, č podvozku XXXX KX a XXXX EX pre konečného užívateľa jordánskeho kráľa

Abudllaha II. Licencia bola platná do 31.12.2010.

Podľa odborného stanoviska vyžiadaného od Ministerstva hospodárstva SR zák.č. 179/1998 Z.z. v
znení platnom v roku 2007 neupravoval zberateľstvo vojenského materiálu pojmovo ani obsahovo.
Neupravoval ani obchodovanie s takýmto tovarom pre zberateľské účely. Zberateľstvo bolo upravené až

zák. č. 403/2009 Z.z.. Obrnený transportér OT 810 ako pôvodný druh vojenskej techniky, ale aj obrnený
transportér prestavaný na jeho báze na iný druh transportéra je vojenský materiál a nadobúdanie a
obchodovanie s ním podliehalo a podlieha povoľovaciemu a licenčnému konaniu.Z dokazovania doplneného v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, č.k.
5Co/170/2011-140 bolo zistené, že odporca odkúpil predmetné obrnené transportéry od obchodnej
spoločnosti M. D., s.r.o., IČO: XX XXX XXX. Podľa písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorú s touto

spoločnosťou ako predávajúcim uzavrel dňa 14.11.2002, boli predávané vozidlá určené na zberateľské
účely a boli na nich vykonané uvedené demilitarizačné úpravy: z vrchnej časti panciera boli odstránené
dva kusy panciera o rozmeroch 50 x 60 cm, z bočných platní 8 ks panciera o rozmeroch 50 x 60 cm, zo
zadných dverí 2 ks panciera o rozmeroch 30 x 50 cm, z čelnej časti panciera 1 ks panciera o rozmeroch
50 x 60 cm všetky vyrezané časti boli nahradené dekoračným materiálom do hrúbky 3 mm. Spoločnosť

M. D., s.r.o. zanikla bez právneho nástupcu a bola dňa 03.12.2005 vymazaná z obchodného registra.

Uznesením č.k. 16C/50/2010-174 zo dňa 20.02.2013 bolo nariadené znalecké dokazovanie a bol
ustanovenýznalecZ..H.S.,znaleczodborucestnádoprava,strelnézbraneavýbušniny,odvetviaodhad
hodnoty cestných vozidiel, strelné zbrane, strelivo, posudzovanie strelníc, výbušniny. Znalcovi bolo
uložené zodpovedať otázku, či vykonané demilitarizačné úpravy boli takého charakteru, že predmetné

obrnené transportéry stratili charakteristické technické a konštrukčné vlastnosti osobitne určené na
používanie v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, iných bezpečnostných zboroch,
ktoré sa používajú pri zabezpečovaní úloh obrany a bezpečnosti štátu.

Podľa záverov vyslovených znalcom v písomne vyhotovenom znaleckom posudku č. 6/2013 zo

dňa 21.06.2013 s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, úpravou pancierovania obrnené vozidlá OT
810 prestali plniť základnú charakteristickú technickú a konštrukčnú vlastnosť, pre ktorú boli osobitne
používané v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných a iných zboroch. Konštatoval, že zmeny
vykonané na týchto vozidlách vo VOP 027 W. z technického hľadiska významne narušili
pôvodnú balistickú odolnosť obrneného vozidla. Na uvedených záveroch súdny znalec zotrval aj pri

výsluchu pred súdom.

Odporca počas celého konania tvrdil, že predmetné transportéry, ktoré žiada navrhovateľ vydať sa u
neho už nenachádzajú. Tieto svoje tvrdenia však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 179/1998 Z.z. v znení platnom k 16.11.2007 sa rozumie obchodovaním
s vojenským materiálom predaj alebo kúpa vojenského materiálu, zahraničnoobchodná činnosť s
vojenským materiálom, interkomunitárna preprava vojenského materiálu alebo sprostredkovateľská
činnosť s vojenským materiálom oprávnenými osobami.

Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zák.č. 179/1998 Z.z. v znení platnom k 16.11.2007 sa rozumie
oprávnenou osobou právnická osoba, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky a má povolenie
na obchodovanie s vojenským materiálom vydané podľa tohto zákona alebo je výrobcom vojenského
materiálu a nevyváža ho z územia Slovenskej republiky a nevykonáva ani sprostredkovateľskú činnosť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 179/1998 Z.z. v znení platnom k 16.11.2007 vojenským materiálom sú
najmä výrobky, ich súčasti, príslušenstvo a náhradné dielce, ktoré sú vzhľadom na svoje charakteristické
technické a konštrukčné vlastnosti osobitne určené na používanie v ozbrojených
silách, v ozbrojených bezpečnostných zboroch, iných ozbrojených zboroch a ktoré sa používajú pri
zabezpečovaní úloh obrany a bezpečnosti štátu.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 179/1998 Z.z. v znení platnom k 16.11.2007 obchodovať s vojenským
materiálom môže oprávnená osoba za podmienok uvedených v § 6.

Podľa§5ods.2zák.č.179/1998Z.z.vzneníplatnomk16.11.2007ovydanípovoleniaoprávnenejosobe

[§ 3 ods. 1 písm. b) bod 1] rozhodne ministerstvo hospodárstva po vyjadrení Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, Národného bezpečnostného úradu Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby .

Podľa Spoločného zoznamu vojenského materiálu Európskej únie č. 2006/C 66/01, ktorý bol dňa

17.03.2006 publikovaný v Úradnom vestníku Európskej únie do kategórie VM upravujúcej zoznam
vojenského materiálu v kategórii terénne pozemné vozidlá a ich súčasti patria 1) terénne vozidlá a ich
súčasti špeciálne konštruované alebo modifikované na vojenskéúčely, 2) vozidlá s pohonom všetkých kolies schopné využitia aj v teréne, ktoré boli vyrobené alebo
upravené pomocou vhodných materiálov tak, aby zabezpečovali balistickú ochranu na úrovni
III alebo lepšiu.

Podľa poznámky pod č. 1 do kategórie terénnych vozidiel špeciálne konštruovaných alebo
modifikovaných na vojenské účely patria a) tanky a iné vojenské obrnené vozidlá a vojenské vozidlá
vybavené lafetami pre zbrane alebo zariadenia na kladenie mín alebo na odpálenie streliva, ktoré
je porovnateľné podľa VM4; b) pancierové vozidlá; c) obojživelné vozidlá pre brodenie sa v hlbokej vode

a d) vyslobodzovacie vozidlá a vozidlá na ťahanie alebo prepravu munície alebo zbraňových systémov a
príslušné zariadenia na manipuláciu s nákladmi. Podľa poznámky pod č. 2 modifikácia terénneho vozidla
pre vojenské účely kontrolovaná podľa kategórie VM6 zahŕňa konštrukčné, elektrické alebo mechanické
zmeny obsahujúce jeden alebo viacero špecifických súčastí určených na vojenské účely, pričom takéto
súčasti zahŕňajú a) plášte pneumatík, ktoré sú špeciálne určené ako odolné voči strelám alebo schopné
chodu v prípade sfúknutia; b) systém na kontrolu a riadenie tlaku v pneumatikách, obsluhovaný zvnútra

pohybujúceho sa vozidla; c) pancierovú ochranu dôležitých častí (napr. palivové nádrže alebo kabíny
vozidla); d) špeciálne výstuže alebo lafety na zbrane a e) zatemnenie osvetlenia.

Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Ako už bolo konštatované v rozsudku č.k. 16C/50/2010- 96 zo dňa 23.05.2011 v predmetnej
právnej veci ide o spor s tzv. cudzím prvkom, keď na strane navrhovateľa vystupuje fyzická osoba s
miestom bydliska v inom štáte ako je Slovenská republika, a preto bolo potrebné posúdiť právomoc
tunajšieho súdu vo veci konať a rozhodnúť ako aj otázku rozhodného práva, podľa ktorého je potrebné

uplatnený nárok navrhovateľa posúdiť. Čo sa týka otázky právomoci tunajšieho súdu v zmysle článku
2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach /Brusel I/ osoby s bydliskom na území členského štátu Európskej únie sa bez
ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Navrhovateľ má bydlisko
na území Slovenskej republiky a preto je na konanie a rozhodnutie v predmetnej právnej veci daná

právomoc tunajšieho súdu ako súdu Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o otázku rozhodného práva, podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok navrhovateľa,
vychádzal súd pri riešení tejto otázky taktiež z ustanovení zák. č. 97/1963 Zb.. Vzhľadom na to, že
navrhovateľ sa vo svojej podstate domáha ochrany svojho vlastníckeho práva má súd za to, že vec sa

má v zmysle ust. § 5 zák. č. 97/1963 Zb. posúdiť podľa slovenského práva.

Pokiaľ niekto neoprávnene zasahuje do absolútneho vlastníckeho práva, vznikne medzi vlastníkom a
narušiteľom relatívny hmotnoprávny vzťah, ktorého obsahom je najmä povinnosť narušiteľa vec vydať
a upustiť od ďalších neoprávnených zásahov. V prípade, že sa vlastník domáha vydania veci, ide o

reivindikačnú žalobu. V takomto prípade musí navrhovateľ preukázať, že nastali skutočnosti, na základe
ktorých nadobudol vlastnícke prípadne iné právo, o ktoré je možné oprieť žalobu o vydanie veci. Na
odporcovi je, aby preukázal skutočnosti, na ktoré platné právo viaže vznik lepšieho práva k veci, než aké
svedčí navrhovateľovi, resp., že vlastnícke právo navrhovateľa neskôr zaniklo alebo vôbec nevzniklo.

Podoplnenídokazovanianariadenímznaleckéhodokazovaniasúddospelkzáveru,ženávrhbolpodaný
dôvodne.

Navrhovateľ svoje vlastnícke právo odvodzoval z kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom
dňa 16.11.2007. Na základe tejto zmluvy mal od odporcu kúpiť 2 kusy obrnených vozidiel SdKfz 251

postavených na podvozkoch obrnených transportérov OT 810, vozidlá boli armádou vedené pod číslami
XXXX KX a XXXX EX a majú označenia nemeckej armády WH XXXXXXX a WH XXXXXXX.

Odporca tieto vozidlá kúpil od spoločnosti M. D., s.r.o., ktorá ich predtým získala kúpou od Vojenského
opravárenského podniku XXX, štátneho podniku. Súd prvotne vychádzal z toho, že medzi účastníkmi

nebolo sporné, že odporca bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy s navrhovateľom vlastníkom predávaných
vecí a bol oprávnený s nimi nakladať. V zmysle záverov odvolacieho súd však doplnil dokazovanie
oboznámením kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2002 uzavretej medzi odporcom a spoločnosťou M. D., s.r.o..
Na posúdenie jej platnosti však bolo potrebné vyriešiť otázku charakteru obrnených transportérov, sktorou je spojené aj zistenie, či obchodovanie s nimi podlieha zák. č. 179/1998 Z.z. alebo nie. Prvotne
teda súd riešil otázku či sú predávané vozidlá vojenským materiálom, aby bolo zrejmé či je potrebné
posudzovať uzavreté kúpne zmluvy aj podľa zák. č. 179/1998 Z.z..

Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno ustáliť,
že predmetné obrnené transportéry prestali plniť základnú, charakteristickú technickú a konštrukčnú
vlastnosť, pre ktorú boli tieto vozidlá osobitne používané v ozbrojených silách a ozbrojených
bezpečnostných zboroch. Vykonanými úpravami realizovanými ešte T. XXX, š.p. bola významne

narušená ich pôvodná balistická odolnosť a tým prestali plniť základný parameter obrneného vozidla.
Uvedené závery nemohli byť zistené expertízou sporných vozidiel, nakoľko odporca odmietol súdu
oznámiť, kde sa nachádzajú. Napriek uvedenému však podľa súdneho znalca možno z dostupných
listinných dôkazov urobiť záver ohľadne straty charakteristických technických a konštrukčných vlastností
vozidiel pre ktoré boli využívané v ozbrojených silách.

Z uvedeného súd dovodil, že bez ďalších úprav nie sú uvedené vozidlá vzhľadom na svoje
súčasné technické a konštrukčné vlastnosti použiteľné v ozbrojených silách, v ozbrojených
bezpečnostných zboroch, iných ozbrojených zboroch a nie sú funkčne využiteľné pri plnení úloh obrany
a bezpečnosti štátu. Súd má pritom za to, že uvedené osobitné vlastnosti treba skúmať pri vozidlách ako
celku a nie pri jeho jednotlivých častiach resp. súčiastkach. Pokiaľ v danej veci účastníci poukazovali na

Spoločný zoznam vojenského materiálu EÚ č. 2006/C/66/01, tak súd konštatuje, že po demilitarizačných
úpravách, ktorých účelom bola premena predmetných obrnených vozidiel na zberateľské a muzeálne
účely, tieto nespĺňajú ani kritéria stanovené týmto zoznamom a nemôžu byť považované za vojenský
materiál, ktorý by mohol slúžiť na vojenské účely.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že repliky nemeckého vozidla SdKfz251 postavené
na podvozku OT 810, ktoré boli predmetom kúpy medzi účastníkmi, nie sú vojenským materiálom v
zmysle ust. § 4 zák. č. 179/1998 Z.z., a preto nepodliehajú režimu obchodovania stanoveného týmto
zákonom.

V tomto zmysle potom nie je kúpna zmluva zo dňa 16.11.2007 uzavretá medzi účastníkmi v rozpore
so zákonom, keď má všeobecná náležitosti kúpnej zmluvy a nemusí spĺňať žiadne osobité podmienky
stanovené zák. č. 179/1998 Z.z.. Taktiež bolo zistené, že dohodnutá kúpna cena bola riadne uhradená
a predmet kúpy bol navrhovateľovi ako kupujúcemu prvotne aj riadne odovzdaný. Z predložených
listinných dôkazov, kúpnych zmlúv uzavretých medzi VOP XXX, š.p. a M. D., s.r.o. dňa 30.04.1999 a

M. D., s.r.o. a odporcom dňa XX.XX.XXXX, ktoré z rovnakých dôvodov ako zmluva uzavretá medzi
účastníkmi, nepodliehali režimu obchodovania podľa zák. č. 179/1998 Z.z., bolo zistené, že odporca
bol vlastníkom predávaných obrnených vozidiel a mohol s nimi nakladať. V rámci dispozície s týmito
vozidlamiichtedamoholpredaťnavrhovateľoviaplatnenanehopreviesťvlastníckeprávo.Súdmázato,
žespoukazomnavyššieuvedenédošlokprevoduvlastníckehoprávakpredmetukúpynanavrhovateľa,

ktorý sa potom môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva aj podaním excindančnej žaloby.

Keďže nebolo zistené, že by vlastnícke právo navrhovateľa neskôr zaniklo (kúpna zmluva, ktorú uzavrel
so spoločnosťou M.-K., a.s. bola dohodnutá len pre prípad realizácie vývozu), resp. že by odporca mal
k veciam právo, ktoré ho oprávňovalo veci držať, súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Súd pritom vychádzal z toho, že predmetné obrnené vozidlá sa nachádzajú u odporcu, keď bolo
preukázateľné zistené, že ich mal u seba na základe písomnej zmluvy o uskladnení, ktorá zanikla
uplynutím času. Odporca súdu pritom žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa u neho v súčasnosti už
nenachádzajú, resp. čo sa s nimi stalo. Takto bol odporca zaviazaný na vydanie vecí tak, ako to žiadal
navrhovateľ.

Súd nevykonal navrhnuté dokazovanie zabezpečením právneho predpisu č. NATO AEP-55 STANAG
4569 - Protection Levels for Occupants of Logistic and Light Armoured Vehicles, keď nie je zrejmé,
o aký dokument, akej záväznosti, akého obsahu, z akého obdobia ide a akým spôsobom sa týka
prejednávanej veci. Okrem toho v zásade právny predpis nie je sám o sebe dôkazným prostriedkom.

Záverom súd ešte k námietkam odporcu uvádza, že predmetom znaleckého dokazovania nemôže byť
otázka, či je určitá vec vojenským materiálom alebo nie, nakoľko uvedené je právnou otázkou, ku ktorejsa súdny znalec nemôže vyjadrovať resp. ju riešiť. Právne posúdenie veci prináleží iba súdu a to na
základe výsledkov vykonaného dokazovania.

O náhrade trov konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať žaloba na exekúciu
podľa osobitného predpisu.