Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, October 11, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 6T/132/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512010849
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Némethová Stiffelová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1512010849.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudcom Mgr. Igorom Škultétym, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

11. októbra 2013 v Bratislave

r o z h o d o l :

obžalovaný E. F. nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom V.
Z., J. ul. XXX/XX,

sa u z n á v a z a v i n n é h o, že
obvinený E. F. dňa XX.X.XXXX v čase okolo 13:45 hod. viedol osobné vozidlo zn. Renault Megan ev.č:
Z.-XXX L. v Bratislave po U. ceste v pravom jazdnom pruhu, v smere od mosta Z. na J. most, pričom

pri prechádzaní do odbočovacieho jazdného pruhu, ktorý smeruje k čerpacej stanici ÖMV, v rozpore
s ustanovením §-u 2 odst. 2 písm. b) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov účinného do 31.10.2011 nedal prednosť tam jazdiacemu motocyklu
zn. Kawasaki, ev.č: L.-XXX C., ktorý viedla vodička F. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J. ul.č.XXXX/X, L.
v odbočovacom jazdnom pruhu v smere na čerpaciu stanicu ÖMV, následkom čoho musela vodička
E. začať intenzívne brzdiť, pričom prišlo k následnému pádu vodičky motocykla na komunikáciu. Pri
dopravnejnehodealkoholuvodičovzistenínebolaninedošlokukontaktuvozidlasmotocyklom.Vodička

motocykla zn. Kawasaki, pošk. F. E. utrpela
6 T/132/2012
pri dopravnej nehode v dôsledku pádu z motocykla otras mozgu, pomliaždenie hrudníka a ľavého
bedrového kĺbu, odreniny na hánkach oboch rúk a na ľavom kolene, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie
a práceneschopnosť v trvaní od 15.09.2011 do 17.10.2011. Na motocykle zn. Kawasaki vznikla škoda
vo výške 1575,54,-Euro. Zdravotnej poisťovni Union a. s. IČO: 36284831 vznikla škoda v dôsledku krytia
vynaložených liečebných nákladov spojených s ošetrením poškodenej F. E. vo výške 1.544,35,-Euro.

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 313/2011

Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 158 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 2 Trestného zákona k p e ň a ž n é
m u t r e s t u 450.- ( štyristopäťdesiat) Eur.Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vodiča
spočívajúci v zákaze vedenia akýchkoľvek motorových vozidiel na 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodenej
Union zdravotnej poisťovni, a.s., Bajkalská č. 29/A, 821 08 Bratislava, vo výške 1.544,35 Eur.

Podľa§288ods.1Trestnéhoporiadku poškodenúF.E.,nar.XX.XX.XXXX,J.č.9,XXXXXL.,snárokom
na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne a zároveň
poškodenej F. E., svedka V. E., znalca A.. A. M. Y., prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po

zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový
stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej
Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný.

Obžalovaný počas celého dokazovania vypovedal, že to bola nedeľa, bol v Šaštíne na púti, išiel po
diaľnici cez Bratislavu, nepoznám tak Bratislavu, išiel po U. ul., zbadal tam pumpu, keď sa blížil k tomu
privádzaču, po ňom nešlo z pravej strany nič, mohol som zaradiť, plynulo sa zaraďoval tak, že je tam plná
čiara, počkal až skončila plná čiara, dal znamenie o zmene smeru jazdy, začal plynulo odbočovať takým
spôsobom, že tam nemal nikoho ani obmedziť ani ohroziť, nevidel ani za sebou nikoho, prešiel asi 30

m a vtedy zbadal na zemi motorku bez jazdca, ktorá ho pomaly predbehla. Bola na volante a stupačke,
tak išla po zemi, zastala pri obrubníku, on zastavil, nevedel, čo sa deje, vystúpil, a pozrel za seba a tam
ležal motocyklista. Prišiel tam k nej, spýtal sa, či je zranená, rozprával sa s ňou ako s chlapom, ona mu
ešte povedala, že „ja som ona“. Vtedy prišiel jej kolega na druhej motorke, ten jej kolega zavolal políciu,
sanitku, prišli policajti, začali vyšetrovať, pofotili. Upresnil, že bol od obrubníka asi 2 m, a vtedy musel

zastaviť. Zastavil na to, že sa tam kĺzala motorka, zastavil v odbočovacom pruhu. Nepocítil nič, vozidlo
neprišlo do kontaktu s motorkou. Jazdí už niekoľko rokov, od svojich 18 rokov, bol profesionálny vodič s
nákladnými autami aj s autobusmi, nemal žiadnu nehodu z jeho viny, mal skoro 800.000 km bez nehody
a zastavil preto, že keď videl tú motorku na zemi, hoci nezapríčinil žiadnu nehodu, ale vždy ich to učili,
že keď je účastníkom dajakej nehody, v prvom rade ide o pomoc, keď niekto havaruje.

Na otázku splnomocnenkyne poškodenej uviedol, že keď v jednom zo svojich výsluchov v prípravnom
konaní uviedol, že „ihneď som zastavil pri pravom okraji vozovky a išiel som sa pozrieť k vodičovi, kde
som zistil, že sa jedná o ženu, pričom bol už pri nej aj druhý motorkár, jazdiaci pravdepodobne za ňou“,
či si obsah rozhovoru, ktorým oslovil poškodenú, vypočul aj ten druhý motorkár, že si nepamätá, či on
tam bol, on tam asi nebol. Veľkosť dioptrických okuliarov má obžalovaný na jedno oko 1,5 a na druhé

oko asi o pol dioptrie viacej, nevidí do diaľky, ale keď má okuliare, vidí dobre. Kedy zbadal druhého
motocyklistu si presne nepamätá, nevidel ho v žiadnom zo spätných zrkadiel. Nekomunikoval s druhým
motocyklistom.
Na otázky znalca obžalovaný uviedol, že najprv po nehode zastavil v zaraďovacom pruhu asi tak 2 m
od toho obrubníka po pravý bok jeho auta a v mieste, kde sa približne začína zaraďovací pruh stáčať

do prava. Potom, keď prišla polícia presunul auto tam, kde je zakreslené do plániku políciou. Oni mu
povedali, aby dal auto na krajnicu. V jeho konečnej polohe zastavenia po nehode ležal motocykel na
ceste pred ním na kraji.
Naotázkuznalca,čisapočasjehopreraďovaniadoodbočovaciehopruhu motocykelšmýkalpovozovke
pred ním alebo za jeho vozidlom obžalovaný uviedol, že motocykel ho predbehol, zaregistroval ho až

vtedy, keď ho predbehol, on ho zbadal cez bočné okno.
Dodal, že vôbec netelefonoval, nevie, odkiaľ to svedkyňa zobrala, nevidel tam žiadneho tretieho
motocyklistu, vôbec sa s poškodenou nerozprával, len sa jej spýtal, či je zranená. Keď odstaví auto,
trojuholník dá za svoje vozidlo, motorka bola pred ním, nebola pred ním až keď ho odstavil na krajnicu,
pri nehode bola predo ním.Svedkyňa a zároveň poškodená F. E. potvrdila, že niekedy v čase o 13,40 h prišla do garáže, vyzdvihla
si svoj motocykel, čakala pred garážou na J. ulici na p. E., s ktorým bola dohodnutá, mali ísť do jaskyne
spolu. Motorka bola zahriata, p. E. prišiel, spýtal sa jej, či má natankované, ona mu povedala, že nie,

že potrebuje natankovať. Vyšli na cestu, najprv išiel V., kde V. pribrzdil a ju pustil pred seba, keďže
chcela tankovať, na križovatke na U. ul. zastavili na stopke. Svedkyňa išla prvá, V. hneď za ňou, za
mostom R., ako sa začínala prerušovaná čiara na odbočenie na benzínovú pumpu, vyhodila smerovku
smerom do prava, skontrolovala si v spätnom zrkadle, či niečo nejde, pre istotu sa otočila a kontrolovala
si situáciu aj očami, cesta bola v poriadku, nikto tam nebol, z mosta nikto neschádzal, takže hneď sa

zaradila do pravého odbočovacieho pruhu smerom na benzínovú pumpu. Evidovala pred sebou vozidlo
asi v 10 m vzdialenosti predo ňou, bola v strede odbočovacieho pruhu, keď zrazu toto vozidlo pribrzdilo,
prudko strhlo volant smerom do jej jazdného pruhu, ale hneď sa vrátilo naspäť a opätovne vošlo do jej
jazdného pruhu. Svedyňa začala brzdiť aj prednou aj zadnou brzdou, videla ako sa zadná časť blatníku
nárazníka približuje k jej nohe, t.j. auto sa približuje priečne ku nej, ale ona ho zároveň dobiehala, lebo
on išiel pomalšie. Potom si pamätá pád, ako sa jej motorka vzďaľuje v priezore, bezvedomie, kedy ju p.

E. preberal, otvoril jej prilbu, lebo nemohla dýchať, pomohol jej posadiť sa zo zeme, potom si pamätá
pána, ktorý pristúpil k nim, opýtal sa, či je on na vine alebo toto spôsobil. Na to ona len neveriacky krútila
hlavou, p. E. mu povedal, že áno, strhli ste na ňu volant. Pán povedal prepáčte a odišiel preč. Na to
ho svedkyňa prosila, aby dal výstražný trojuholník za jej motorku, na čo jej odpovedal, že „ja? čo ja?“
Svedkyňa mu na to odpovedala : „nie, ja som v takom dobrom stave, že si ho pôjdem kúpiť a dám si ho

tamsama“.Natosazobral,odišielpreč,vyložil výstražnýtrojuholníkzasvojeautoacelýčastelefonoval.
Pán E. dal svoju motorku na kríž, aby zabránil ďalšej kolízii a odkláňal autá, aby ju nikto nezrazil. Zavolal
jej záchranku, pomohol jej sadnúť si na trávnatú plochu vedľa cesty. Pamätá si ďalšieho motorkára,
ktorý pribrzdil na kraji cesty, pýtal sa jej, či je v poriadku a chcel inzultovať pána obžalovaného. Na to
mu povedala, že bude v poriadku, nech všetko nechá tak a popriala mu príjemný deň. Potom začali

prichádzať policajti, ako prví tam boli psovodi, potom PMJ a neskôr dopraváci. Dopraváci prišli až keď
bola v sanitke, kde jej dali fúkať. V sanitke asi ešte 2x odpadla po ceste, aj na centrálnom príjme na C..
Na izbe v nemocnici prišli za ňou policajti, pýtali sa jej na priebeh udalosti, ktorý im potom popísala.
Na otázky uviedla, že keď si dal obžalovaný výstražný trojuholník za svoje auto, mal ho odstavené v
pruhovanej časti vedľa pumpy, v odstavnom prúde. Nevšimla si, že by obžalovaný auto preparkoval,

nakoľko sedela chrbtom k jeho autu, mala ho po svojej ľavej strane za chrbtom, lebo sedela približne v
strede odbočovacieho pruhu smerom na pumpu. Bezvedomie po nehode trvalo približne minútu až dve,
pokiaľ p. E. neprišiel ku mne a neprebral ma. Medzitým si pamätá len útržok, ako sa motorka šmýka
predo ňou. Bezprostredne po nehode bola motorka v strede odbočovacieho prúdu, smerovala k pumpe.
Nebola na pumpe, bola ešte pred ňou. Dalo sa autami okolo nej prejsť na pumpu. V čase odbočovania

sa pohybovala okolo 60 - 65 km/hod. V čase nehody mala svedkyňa 28 rokov, a vodičský preukaz na
ťažkú motorku vlastní 2 roky. Najazdila minimálne 5000 km na silných motorkách, v minulosti nebola
účastníčkou dopravnej nehody, ani neprekročila rýchlosť. Obžalovaný s ňou komunikoval, je si tým 100
% istá. Motorkár, ktorý zastavil, ho chcel inzultovať.
Na otázku obhajcu na odstránenie rozporu, keď vo svojej výpovedi 12.1.2012 uviedla, že „v tom čase

som išla asi 50 km/hod., nemala som zaradený žiadny rýchlostný stupeň.“ a na pojednávaní uviedla,
že išla o 15 km/hod. rýchlejšie, uviedla že, ten odhad je okolo 60 km/hod.
Znalec uviedol, že z fotiek polície z miesta nehody je zrejmé, že výstražný trojuholník je položený
na vyvýšenom ostrovčeku za zadnou časťou odstaveného vozidla Renault, čiže sa nenachádza pred
motocyklom, ale je postavený medzi motocyklom a autom, čiže nezabezpečuje miesto nehody, ale iba

to odstavené vozidlo. Obžalovaný na to uviedol, že keď premiestnil auto, aj trojuholník premiestnil za
svoje auto.
Na otázky znalca uviedla, že prvý krát, keď prichádzali do miesta nehody videla Renault ešte v pravom
jazdnompruhuEinsteinovejulicieštepredtým,nežodbočiladopravéhojazdnéhoodbočovaciehopruhu.
Odhaduje cca do 50 m pred odbočením. V tom čase malo vozidlo Renault rýchlosť nižšiu, približne

rovnakú rýchlosť, ako mala ona. Číselne to nevie vyjadriť. Smerové svetlá nevidela rozsvietené, brzdové
áno, približne na jej úrovni, keď už bola v pravom odbočovacom pruhu, približne v jeho strede, vtedy
videla bliknúť jeho brzdové svetlá, na to strhol volant do prava a vrátil sa do svojej strany a znova prešiel
na pravú stranu. Po prvý krát vošlo vozidlo Renault do odbočovacieho pruhu prudko časťou viac ako
kolesom, štvrťkou auta, po druhý krát išlo plynulejšie a zaraďovalo sa ku nej, vytláčalo ju viacej do pravej

strany, prešlo do prava menej ako do polky auta. Vozidlo Renault ju vlastne ani nepredbehlo, vždy bolo
na úrovni jej ľavej nohy zadnou časťou auta. V čase, keď spadla bolo auto predo ňou.
Vo vzťahu k znaleckému posudku uviedla, že predné koleso motocykla určite nebolo zablokované,
nakoľko po nehode s motocyklom odišli, motocykel nebol naložený na odťahovú službu, bol pojazdný, sjej motocyklom odišiel buď p. E. alebo jeho priateľ, ktorý bol zavolaný k nehode. Motocykel sa nachádzal
potom v garáži toho priateľa E.. Potom jej p. E. po dvoch týždňov osobne priviezol do jej garáže
na J. ul. H. si, že sa dostatočne vyhýbala do pravej strany vozidlu a tiež bola pripravená nohou sa

odraziť, keby chytila balans, tak ako je zvykom v priebehu brzdenia. Pán F. nepreparkovával auto a
určite ho nikdy nemal za jej motocyklom, nakoľko za jej motocyklom stálo vozidlo policajného zboru -
psovodov, PMJ a p. E. mal za mnou postavenú motorku. Znalec uviedol, že nemal na mysli technické
zablokovanie predného kolesa z nejakej technickej závady, ale o chvíľkovom zablokovaní predného
kolesa jej vedeného motocykla počas prebrzdenia predného kolesa, čo poškodená akceptovala.

Svedok V. E. vypovedal, že išli s F. - poškodenou po U., chceli natankovať na S., ona išla pred ním
asi 10 m, zaradila sa prvá do odbočovacieho pruhu, on následne za ňou, pozrel sa, či schádzajú autá,
to auto si nevšimol, čo ju vytláčalo, pred tým, ako F. odbočila. Išiel za ňou, zaradil sa do pravého
odbočovacieho pruhu, v tom si všimol, že auto, ktoré išlo v pravom jazdnom pruhu, zrazu začalo na ňu
prudko ako keby smerovať. V tom začala F. brzdiť a to auto ako keby sa vrátilo, to auto išlo na zlomok do
prava, potom sa vrátilo do svojho jazdného pruhu len časťou a potom sa zrazu začalo znovu vracať do

odbočovacieho pruhu, auto sa tlačilo na ňu viac a viac a v tom došlo akoby ku kontaktu a spadla na zem.
Auto pokračovalo ďalej. On začal brzdiť, motorka sa vlastne šmýkala, a kamarátka sa šmykla vlastne na
tú deliacu čiaru medzi pravým a odbočovacím pruhom. Zastavil motorku, išiel vlastne k nej zistiť, čo sa
stalo, ležala, nehýbala sa, zdvihol jej štít, snažil sa ju osloviť, najprv nereagovala ale po pár sekundách
otvorila oči, bola zmätená. Spýtal sa jej, či ju niečo bolí, či sa vie pohnúť, potom, keď začala odpovedať,

povedala mu, že ju všetko bolí, ale mohla hýbať končatinami. V tom došiel zdá sa mu, obžalovaný, vodič
Renaultu, prišiel k nim a spýtal sa ich asi takým štýlom „to som spravil ja“.. svedok povedal, že hej, že
narazili ste do nej a on povedal, to ma mrzí a potom začal telefonovať. Svedok volal sanitku a svoju
motorku dal pred kamarátku, aby ju nič nezrazilo. Motorku svoju posunul pred jej motorku, aby nedošlo
k ďalšej kolízii. Medzitým prichádzala policajná hliadka.

Na otázky uviedol, že zaregistroval, že potom stálo to auto na deliacej čiare, ako sa odbočuje na pumpu.
Nevšimli si, že by sa to auto preparkovávalo. Na mieste nehody bol až do úplného zdokumentovania
príslušníkmi polície. Nie je si vedomý o tom, že po zdokumentovaní nehody dali príslušníci pokyn p. F.,
aby preparkovali vozidlo niekde mimo miesta nehody. Kamarátka - poškodená išla približne v strede
jazdného pruhu. Odbočovací manéver začala, keď začala prerušovaná čiara do toho odbočovacieho

pruhu. Neviem presne určiť, či to bola prvá kocka alebo druhá kocka, hovoril o prerušovaných čiarach,
zaradila sa plynule a on za ňou. Pohyboval sa málo cez 50 km/hod v momente preraďovania z pravého
jazdného pruhu do odbočovacieho pruhu, F. išla o niečo rýchlejšie, okolo tých 60 km/hod. mohla ísť.
Nevšimol si na mieste nehody výstražný trojuholník. Po dopravnej nehode tam nejaký motorkár zastavil,
komunikáciu s ním si moc nepamätá, volal záchrannú službu.

Na otázky znalca svedok uviedol, že v čase, keď sa začali preraďovať do prava do odbočovacieho
pruhu, si to auto všimol až keď boli zaradený v odbočovacom pruhu a siahalo za hranicu deliacej
čiary. Rýchlosť malo približne ako oni, do 60 km/hod. Pri prvom preradení vozidlo Renault prešlo do
odbočovacieho jazdného pruhu pravým kolesom, teda pravým bokom, maximálne do pol metra, vrátilo
sa na úroveň približne asi čiary svojim pravým bokom a potom mne to pripadalo ako zlomok sa vrátil

naspäť do odbočovacieho pruhu viac ako polovicou auta. Svedok začal registrovať to auto pár minút po
tej nehode, lebo išiel za kamarátkou, potom si až všimol, že auto stálo na tej zebre. To auto tam bolo
už pred príchodom PMJ. Ako prvý na miesto nehody prišli PMJ a potom psovodi.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok z odboru doprava cestná znalcom A.. A. M. Y.. Predmetný

znalec bol osobne vypočutý i na hlavnom pojednávaní.
Znalec A..A.Y.uviedol,žejehozn.posudokč.30/2013podalakodoplňujúciposudokkjehozn.posudku
č. 28/2012. Zn. posudok č. 30/2013, bol podaný na dožiadanie súdu z toho dôvodu, že na hlavnom
pojednávaní dňa 22.2.2013 vznikli v predmetnej veci isté nové okolnosti, na ktoré bolo nutné znalecky
reagovať. Tento znalecký posudok na tieto nové okolnosti v plnej miere reaguje.

Na vypočítanej rýchlosti kolíznych vozidiel v čase nehody nie je žiadny rozdiel medzi primárnym a
týmto druhým zn. posudkom. Rozdielna je však situácia, čo sa týka prednehodového deja. Práve tento
prednehodový dej bol na poslednom HP podrobne došetrovaný a výpoveďami účastníkov ustálený. Z
jeho zn. posudku z technického hľadiska vyplýva, že táto dopravná nehoda mala dve technické príčiny
svojho vzniku. Tou prvou je nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Renault, ktorý vytvoril primárne

na vozovke kolíznu situáciu. Druhou technickou príčinou tejto nehody boli pochybenia v technike jazdy
motocyklistky, avšak tieto jej pochybenia boli podľa názoru znalca až sekundárne, pretože boli do
značnej miery determinované prvotným chybným konaním vodiča Renault. Inými slovami povedané,úplne na začiatku tohto nehodového deja bolo pochybenie v technike jazdy vodiča Renault, ktorý
nesprávnou technikou jazdy prechádzal z jedného jazdeného pruhu do druhého.

Znalec sa v znaleckom posudku ku skutočnosti, či keď sedí osoba s postavou poškodenej na motorke,
ktorá je v značnom predklone a dôjde ku kolízii s vozidlom, keď dôjde ku kontaktu nohy, či na tom
motorovom vozidle budú nejaké stopy, vyjadril v tom slova zmysle, že v tomto konkrétnom prípade nie
je možné technickými prostriedkami preukázať, či ku priamemu fyzickému kontaktu medzi ľavou nohou
motocyklistky a pravým bočným obrysom vozidla došlo. Pri takomto tangenciálnom kontakte nemusia

byť zanechané žiadne stopy ani na povrchu vozidla ani na oblečení motocyklistky. U tejto dopr. nehody
z technického hľadiska nevedia preukázať fyzický kontakt týchto dvoch vozidiel, ale vedia technicky
preukázať, že v kritickom okamihu boli tieto dve vozidlá k sebe bližšie ako je bezpečný bočný odstup
pri danej rýchlosti.

K alternatíve, že obž. F. odbočil do odbočovacieho pruhu tak, že jeden krát pravou časťou kolies

preťal deliacu čiaru a plynule pokračoval rovno až kým nezastal s vozidlom na úrovni pri oblúku, kde
odbočovací pruh zahýba doprava na pumpu, znalec konštatoval, že takýto priebeh nehody je technicky
úplne neprijateľný, inými slovami, takto k nehode dôjsť nemohlo, znalec má vykonaný aj simulačný
výpočet pre takúto alternatívu, ktorý premietol v pojednávacej miestnosti a z ktorého je jednoznačne
zrejmé, že ak by tomu malo tak byť, tak by pošk. motocyklistka musela hlavou naraziť pri rýchlosti cca

XX km/hod. do pravého zadného obrysu stojaceho vozidla K.. Z jeho dlhoročnej skúsenosti si dovolil
usudzovať, že takýto náraz by nemohla prežiť.

Znalec ďalej uviedol, že na hlavnom pojednávaní dňa 22.2.2013 vodič F. uviedol, že zastavil od pravého
okraja vozovky pravým bokom svojho vozidla vo vzdialenosti cca 2 m, bola to jeho výpoveď, ktorú znalec

akceptoval. Znalec nemal dôvod hľadať nejaké iné polohy, ďalej uviedol, že samozrejme, mohol zastať
aj bližšie k tomu okraju pravým bokom vozidla ale aj ďalej. Ak by zastal bližšie, v každom prípade by
motocykel do neho narazil. Nenarazil by do neho možno vtedy, keby vozidlo Renault zastavilo niekde v
polovicimedzijazdnýmipruhmi,čiženapr.polovicousvojhoobjemuvpravomjazdnompruhuapolovicou
svojho objemu v odbočovacom pruhu. Ale takto vodič F. nevypovedal, takže znalec takúto alternatívu

nemohol akceptovať, znaleclen reagoval na to, čo F. tvrdil.
Či bola rýchlosť motocykla približujúceho sa k odbočovaciemu pruhu, kde išlo vozidlo Renault primeraná
vzhľadom na zamýšľané odbočenie a to v okamih prechodu plnej čiary na prerušovanú čiaru, znalec
uviedol, že technickými prostriedkami sa nedá preukázať, či na vozidle Renault bolo v tomto okamihu v
činnosti jeho pravé smerové svetlo alebo nie, preto na túto otázku nemôže jednoznačne odpovedať. Je

tomu tak preto, že nevie, akú informáciu mala v tomto okamihu vodička motocykla, či mala informáciu o
tom, že Renault pokračuje v jazde priamym smerom alebo z čoho mohla usúdiť, že Renault chce prejsť
z pravého odbočovacieho jazdeného pruhu, preto na túto otázku nie je možné technicky jednoznačne
odpovedať. V každom prípade vodička motocykla jazdila v tomto okamihu rýchlosťou nižšou, ako bola
rýchlosť v danom úseku povolená a ak nemala jednoznačnú informáciu o tom, že Renault jej vojde do

jazdnej dráhy, tak nemala dôvod znížiť rýchlosť svojej jazdy.

Za splnenia zákonných podmienok bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka-pošk. L. R. zo dňa
13.8.2012 na čl.. 78-82, kde uviedla, že ako zástupkyňa Union zdravotnej poisťovne, a.s. v súvislosti

s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo 15.09.2011 sa pripájajú k trestnému konaniu, a žiadajú nahradiť
škodu vo výške 1544,35 eur, ktorá vznikla ako vynaložené náklady na liečenie poistenkyne - poškodenej
JC..
Vo veci bol vykonaný záznam dopravnej nehody, obhliadka miesta dopravnej nehody, náčrtok miesta
dopravnej nehody ako i pripojená fotodokumentácia.

Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného i poškodenej je zrejmý negatívny záznam.
Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o a zmene a doplnení niektorých zákonov,
vodič pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu je povinný dať prednosť v
jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pritom je povinný dávať znamenie
o zmene smeru jazdy. Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, že nie je

zrejmé, ktorý z nich je priebežný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu je povinný dať prednosť v jazde
vodičovi v pravom jazdnom pruhu; to neplatí, ak ide o striedavé radenie upravené príslušnou dopravnou
značkou.Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o a zmene a doplnení niektorých
zákonov - účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby
neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie

najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným
podmienkam a svojim schopnostiam.
Znalec A.. A. Y. podal znalecký posudok č. XX/XXXX ako doplňujúci posudok k jeho znaleckému
posudku č. XX/XXXX.
V zmysle podaných posudkov bolo prvou technickou príčinou posudzovanej dopravnej nehody

nesprávne konanie obžalovaného, ktorý vznik kolíznej situácie na vozovke spôsobil svojím konaním
najskôr, keď nedostatočne sledoval dopravnú situáciu za ním vedeným vozidlom vzhľadom k jazdnému
úkonu, ktorý mienil na vozovke vykonať. Vodička motocykla spôsobila vznik kolíznej situácie na vozovke
tým, že včas neznížila rýchlosť svojej jazdy, vozidlo Renault obchádzala s nedostatočným bočným
odstupom i keď nemusela a za danej kritickej situácie nezvládla techniku intenzívneho brzdenia ňou
vedeného vozidla. Týmto konaním spôsobil obžalovaný vznik nebezpečnej situácie na vozovke, čo

vyústilo do dopravnej nehody a druhou technickou príčinou bola vyššie rozvedená nesprávna technika
jazdy poškodenej.
Ku kolíznej situácii medzi predmetný motocyklom Kawasaki a vozidlom Renault došlo v čase ukončenia
reakčnej doby vodičky motocykla brzdením, čiže v čase, keď motocykel začínal brzdiť. Približne v
tomto čase sa motocykel dostal stredom svojej dĺžky približne na úroveň stredu dĺžky vozidla Renault,

pričom vznikol bočný odstup medzi vozidlom Renault a motocyklom iba cca 0,45m, čo už samozrejme
vyvolávalo na vozovke kolíznu situáciu. Preto bola reakcia vodičky motocykla intenzívnym brzdením na
takto vznikajúcu situáciu technicky dôvodná.
Vozidlo Renault nemohlo v skutočnosti po nehode zastaviť v odbočovacom jazdnom pruhu vozovky tak,
ako to uvádzal vo výpovedi na pojednávaní dňa 22.02.2013 obžalovaný - vodič vozidla Renault. Je tomu

tak preto , lebo toto jeho tvrdenie je nielen v rozpore s technickými okolnosťami skutočného priebehu
nehodového deja, ale aj s jeho tvrdením, kde sa nachádzala vodička motocykla v čase, keď on vystúpil
z vozidla Renault po nehode.
Obžalovaný sa týmto konaním dopustil nesprávnej techniky. I keby súd zobral do úvahy pre
obžalovaného najpriaznivejšiu variantu ohľadom jazdy prechádzania z jedného jazdného pruhu do

druhého - vzhľadom k nesprávnej technike jazdy oboch vodičov -za novo zistených okolností bolo
primárnou technickou príčinou nehody nedostatočné sledovanie premávky za vozidlom zo strany vodiča
vozidla Renault- obžalovaného, ktoré vyústilo do nedania prednosti v jazde motocyklistke - poškodenej.
Ikeďvkonaníipoškodenámalamožnosťvznikudopravnejnehodyzabrániť-nakoľkodruhoutechnickou
príčinou posudzovanej nehody bola nesprávna technika jazdy vodičky motocykla Kawasaki- na rozdiel

od obžalovaného táto nevytvorila na vozovke vznik nebezpečnej situácie.
V danom prípade bola teda preukázaná príčinná súvislosť medzi vyššie popísaným konaním
obžalovaného a následkom v podobe vzniku zranení poškodenej, pričom sa jednalo o ľahké zranenia.
Komplikáciou bolo pretrvávanie bolestí hrudníka po pomliaždení, ktoré viedlo k opodstatnenému
predĺženiu práceneschopnosti na 4 týždne. Súd vychádzal pri tejto skutočnosti ako z lekárskych správ,

ale hlavne zo znaleckého posudku č. 7/2011 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
neurológia MUDr. Róbert Garay, CSc. Tento potvrdil zranenia, ktoré boli spôsobené poškodenej a ktoré
sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Zranenia poškodenej vznikli v súvislosti s pádom motocykla
po kolízii z vozidlom Renault.
Príčinná súvislosť medzi konaním a následkom nie je - prerušenie spôsobuje vzniknutý následok bez

ohľadu na konanie vodiča. V predmetnej veci totiž keby obžalovaný sa nedopustil konania vyššie
rozvedeného - k následku na zdraví poškodenej by za daných okolností nedošlo. I súd v danom
prípade konštatoval, že zo strany obžalovaného išlo o nevedomú nedbanlivosť - vzhľadom na porušenie
ustanovení § 10 ods. 6, § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z

Tým naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158
ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Protiprávnym konaním obžalovaný naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. Pri dopravnej nehode bol jeho účastníkom. V celomkonaní uvádzal, že sa necíti byť vinný, je presvedčený, že dopravnú nehodu nezavinil on, ale vodičky
motocykla, nakoľko sa všetko udialo za jeho vozidlom.
Pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného súd konštatuje, že obžalovaný sa do uvedeného dňa - t. j.

do 15. septembra 2011, ale i následne po uvedenom dni nedostal do rozporu so zákonom. Bol síce
riešený v priestupkovom konaní a to 1x v roku 2010 pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,
1 x v roku 2011 pre priestupok na úseku cestnej dopravy - jazda bez platnej dialničnej známky, a v
roku 2012 pre poručenie pravidiel cestnej premávky. Obžalovaný je v súčasnosti na dôchodku, predtým
však bol zamestnaný ako vodič ČSAD, kde pôsobil 12 rokov. Z výpisu registra trestov vyplynulo, že

ide o bezúhonnú osobu, ktorá nemala do vyhlásenia rozhodnutia žiadny záznam (§ 36 písm. j/ Tr. zák.).
Pokiaľ išlo o aktuálnu evidenčnú kartu vodiča - i z nej bolo preukázané, že mal len jednu blokovú pokutu
- 09.01. 2012 - osvetlenie vozidiel, zadržania vodičského oprávnenia. Ide teda o vodiča, ktorý skutočne
môže byť príkladom pre ostatných vodičov v cestnej premávke. Nejde o nedisciplinovaného vodiča, ktorý
by porušoval predpisy v cestnej premávke. Pokiaľ ide o skutok tento bol dokonaný dňa 15. septembra
2011, rozsudok vo veci bol vyhlásený dňa 11. októbra 2013 - t. j. po dvoch. I toto bol istý čas, aby si

riadne uvedomil svoje protiprávne konanie. V jeho prípade - ohľadom na predmetnú dopravnú nehodu
- resp. situáciu išlo o nedbanlivostný exces, za ktorý znáša následky už týmto rozhodnutím.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia páchateľa
spoločnosťou.

Každý trest je vlastne opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach
zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest

je právnym následkom trestného činu a musí byť teda úmerný k spáchanému trestnému činu. Je teda
len následnou represiou. I represiu však treba používať rozumne, t. j. len v miere v akej je to nevyhnutné
na dosiahnutie účelu trestu, musí sa totiž rešpektovať osobnosť páchateľa a nespôsobiť mu zbytočné
utrpenie.
Každé protiprávne konanie je potrebné vyhodnocovať individuálne a v tejto súvislosti je potrebná

i individuálizácia trestnej zodpovednosti každého jedného páchateľa. Potrebné je odlišovať osobu
páchateľa (ako je to i v tomto prípade) od páchateľov trestných činov dopúšťajúcich sa opakovane
trestnej činnosti.
V prípade uloženia peňažného trestu súd uložil náhradný trest odňatia slobody a to vo výmere na jeden
mesiac (§ 57 ods. 3 Tr. zák.).

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje
medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd už
vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona tým je
určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a

prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším osobám
- potenciálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa (retribúcia).
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi

úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Podľa odseku 2/ tohto ustanovenia bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1/ môže súd peňažný
trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy
páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Pri ukladaní tohto druhu trestu súd prihliadol na osobné a majetkové pomery obžalovaného. Obžalovaný

je na starobnom dôchodku. Preto súd obžalovanému uložil peňažný trest vo výške 450.- Euro s
náhradným trestom v trvaní jedného mesiaca (§ 57 ods. 3 Tr. zák.).Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu
tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú
treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou.
Obžalovanému zároveň uložil i trest zákazu činnosti na jeden rok.

Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnených nárokoch poškodených na

náhradu škody, ktoré uplatnili v prípravnom konaní. Zástupkyňa Union zdravotnej poisťovne, a.s. , L. R.
sa pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 1544,35 Eur ako vynaložené
náklady na liečenie poistenkyne - poškodenej F. E. Výška tejto škody bola v trestnom konaní preukázaná
a preto súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody poškodenej tak, ako si nárok trestnom konaní
uplatnila.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na
náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného
na občianske súdne konanie.
Poškodená F. E. sa pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody a žiadala, aby jej bola

uhradená škoda na motocykli a na oblečení. Pokiaľ sa týka škody na motocykli táto škoda činí 1.950,54
€ , a ďalej súdu predložila blok od oblečenia a prilby, z ktorých vyplýva, že prilba bola poškodená, bunda
taktiež a topánky, boli to v podstate nové nepoškodené veci, nemali ani pol roka, mala ich asi tretí
krát na sebe. Prilba stála 119,25 €, bunda 39,95 € a topánky 29,95 €. Z dôvodu, že v danom prípade
podľa názoru súdu išlo i o spolu zavinenie pri dopravnej nehode i poškodeného bolo aplikované vyššie

citované ustanovenie vo vzťahu k poškodenej F. E..
X. bol zákonný sudca H.. Igor Škultéty odvolaný z funkcie sudcu prezidentom SER, bola predmetný vec
pridelená novému zákonnému sudcovi JUDr. Erike Némethovej Stiffelovej, ako aj táto bola poverená
na vypracovanie rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie
v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Kraj-
ský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho
súdu.