Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/299/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512212019
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7512212019.2

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľa: BL
Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108 zast. Advokátskou kanceláriou
Soukeník-Štrpka, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti odporkyni: V. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom Z. XX, O. D. N. za účasti vedľajšieho účastníka: OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247
268, Sofijská 13, Košice, zast. advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, AK Košice, Stará Baštová 2 o

zaplatenie 733,63 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

V právnom vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania z titulu právneho zastúpenia v
sume 118,52 eur na účet právneho zástupcu č.XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 733,63 eur s príslušenstvom
a náhrady trov konania.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila.

Vedľajší účastník, ktorý do konania na strane odporkyne vstúpil dňa 10.9.2012, navrhol návrh zamietnuť.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom, a.s. uzavrel s
odporcom Zmluvu o pripojení podľa zák. 610/2003 Zb. o elektronických komunikáciách a že povinnosťou
odporcu bolo okrem iného odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V

prípade nedodržania zmluvných povinnosti voči právnemu predchodcovi navrhovateľa, odporcovi
vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve, resp. jej dodatku.
Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá
veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu. V uvedenom prípade je to teda sankcia
za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové
zariadenie odpojené od elektronickej siete. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti

odporca postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu navrhovateľa
zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu.Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi faktúrou č.XXXXXXXXXX za dodané služby sumu
33,46 eur a faktúrou č.XXXXXXXXXX zmluvnú pokutu na sumu 700,17 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinami, ktoré predložil

navrhovateľ, a to zmluvu o pripojení, dodatok k zmluve o pripojení, faktúry z č.l.2 a 3, všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických služieb ako aj ostatným spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav:

Z faktúry č.XXXXXXXXXX splatnej dňa 18.7.2008 bola odporkyni vyúčtovaná suma 33,46 eur za dodané
služby a faktúrou č.XXXXXXXXXX splatnou dňa 18.8.2008 bola odporkyni vyúčtovaná zmluvná pokuta
vo výške 700,17 eur, pričom z tejto faktúry žiadne iné obsahovo na vec sa vzťahujúce skutočnosti z

nej nevyplývajú.

Odporkyňa uviedla, že nie je ochotná zaplatiť navrhovateľovi žiadnu sumu, pretože celý nárok
navrhovateľa je premlčaný, a teda vznáša námietku premlčania.

Vedľajší účastník taktiež navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť a vzniesol námietku premlčania.

Podľa § 5 ods. 1, 2 O.s.p., súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom

konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa ods.1 nemajú, ak je
účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods.

1 O.s.p).

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti;
navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy o poskytnutie plnenia podľa nej.
Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ neuniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno
dôkazu.

V danom prípade navrhovateľ pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu len všeobecné podmienky
poskytovania služieb a faktúru č.XXXXXXXXXX, z textu ktorej vyplýva iba to, že jej predmetom je
zmluvná pokuta vo výške 700,17 eur bez uvedenia konkrétneho dôvodu, t.j. zmluvnej povinnosti, za
porušenie ktorej sa účtuje a na ktorú bola viazaná ani to, kedy k porušeniu došlo a pod. Navrhovateľ
nepredložil, a teda nepreukázal existenciu písomnej zmluvy o dojednaní zmluvnej pokuty.Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa ods. 2 cit. ust., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Hoci samotný dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty navrhovateľ v návrhu špecifikuje tým, že ním bolo
porušenie zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti vzhľadom na to, že odporca neuhrádzal cenu
služieb riadne a včas ani ohľadom toho navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy.

Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 OZ, na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba

presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri
pluralite takto zabezpečených povinnosti sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil
vo vzťahu, ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť,
či resp. kedy, no hlavne, ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia
zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má

zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Prísnu
špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje, a
tedanemožnozistiťzačo,t.j.zaporušeniektorejpovinnosti(vzmluvebližšieneurčenej)sijunavrhovateľ
účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je
pre veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúru č.XXXXXXXXXX (pri jej posudzovaní z pohľadu

právneho úkonu, ktorým bol odporca vyzvaný na jej zaplatenie) o neplatný právny úkon podľa § 35 ods.2
a 3 OZ, podľa ktorého:

2. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

3. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvyklé

znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

Okrem toho súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi
z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá samozrejme
pri existencií jej platného dojednania obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok.

V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru
súdu poškodzujú spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania zmluvy o úvere)
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v

8.časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Aj podľa rozsudku ESD č.C-618/10 vo veci B Espanol de credito contra Joaquin calderon cvamino:
vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Po tomto spresnení súdny dvor 2. pripomína, že
podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo
dodávateľomaspotrebiteľompretohtospotrebiteľaniejezáväznáažezmluvaobsahujúcatakúzmluvnú

podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná
bez tejto nekalej podmienky. Preto súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna
úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej
podmienkymožnosťzmeniťobsahtejtopodmienky.Súdnydvorsadomnieva,žetakámožnosť-akbysa
vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odštrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov

spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká
možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia
alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy

zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej
podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať
ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia
možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Súd má vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú
zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami
slovenských súdov, čo je napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď aj rozsudok C-618/10). Preto
aj za predpokladu, že by uplatnenie zmluvnej pokuty formou vystavenej faktúry bolo platným právnym
úkonom, súd by odporcu na jej zaplatenie nezaviazal z dôvodu jej neprijateľnosti.

Čo sa týka zaplatenia žalovanej sumy, vedľajší účastník ako aj odporkyňa vzniesli námietku premlčania.

Podľa § 100 ods.1, 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Ako je vyššie uvedené, premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz - týmto
dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. V danom
prípade je to uplynutím splatnosti faktúry.

Ak teda splatnosť faktúry č.XXXXXXXXXX bola dňa 18.7.2008, posledný deň, kedy navrhovateľ mohol
podaťnávrhnasúdebolo18.7.2011,aksplatnosťfaktúryč.XXXXXXXXXXboladňa18.8.2008,posledný
deň, kedy navrhovateľ mohol podať návrh na súde bolo 18.8.2011, pričom návrh na súd bol podaný dňa

18.7.2012. Keďže vedľajší účastník aj odporkyňa namietali premlčanie, súd na tieto námietky prihliadol
a aj z toho dôvodu návrh, vrátane príslušenstva, zamietol.

Vdanomprípadenavrhovateľnebolúspešnýavedľajšíúčastníkpriobraneodporcusplnilsvojeposlanie.
Odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. prináležala náhrada trov
konania, ak by mu vznikli, pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Ten bol zastúpený právnym

zástupcom, a preto mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby, a to za prevzatie veci v sume 51,45 eur (základná sadzba tarifnej odmeny
určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov, ďalej len vyhláška), z režijnej
paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,81 eur (§ 16 ods. 3 vyhl.), 2.

vyjadrenie k návrhu v sume 51,45 eur + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby v sume 7,81
eur, spolu 118,52 eur. Navrhovateľ je povinný zaplatiť uvedené trovy konania na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.