Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/38/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010127
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6713010127.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní dňa 08. 10. 2013, v senáte zloženom z predsedníčky

senátu Mgr. Janette Nôtovej a prísediacich O. C. a O. N., v trestnej veci obžalovaného K. Ď.B., stíhaného
pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona a iné takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. Ď. B. W. X. Š. , nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom I. XXX,

sa podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku

o s l o b o d z u j e

že
dňa 30. 04. 2012 v čase približne o 21.00 hod. v tribúne futbalového ihriska v obci I.Ž., okres A., v
priestoroch WC sa pokúsil násilím prinútiť J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX k súloži tým spôsobom,
že ju v chodbe stiahol za ruku do miestnosti pánskeho WC, kde jej oznámil, že s ňou dnes vykoná
súlož, „že ju dá dole“, s čím ona nesúhlasila, vyzliekol jej nohavice a nohavičky, následne sa dotýkal

jej pŕs a genitálií, na to sa snažila od neho dostať preč, čo jej však nedovolil urobiť, rukami jej zakryl
ústa, aby nemohla kričať o pomoc, následne sa vyzliekol od pása nadol donaha, J. P. si pritlačil k
sebe, prehol ju pred seba do predklonu a snažil sa jej zasunúť pohlavný úd do pošvy, čo sa mu však
nepodarilo, následne jej pritlačil hlavu k svojmu pohlavnému údu, aby mu to robila orálne, pričom jej
zasunul pohlavný úd do úst, napokon od svojho ďalšieho konania upustil a spoločne sa presunuli do
priestorov šatne, kde ju našiel sedieť jej otec K. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX,

t e d a

-násilím nútil ženu k súloži, konania sa dopustil v štádiu pokusu a čin spáchal na chránenej osobe -
dieťati,

-násilím nútil iného k orálnemu styku a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

č í m s p á c h a l

-zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. a/
Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona v súbehu so zločinom sexuálne násilie podľa § 200
ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. a/ Tr. zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok. o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra vo Zvolene podala na tunajšom súde dňa 19. 02. 2013 obžalobu proti K. Ď. pre
zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona

v jednočinnom súbehu so zločinom násilia podľa § 200 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona.

Súdvovecivykonaldokazovanienahlavnompojednávaní,nazačiatkuhlavnéhopojednávaniaobhajoba
vzniesla námietky voči prípravnému konaniu s poukazom na to, že obžalovanému v prípravnom konaní
boli doručené dve rozdielne uznesenia o vznesení obvinenia, nakoľko v prvom prípade uznesenie
obsahovalo len veľmi strohé odôvodnenie, v druhom prípade bolo odôvodnenie obšírnejšie. Keďže

uznesenie o vznesení obvinenia je základným predpokladom pre vedenie trestného stíhania voči určitej
osobe, obhajoba vzniesla námietku voči vedeniu trestného stíhania proti obžalovanému ako také.
Obžalovaný k tomu uviedol, že prvé uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré obsahovalo len krátke
odôvodnenie, mu bolo doručené dňa 01. 05. 2012 pri výsluchu, následne mu bolo doručené to druhé
uznesenie. Prokurátor k tomu uviedol, že s touto námietkou sa vysporiadal v rámci rozhodovania

o sťažnosti podanej obvineným v prípravnom konaní proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Z
vyšetrovacieho spisu bolo zistené, že pri výsluchu obvineného dňa 01. 05. 2012 mu bolo doručené
uznesenie o vznesení obvinenia. Dňa 04. 05. 2012 podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu
sťažnosť proti uvedenému uzneseniu, kde okrem iného v dôvodoch uviedol, že dňa 04. 05. 2012 pri
osobnej návšteve na polícii mu bolo doručené opätovne uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré však

obsahovalo obšírnejšie odôvodnenie, t. j. uznesenie v inej verzii. O tejto sťažnosti riadnym spôsobom
rozhodol dozorujúci prokurátor tak, že sťažnosť zamietol. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa vysporiadal
s uvedenou námietkou obvineného tým spôsobom, že pokiaľ dňa 01. 05. 2012 mu bolo doručované
uznesenie o vznesení obvinenia, omylom mu bola doručená pracovná verzia uvedeného uznesenia.
Pokiaľ mu dňa 04. 05. 2012 bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia s riadnym odôvodnením,

uvedené uznesenie je oficiálnym aktom založeným do vyšetrovacieho spisu a týmto spôsobom došlo
k odstráneniu prvotného pochybenia. Súd sa s týmito dôvodmi stotožnil, pokiaľ dňa 04. 05. 2012 bolo
doručené obvinenému uznesenie o vznesení obvinenia, mal možnosť voči nemu podať riadnu sťažnosť,
čo aj obvinený využil, o sťažnosti bolo riadnym a zákonným spôsobom rozhodnuté. Obžalovaný bol ďalej
vypočutý v pozícii obvineného aj dňa 25. 05. 2012, t. j. bola mu daná reálna možnosť brániť sa voči

všetkým tvrdeniam uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia. Súd preto nezistil v prípravnom konaní
porušenie zákona a uvedenú námietku obhajoby považoval za nedôvodnú.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa vo veci cíti byť nevinný. K veci uviedol, že dňa 30.
04. 2012 zorganizovali s priateľmi opekačku, kde sa zabávali. Okolo 20.30 hod. sa spolu s N. Č. rozhodli

ísť do miestneho baru na štadióne. Pri bare bol vtedy pán P. spolu P. a P. začal s Č. rozhovor. Č. objednal
kolo, bavili sa s P., ktorý vykrikoval, či mu ešte nezoberú za jeden, a tak Č. opätovne objednal. Potom si
s Č. odsadli samostatne k stolu. Obžalovaný odišiel na WC a keď vyšiel zo záchodu, stála tam J., že sa
chce s ním porozprávať. Začala ho objímať, akí sú kamaráti a vtedy sa začali spolu objímať aj bozkávať.
Začalo to tak, že ona mu dala pusu, ktorú jej on opätoval, potom sa navzájom objímali a navzájom sa

dotýkali popod oblečenie, popod tričko, aj popod nohavice, aj na genitáliách. V tom čase boli na chodbe,
ktorá vedie priamo k baru. Tam stál Č., ešte na neho vykrikoval, aby si pohli. Č. ich videl. Obžalovaný na
otázku, či tam bol prítomný aj Z. uviedol, že on ho osobne nevidel, pretože bol otočený ku J., ale neskôr
mu Č. hovoril, že Z. vošiel do chodby a potom šiel za P. a povedal mu, nech sa ide pozrieť, s kým je tam
jeho dcéra. Na chodbe s J. nebol dlho, on jej reakciu bral tak, že sa jej asi páči, že s ním niečo chce

mať, ale hovorili si, že on mal priateľku, aj ona priateľa a nebolo by dobré, aby pokazili kamarátstvo.
Následne prišiel P., že čo tam robia a povedal mu, aby šiel preč. Potom začal húkal po J., niečo hovorila
aj J., čo, to uviesť nevedel. Následne na to P. na neho zakričal: „K., stoj!“, rozbehol sa za ním, zvalil ho
na zem a začal ho biť hlava nehlava. Bol celý krvavý, chcel vyjsť bočnými dverami, ale tie boli zamknuté.
Vonku stáli dievčatá a povedali mu, aby prešiel cez bar. Šiel domov, umyl sa a následne prišla polícia.

Na otázku, aby presne popísal, kde boli s poškodenou počas toho, ako sa objímali, obžalovaný uviedol,
že J. po prvý krát zbadal, keď vyšiel zo záchodu, ona stála na chodbe. Oproti WC sú aj šatne, ktoré
boli otvorené a asi na 15 sekúnd tam vošli, iba sa tam pozreli a vyšli von. V šatniach sa medzi nimi nič
neodohralo. Obžalovaný k poškodenej dodal, že vie o nej napriek tomu, že má chlapca, chodí s inými,
tohto podvádza, že mala s inými intímny styk, vie, nakoľko sa ona sama tým pred partiou chválila.Svedkyňa - poškodená J. P. pred súdom uviedla, že v čase, keď boli s partiou na grilovačke, sa
dozvedela, že sa obžalovaný pohádal so svojou vtedajšou priateľkou J. R., ktorá bola v tom čase jej
najlepšou kamarátkou. Potom obžalovaný spolu s Č. odišli a ona spolu so svojím priateľom Z., ďalej

F. a P. šli na štadión do šatní, išli bočným vchodom. Spolu s priateľom Z. uvideli pri bowlingu jej otca
aj P. a zostali sa s nimi rozprávať. Svedkyňa videla kamarátku J., ktorá jej hovorila, že sa pohádala s
obžalovaným a poslala ju vypýtať od neho cigaretu. Preto išla za nimi do baru a oni jej hovorili, aby tam
zostala a vypila si s nimi, čo nechcela. Vtedy ju obžalovaný chytil za ruku a začal ťahať do chodbičky.
Ona sa bránila, ale on bol silnejší, tak ju zatiahol do tej chodbičky, kde ju začal objímať, bozkávať

a hladkať. Do tej chodbičky viedli dvere, on tieto zatvoril. Na vysvetlenie rozporu, kedy v prípravnom
konaní poškodená vypovedala, že sa vtedy obžalovaný nesprával násilnícky, uviedla, že myslela to
tak, že nebol taký milý ako inokedy. Na chodbičke jej obžalovaný hovoril, že sa so svojou priateľkou
pohádal, a že chce iba ju. Ona sa snažila nejako vykliesniť a myslela si, že keď mu dá pusu, tak ju
pustí. On chcel francúzsky bozk, tak mu ho dala, ale povedal, že to mu nestačí. Následne sa chcela
skryť na dámskom WC, ale on ju stiahol na pánske WC. Tam ju zatiahol do kabínky, dvere na kabínke

sa zatvárajú dovnútra, on sa oprel o dvere, preto nemohla vyjsť von. Tam ju začal vyzliekať, vyzliekol
jej tielko a podprsenku a začal ju chytať za prsia, potom jej sťahoval nohavice aj nohavičky a pchal do
nej prsty. Ona mu po celý čas hovorila, aby prestal, bola z celej situácie v šoku, myslela si, že je to
len nejaký sprostý žart. Na to si rozopol nohavice aj obžalovaný a tie mu spadli. Vtedy sa ona snažila
obliecť, stiahla si tielko, nohavice jej zostali po stehná. Následne ju chytil a otočil chrbtom, oprel ju o

stenu tak, že zostala zohnutá ponad záchod. On sa snažil o styk, ale ona sa bránila, okrem toho bol
opitý, tak sa nedokázal trafiť. Na to si on začal robiť srandu, aj sa smial, tak sa zasmiala aj ona, myslela
si, že už to skončilo, že ju pustí. Vtedy počula, že jej priateľ Z. vošiel do pánskych toaliet, počula ako
otváral kabínky na WC. Vtedy jej obžalovaný zapchal ústa, preto nemohla kričať. Na to počuli ako Z.
zakričal, že u neho skončila. Preto vyšla potom na chodbu, tam začala plakať, vyšiel aj obžalovaný a

hovoril, prečo plače. Na to mu ona povedala, aby vypadol. Vtedy prišiel jej otec, ktorému povedala, že
obžalovaný sa s ňou chcel vyspať. Otec sa spýtal, či to chcela, ona mu povedala, že nie. Preto otec
šiel za obžalovaným a udrel ho. Následne sa jej otec vrátil, ona stále plakala. Domov ich odviezol P. a
otec šiel potom na políciu. Po celý čas, čo bola s obžalovaným, mu hovorila, aby prestal, hovorila, že
má priateľku, nevedela ako reagovať, pretože nikdy si takúto situáciu nepredstavila. Už v minulosti sa

ju obžalovaný pokúsil pobozkať, vtedy bol opitý, myslela si, že len robí hlúposti. Poukázala však na to,
že obžalovaný sa na svoj vek vždy správal hlúpo, priam detsky, nikdy ho nevidela v partii medzi jeho
rovesníkmi, ani priateľku nemal rovnocennú sebe. Keď bol opitý, obťažoval dievčatá, hoci mali aj 10
rokov. Obžalovaného poznala z videnia rok, bližšie keď začal chodiť s jej kamarátkou J., to bolo asi dva
mesiace. V tom čase poškodená mala priateľa Z., počas vzťahu s ním iný intímny pomer nemala. V čase

výsluchu uviedla, že už nie sú priateľmi, pretože on ju sklamal, nakoľko sa jej vtedy nezastal. V súvislosti
s následkami žalovaného skutku, počas školského roka navštívila psychologičku a dňa 10. 07. 2013
navštívila psychiatričku MUDr. Š.. Je pravdou, že pred žalovaným skutkom už mala sexuálnu skúsenosť.

Svedok K. P. - otec poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedol, že do baru prišiel pred 20.00 hod.

spolu s P.. Videl tam aj obžalovaného, mal v ruke liter pálenky, z ktorej bolo odpité, bol opitý. Vtedy ho
zoznamoval so svojím bratrancom Č., ktorý objednával pre nich Fernet, ale on to nepil, bol unavený z
práce. Keď šiel fajčiť von pred bar, stretol tam dcéru, hovoril jej, aby do pol deviatej bola doma. Potom
ona odišla, t. j. nešla do baru, myslel si, že sa vrátila do altánku. Následne sa stalo, že vybehol N. Z.
a zavolal jeho smerom: „Choď sa pozrieť, s kým je tvoja dcéra!“ Vošiel do chodby, kde nevidel nikoho,

tak šiel na koniec chodby, kde je šatňa. Keď vošiel dnu, videl dcéru, ktorá sedela uplakaná a naprávala
si vrchné oblečenie, podprsenku a tesne nad ňou bol obžalovaný. Na to jej povedal, že čo robí, má iba
15 rokov. Ona mu uplakane povedala: „Oci, pomoc prosím, to bolo nasilu!“ Vtedy popri ňom pri dverách
prechádzal obžalovaný, tak ho udrel a potom do neho strčil. Obžalovaný vyšiel na chodbu a tam spadol,
bol zjavne opitý. Šiel k nemu, sklonil sa nad neho, niečo na neho kričal a on len na neho volal: „Nerob,

nerob!“ Na to sa otočil, videl uplakanú dcéru, tak šiel za ňou. Obžalovaný ušiel von. P. ho s dcérou
odviezol domov. Doma sa s dcérou rozprával, hoci podrobnosti mu nehovorila, vravela, že to bolo nasilu,
že to bol pokus o znásilnenie, ktorý nevyšiel. Preto sa vrátil späť do baru a volal políciu. Poukázal na
to, že nevidí dôvod neveriť svojej dcére. Jej správanie bolo vždy v poriadku, chodila do kostola, na
skauting. V 15-tich rokoch začala chodiť do tejto partie a on sa hneval, keď chodila domov neskôr, trval

na tom, aby nechodila v noci von a chodila domov načas, preto si aj kvôli tomu z neho robili srandu.
Dcéru vychováva spolu s manželkou, vzťahové veci a intímne záležitosti rieši dcéra skôr s matkou. V
súvislosti s predmetným skutkom je proti nemu vedené trestné stíhanie za ublíženie na zdraví, kde ako
poškodený vystupuje obžalovaný.Svedok N. P. uviedol, že v ten večer prišiel do baru s P.. V bare bol aj obžalovaný, jeho bratranec N. Č.,
bola tam čašníčka a J. Q.. Pamätal si, že neskôr prišla aj J. P., prišla aj dnu do baru, rozprávala sa s

čašníčkou, aj s J. Q.. Mali tam nejakú akciu a oni chodievali von a dnu. Dnu v bare Č. objednával Fernet
pre neho, aj pre P., avšak oni to nevypili. Svedok nevidel, ako obžalovaný a J. P. vošli do chodbičky. Do
tej chodby sú dva vchody, jeden hlavný cez bar a druhý bočný, ktorý v tom čase bol zamknutý, svedok
to vedel s istotou, nakoľko neskôr ho boli vyskúšať. Takže do uvedenej chodby sa dalo dostať len cez
bar. Do spomínanej chodby je vidno do baru, len ak sa sedí na jeho kraji. Svedok vedel uviesť, že keď

boli vonku s P., videli ako K. kráča a drží si tvár. Po skutku viezol P. spolu s dcérou domov na P. aute.
Obžalovaného pozná už asi 5 rokov, sú kamaráti, on s ním nemá žiadny problém. Vie, že pracuje, stará
sa o svoju matku aj o brata, pomohol aj jemu s prácou. J. P. pozná veľmi slabo, niekedy na žiadosť P. ju
viezol zo školy alebo večer z nejakej akcie, P. mu však nikdy nespomínal, že by mal s dcérou výchovné
problémy.

Svedok N. Č. pred súdom vypovedal, že je bratranec obžalovaného a bol spolu s ním na akcii, počas
ktorej spolu odišli do baru. Pri barovom pulte sedel P. - otec J., s ktorým ho obžalovaný zoznámil. Tento
už bol chytený, bola dobrá nálada, preto svedok zobral dva Fernety, ktoré pred ním aj P. vypil. P. odišiel
von, pri bare zostali sami s obžalovaným a obžalovaný šiel do chodbičky, kde sú záchody. Videl, ako na
konci chodbičky sa stretol s J., na vlastné oči videl, že tam stáli, smiali sa, aj sa objímali a bozkávali.

Bral to, že je to v rámci dobrej nálady. Potom vošiel do baru priateľ J.R. N. Z., ktorý šiel do polovice, keď
zbadal J. s obžalovaným, otočil sa a so slzami v očiach vyšiel von z baru. Iné osoby vojsť do chodbičky
svedok nevidel. V bare bola barmanka, ktorá však stála za pultom. Potom ako odišiel Z., za pár sekúnd
prišiel P., kričal, bol rozrušený, videl ako obžalovaný odchádzal, potom v polovici zastal, zrejme na neho
P. kričal. Vzápätí na obžalovaného skočil P., začal ho biť hlava nehlava, keď obžalovaný spadol na zem,

tak ho tento ešte aj kopal a obžalovaný len kričal, aby prestal. V tom čase už v bare nikto nebol, ako
začala bitka, všetci z baru ušli. Aj svedok šiel zohnať nejakú pomoc, ale medzi tým už P. vychádzal a
ešte aj do svedka strčil a tento spadol. P. vonku kričal na ľudí, na dievčatá, že sú kurvy, strašne nadával.
Svedok potvrdil, že po celý čas pri vstupe do chodby boli dvere otvorené, on sledoval obžalovaného
s poškodenou, možno nejakých 10-15 sekúnd nie. Nevidel, ako poškodená vošla do chodby, to, čo

sledoval on v chodbe, sa odohralo možno za 2-3 minúty. Osobu obžalovaného pozná od malička, vždy
bol slušne vychovávaný, nikdy sa nič zlé nestalo.

Svedok N. Z. uviedol na hlavnom pojednávaní, že bol spolu s partiou na akcii, ktorú mali v altánku.
Počas akcie odišiel obžalovaný. Potom sa aj viacerí rozhodli, že idú kúpiť alkohol, takže šiel spolu s J.

a ďalšími smerom ku baru na štadióne. Pred barom stretli otca J. a svedka P., spolu s J. sa tam zostali
rozprávať. V tom čase J. povedala obžalovanému, aby šiel kúpiť cigarety. On bol dnu a nevychádzal, tak
J. povedala J., nech ide po tie cigarety. Keďže J. nechodila, poslal O. H. a D. Š., aby šli pohľadať jeho
priateľku. Oni vyšli von a povedali, že videli ju v chodbe s obžalovaným. Na to chvíľu čakal, šiel dnu do tej
chodby, ale ich nevidel. Hľadal aj v šatniach, zašiel až k WC, vošiel na pánske WC, kde vykonal potrebu

a odišiel. Následne sa znovu vrátil a vtedy videl obžalovaného spolu s poškodenou, ako vychádzajú z
WC. Celé to, ako ich hľadal, mohlo trvať 15 až 20 minút. Nevidel ich priamo na WC, videl ako z toho WC
vychádzajú. J. neplakala, bola kompletne oblečená, nemala nič vyhrnuté. Nevšimol si, že by sa napr.
zapínali, zakasali alebo podobne. Povedal smerom k obžalovanému: „Si pekný kamarát, keď si s mojou
frajerkou,“ a šiel preč. Vyšiel on, P. sa ho spytoval, čo sa stalo, povedal: „Teraz už nič.“ Nechápal, čo

sa stalo, pretože s obžalovaným boli od malička najlepší kamaráti. Počul ako P. kričí na dcéru, aby si
zobrala mobil a šla domov. On tiež šiel k altánku, aj ona tam šla, zobrala si mobil a šla späť smerom k
bowlingu. Nič nehovorila, ani neplakala. S J. chodili 4-5 mesiacov, nemali spolu intímny pomer. V tom
čase často chodievala do Detvy za spolužiačkami, kamaráti mu hovorili, že ju videli aj s druhými chodiť
po Detve, on sa jej však vtedy zastával, neveril, že by to urobila. Po uvedenom incidente boli spolu ešte

dva týždne, on nechcel od nej podrobnosti. Požiadal ju, nech dá tomu čas. Ona plakala a hovorila, že
čo sa stalo, to urobil K.. Potom mu oznámila, že už ho nemá rada a nechce s ním chodiť. Svedok ďalej
uviedol, že by si nevšimol, že by sa obžalovaný na uvedenej akcii pohádal s priateľkou J..

Svedkyňa J. R. uviedla, že v uvedený deň bola s priateľom K. Ď. a ďalšími v altánku, zabávali sa. Ona

bola v altánku a poslala J. P., aby šla do baru pýtať od K. cigarety. Svedkyňa zostala v altánku. Keďže
sa J. dlho nevracala, išli sa tam pozrieť O. H. a D. Š.. Tieto sa vrátili a povedali jej, že boli v chodbe, bol
tam aj N., ktorý vybehol nervózny a oni tam už potom nechceli ísť. Na to šla ona s K. P. do toho baru a
videla na chodbe na zemi K. a nad ním stál P.. V ten večer sa s obžalovaným určite nepohádali. Ešte vten deň šla domov spolu s kamarátkou za J., ona vyšla pred dom, bola v pohode a spytovala sa, čo sa
stalo, prečo sa na ňu svedkyňa hnevá. S poškodenou sa poznajú 3 roky, boli spolu v partii, v tom čase
poškodená chodila s N.. Vedela o nej, že má aj iných chlapcov, kontaktovala sa s bývalým partnerom,

aj s ďalšími kamarátmi. O tom však N. nehovorili. S obžalovaným mali bežný vzťah. Boli tam aj nejaké
hádky, nikdy sa nestalo, že by ju obžalovaný udrel. Z tých, kto tam boli prítomní, nikto neveril tomu, že
by sa to stalo. Svedkyňa sa vyjadrila tak, že by to obžalovaný nebol schopný spraviť. Poukázala na to,
že J. mala veľký rešpekt pred svojím otcom. Predtým ako s obžalovaným svedkyňa začala chodiť, sa
poškodenej páčil obžalovaný.

Svedkyňa D. Š. vypovedala, že na akcii poslali J.R. P. po cigarety a keďže nechodila, zrejme J. ich
poprosila, aby šli za ňou. Išla spolu s O. H., vošli do baru, pozreli do chodby, dvere boli otvorené. Videli
tam obžalovaného s poškodenou, oni sa spolu rozprávali, smiali sa. Na poškodenej nebolo vidno, že
by sa niečo dialo. Oni s O. na nich nevolali, vyšli von, kde bol N. Z.. Tomu to povedali a on následne
šiel dnu. Vonku bol aj pán P., P. a ďalší. Na to N. Z. vyšiel von a asi za dve minúty videli cez presklené

dvere obžalovaného, ako leží na zemi a bol pri ňom pán P.. Potom obžalovaný vyšiel von, mal krvavú
tvár a držal si ju.

Svedkyňa O. H. uviedla, že v ten deň boli na akcii s priateľmi a ona spolu s D. Š. a J. P. sa presunuli
k baru, ešte predtým obžalovaný so svojím bratrancom šli do baru. Kristína šla tiež dnu do baru a po

pár minútach šli spolu s D. za ňou. Vtedy pri bare sedel P., Č. aj P.. Č. sedel na konci baru smerom k
bowlingovým dráham. Dvere do chodbičky boli otvorené, na konci tej chodby videli K. s J.Í., ktorí sa spolu
rozprávali a smiali sa. Potom vyšli von a povedali N. Z.Š., kde je J.. On následne šiel do baru, potom
vyšiel z baru von a šiel za P. a niečo mu povedal. Vtedy sa presunuli k ďalšiemu vchodu a počuli, ako
P. kričí na J. a povedal K., aby šiel preč. Potom P. vybehol za K. a niekoľkokrát ho udrel. Toto svedkyňa

videla. Stalo sa to oproti tým dverám, kde stáli, tieto boli zamknuté, pretože obžalovaný tadiaľ chcel
vyjsť, avšak nedalo sa, vyšiel cez bar. Obžalovaný bol krvavý. Následne vyšiel aj P., ktorý začal kričať
po všetkých ostatných. Potom vyšla aj J., táto sa usmievala, vyzerala v pohode. Spytovali sa jej, čo sa
stalo, ona povedala, že nič, len sa usmiala a šla si po svoje veci. Svedkyňa uviedla, že s J. vtedy boli
veľmi dobré kamarátky. J. sa jej zverila, že sa otca bojí, lebo otec býva často nervózny, niekedy sa aj

hádajú, dokonca sa stalo, že ju aj udrel. Počas toho ako J. chodila s N., hovorila, že sa jej páči K.. Vedela,
že svojich partnerov J. podvádza, nakoľko sa jej táto s týmto zverovala. Mala osobnú skúsenosť, kedy
si od nej J. požičiavala peniaze na tabletku po. Obžalovaného svedkyňa pozná ako suseda. Nemôže
povedať, že by často pil, pokiaľ mal vypité, správal sa normálne, nebol agresívny, ani ho nevidela, že
by bol agresívny voči dievčatám.

Svedkyňa S. H. - matka O. H. pred súdom vypovedala, že v ten večer bola spolu so svojimi známymi
na terase a videli obžalovaného, ako šiel domov, bol zakrvavený, rukami si zakrýval tvár. Následne jej
známa volala svojmu synovi, čo sa stalo a zistili, že P. mal K. zbiť. Po čase pri paneláku zastavilo tmavé
auto, z ktorého vystúpil P.. Vtedy si všimla, že stál pri kontajneri a telefonoval. Dosť ho potácalo a všetci,

čo ho sledovali, skonštatovali, že triezvy určite nebol. Potom šiel späť na štadión. Nevidela, kedy sa
vrátil, ani kedy prišla jeho dcéra. Postupne začali chodiť deti a hovorili, čo sa stalo a v podstate zhodne
všetci rozprávali, že P. mal zbiť K., lebo sa tento rozprával alebo zabával s J. niekde pri záchodoch. V
tom čase sa vrátila aj J. - priateľka obžalovaného, bola rozčúlená a kričala, že J. si na neho vymyslela,
že ju mal znásilniť. Ešte ju ukľudňovali. Potom šli deti do P. pre nejaké veci a Cmarko tam kričal po nich,

J. vyzerala byť v pohode, svedkyňa osobne počula, ako táto povedala: „Čo je, veď som nič nepovedala.“
Svedkyňa ďalej potvrdila, že J. P. bola dobrá kamarátka s jej dcérou. Poukázala aj na to, že z počutia
vie o situácii, kedy bol pán P. s dcérou na nejakej dedinskej akcii a nejaký starší pán mal drgnúť do J.,
na čo ho P. začal napádať, vykrikovať na neho, že je pedofil, že ju chce znásilniť. Ostatní dospelí zobrali
potom toho pána preč, nakoľko ho poznali ako slušného.

Svedkyňa K. P. uviedla, že v ten deň sa na akcii zabávali, chodili do baru hore - dole. Keď prišla k baru,
dievčatá hovorili, že K. s J. sú spolu dnu s tým, že I.O. s D. šli dnu a niečo vraveli N.. Tento šiel za P. a on
šiel dnu. Na to počula krik. Ku baru prišla presne v čase, keď K. chcel prejsť cez bočné dvere, ale nedalo
sa, lebo boli zatvorené. K. vyšiel vonku krvavý, za ním vyšiel aj P. a začal kričať, že ich všetkých pozabíja,

vulgárne im nadával. P. určite nebol triezvy. Videla aj pri stole, kde sedel, že boli poháriky aj pred ním.
Keď vošla do baru, ponúkla sa barmanke, že poutiera krv. Toto však napokon robil P.. Vtedy J. sedela
pred vstupom do spomínanej chodby na botníku a svedkyňa sa jej spýtala, čo sa stalo. Poškodená na
ňu pozrela a povedala, že ju chcel znásilniť. Svedkyňa uviedla k tomu, ako sa jej javila J., že keby juniekto znásilnil, tak by tak nevyzerala. Skôr jej to prišlo, akoby J. otec nachytal, že sa s K. bozkávali.
Ona tam len normálne sedela, nezdala sa vôbec vystrašená alebo niečo podobné. Rovnako poukázala
na správanie otca J., ktorý na ňu len kričal, skôr by očakávala, keby ju niekto znásilnil, aby ju otec objal.

J. si potom šla po telefón a odišla spolu s otcom na aute, viezol ich N. P.. Vtedy J. R. sa veľmi chcela
ísť za J. porozprávať, tak svedkyňa išla spolu s J. pred bytovku, vyšla J., o čom sa však rozprávali s J.,
svedkyňa uviesť nevie. Na to vyšiel otec poškodenej, začal na nich vulgárne vykrikovať: „Kurvy, piče,
keď neviete žrať, nežerte,“ že ich dobije. K osobe obžalovaného uviedla, že tohto majú ľudia po I. radi,
s nikým nemal problémy. Pokiaľ ide o poškodenú, vie o nej, že táto dosť často mení chlapcov.

Svedkyňa J. C. vypovedala, že v ten večer pracovala v bare. V bare bol aj otec poškodenej pán P., bol
tam obžalovaný aj poškodená. Videla ako K. s J. šli do chodby, na konci ktorej je WC. Javilo sa jej, že
K. ťahá J., ale nebolo to až také násilné. J. s K. boli dlhšiu dobu na tom WC, potom ich hľadali nejakí
kamaráti a na WC šiel za nimi aj vtedajší priateľ J. N.. Svedkyňa sa bála, aby sa niečo nestalo, aby
sa nepobili, tak šla za ním. Patrik vošiel na WC, dvere boli otvorené a on potom dnu otvoril dvere na

kabínke jednej z toaliet. Svedkyňa uviedla, že ona K. ani J. nevidela. N. povedal niečo v tom význame,
že ho J. sklamala alebo, že ho obaja sklamali. Potom Z. odišiel a povedal J. otcovi, nech sa ide pozrieť
na WC, čo tam robí jeho dcéra. Svedkyňa si pamätala, že v čase tohto niekto sedel za barom, ale kto
konkrétne uviesť s odstupom času nevedela. Taktiež si nepamätala, či predávala alkohol obžalovanému
alebo otcovi poškodenej pánovi P.. Poškodenú svedkyňa veľmi nepoznala, obžalovaného poznala len z

baru, stalo sa, že keď mal vypité jedenkrát bol voči nej agresívny. Iný prípad, že by bol agresívny voči
žene svedkyňa nevidela.

Vo veci bol vypočutý znalec K.. K., ktorý vypracoval na obžalovaného znalecký posudok v súvislosti s
jeho závislosťou na alkohole. Znalec pred súdom uviedol, že vyšetrením u obžalovaného neboli zistené

žiadne známky, ktoré by signalizovali jeho závislosť na alkohole, či iných psycho-omamných látkach
alebo ich zneužívanie. Vo všeobecnosti pri psychiatrickom vyšetrení sa znalec zaoberá aj otázkou
logiky a úsudkovej schopnosti pacienta. Pri vyšetrení u obžalovaného nebola zistená žiadna patológia,
preto nepovažoval za potrebné skúmanie jeho duševného stavu. Skúmanie duševného stavu však
kompetenčne spadá do rámca hodnotenia dvom znalcom psychiatrom, preto na túto otázku uloženú

orgánmi činnými v trestnom konaní znalec neodpovedal.

Znalkyňa N.. J. podala vo veci znalecký posudok a vykonala psychologické vyšetrenie obžalovaného. Pri
výsluchupredsúdomhneďnazačiatkupoukázalanaprístupobžalovanéhokvyšetreniu,ktorýsanapriek
presným inštrukciám na určený termín vyšetrenia nedostavil a pokiaľ neskôr cez vyšetrovateľa zisťovala

stav, následne sa dozvedela, že obžalovaný na vyšetrenie sa mal dostaviť, avšak toto nedorozumenie
vyhodnotila ako pasívny a nezodpovedný prístup zo strany obžalovaného. Následne vykonala klinicko-
diagnostické vyšetrenie bez prítomnosti tretej osoby. Pri vyšetrení zistila, že u obžalovaného sa
jedná o abnormne štrukturovanú osobnosť s neurotickou kompozíciou a je manifestná aj intrapsychická
disponovanosť k agresívnemu konaniu. Nejedná sa však o žiadnu psychiatrickú, či psychologickú

diagnózu, jedná sa o typickú črtu osobnosti, čo je stav trvalý. Neurotická kompozícia znamená zníženie
sebavedomie, nízky prah voči frustrácii. Bolo zistené, že je emočne nezrelý, neexistuje tu teda kontrola
emocionálnych reakcií, nevie odložiť uspokojovanie svojich potrieb. Zistená bola aj intrapsychická
disponovanosť k agresívnemu konaniu. Agresivita je síce potláčaná, ale ľahko aktivovateľná, odtlmujúci
účinok má najmä užitie alkoholu. Znalkyňa poukázala na to, že pri vyšetrení bola zistená vysoká

pravdepodobnosť k rozvoju závislosti na alkohole. Pri zisťovaní motivácie činu neboli zistené zjavné
motívy niekomu ublížiť. Išlo skôr o egocentrické uspokojenie vlastnej sexuálnej potreby. Bolo to
uzavreté ako „páchateľ využívajúci príležitosť,“ čo súvisí s črtami jeho osobnosti s poukazom najmä
na nedostatočnú schopnosť odložiť svoje potreby a pasívny životný štýl. Spočiatku sa ku skutku pri
vyšetrení obžalovaný vyjadroval len veľmi stroho, neskôr skôr poukazoval na konanie poškodenej, z

čohovyplývavyhýbaniesazodpovednostizavlastnésprávanie.Privyšetreníbolazistenátendenciajaviť
sa v lepšom svetle, bagatelizovať svoje konanie bez snahy prehodnotiť ho a niesť zaň zodpovednosť.
Nemožno teda vylúčiť, že niektoré skutočnosti, ktoré sa stali, obžalovaný zámerne nepovedal, resp.
dodatočne modifikoval.

K osobe poškodenej bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. C. a MUDr. Ď., ktorí si ako konzultanta
prizvali MUDr. P. na podanie psychologického posudku. Pred súdom znalec MUDr. C. uviedol, že dňa
06. 09. 2012 vyšetrili poškodenú a pri vyšetrení nezistili žiadnu duševnú chorobu alebo poruchu, ktorá
by mala vplyv na jej rozpoznávaciu alebo ovládaciu zložku. U osoby poškodenej bolo zistené, že sajedná o osobu tesne po puberte, ešte úplne nedozretú. Jedná sa o osobu v bežnom vývoji a bola zistená
jedna nápadnosť, kedy vo svojich vyjadreniach signalizovala obavu a strach z agresivity smerujúcu z jej
okolia, ale bližšie to nešpecifikovala. Z psychiatrického hľadiska sa nejednalo o nič chorobné, preto sa

k tomu znalci psychiatri nevyjadrovali, je to vecou psychologického rozboru.

Znalec PhDr. S. P. pred súdom uviedol, že poškodenú osobne vyšetril. Bol pri vyšetrení znalcami MUDr.
C. a MUDr. Ď., kedy bol prítomný aj otec poškodenej. Následne poškodenú vyšetril bez prítomnosti tretej
osoby. Je pravdou, že u poškodenej bol konštatovaný strach z agresivity, ktorý v znaleckom posudku

znalec interpretoval ako strach z prežitej situácie, pretože v tom čase poškodená popisovala negatívne
emočné zážitky, čo pripisoval znalec násilnému správaniu obžalovaného. Pokiaľ mal znalec možnosť
vypočuť si výsluchy svedkov na hlavnom pojednávaní, ktorí popisovali správanie otca po skutku,
znalec so značnou mierou pravdepodobnosti vyslovil predpoklad, že uvedený interpretovaný strach
smeroval skôr voči otcovi poškodenej. Poukázal na to, že u poškodenej ide o menej zrelú osobnosť,
ktorá je podrobivá, menej samostatná, skôr detská, sociálne naivná a aj zvýšene manipulovateľná.

Vo všeobecnosti má schopnosť vierohodne vypovedať, avšak špecifická vierohodnosť u nej môže byť
znížená s poukazom na výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní a preto jej výpoveď nemožno
v celosti považovať za vierohodnú. Znalec poukázal na to, že obsah svedeckých výpovedí mu bol
známy aj v prípravnom konaní, avšak zrejme im nevenoval takú pozornosť. Pokiaľ mal možnosť na
hlavnom pojednávaní vypočuť si prednesy, zaujal toto zmenené stanovisko. Znalec poukázal i na to,

že pri vyšetrení obetí násilného trestného činu sa zisťujú aj tzv. post traumatické stopy, jednou z nich
je aj návrat zážitku, čo však môže byť, aj nemusí byť pravdivé. Znalec poukázal na to, že zmenu
svojho názoru vidí aj v tom, že poškodená je viac pod vplyvom svojho otca, s ktorým je každý deň,
kde nemá únik a je pre ňu charakteristická aj manipulovateľnosť. Takže v tomto smere vidí skôr možný
vplyv otca, ako obžalovaného, s ktorým bola len jeden krát s odstupom času. Pokiaľ ide o správanie

poškodenej v situácii, ktorú sama popisovala, znalec uviedol, že poškodená situáciu nemohla dobre
vyhodnotiť, pretože reagovala skôr vyzývavo, čo najmä v sexuálnej oblasti zvyšuje záujem druhej strany
o uskutočnenie aktu. V tom sa prejavila práve naivita typická pre poškodenú, pretože často sa vyskytuje
situácia u žien, že sa takýmto spôsobom správajú a myslia si, že muža v danej situácii ovládajú, čo však
nemusí byť pravdou.

Vo veci bol podaný tiež znalecký posudok MUDr. H., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola
osobne prítomná pri výsluchu poškodenej, ako aj následne pri jej konfrontácii s obžalovaným. Túto dňa
10. 05. 2012 aj osobne psychologicky vyšetrila bez prítomnosti ďalších osôb. Napriek zmene postoja
znalca PhDr. P. znalkyňa PhDr. H. zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. Poukázala na to, že

nemôžejednoznačnezhodnotiťobavyzagresieotca,pokiaľotomnevykonalapsychologickévyšetrenie.
Je pravdou, že otca poškodená považuje za osobu, ktorá sa o ňu bojí a až priveľmi ju ochraňuje.
Znalkyňa poukázala na to, že vo vzťahu k osobnostným vlastnostiam poškodenej bolo zistené, že táto je
submisívna, poddajná a je možné, že krátko po skutku došlo k útlmu jej reakcií, čo nie je celkom typické.
Typickejšie je skôr hanblivosť, skrývanie, zdráhanie sa popísať skutok, avšak znalkyňa sa vo svojej praxi

stretlaajsreakciouakobolapopísanáupoškodenej.Ďalejznalkyňapoukázalaajnapostojpoškodenejk
obžalovanému, ktorého sama popisovala ako kamaráta, ktorému nechce ublížiť, avšak na druhej strane
dospela až k tomu, že by mal ísť sedieť do basy. Je pravdou, že vo vzťahu k ovplyvniteľnosti poškodenej,
táto pri popise skutku postupne mohla zľavovať z toho, k čomu bola zvoľná, aby udržala kamarátstvo
s obžalovaným. Pri vyšetrení boli zistené neurotické prvky typu psychasténie, tieto môžu súvisieť s

prežitou udalosťou, na druhej strane však môžu súvisieť aj s konštatovanou osobnostnou štruktúrou
poškodenej. U nej je výrazným znakom labilita, kde na jednej strane bola zistená precitlivenosť, nekľud,
na druhej strane vysoká sebadôvera, vysoký sklon k neomylnosti, čo možno vysvetliť jednak pubertou,
avšak podľa skúseností znalkyne aj komplikovanou rodinnou situáciou. Znalkyňa poukázala na to, že
pre situáciu je typické, kedy sa objavia u poškodenej tzv. flash back-y t. j. záblesky prežitej udalosti alebo

nejaké strachy, pričom uvedený obraz sa môže vyvinúť u poškodenej aj neskôr. Stretla sa teoreticky aj
s tým, že sa to môže stať o rok, o dva, niekedy aj oveľa neskôr. Znalkyňa pri vyhodnotení výpovede
poškodenej poukázala na to, že mohlo dôjsť k istým posunom v jej výpovedi, pričom poukázala na isté
nezrovnalosti, napr. keď otec poškodenej v trestnom oznámení uvádzal, že ju videl nahú nahor alebo keď
poškodená uvádzala, že jej obžalovaný mal vyzliecť legíny a nohavičky, čo bez jej minimálnej spolupráce

v takom zúženom priestore nebolo dobre možné. Znalkyňa tiež pripustila možné ovplyvnenie výpovedi
poškodenej aj správaním jej vtedajšieho partnera, ako aj jej otca. Znalkyňa však uzavrel, že kompletné
vykonštruovanie celej situácie zo strany poškodenej nepredpokladá a nad všetky pochybnosti k nejakýmintímnostiam došlo. Je pravdou, že poškodená mohla byť paralyzovaná po príchode svojho priateľa a
potom aj jej otca.

Súd ďalej oboznámil zápisnicu o ohliadke miesta činu a pripojenú fotodokumentáciu ako aj plánik z
miesta činu, na ktorom jednotlivé vypočúvané osoby označili súdu svoje postavenie v čase skutku. Súd
taktiež oboznámil zápis o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 01. 05. 2012 o 04.17 hod. s výsledkom
0,53 mg/l.

Boli oboznámené lekárske správy z ošetrenia obžalovaného ako aj obsah spisu Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 3T 45/2013, v rámci ktorého bol otec poškodenej K. P. uznaný vinným zo skutku zo dňa 30. 04.
2012 a to pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr. zákona, kde poškodeným bol obžalovaný K. Ď., za čo bol odsúdený na
peňažný trest vo výmere 160,00 € s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov.

Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že v
konaní pred súdom nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa skutok stal
tak, ako je popísaný v obžalobe. V prvom rade súd uvádza, že nie je úlohou v konaní pred súdom bez
akýchkoľvek pochybností potvrdiť, či vyvrátiť verziu podanú obžalovaným. Obžalovaný v rámci svojej
obhajoby má právo brániť sa akýmkoľvek spôsobom, t. j. uvádzať aj nepravdu, či skresľujúce údaje. Po

zhodnotení jeho výpovede však súd konštatuje, že jeho verzia je v priamom rozpore s mnohými dôkazmi.
Je zrejmé, že medzi obžalovaným a poškodenou v uvedený večer došlo k intímnostiam, ktoré prekročili
rámec bežného kamarátstva. Obžalovaný sám pripustil, že sa s poškodenou navzájom bozkávali,
objímali, dotýkali popod oblečenie na intímnych miestach, hoci v ďalšom poprel incident na pánskom
WC, ktoré popisovala poškodená. Súd musí konštatovať, že verzia poškodenej o priebehu vzájomných

intímností,čiužnachodbealebonapánskychtoaletách,ikeďsmenšíminepresnosťami,bolavkontexte
ďalších dôkazov. To, že obžalovaný s poškodenou vošli do chodbičky potvrdila barmanka - svedkyňa C.,
rovnako tak svedok Č.. Z ich výpovede nevyplynulo, že by obžalovaný násilným spôsobom poškodenú
vtiahol do chodbičky, i keď svedkyňa Valachová popisovala isté „naťahovanie.“ Rovnako svedkyne H.Á.
a Š. potvrdili, že krátko na to, ako šla do baru poškodená, šli za ňou aj oni a videli poškodenú s

obžalovaným na konci chodby, kde sa spolu rozprávali a nevšimli si nič neobvyklé. Následne vyšli von
a oznámili to svedkovi Z., ktorý hneď na to šiel dnu do baru, nazrel do chodby, ale nikoho tam nevidel.
Následne prehľadal šatne, šiel na pánske toalety, kde nič nepočul, až následne sa tam opäť vrátil a
vtedy videl obžalovaného s poškodenou vychádzať z toaliet. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa C.
- barmanka, ktorá do chodbičky šla za svedkom Z.. Nie je potom pravdivé tvrdenie obžalovaného, že s

poškodenou boli len na chodbe a nakrátko 15-20 sekúnd mohli vojsť do šatni. Uvedené skôr zodpovedá
tomu,čovypovedalapoškodená,t.j.,žesobžalovanýmbolinapánskychtoaletáchabolispoluvkabínke
pánskych toaliet. Rovnako je tým spochybnená svedecká výpoveď Č., ktorý tvrdil, že obžalovaný sám
vošiel do chodby, taktiež tvrdil, že nevidel, že by tam vošla poškodená, okrem Z. nevidel vojsť do chodby
iné osoby (hoci tam boli svedkyne H. a Š.), tvrdil, že Z. šiel do chodby sám, svedkyňa C. však potvrdila,

že tam šla spolu s Z.. V tomto kontexte sa potom svedecká výpoveď Č. javí ako nehodnoverná, jeho
schopnosť vnímať celý priebeh deja mohol byť v čase žalovaného skutku ovplyvnený požitým alkoholom
a nemožno tiež vylúčiť vplyv príbuzenského pomeru s obžalovaným.

S prihliadnutím na vyjadrenia znalcov, ktorí vyšetrili ako osobu obžalovaného, tak i osobu poškodenej,

súd uveril poškodenej v časti, v ktorej popisovala ako došlo k vzájomným intímnostiam medzi ňou a
obžalovaným na pánskych WC. Napriek vykonanému dokazovaniu však neboli odstránené pochybnosti
o tom, či k uvedeným intímnostiam skutočne došlo s nesúhlasom poškodenej. Pokiaľ incident medzi
obžalovaným a poškodenou začal na začiatku chodby pri vstupe z baru, je len ťažko uveriteľné, že
obžalovaný poškodenú nedobrovoľne zatiahol na WC, ktoré sú na konci 20 metrovej chodby, t.j. že by pri

čo len dôraznejšom nesúhlase poškodenej bol obžalovaný schopný túto násilne odviesť až do priestorov
pánskych toaliet bez toho, aby nevzbudil pozornosť kohokoľvek pri bare, či už svedka Č., prípadne
barmanky. Rovnako tak bola vyvrátená výpoveď poškodenej v časti, kedy tvrdila, že po vstupe do
predmetnej chodby obžalovaný dvere zavrel. Barmanka i svedok Č., rovnako tak svedkyne H., Š. ako aj
svedokZ.potvrdili,žedveredochodby,pokiaľtamšlioni,boliotvorené.Kusamotnýmokolnostiam,ktoré

sa mali odohrať na pánskom WC súd uvádza, že pokiaľ je pravdou, že by intímnosti boli pre poškodenú
užnepríjemnéanesúhlasilasnimi,neprejaviladostatočnýmspôsobomsvojnesúhlaspredobžalovaným
a teda obžalovaný zo správania poškodenej nemohol vyvodiť celkom zjavný nesúhlas s jeho konaním.
Sama poškodená potvrdila, že najskôr v domnení, že to obžalovanému postačí, mu navrhla, že mu dápusu a keď tento chcel bozk, tzv. francúzsky tak podvolila. Neskôr, keď sa ocitli v priestore kabínky
pánskych toaliet, pričom sa jedná o veľmi malý priestor, došlo k vyzliekaniu poškodenej obžalovaným,
čo pri dôraznom odpore zo strany poškodenej bolo značne sťažené a bez jej minimálnej pomoci ani

dobre možné. Rovnako nebolo pravdivé tvrdenie poškodenej, že nemohla z kabínky odísť, pretože
dvere na kabínke sa otvárajú dovnútra a tieto držal obžalovaný. Z fotodokumentácie z miesta činu je
zrejmé, že dvere na kabínkach do pánskych toaliet sa otvárajú smerom von. Správanie poškodenej
vyznelo skôr ako pasívne vo vzťahu k tomu, čo robí obžalovaný. Znalec PhDr. P. poukázal na uvedenú
situáciu, že je časté, kedy ženy si myslia, že majú pod kontrolou konanie muža, čo je však mylný

dojem, ak celkom jednoznačne nevyjadria nesúhlas s tým, čo sa deje, nie len náznakmi. Vo vzťahu
k osobe poškodenej - svedkyne, dokonca jedna z jej najbližších priateliek potvrdili jej promiskuitné
správanie, keď v čase, keď mala jedného priateľa, bolo bežné, že okrem toho mala pomer s inými
chlapcami. To svedčí o jej nezrelom a ľahkovážnom postoji v otázke partnerského vzťahu a sexuality,
na druhej strane aj o istých skúsenostiach v jej mladom veku v oblasti správania sa mužského pohlavia
pri záujme o pohlavný styk so ženou. Hoci je pravdou, že poškodená napriek tomu, že mala šancu,

aby intenzívnejšie vyvinula snahu o privolanie pomoci, znalkyňa PhDr. H. poukázala na možnú reakciu
poškodenej, kedy táto mohla zostať stuhnutá a preľaknutá, keď počula svojho priateľa. Na druhej strane
v kontexte s vyššie uvedeným zostávajú pochybnosti o tom, či uvedené paralyzovanie poškodenej pri
skutku možno pripísať následku udalosti, t. j. konania obžalovaného ako kamaráta alebo naopak, obave
z odhalenia nevery priateľom a následne i otcom poškodenej. Znaleckým vyšetrením poškodenej bolo

konštatované psychické prežívanie pod vplyvom žalovanej udalosti, ktoré spočiatku znalci pripisovali
strachu zo správania sa obžalovaného. Pod vplyvom výpovedí svedkov na hlavnom pojednávaní však
znalec PhDr. P. poukázal aj na okolnosť, že uvedený strach je možné pripisovať aj strachu pred otcom,
najmä s poukazom na osobu poškodenej, ktorá je skôr poddajná, manipulovateľná a práve s otcom trávi
viac času ako s obžalovaným, preto považoval za pravdepodobnejšie, že uvedený strach v prežívaní je

možné pripísať práve zo strachu pred reakciou otca poškodenej.

Z hľadiska naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 Tr. zákona
alebo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 Tr. zákona, je potrebné zistiť, či v konaní obžalovaného
bolo obsiahnuté, „že násilím nútil poškodenú k súloži alebo k orálnemu styku.“ Podľa konštantnej

judikatúry možno za násilie v zmysle uvedených ustanovení považovať každé fyzické pôsobenie
namierené proti telesnej integrite ženy slúžiace k prekonaniu, či k znemožneniu jej či už kladeného
alebo len očakávaného odporu, pričom tento odpor ženy musí byť mienený vážne. Pokiaľ ide o hrozbu
bezprostredného násilia, táto bez ohľadu na to, či je demonštrovaná verbálne alebo neverbálne, musí
byť vzhľadom na svoju povahu a intenzitu spôsobilá vyvolať obavu, že ak sa napadnutá žena nepodrobí

vôli útočníka, okamžite dôjde k použitiu násilia. Odpor ženy pri žalovaných trestných činoch vyplýva
z jej slobodného subjektívneho rozhodnutia nemať pohlavný styk, prípadne orálny styk, pričom toto
jej rozhodnutie je viazané na osobu útočníka. O vážne mienený odpor ženy ide vtedy, ak uvedené
rozhodnutie ženy, t. j. nevôľa k pohlavnému alebo orálnemu styku trvá od počiatku a pretrváva
počas celého násilného konania útočníka, pričom táto je nevôľa musí byť spôsobom nevzbudzujúcim

pochybností daná navonok, resp. musí byť z okolnosti prípadu zrejmá.

Pokiaľ ide o intenzitu a prejavy vážne mieneného odporu, tieto sú závislé od okolnosti konkrétneho
prípadu, t. j. okolnosti, za akých došlo k násilnému konaniu smerujúcemu k dosiahnutiu, či už súlože
alebo orálneho styku, ako i od osoby útočníka a napadnutej ženy. Prejavy odporu, pokiaľ ide o ich

formu a prostriedky môžu byť rôzne. Vážne mienený odpor možno vyvodzovať najmä z takého fyzického
konania (napr. pokus o útek, rázne bránenie sa - rôzne údery, kopy, či iné prejavy sebaobrany namierené
proti osobe útočníka) alebo emocionálneho prejavu (napr. zúfalý plač, krik a pod., t. j. také prejavy, z
ktorých je za daných okolností nepochybné, že manifestujú negatívne emócie), prípadne sprevádzaných
i verbálnymi vyjadreniami, ktorými napadnutá žena nepochybným spôsobom prejavuje svoju vôľu k

pohlavnému styku, a ktorými sa predovšetkým snaží zabrániť konaniu útočníka. Nedostatok prejavu
odporu v prípade, keď tento prejavený mohol byť v zásade oslabuje možnosť jeho posúdenia ako vážne
mieneného odporu.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych aj nepriamych dôkazov tvoriť logickú a ničím

nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine teda môže byť založený len na
takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestnéhostíhania, ako i pochybnosť o tom, že tento skutok je trestným činom. To platí skôr, keď v prejednávanom
prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť
o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že

v tomto prípade nemožno bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že by obžalovaný svojím
konaním mal prekonať vážne mienený odpor poškodenej, hoci na účinný a intenzívny prejav jej odporu
neexistovala vážnejšia prekážka. Už od počiatku, pokiaľ poškodená tvrdila, že ju obžalovaný mal
zatiahnuť do chodbičky, mala možnosť intenzívnejšie prejaviť svoj nesúhlas, nakoľko dvere z baru do
chodby zostali otvorené, pričom v bare sa nachádzali minimálne svedok Č. a barmanka. Rovnako tak

po celú dobu, kedy podľa tvrdenia poškodenej ju mal obžalovaný po chodbe o dĺžke cca 20 metrov
zatiahnuť až dozadu k pánskym záchodom, následne na pánske záchody a do jednej z kabíniek toaliet,
neprejavila intenzívnejší odpor voči konaniu obžalovaného. Z výpovedí svedkov bezprostredne po tom,
čo videli obžalovaného s poškodenou na chodbičke, na poškodenej neboli zjavné žiadne emocionálne
prejavy, ktoré by svedčili o tom, že by sa stala obeťou násilia. Z popísaného správania poškodenej
potom jednoznačne nevyplýva, že by jej odpor dosahoval intenzitu vážne mieneného odporu, ani to,

že po zistení jeho beznádejnosti by konaniu obžalovaného podľahla. Ak aj súd vezme do úvahy, že
odpor poškodenej vzhľadom na jej vek mohol byť oslabený, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že
ako útočník mala voči nej vystupovať osoba, s ktorou bola v kamarátskom vzťahu, tento argument sa v
danomprípadejavíakoneudržateľnýzpohľadutoho,ževiacerísvedkoviaatoblízkipriateliapoškodenej
potvrdili, že táto napriek nízkemu veku mala už sexuálnu skúsenosť a správala sa promiskuitným

spôsobomvovzťahochschlapcami,pretosexuálnaoblasťpreňuniejeneznámouavdanomprípadesa
nejednalo o prvú sexuálnu skúsenosť. Rovnako pri vyšetrení osobnosti poškodenej nebolo preukázané,
že by táto bola celkom neschopná prejaviť akýkoľvek odpor voči konaniu, ktoré sama popisovala.

Súd preto uzatvára, že v konaní na hlavnom pojednávaní nebolo spoľahlivo preukázané, že bola

naplnená skutková podstata zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 Tr. zákona, ani zločinu násilia podľa § 200 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona. Súd
len podotýka, že pre vyhlásenie oslobodzujúceho rozsudku sa nevyžaduje nepochybné preukázanie
toho, že obžalovaný sa násilného donútenia nedopustil, ale stačí len pochybnosť o tom, že sa takéhoto
konaniadopustil.Pretosúdvyslovilvsúladesustanovením§285písm.a/Tr.poriadku,žesaobžalovaný

v celom rozsahu oslobodzuje spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola
podaná obžaloba.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).