Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 2, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 41P/100/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212210514
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212210514.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou vo veci mal. N. L., nar. XX.X.XXXX, bytom

u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa
rodičov: W. L., nar. 7.X.XXXX, bytom V. 2, N., zastúpenej V.. Slávkou Kováčovou, advokátkou, so
sídlom v Košiciach, Štúrova 20 a L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., O. XX, zastúpeného Mgr. Marcelou
Grancovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, v konaní o zákaz vycestovania matky s
mal. dieťaťom do zahraničia, takto

r o z h o d o l :

N e u d e ľ u j e matke namiesto otca súhlas k vycestovaniu maloletej N. L., nar. XX.X.XXXX, do
zahraničia.

O náhrade trov štátu súd r o z h o d n e osobitným uznesením.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, ktorý je otcom mal. N. L., nar. XX.X.XXXX, návrhom doručeným Okresnému súdu Košice
II dňa 16.4.2012 žiadal, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by zakázal W. L., nar. X.X.XXXX,
ktorá je matkou mal. N. L., opustiť územie Slovenskej republiky s maloletou.

Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že je otcom mal. N. L., nar. XX.X.XXXX v N.. S matkou dieťaťa
manželstvo neuzavrel, ale v spoločnej domácnosti žil po dobu dvoch rokov. Neskôr sa matka s dcérou
odsťahovala. Maloletá bola rozhodnutím Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P/64/2011 zverená do
výchovy matky, v ktorom rozhodnutí súd upravil aj styk otca s maloletou. S dcérou sa pravidelne
stretáva a to aj na viac dni v týždni. Podľa svojich možností sa o dcéru stará a zaujíma sa o jej stav a

o jej vývoj. Dozvedel sa však, že matka dala vyhotoviť maloletej cestovný pás a to bez jeho súhlasu
a vedomia. Viackrát spomínala, že by rada vycestovať aj s maloletou do zahraničia, má úmysel trvalo
opustiť územie Slovenskej republiky, a to za účelom práce. S takýmto konaním nesúhlasí, nakoľko mu
hrozí, že nebude môcť vykonávať svoje práva otca dieťaťa. So svojou dcérou nechce stratiť kontakt a je
ochotný požiadať aj o jej zverenie do svojej starostlivosti, ak matka chce žiť mimo územia SR. Považuje
konanie matky za nezodpovedné. Je presvedčený, že je v záujme maloletej N., aby sa starali o ňu
spoločne a stratu kontaktu s ním by N. niesla veľmi ťažko. Bol by to zásah do jej psychického vývoja.

Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 41P/100/2012-12 zo dňa 17.4.2012 ustanovil mal. N. L., nar.

XX.X.XXXX, za opatrovníka v tomto konaní Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II.Na základe návrhu na vydanie predbežného opatrenia Okresný súd Košice II uznesením sp. zn.
41P/100/2012-13 zo dňa 17.4.2012 zakázal matke W. L., nar. X.X.XXXX, vycestovať do zahraničia s
maloletou N. L., nar. XX.X.XXXX, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súčasne začal konanie

bez návrhu. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 7CoP/207/2012-41 zo dňa 9.7.2012 zmenil
uznesenie v napadnutom výroku o zákaze matky vycestovať s mal. N. do zahraničia tak, že návrh
na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, nakoľko mal za to, že žiaden z rodičov nepotrebuje
súhlas druhého rodičia prípadne súdu na krátkodobé vycestovanie s dieťaťom do cudziny, čo
však neplatí, ak by išlo o dlhodobé alebo trvalé vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny. V

prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa v cudzine zabezpečuje Dohovor o
občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí
Slovenskej republiky č. 119/2001 Z.z.) okamžitý návrat detí do krajiny obvyklého pobytu, ako aj právo
styku.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletá N. L. pochádza z družobného vzťahy matky W. L., nar. X.X.XXXX a otca L. L., nar.

XX.XX.XXXX.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P/64/2011-59 zo dňa 13.10.2011 bola maloletá N.
L., nar. XX.X.XXXX, zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej
majetok a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. N. sumou 150 eur mesačne. Zároveň tým istým
rozsudkom bol upravený styk otca s mal. N. každý utorok a štvrtok od 15.00 do 18.00 hodiny a každý

párny víkend od soboty 9.00 hodiny do nedele 18.00 hodiny.

Vpodanízodňa10.5.202 matkauviedla,žepočasnávštevyvN.uznámychdostalazaujímavúpracovnú
ponuku, preto by rada vycestovala do N. aj s maloletou za prácou. S otcom dieťaťa sa chcela dohodnúť,
žebudemaťmožnosťdvakrátdoroka pricestovaťzamaloletoudoN., matkabysmaloletoupricestovala
dvakrát do roka na Slovensko a tiež by si otec zobral mal. dieťa počas letných prázdnin od 1.8. do 31.8.

každý rok. Bola by tiež ochotná s otcom sa dohodnúť, aby jej dvakrát do roka neposlal výživné, ale tie
peniaze použil na letenku do N.. Taktiež 2-3krát do týždňa by otcovi dieťaťa umožnila spojiť sa s
maloletou prostredníctvom internetu (skype). Matka momentálne žije u svojich rodičov a pokiaľ by mala
ostať žiť na Slovensku, ako kaderníčka by si asi ťažko mohla dovoliť zobrať hypotéku, splácať byt a
k tomu ešte platiť nájom. Toto sú dôvody, pre ktoré by chcela odcestovať do zahraničia a zarobiť si

nejakú peniaze, aby sa aj s maloletou mohla osamostatniť. Hneď ako by si ušetrila peniaze, požiadala
by v banke o hypotekárny úver a kúpila by si byt. Pokiaľ ostane žiť na Slovensku, nebude si to môcť
dovoliť. Má vybavené ubytovanie u kamarátky, ktorá žije v N. už skoro 8 rokov a s manželom majú 11
mesačnú dcérku. Vo firme by pracovala full time, čiže na plný úväzok a malú by nechávala s kamarátkou,
ktorej by za tieto služby platila, keďže škôlky pre deti mladšie ako 4 roky sú v N. nesmierne drahé a v

N. opatrovateľku by si ťažko mohla dovoliť, pretože stojí 10 eur na hodinu. Náklady na bývanie by boli
cca 300 eur na mesiac, náklady za opatrovanie cca 400 eur na mesiac. Z mesačného príjmu 2.000 eur
by mali z čoho žiť a ešte aj ušetriť. Pokiaľ jej súd nedovolí vycestovať s maloletou, bude žiadať, aby
styk otca upravil na jeden víkend od soboty 9. 00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny za dva týždne.

Na pojednávaní otec poukázal na skutočnosť, že podľa názoru Krajského súdu v Košiciach krátkodobé

vycestovanie matke nemožno obmedziť, ale vzhľadom na to, že matka prezentovala záujem dlhodobo
vycestovať do zahraničia resp. vysťahovať sa do zahraničia s úmyslom pracovať tam, to by de facto
pripravilo otca o výkon jeho rodičovských práv a tak isto by pripravila maloleté dieťa o možnosť stýkať
sa s otcom a rozvíjanie styku s otcom. Otec navrhuje, aby súd o jeho návrhu rozhodol. Úmysel matky
vysťahovať sa dlhodobo do zahraničia za prácou považuje za úmysel, ktorý je v príkrom rozpore so

záujmami dieťaťa. Podľa otca je veľmi pravdepodobné, že dieťa po dlhšom odlúčení otca nespozná,
bude to pre neho cudzí človek, pretrhajú sa väzby, ktoré má dieťa v súčasnosti k otcovi vytvorené a
argument matky, že maloletá bola s ňou na dovolenke a nijako netrpela tým, že nebola v priamom
styku s otcom, považuje za absurdný a ľahostajný postoj matky k záujmom dieťaťa vo vzťahu ku
zachovaniu a rozvíjaniu styku s otcom. V tejto situácii poukazuje na názor detských psychológov, že

dlhodobé odlúčenie môže spôsobiť citovú depiláciu, môže sa narušiť citový vývoj dieťaťa, a to najmä,ak je medzi otcom a dieťaťom vytvorený dobrý citový vzťah. Pokiaľ sa jedná o vyjadrenie matky, že mu
umožní telefonovať s dcérou, ani teraz, keď je matka na Slovensku, mu to neumožňuje a čo sa týka
styku, konkrétne minulý týždeň v utorok bol preč, prosil matku o náhradný termín, povedala mu, že mu

nebude vychádzať v ústrety. K navrhovanej úprave styku uviedol otec na pojednávaní dňa 19.9.2012:
„je pravdou, robím sám na seba, som zamestnancom aj majiteľom firmy, ale nemôžem si dovoliť štyri
týždne v kuse nepracovať, to sú tie štyri týždne, kedy by som mal teda na dva týždne vycestovať do N.
dvakrát a mať dcéru u seba. Je to v praxi nerealizovateľné .....Chcem poukázať, že vzťah medzi mnou
a dcérou je skutočne dobrý, keď dcéra bola na infúziách v nemocnici, ja som bol s ňou v tej nemocnici

po celý čas. Chcem poukázať, že krajina trvalého pobytu je tu na Slovensku, tu má dieťa základné
väzby, či už je to k rodičom, starým rodičom, zázemie, v ktorom žije a nevidím dôvod, prečo by matka
mala stadiaľ utiecť, nevidím žiadny záujem dieťaťa na tom. Poukazujem na rôzne správy psychológov
a tiež z Ligy pre otcov, podľa ktorých môže znamenať zanedbanie prístupu niektorého z rodičov dieťaťa
devalváciu vzťahu medzi dieťaťom a rodičom a môže to viesť dokonca až ku syndrómu zavrhnutého
rodiča. Môj názor je taký, že nie je v záujme mal. dieťaťa, aby matka dieťa násilne vytrhla z domáceho

prostredia, dieťa by mohlo mať traumu zo straty, zmeny kontaktu. .............Neviem si predstaviť, že by
som dlho svoje dieťa nevidel...Do predbežného opatrenia môj styk bol postavený na vzájomnej dohode
a súdom určený styk bol len ako poistka, keby matka obmedzovala styk s dieťaťom a potom, čo som
podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, matka mi dieťa nedala ako trest za to, že som podal
predbežné opatrenie a zakaždým argumentuje, že ak chcem nejakú zmenu, nech dám návrh na súd“.

Z výsluchu matky mal. dieťaťa zo dňa 19.9.2012 vyplynulo, že dôvodom jej vycestovania je jej
momentálna finančná situácia, žije s rodičmi a to jej nevyhovuje. Poberá rodičovský príspevok vo
výške 220 eur mesačne a výživné na mal. dieťa vo výške 150 eur mesačne. Matke mesačne prispieva
170 eur, platí poistku 15 eur a stavebné sporenie 55,50 eur mesačne. Ostane jej asi 100 eur na ňu a na
dieťa, a to na oblečenie, kozmetiku, na všetko. Chce odísť dlhodobo do zahraničia za prácou, nevie

uviesť, na akú dobu, chce odísť minimálne na rok, dva, aby si niečo zarobila, mohla kúpiť byt a splácať
hypotéku. Z jej príjmu v F. za rok, dva minimálne jej schvália hypotéku. Bola sa informovať v bankách,
treba jej výplatné pásky, za týždeň v zahraničí by dokázala zarobiť 400 eur ako kaderníčka. Túto sumu
tu za mesiac nemala, a v tom je ten rozdiel. A v N. ušetrí toľko, koľko tu zarobí. Ako dôkaz môže
predložiť súdu prehlásenie kamarátky Y. F. a R. F., z ktorého vyplýva, že u nich môže s N. bývať, majú

5-izbový byt. V N. by pracovala ako holička. Keď pred štyrmi rokmi pracovala v N. , jej bývalý kolega si
otvoril holičstvo a ponúkol jej prácu. Malá by išla do škôlky. Príjem by mala 400 eur týždenne, toľko mala
pred štyrmi rokmi. Predpokladá, že teraz by mohla zarobiť 1.500 eur mesačne. Momentálne pracovný
prísľub nemá, kamarát je Turek, nestihol si to zabezpečiť tak, aby jej to vedel poslať v angličtine. V
N. predtým pracovala v troch zamestnaniach, nikde nedostala zmluvu, tam zmluvy nie sú potrebné. Ide

sa iba na daňový úrad, zamestnávateľ sa nahlási a to je všetko. O tom, že má zabezpečenú škôlku pre
N., tiež nemá dôkaz, nakoľko najskôr do N. musí prísť s maloletou, tam dostane číslo, pod ktorým bude
pridelená a potom si môže vybavovať škôlku. Dcéra potrebuje PPS číslo, keďže nie je občanom N.
republiky a keďže je slobodná matka, dostala by tam aj medical kartu, zadarmo by mala ošetrenie u
lekára. Vzťah dcéry s otcom je dobrý. Keď jej povie, že otec príde, malá sa teší. Matka ďalej uviedla:

„Ja by som prišla minimálne 2-krát do roka na Slovensko. Ja to neviem povedať, kedy, najsamprv sa
tam potrebujem dostať a všetko zabezpečiť, o tom by sme sa s otcom dohodli. Pokiaľ by som ja mala
povolenie vycestovať o 2-3 mesiace, potom by otec prišiel do N. za mnou, o 2-3 mesiace by som
prišla ja na Slovensko minimálne na dva týždne dvakrát ročne a na tretíkrát by som prišla, že by som
doniesla dcéru na jeden mesiac, pokiaľ by s tým otec súhlasil. Pokiaľ sa jedná o návštevy otca do

N. dvakrát do roka, ktoré som navrhla, ubytovanie mu zabezpečím bezplatne s tým, že na vlastné
náklady by šiel so stravou, pretože aj tu sa potrebuje najesť. ......Ja neverím, že by si otec nevedel nájsť
týždeň voľna, keďže on sám si organizuje prácu. Ak by neprišiel, ostáva len na skype. ........Matka
ďalej udáva, že teraz nevie určiť, kedy príde na Slovensko, pretože nevie, či jej dá alebo kedy jej dá
zamestnávateľ dovolenku. „Budem zamestnaná a pokiaľ je robota, tak sa musí robiť a nemôže sa

chodiť po dovolenkách. To, že mám malé dieťa, o tom je zamestnávateľ upovedomený, ale určite mi
napr. nedá dovolenku dva dni pred Vianocami, keď je najviac roboty. A keby som prišla na Slovensko
dvakrát ročne na dva týždne, tak by som otcovi dala dieťa na týždeň, nech sa aj dieťa aklimatizuje“. Na
otázku, ako má matka poriešenú situáciu, keď dieťa bude choré, uviedla, že o dieťa by sa postaral Y.
F., je to žena v domácnosti, jej manžel zarába toľko, že nepotrebuje pracovať. V N. by pracovala 5 dní v

týždni a 2 dni voľno. Lietadlá lietajú aj cez týždeň, aj cez víkend a konzultovala by to s otcom maloletej.
Na otázku, kde si matka na Slovensku hľadala prácu, uviedla, že sa bola informovať v bývalých robotách,
kaderníčok je veľa a miest málo a každý uprednostní ženu, ktorá nemá dieťa a nie je slobodnoumatkou. Bola sa informovať na N. ulici a v obchodom centre Q. na dvoch miestach. V N. si vie nájsť
prácu za 350 eur mesačne. Takú sumu dostávajú jej známe. Aby mohla dostať hypotekárny úver, musí
mať príjem v čistom 700 eur mesačne. „Ja si chcem dať byt, keď si ho kúpim, do prenájmu a nájom sa

mi bude splácať cez hypotekárny úver a vrátim sa naspäť do N.“.

V podaní doručenom súdu dňa 27.9.2012 matka upresnila styk otca s mal. N. tak, že „otec je oprávnený
s maloletou stýkať sa a to v čase od 17.3.-31.3 toho ktorého roku a od 17.10.-31.10 toho ktorého
roku, keď matka príde s maloletou na Slovensko a odovzdá dieťa otcovi a v čase od 15.5. - 31.5 toho
ktorého roku a v čase buď od 15.12.-31.12 toho ktorého roku alebo v čase od 15.1.-31.1. toho ktorého

roku, kedy otec môže docestovať za maloletým dieťaťom do zahraničia a v čase letných prázdnin od
1.8.-15.8. toho ktorého roka, kedy matka odovzdá dieťa otcovi“.

Z dôkazu predloženého matkou zo dňa 27.9.2012, ktorý sa nachádza v spise v anglickom jazyku na čl.
68-71 a v slovenskom jazyku (neoficiálny preklad) na čl. 72-76 vyplynulo, že ide o akúsi pracovnú
ponuku pre navrhovateľku. Z dôkazu vyplýva, že ide o prácu na plný úväzok a trvalý pracovný
pomer, dátum nástupu je 20.11.2012. Nástupný plat bude 19.200 eur ročne + odmeny. Základný

pracovný týždeň bude trvať 37,5 hodiny. Pracovná doba začína medzi 9.00 a 17.30 hodiny, pondelok
až piatok a bude určovaná požiadavkami firmy alebo pôjde o takú pracovnú dobu, ktorá je potrebná
na uspokojivé vykonávanie svojich povinností. Nástupný plat bude 400 eur plus odmeny. Mzda bude
vyplácaná týždenne každý týždeň vo štvrtok. Nárok na dovolenku je 22 dní počas kalendárneho roka.
O čerpanie dovolenky je potrebné požiadať vedenie firmy minimálne 2 týždne vopred. Spoločnosť si

vyhradzuje právo určovať čas čerpania dovolenky. Zamestnanci si musia čerpať 3 dni dovolenky počas
Vianočných sviatkov a jeden deň počas veľkonočných sviatkov na Veľký piatok. Skúšobná doba je 6
mesiacov. Z pohľadu súdu uvedený dôkaz nepôsobí dôveryhodne, nakoľko nie j e nikým podpísaný, z
dôkazu nie je zrejmé, kto (aká osoba) predkladá navrhovateľke pracovnú ponuku.

V predmetnej veci súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou B.. X. K., FN L. Pasteura Košice,

z odboru Psychológie, odvetvia Klinickej psychológie detí za účelom posúdenia následkov na vývoj
dieťaťazdôvodudlhodobéhoodlúčeniaodjednéhozrodičova zaúčelomposúdeniavplyvudlhodobého
odlúčenia na vzťah dieťaťa s rodičom, od ktorého je dieťa odlúčené, a to obojstranne, vplyv na dieťa
ako aj na rodiča.

Zo znaleckého posudku č. 6/2013 zo dňa 24.1.2013 znalkyne PhDr. X. K. vo veci mal. N. L., nar.

XX.X.XXXX, vo veci zákazu vycestovania matky s mal. dieťaťom do zahraničia, vyplynulo, že dieťa má v
súčasnosti k obom rodičom vytvorenú pozitívnu citovú väzbu, viac je citovo upnutá na matku. Dlhodobé
odlúčenie dieťaťa od jedného z rodičov môže a nemusí mať následky, či negatívny vplyv na samotné
dieťa, ani na rodiča. Ak ostatne otec s dieťaťom v stálom kontakte, ich citová väzba môže ostať rovnako
intenzívna, ako je v súčasnosti a môže sa ďalej rozvíjať. Potrebný je vzájomný rešpekt k potrebám a

prežívaniu druhého rodiča (platí pre otca i pre matku), ale aj dieťaťa. Nevyhnutná je spolupráca oboch
rodičov, aby dieťa a druhý rodič neboli citovo frustrovaní, či deprimovaní, ak nie všetko v živote nejde
podľa ich predstáv. Ak matka dostane súhlas k vycestovaniu, je potrebné dieťa na všetko pripraviť,
rodičia sa musia vedieť a chcieť dohodnúť, v opačnom prípade sa v súčasnosti dobre fungujúce vzťahy
môžu narušiť. Vzájomná ústretovosť rodičov je potrebná k tomu, aby bol zabezpečený zdravý citový

a osobnostný vývin dieťaťa a zachovaný jeho rovnocenný vzťah k obom rodičom, ale tiež aby bola
spokojná matka, ktorej dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, ako aj otec, ktorý má právo i
povinnosť podieľať sa na výchove dieťaťa. Otec má k dcére vytvorenú silnú citovú väzbu, táto sa nemusí
narušiť, nemusí dôjsť k odcudzeniu, ak ostane s dieťaťom v stálom kontakte. Ak by kontakt dieťaťa s
rodičom, od ktorého by bolo odlúčené, bol iba sporadický, mohlo by dôjsť k tomu, že vzájomná citová

väzba dieťaťa s odlúčeným rodičom by bola plytšia. Nie je však predpoklad, že by malo dôjsť k citovému
zavrhnutiu rodiča zo strany dieťaťa. Podľa znalkyne toho času nie je v záujme dieťaťa, aby padol návrh
na zmenu v osobnej starostlivosti alebo návrh na striedavú osobnú starostlivosť. Dieťa je vo veku, keď
ešte potrebuje každodennú osobnú a citovú starostlivosť matky.

Otec považoval hore uvedený znalecký posudok za príliš všeobecný, otázky položené súdom za

nedostatočne zodpovedané a jeho záver v tomto konkrétnom konaní za nepoužiteľný. Podľa otcaznalkyňa si nesplnila svoju úlohu a dostatočne sa nevysporiadala s konkrétnymi okolnosťami tohto
prípadu.

Znalkyňa B.. X. K. na pojednávaní dňa 22.5.2013 uviedla, že k vypracovaniu znaleckého posudku mala

k dispozícii spisový materiál a predvolávala rodičov k orientačnému vyšetreniu, ktorí sa dostavili aj s
mal. N.. Na základe individuálnych pohovorov s rodičmi a na základe orientačného psychologického
vyšetrenia po preštudovaní spisu vypracovala závery znaleckého posudku , ktoré v podstate vysvetľujú
dve oblasti týkajúce sa toho, čo by sa mohlo stať alebo aký vplyv by mal na vývin mal. N., keby bola
odlúčená od jedného rodiča. Poukázala na to, že tento vplyv odlúčenia sa môže prejaviť u maloletej

negatívne,alepoukázalaajnato, žektomunemusídôjsť, nemusídôjsťaniktraumatizáciianeurotizácii
dieťaťa, pokiaľ sa rodičia slušným spôsobom dohodnú. Pokiaľ by matka dostala súhlas k vycestovaniu
a dieťa by s ňou šlo, ak by mal. N. bola pripravená na to, že dôjde ku zmene prostredia, ku zmene
osôb a ostala by v pravidelnom kontakte so svojim otcom, nemuselo by dôjsť k nejakej citovej vážnejšej
ujme u maloletej. To bolo cieľom znaleckého posudku. Poukázala ďalej na to, že ak by bolo dieťa náhle
odlúčené od osoby, ktorú veľmi miluje, ak by k tomu došlo tým spôsobom, že z jedného dňa na druhý tú

osobu neuvidí a bude jej brániť v styku, bude vychovávaná proti tomuto rodičovi, môže toto dieťa zažiť
citovú traumu s následkami aj v budúcom emocionálnom vývine. Avšak ak k takejto situácii nedôjde,
ak ten vzťah s druhým rodičom bude naďalej pozitívne posilňovaný a ak dieťa naďalej ostane s ním
akomkoľvek kontakte, k týmto problémom u dieťaťa dôjsť nemusí. Vychádzala pri tom z dlhoročných
skúseností, že vždy je najdôležitejšie pre každé dieťa dohoda rodičov medzi sebou, aby dokázali medzi

sebou komunikovať, aby ostali k sebe, i keď už nie priateľsky naklonení, ale aspoň s neutrálnymi citmi
pred dieťaťom a aby každý rodič pochopil, že pre dieťa je najlepšie, ak má oboch rodičov a ak s
oboma rodičmi ostane v dobrom citovom vzťahu. Ak sa rodičia začnú medzi sebou hádať, súperiť
o dieťa a kontakt s ním, odnesie si to len dieťa. Maloletá N. do času znaleckého vyšetrenia bola
spokojná, emocionálne veľmi vyspelá, milá, sociabilné dieťa, bez nejakých neurotických príznakov,

schopné adaptovať sa, formovať sa. Pokiaľ by došlo k nejakému náhlemu prerušeniu kontaktov s
osobou a s osobami ktoré malo rado, vývin dieťaťa by mohol byť ohrozený. V spisovom materiáli, ale
aj pri vyšetrení matka uviedla, že do N. by chcela ísť robiť na rok - dva roky, potom vo svojom ďalšom
vyjadrení na súde povedala, že by išlo o dlhodobý, dlhší pobyt, pretože chcela by z ušetrených peňazí
kúpiť byt, ktorý by dala do prenájmu, čím by splácala potom prípadnú hypotéku alebo nájom na byt.

Toto jej pripadá trošku nereálne, pretože za dva roky sa asi ťažko dá ušetriť na byt. Predtým bola
matka dva-tri roky v N. a prišla s hotovosťou nejakých 9.000 eur našetrených, takže musela by v N.
pracovať 10-15 rokov, pokiaľ by si našetrila na byt. Preto ani túto záležitosť nejako vážne nebrala do
úvahy, že by bola matka chcela alebo by zotrvala v N. tak dlho. Znalkyňa ďalej uviedla, že v znaleckom
posudku vychádzala zo skutočnosti, že by matka vycestovala do zahraničia na dobu 1,2 roky. Pre prípad

povolenia matke vycestovať do zahraničia zo psychologického hľadiska by doporučila, aby dieťa bolo
v kontakte s otcom dennodenne, aj cez skype a potom podľa dohody rodičov tak, aby otec mal možnosť
stretávať sa s dieťaťom aspoň každé dva mesiace. Na otázku, aký vplyv by malo odlúčenie dieťaťa v
prípade dlhšej doby ako dva roky, znalkyňa uviedla, že požiadavka matky na dva roky vycestovať sa
jej javí ako nereálna a v prípade, že by matka chcela vycestovať na dobu dlhšiu ako dva roky, v tomto

prípade by jej vyjadrenie malo iný smer. Potom by skôr pristúpila k tomu, že by bola vhodná striedavá
osobná starostlivosť o dieťa.

Na pojednávaní dňa 2.10.2013 matka krátkou cestou doručila súdu Dohodu o vykonaní práce zo dňa
9.9.2013, uzavretú medzi zamestnávateľom W. M. s.r.o. Z. a W. L., z ktorej vyplýva, že zamestnanec
bude pre zamestnávateľa vykonávať práce od 9.9.2013 do 31.10.2013 v rozsahu 150 hodín, miesto

výkonu práce: M. G. N., odmena: 1,94 eur /hodina, pracovná úloha: referent služieb zákazníkom.

Rozhodnutím ÚPSVaR Košice zo dňa 27.5.2013 č.N matka W. L. bola uznaná za občana v hmotnej
núdzi a nebola jej priznaná dávka a príspevky k dávke, nakoľko pri výpočte pomoci v hmotnej núdzi
bol zohľadnený príjem občana a spoločne posudzovaných osôb pozostávajúci z výživného na dcéru
N. v sume XXX eur. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výška dávky a príspevkov sa určí ako
rozdiel medzi sumou nárokov (119,10 eur) a príjmom (150 eur) občana a fyzických osôb, ktoré sa s
občanom spoločne posudzujú. Príjem rodiny (150 eur) je vyšší ako nároky (119,10 eur) vyplývajúce zo
zákona č. 599/2003 Z.z.Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pob. Košice zo dňa 10.4.2013 č.j. XXXXX/XXXX-KEM-DvN matke
W. L. nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti, nakoľko nesplnila podmienky potrebné
na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti. V posledných troch rokoch pred zaradením do

evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 25.3.2010 do 24.3.2013 nepreukázala žiadnu
dobu poistenia v nezamestnanosti, čím nesplnila podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice mal za to, že zámer matky vycestovať s dieťaťom
dlhodobo do zahraničia je v rozpore so záujmami mal. dieťaťa, preto odporúčal súdu návrhu otca na
zákaz vycestovania matky s dieťaťom vyhovieť. Mal za to, že otec je pre dieťa nesmierne dôležitý v
jeho predškolskom vývoji, i vo vývoji intelektu, vytváraní vlastnej autonómie, nezávislosti, úspešnosti

a tvorivosti. Je v záujme dieťaťa, aby sa otec na výchove dcéry mohol podieľať v čo najširšej možnej
miere a zároveň eliminovať možné negatívne následky odlúčenia dieťaťa od otca v psychickom
vývine, emocionálnej oblasti i v oblasti medziľudských vzťahov. Je preto žiaduce zachovať možnosť
pravidelného a častého kontaktu dieťaťa s otcom, čomu odporuje záujem matky dlhodobo vycestovať
do zahraničia.

Podľa ust. § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve mal. dieťaťa, o udelenú súhlasu na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa viazaná.

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdnymi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s

oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a neudelil matke namiesto otca dieťaťa
súhlas s vysťahovaním maloletej N. L. do zahraničia, keďže vzhľadom na všetky vykonané dôkazy
vrátane znaleckého posudku vypracovaného vo veci bolo zistené, že otcom podaný návrh je dôvodný,

pretože rodičia sa nevedia dohodnúť o tejto podstatnej veci súvisiacej s výkonom ich rodičovských
práv a povinností.

Z vykonaných dôkazov okrem iného vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa
13.10.2011 bola mal. N. L., nar. XX.X.XXXX, zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletú
zastupuje a spravuje jej majetok. Zároveň bol upravený styk otca s mal. N. každý utorok a štvrtok

od 15.00-18.00 hodiny a každý párny víkend od soboty od 9.00 hodiny do nedele 18.00 hodiny.

V nadväznosti na vyššie citované články Dohovoru o právach dieťaťa možno uzavrieť, že bez
akýchkoľvek pochybností je prvoradým pri rozhodovaní aj v tomto konaní záujem mal. dieťaťa.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danom prípade matka má záujem vycestovať za prácou do
zahraničia dlhodobo, nie krátkodobo, a to aj s mal. dieťaťom, za zarobené peniaze a za pomoci hypotéky

chce kúpiť byt na Slovensku s tým, že byt dá potom do prenájmu a hypotéku bude splácať z príjmu
z prenájmu, pričom ona bude ďalej pracovať v zahraničí. Na otázku, ako dlho chce matka s dieťaťom
do zahraničia vycestovať, matka konkretizovať nevedela.V čase podania návrhu na súd dieťa malo dva roky a v čase rozhodovania vo veci samej tri a pol roka.
Dieťa je vo veku, kedy ešte nie je schopné samostatne vyjadriť svoj názor, pre svoj vývoj potrebuje tak
otca, ako aj matku.

Z vyjadrení súdnej znalkyne je zjavné a nespochybniteľné, že maloletá má k obidvom rodičom vytvorenú
silnú citovú väzbu, pričom táto silná citová väzba na otca bola vytvorená a posilňovaná aj pravidelným
kontaktomdieťaťasotcom,ktorýbolmatkoupodporovaný. Poslednáúpravastyku umožňujepravidelný
kontakt dieťaťa s otcom počas každého týždňa, čo je predpokladom k ďalšiemu rozvíjaniu a upevňovaniu
vzájomného vzťahu. Dieťa potrebuje pri výchove a formovaní osobnosti nielen vzor matky, ale vzor
otca, čo môže byť narušené obmedzením pravidelného kontaktu s ním. Záujmom mal. N., v jej veku

(v čase rozhodovania súdu) skoro troch rokov, je napriek rozchodu jej rodičov, udržiavať pravidelný,
osobný kontakt s otcom, ktorého má rada, s ktorým trávi čas vymedzený na stretávanie, rozvíja
svoj vzťah k nemu, čo má zásadný vplyv na jej psychický vývin. Ako uviedla znalkyňa, otec je pre
dieťa nesmierne dôležitý v jeho predškolskom veku i vo vývoji intelektu, vytváraní vlastnej autonómie,
nezávislosti, úspešnosti a tvorivosti. Je v záujme dieťaťa, aby sa otec na výchove svojej dcéry mohol

podieľať v čo najširšej možnej miere a zároveň eliminovať možné negatívne následky odlúčenia dieťaťa
od otca v psychickom vývine, emocionálnej oblasti i v oblasti medziľudských vzťahov.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, je žiaduce zachovať možnosť pravidelného a častého kontaktu
dieťaťa s otcom, čomu odporuje záujem matky dlhodobo vycestovať do zahraničia. I keď samotná
zmena prostredia môže byť prínosom pre ďalší osobnostný a intelektový rozvoj dieťaťa, čo vo svojom

vyjadrení potvrdila aj B.. K., dlhodobé odlúčenie dieťaťa od otca však nie je z pohľadu zachovania jeho
citových väzieb a vzájomného vzťahu v prospech dieťaťa. Zámer matky vycestovať do zahraničia
nemožno jednoznačne zavrhnúť, pretože tá vo svojom konaní vidí záujem dieťaťa v podobe zvýšenia
životnej úrovne či osamostatnenia sa. Avšak tento jej záujem vzhľadom na tú skutočnosť, že dieťa má
na Slovensku príbuzných, blízkych, má tu vytvorené citové väzby na osoby, prostredie, má tu určité

istoty, stabilitu, rodinné zázemie a možnosť podpory a pomoci zo strany príbuzných, nie je prioritným
pre maloletú. Matka v tomto konaní dostatočne nepreukázala, že týmto svojim zámerom dokáže mal.
N. v dostatočnej miere nahradiť a vykompenzovať v zahraničí to, o čo by bola maloletá odchodom do
cudziny ochudobnená. I napriek vyjadreniam matky, že v zahraničí bude dieťaťu schopná zabezpečiť
všetky potreby, nie je možné teraz jednoznačne potvrdiť, že toho bude skutočne schopná, nakoľko

sú to len jej dohady, ktoré ničím konkrétnym v konaní nepotvrdila. Taktiež matka počas konania,
okrem dohody o vykonaní práce zo dňa 9.9.2013 so spoločnosťou W. M. s.r.o., ktorú predložila až na
pojednávaní dňa X.XX.XXXX, ničím iným konkrétnym nepreukázala žiaden záujem zamestnať sa v
N. resp. na území Slovenskej republiky. To sú dôvody, pre ktoré súd vyhovel návrhu otca a neudelil
matke súhlas namiesto otca s vycestovaním mal. N. do zahraničia. Podľa názoru súdu v čase

rozhodovania súdu vo veci samej nie je v záujme mal. dieťaťa, aby súd udelil matke namiesto otca
súhlas s vycestovaním mal. N. do zahraničia, nakoľko toho času súd považuje za prioritný záujem
dieťaťa na udržiavaní kontaktu s otcom nad záujmom matky vycestovať do zahraničia na dlhodobo s
dieťaťom a získať prácu.

Z dôvodu podania odvolania voči uzneseniu o priznaní znalečného, nebolo možné vo veci samej

rozhodnúť o náhrade trov štátu, ktoré vznikli titulom vypracovania znaleckého posudku a účasťou
znalkyne na pojednávaní. Preto súd rozhodol tak, že o náhrade trov štátu súd rozhodne osobitným
uznesením.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého súd nepriznal
účastníkom právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na
Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť (§ 42 ods. 3), protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.