Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 8C/213/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713211730
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kutišová

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2013:3713211730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňa JUDr. Anna Kutišová v právnej veci navrhovateľky Q.

H.J., nar. XX.X. XXXX, bytom N., V. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou
AK Železničná 90/12, Považská Bystrica proti odporcovi X. H., nar. XX.X. XXXX, bytom N., V. XXXX/XX,
právne zastúpenému JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou AK Železničná 90/12, Považská Bystrica
v konaní o príspevok na výživu rozvedeného manžela takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke príspevok na jej výživu mesačne vo výške
70,- eur od 5.9.2013, ktorý príspevok je odporca p o v i n n ý poukazovať k rukám navrhovateľky
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania 476,52 eur na účet JUDr. Dariny

Kučerovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tun.súdu súdny poplatok 50,- eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom tun.súdu dňa
14.8.2013. Deti narodené z manželstva, C., nar. XX.X.XXXX a X., nar. XX.X.XXXX,boli zverené do jej
výchovy . Je na MD , poberá rodičovský príspevok 194,70 eur, pričom odporcov príjem je 850,- eur.
Počas manželstva jej odporca platil výživné manželky vo výške 110,- eur . Uviedla, že pre správanie
odporcu bola nútená presťahovať k svojim rodičom do I. a príjem, ktorý má, jej nepostačuje ani na

najnutnejšie potreby. Hoci sa riadne stará o spoločné deti , nemá možnosť iného príjmu ako rodičovský
príspevok. Napriek tomu , že sa s odporcom rozviedli, i po rozvode je odkázaná výživnou na neho,
pričom predpokladala, že na výžive sa s odporcom dohodnú. K dohode však nedošlo, naopak, hoci
odporca užíva celý spoločný majetok, neakceptoval jej žiadosť, že ona s deťmi by sa presťahovala do
bytu, pričom odporca si ponechal všetky financie a z uvedeného dôvodu žiada, aby jej odporca prispieval
na výživu vo výške 70,- eur mesačne.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, správy zamestnávateľa odporcu o jeho príjme,
výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu sp. zn. 7C 101/2013 a

ostatným dôkazným materiálom v spise a zistil nasledovný skutkový stav:Účastníci konania boli manželia a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tun.súdu č.k. 11P
32/2013-38 zo dňa 17.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.8.2013, okrem úpravy styku s mal.
deťmi. Uvedeným rozsudkom súd zároveň zveril obe maloleté deti do výchovy a starostlivosti matke.

Z uznesenia tun.súdu č.k. 7C 101/2013-12 zo dňa 5.6.2013 súd zistil, že účastníci konania, v tom
čase ešte manželia, sa dohodli na tom, že odporca ako manžel navrhovateľky bude jej prispievať na
výživu manželským výživným vo výške 110,- eur. Uvedená povinnosť trvala do právoplatnosti rozsudku
o rozvode, t.j. do 14.8.2013.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi poukázala na to, že žije u svojich rodičov v ČR, pričom poberá len
rodičovský príspevok zatiaľ bez prídavkov na deti, o ktoré požiadala, pretože tieto poberal odporca. Od

odporcu má určené aj výživné vo výške 200,- eur na obe maloleté deti, ktoré jej odporca riadne platí.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že od augusta 2013 bolo rozhodnuté, že prídavky na deti má odňaté
vo výške 46,20 eur a to od 1.8.2013, čo znamená, že týmto dňom bude mať nižší príjem z toho dôvodu,
že mu nebude poskytovaný daňový bonus, ktorý mal 42,- eur. Potvrdil, že prídavky na deti neposielal
navrhovateľke, ale z dôvodu, že až do júna 2013 bývali v spoločnej domácnosti. Zo svojho príjmu spláca

spoločný úver vo výške 198,- eur, bytovému družstvu platí 137,- eur, inkaso 31,- eur, za MT 15,- eur,
za internet 14,- eur. 2x do mesiaca si chodí po deti, ktoré si vozí motorovým vozidlom a mesačne tak
na benzín z tohto titulu vynaloží 50,- eur. V letných mesiacoch mal deti každý druhý týždeň, staral sa
o ne, čím taktiež zvýšené výdavky.

Práv. zástupkyňa odporcu vo svojej výpovedi poukázala na to, že ešte pred právoplatným rozhodnutím

o rozvode medzi účastníkmi bol uzatvorený zmier, v ktorom v konaní sp.zn. 7C 101/2013 sa odporca
zaviazal prispievať navrhovateľke manželské výživné vo výške 110,- eur mesačne. Predmetné výživné
bolo určené od 1.6.2013, pričom odporca v mesiaci jún a júl poslal navrhovateľke výživné v stanovenej
výške 110,- eur a 30.7.2013 poukázal výživné na mesiac august vo výške 90,- eur s tým, že v tom
čase už boli účastníci rozvedení, nie však právoplatne. Právna zástupkyňa o uvedenom predložila do

spisu aj fotokópiu poštových poukážok a medzinárodný platobný príkaz. Keďže rozsudok o rozvode
manželstva nadobudol právoplatnosť 14.8.2013 je zrejmé, že odporca zaplatil titulom manželského
výživného viac, než mu bolo určené a z tohto dôvodu žiadal, aby suma zaplatená naviac bola započítaná
oproti prípadnému nedoplatku na príspevku rozvedenej manželky , pokiaľ takýto nedoplatok vznikne.
Právna zástupkyňa odporcu zdôraznila, že odporca spláca úver, ktorý je úverom spoločným, a pokiaľ

navrhovateľka bude trvať na určení príspevku rozvedenej manželky, bude nútený taktiež požadovať
náklady z titulu platenia úveru, ktorý po rozvode má splácať rovnako navrhovateľka, pričom tieto náklady
sú vyššie, než by mohol byť prípadne určený príspevok na jej výživu. Pokiaľ navrhovateľka nebude trvať
na podanom návrhu o určenie príspevku na jej výživu, je ochotný sám a dobrovoľne posielať jej z tohto
titulu 35,- eur.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala
19.6.2013 a výdavky, na ktoré odporca poukazuje, boli preukazované už v konaní 7C 101/2013.
Zdôraznila,žepokiaľtiežpoukazujenato,žesplácaúver,uvedenébudehodnotenévrámcivyporiadania
BSM.

Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu súd zistil, že priemerný mesačný príjem odporcu je 841,12 eur.

Z potvrdenia ÚPSVaR Považská Bystrica zo dňa 23.9.2013 súd zistil, že rodičovský príspevok poberá
navrhovateľka vo výške 199,60 eur.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania boli manželia, pričom ich
manželstvo bolo rozvedené právoplatne dňom 14.8.2013. Odporca, pred tým ako došlo k rozvodu , na
základe uzatvoreného zmieru prispieval navrhovateľke výživným manželky vo výške 110,- eur s tým, že
30.7.2013 poslal naposledy toto výživné krátené o 20,- eur, než bolo stanovené, teda vo výške 90,- eur.

V plnej výške výživné platené 30.7.2013 ako výživné na mesiac august nezaplatil z dôvodu, že v tom
čase už účastníci konania boli rozvedení a bol predpoklad správoplatnenia tohto rozsudku v priebehu
augusta 2013.

Je nesporné, že navrhovateľka sa odsťahovala, čo nerozporoval ani odporca a od 19.6.2013 žije u
svojich rodičov, pričom jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a od augusta 2013 bude poberať aj

prídavky na deti, keďže od 1.8.2013 tieto boli odporcovi odňaté. Navrhovateľka má v starostlivosti 2 deti,
na ktoré jej odporca prispieva výživným vo výške 200,- eur mesačne . Maloletá X. je nar. XX.X.XXXX ,
preto navrhovateľka je stále na MD. Je teda nesporné, že navrhovateľka sa stará o dieťa mladšie ako 3
roky, čím spĺňa predpoklady na stanovenie príspevku na jej výživu ako rozvedenej manželky. V dôsledku
starostlivosti o deti sa nemôže v súčasnej dobe zamestnať a dosahovať tak príjem, aby si zabezpečila

finančné prostriedky pre svoje živobytie.

Odporca je preukázateľne zamestnaný s priemerným mesačným príjmom 841,12 eur , z ktorého príjmu
spláca, čo nerozporovala ani navrhovateľka, spoločný úver vo výške 198,- eur a z tohto príjmu platí
aj náklady na svoje bývanie , inkaso, pretože zostal bývať v byte , ktorý manželia do odchodu
navrhovateľky užívali spoločne. Z príjmu platí aj výživné na malol. deti 200,- €. Napriek nákladom , ktoré

odporca preukázal, súd je toho názoru, že zo svojho príjmu je schopný platiť navrhovateľke príspevok
vo výške 70,- eur , a to napriek jeho obrane, že po odňatí prídavkov na deti mu nebude poskytovaný k
jeho mzde daňový bonus a de facto tým bude znížený jeho príjem. Súd tak rozhodol s poukazom na to,
že až do rozvodu odporca bol schopný platiť navrhovateľke, ako svojej manželke, manželské výživné
vo výške 110,- eur, pričom v tom čase poberal aj prídavky na deti , ktoré až do odchodu navrhovateľky

zo spoločnej domácnosti žili s ním v spoločnej domácnosti a z tohto titulu mal aj daňový bonus. Súd
pri rozhodovaní posúdil možnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľky ako rozvedenej manželky,
a keďže suma žiadaného výživného zohľadňuje už skutočnosť, že po odňatí PnD a daňového bonusu
poklesne o tieto položky jeho príjem, suma 70,- eur žiadaná navrhovateľkou sa z tohto dôvodu súdu
javí ako primeraná a taká, ktorú bude schopný odporca platiť bez toho, aby bola ohrozená jeho výživa.

Pokiaľ sa odporca bránil tým, že spláca úver , a to aj za navrhovateľku, súd konštatuje, že platby titulom
úveru ako aj platby za byt a inkaso realizoval odporca aj v čase určovania manželského výživného, bol
napriek tomu schopný poskytovať výživné manželke v tom čase vo výške 110,- eur. Otázka vzájomného
vyrovnania z dôvodu, že odporca platí aj za navrhovateľku po rozvode spoločný úver, bude otázkou,
ktorá bude môcť byť riešená v rámci vyporiadania BSM.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd je toho názoru , že možnosti a schopnosti odporcu sú také, že bude
schopný platiť príspevok na výživu rozvedenej manželky s tým, že toto výživné je určované na dobu
najviac 5 rokov , pokiaľ sa navrhovateľka nezamestná skôr.

Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto jej súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu jej trov
konania, ktoré jej vznikli titulom právneho zastúpenia a to za 3 úkony právnej pomoci ( prevzatie veci,

podanie návrhu a zastupovanie na pojednávaní ) á 151,03 eur, 3x RP á 7,81 eur, spolu trovy právneho
zastúpenia vo výške 476,52 eur.Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola v konaní úspešná, pričom podľa ustanov. § 4 ods.2, písm.
e) z.č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov bola oslobodená od
povinnosti platiť súdny poplatok, súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok odporcovi, a to podľa ust.

§ 2 ods. 2 cit. zákona, a to podľa položky 8, písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 2% z
ceny predmetu konania, ktorá je podľa ust. § 7 ods. 5 cit. zákona trojnásobkom ceny ročného plnenia ,
teda 2520,- € (70x12x3) z ktorej sumy je súdny poplatok 50,- € ( 2%).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v

čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo

tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu a ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.