Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/391/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111208593
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3111208593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.
Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky C.. W.. O. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. - E. XXX, práv. zastúpenej I.. I. B., advokátom so sídlom P., L.. D. XX proti
odporcovi C.. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., M. XXX/XX, o úpravu práv a povinností rodičov k mal.
C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenému v konaní kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny P., o rozvod manželstva, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. apríla 2013, č.k. 27C/79/2011-305, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení, že právo zastupovať a spravovať majetok mal. C. majú
obaja rodičia, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu platiť výživné na mal. C. m e n í takto:
Odporca je p o v i n n ýplatiť výživné na mal. C. vo výške 450 eur mesačne tak, že sumu 200 eur je
povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a sumu 250 eur, určenú

na tvorbu úspor, je povinný poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred na účet maloletého C., ktorý je
navrhovateľka povinná zriadiť v prospech maloletého a oznámiť odporcovi číslo účtu maloletého.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku odporcu s maloletým C. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu.
Výrokom II. zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky a určil, že právo zastupovať a
spravovať majetok maloletého majú obaja rodičia. Výrokom III. a IV. upravil styk odporcu s maloletým
na každú párnu sobotu a nedeľu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti navrhovateľky,

bez prítomnosti príbuzných zo strany oboch rodičov. Výrokom V. uložil odporcovi povinnosť platiť mal.
C. výživné sumou po 250 Eur mesačne k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa každého mesiaca
vopred, z čoho čiastku 100 Eur mesačne bude odporca poukazovať na osobitný účet maloletého za
účelom tvorby úspor. Výrokom VI. okresný súd uložil navrhovateľke zriadiť účet na tvorbu úspor. A
napokon výrokom VII. rozhodol o náhrade trov konania. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd
za preukázané, že vzťahy manželov sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, a že je v záujme mal. C.,
aby ho súd na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. V otázke práva zastupovať

a spravovať majetok mal. dieťaťa sa účastníci nedohodli. Z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a/, b/ a
c/ Zákona o rodine vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Súd na strane
odporcu nezistil žiadne nedostatky, ktoré by mu bránili v riadnom zastupovaní maloletého a spravovaní
jeho majetku. Samostatný výkon rodičovských práv a povinností zo strany len z jedného rodiča sa
podľa Zákona o rodine predpokladá len v prípadoch taxatívne uvedených v ust. 28 ods. 3, a pretožeo takýto prípad v danej veci nejde, určil súd, že právo zastupovať a spravovať majetok mal. C. majú
obaja rodičia. V otázke určenia výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého C., ktorý
má 2 a pol roka, je zdravý, a navrhovateľka má s ním bežné výdavky, primerané jeho veku a potrebám.

Zvýšené výdavky má s plávaním, ktoré odporučil maloletému lekár. Okresný súd ďalej prihliadol na
príjem navrhovateľky, ktorý má z rodičovského príspevku 199,60 Eur mesačne a prídavku na dieťa
23,10 Eur mesačne, nakoľko je s mal. C. na rodičovskej dovolenke. Čo sa týka pomerov na strane
otca, súd nevychádzal z otcom tvrdeného príjmu 172 Eur mesačne, ale prihliadol na skutočnosť, že ako
jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti S. P., s.r.o. predal jej majetok spoločnosti P., s.r.o. (s

výlučnou účasťou jeho rodičov) za sumu 120 tisíc Eur, ktorú použil na neúspešný prieskum. Tento postup
považoval okresný súd za neprimerané majetkové riziko. Vychádzal tiež z toho, že odporca je zdravý,
vysokoškolsky vzdelaný človek v produktívnom veku, a napriek tomu pracuje len na polovičný úväzok za
menej, ako minimálnu mzdu. Za rozhodujúcu považoval tiež okolnosť, že v roku 2011 daroval odporca
svojmu otcovi novopostavený rodinný dom s tým, že odporcov otec prevzal hypotéku so zostatkom
90.000 Eur. Otec odporcu rodinný dom v súčasnosti predáva za 299.000 Eur. Okresný súd mal za to, že

uvedenýmkonanímsaodporcavzdalbezdôležitéhodôvoduvýhodnejšiehozamestnaniaamajetkového
prospechutak,akotománamysliustanovenie §75ods.1Zákonaorodine.Sprihliadnutímnauvedené
preto súd pri rozhodovaní o výške výživného pre mal. C. prihliadol na mieru schopností, možností a
majetkovépomeryotcadieťaťaprirešpektovanízásady,žejednakdieťamáprávopodieľaťsanaživotnej
úrovni rodičov, ich životná úroveň by mala byť približne rovnaká a jednak, ak dieťa žije s rodičom,

ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, možno zaviazať
povinného rodiča na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Súd tiež vychádzal z
predpokladu, že druhý rodič si plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti. Ďalej vychádzal
nielen zo skutočného, faktického príjmu navrhovateľa, ale aj z jeho potencionálneho príjmu, ktorý by
mohol ako objektívne možný zarobiť vzhľadom na jeho vysokoškolské vzdelanie, dobrý zdravotný stav,

prax a ustanovenie v jeho súčasnej funkcii konateľa v obchodnej spoločnosti P., s.r.o. Za primerané
možnostiam a schopnostiam otca, ale aj veku a potrebám maloletého C. preto súd považoval určenie
výšky výživného pre mal. C. vo výške 250 Eur mesačne. V zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine súd
dospel k záveru, že majetkové pomery otca dovoľujú, aby v danom prípade z určeného výživného bola
vyčlenená časť platby aj na tvorbu úspor mal. C.. Preto zo sumy určeného výživného 250 Eur mesačne

súd určil čiastku 100 Eur mesačne, ktorú bude odporca poukazovať na osobitný účet maloletého za
účelom tvorby úspor. Pri úprave styku otca s maloletým vychádzal okresný súd zo znaleckého posudku,
ktorý konštatoval silnú naviazanosť maloletého na navrhovateľku a potrebu jej prítomnosti pri maloletom
aj pri stretávaní sa s otcom. Zohľadnil tiež veľmi napäté vzťahy medzi oboma rodičmi a nevhodný priebeh
minulých stretnutí za prítomnosti ďalších rodinných príslušníkov.

Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolania navrhovateľka i odporca.
Navrhovateľka podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu, a to do výroku o práve zastupovať a
spravovať majetok mal. C. oboma rodičmi a proti výroku o určení výživného zo strany otca. Žiadala,
aby krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach zmenil tak, že mal. C. sa zveruje do
osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, že odporca

je povinný platiť mal. C. výživné sumu po 1.000 eur mesačne k rukám navrhovateľky, z toho čiastku
600 eur mesačne bude poukazovať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor. Uviedla, že
okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané dôvody odvolania
podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Pokiaľ ide o rozhodnutie o zverení mal. C. do jej osobnej

starostlivosti,totojesprávne,avšaknesprávnejestýmsúvisiacerozhodnutieotom,žeprávozastupovať
a spravovať majetok mal. C. majú obaja rodičia. V konaní bolo nesporne preukázané, že vzťahy medzi
ňou a otcom sú výrazne narušené a že nevedia spolu komunikovať a dohodnúť sa o základných
otázkach, týkajúcich sa úpravy ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. V konaní bolo taktiež
preukázané, že od rozchodu rodičov dieťaťa, ku ktorému došlo dňa 03.03.2011, riadne vykonáva v

rámci jej osobnej starostlivosti o dieťa všetky rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu, a naopak,
odporca si neplnil vždy včas a riadne vyživovaciu povinnosť k maloletému. Rozhodnutie okresného
súdu o tom, že právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia, je podľa nej, za
zisteného skutkového stavu o neschopnosti rodičov dohodnúť sa prakticky na čomkoľvek vo vzťahu
k mal. dieťaťu, celkom nesprávne a vytvára právny predpoklad pre protichodné konanie rodičov v

zastupovaní dieťaťa a spravovaní jeho majetku v budúcnosti, čo môže mať nepriaznivý dopad na výkon
osobnej starostlivosti o dieťa navrhovateľkou, ako aj na pomery samotného dieťaťa, a to je v rozpores účelom právnej úpravy, vyplývajúcej z ust. § 28 ods.2 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o rozhodnutie o
vyživovacej povinnosti otca k mal. C., v konaní bolo preukázané, že odporca zjavne neúčelne vynaložil
peňažné prostriedky vo výške 120.000 eur, získané z predaja jemu patriacej obchodnej spoločnosti S.

P. s. r. o., na bližšie nešpecifikovaný prieskum trhu, ktorý bol podľa vyjadrenia otca neúspešný a tiež na
konanie otca, ktorý v tom istom období (v roku 2011) bezodplatne previedol nehnuteľnosti vo svojom
vlastníctve, značnej hodnoty, na svojho otca. Vyslovila názor, že zo strany otca išlo o účelové konanie,
smerujúce k formálnemu zbaveniu sa majetku, keď odporca naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť
v rámci inej obchodnej spoločnosti s rovnakým predmetom činnosti a keď odporca napriek darovaniu

novopostaveného rodinného domu jeho otcovi naďalej v tomto dome od apríla 2012 býva so svojou
priateľkou. Z takto produkovaných dôkazov v priebehu konania dostatočne vyplynulo, že možnosti otca
na plnenie vyživovacej povinnosti, ako aj životná úroveň otca sú iné, než ako tvrdil a preukazoval
odporca a že tvrdenia odporcu v tomto smere bolo potrebné považovať za účelové a smerujúce len ku
minimalizácii výšky jeho vyživovacej povinnosti k mal. C.. Pokiaľ okresný súd za tohto stavu z takýchto
skutkových zistení vyvodil záver o primeranej výške vyživovacej povinnosti otca k mal. C. len v sume

250 eur mesačne, tak jeho postup nebol správny a zodpovedajúci najmä ust. § 62 ods.2, 4, 5, § 63
ods. 2, 3, ako aj § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhovateľka uviedla, že súd dostatočne neprihliadal
na jej majetkové pomery, ktorá sa navyše o dieťa osobne stará a ktorá okrem rodičovského príspevku a
prídavku na dieťa v súhrne 222,70 eur mesačne nemá žiaden iný príjem, pričom preukázané mesačné
výdavky na dieťa podstatne takto preukázaný príjem navrhovateľky prevyšujú. Samotné konštatovanie

okresného súdu o tom, že majetkové pomery otca dovoľujú, aby za odôvodnené potreby dieťaťa bolo
možné považovať aj tvorbu úspor, je podľa nej správne, avšak toto nekorešponduje s určením celkovej
výšky vyživovacej povinnosti len v sume 250 eur zo strany otca, keď jeho majetkové pomery, zistené
vykonaným dokazovaním, opodstatňujú určenie celkovej vyživovacej povinnosti v podstatne vyššej
sume, z ktorej by potom bolo možné správne určiť aj príslušnú časť na tvorbu úspor dieťaťa. Ak by

celková výška vyživovacej povinnosti otca k mal. C. mala byť určená sumou len 250 eur mesačne, z tejto
by s ohľadom na jej aktuálny príjem a s ohľadom na aktuálne potreby dieťaťa nebolo možné ani časť
určiť na tvorbu úspor, keď táto suma by nepostačovala ani na úhradu všetkých reálne preukázaných
potrieb dieťaťa.

Odporca podal odvolanie proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť

platiť mal. C. výživné v sume po 250 eur mesačne a proti výroku o úprave styku a navrhol, aby krajský
súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že nie je v jeho schopnostiach a
majetkových pomeroch, aby mohol platiť okresným súdom určené výživné na mal. C. vo výške 250 eur
mesačne. Vytýkal okresnému súdu, že neprihliadal k jeho skutočnej aktuálnej situácii, keď jeho jediným
mesačným pravidelným príjmom je 164 eur brutto mesačne. Na pojednávaniach deklaroval, že všetky

výdavky osobnej spotreby hradia mu jeho rodičia alebo firma, v ktorej pracuje. Vo firme P., s.r.o., ktorú
vlastní jeho matka a jej spoločník, pracuje na polovičný úväzok za plat 164 eur mesačne. Firma P., s.r.o.
má iba jediného zamestnanca, a to jeho. V uvedenej obchodnej spoločnosti je zamestnaný iba dočasne,
a to do doby, pokiaľ sa firma S. P., s. r. o., v ktorej je spoločníkom, nevymaže z obchodného registra.
V takom prípade môže byť zaregistrovaný na úrade práce a požiadať štát o prípadné podporné dávky,

ak by sa mu nepodarilo výhodne zamestnať. Pod polovičným úväzkom netreba hľadať nič zlé alebo
vyhýbajúce sa, keď dobrovoľne prispieva na výživu na mal. C. v priemere cca 150 eur mesačne, pričom
jeho rodina mu chce pomôcť, aby si doriešil svoju životnú situáciu a likvidáciu neúspešnej firmy. Pri
platení výživného mu finančne pomáhajú aj rodičia, pričom výška výživného v sume 150 Eur mesačne
je postačujúca odôvodneným potrebám dieťaťa. Pokiaľ predal majetok firmy S. P., s.r.o., urobil tak z

dôvodu skúsiť podnikať v inej oblasti a zachrániť manželstvo. Firma od svojho vzniku bola vždy v strate,
čo je možné preveriť i prostredníctvom daňového úradu. Z týchto peňazí, cca 120.000 eur, získaných
z predaja majetku firmy, odviedol daň, vyplatil staré pohľadávky, a až zo zostatku boli uskutočnené
prieskumy trhu. Až postupom času zistil, že takéto rozhodnutie nebolo správne. Od 01.10.2012 pracuje
v spoločnosti P., s.r.o. na polovičný pracovný úväzok s dohodnutou sumou 170 eur na pracovnej pozícii

prevádzkový pracovník. Pokiaľ ide o prevod rozostavaného rodinného domu na svojho otca, poukázal
na to, že rozostavaný rodinný dom nadobudol pred manželstvom z úveru, ktorý čerpal a splácal vo výške
360 Eur mesačne. Po strate podnikateľskej činnosti a vyčíslenia nákladov na dostavbu tohto rodinného
domu (cca 100.000 Eur) sa dohodli s otcom, že dom mu daruje. Otec prevzal od neho úverové zaťaženie
53.000 Eur s úrokmi cca 80.000 Eur a vyplatil manželku vo výške 14.000 Eur. Uviedol, že rodičia mu ručili

svojím bytom v hypotekárnom úvere, a mali obavu, že ak ho nebude môcť splácať, môžu prísť i o svoj
byt. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že uvedeným konaním sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšiehozamestnania, majetkového prospechu a neúspešným prieskumom mal stratiť 120.000 Eur. K úprave
styku odporca uviedol, že navrhoval vykonať nový znalecký posudok, vzhľadom ku skutočnosti, že dieťa
má 28 mesiacov a posudok bol vykonaný, keď mal 14 mesiacov, je neaktuálny, namietal zaujatosť

znalkyne. Ďalej uviedol, že s kolíznym opatrovníkom navrhoval stretávanie s dieťaťom na Referáte
ÚPSVaR za prítomnosti psychológa a následne z toho vyvodiť záver, čo je v záujme mal. C.. Poukázal
na znalecký posudok, vykonaný v konaní súdnou znalkyňou, ktorá uviedla, že je potrebné rozvíjať vzťah
otca s dieťaťom, nakoľko je v súčasnosti iba kamarátsky. Zdôraznil, že z domácnosti odišiel 03.03.2011,
návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal dňa 19.04.2011 a súd mu umožnil stretávanie s

dieťaťom, ktoré malo 5 mesiacov, dvakrát v týždni po 2 hodiny, teda viac, ako napadnutým rozsudkom.
V ostatnom čase sa s dieťaťom stretáva sporadicky, keď navrhovateľka sa vyhovára na chorobu
syna, jeho nevoľnosť, zdravotný pobyt v Tatrách a podobne. Podľa jeho názoru, pri výsluchu znalkyňa
nehájila záujmy maloletého dieťaťa, prihliadala na potreby navrhovateľky, a nie dieťaťa, a nesúhlasil
s jej vyjadreniami na jeho otázky. Vytýkal tiež okresnému súdu, že rozhodol v rozpore s návrhom
kolízneho opatrovníka, ktorého úlohou je hájiť záujmy maloletého dieťaťa a tento sám konštatoval, že

stretávanie otca s dieťaťom za prítomnosti oboch rodičov pôsobí na dieťa negatívne a naznačil, že by
sa s dieťaťom mal odporca stretávať bez prítomnosti navrhovateľky. Ďalej okresnému súdu vytýkal, že
sa nezaoberal odbornou literatúrou, tykajúcou sa vývoja dieťaťa, na základe ktorej by zistil, že prejavy
dieťaťa pri odlúčení od matky v útlom veku sú žiaduce, nakoľko vyjadrujú zdravý vzťah dieťaťa k matke,
a tieto prejavy po určitom čase od odchodu matky u dieťaťa ustupujú a zabezpečujú zdravý vývoj

dieťaťa a budovanie jeho sebavedomia a osobnosti. Iba ak prejavy úzkosti dieťaťa trvajú niekoľko hodín,
neprestajne, prípadne sa často opakujú, je potrebné nechať dieťa vyšetriť a diagnostikovať poruchu,
čo však nie je prípad mal. C.. Tvrdil, že okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď nerešpektoval článok 12 ods. 2 Ústavy SR, článok 41 ods. 1 Ústavy SR,
článok 7 ods. 1, článok 8 ods. 1, článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 24 ods. 4 Zákona o

rodine, § 2 ods. 1 Antidiskriminačného zákona a § 2 ods. 11 tohto zákona, § 20 ods. 2 Zákona o sociálnej
kuratele, § 8 ods. 1 tohto zákona.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že ním nesúhlasí, a to v zásade z
totožných dôvodov, na ktorých založil svoje odvolanie.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam účastníkov nevyjadril.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že v
napadnutom výroku o výživnom je potrebné rozsudok okresného zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p., pretože
v tejto časti nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie. V napadnutom výroku o styku a
výroku o zastupovaní maloletého je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1

O.s.p. ako vecne správny. Krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.
1 a ods. 2 O.s.p., podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým okresný súd určil, že obaja rodičia budú zastupovať a spravovať
majetok mal. C., nebolo dôvodné.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú

najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa,
zastupovaniemal.dieťaťa,správamajetkumal.dieťaťa.Podľaodseku2cit.zák.ustanoveniarodičovské
práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Z uvedených zákonných ustanovení teda vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti patria obidvom
rodičom. V preskúmavanej veci ani krajský súd rovnako, ako okresný súd, nezistil na stane otca

žiadne nedostatky, ktoré by mu bránili v riadnom zastupovaní mal. dieťaťa a spravovaní jeho majetku.
SamostatnývýkonrodičovskýchprávapovinnostízostranylenjednéhorodičasapodľaZákonaorodinepredpokladá len v prípadoch, taxatívne uvedených v ust. § 28 ods. 3, v zmysle ktorého rodičovské práva
a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy, alebo ak nemá spôsobilosť
na právne úkony v celom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských

práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
O takýto prípad však v danej veci nejde, preto krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým
bolo určené, že právo zastupovať a spravovať majetok mal. C. majú obaja rodičia, podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti otca platiť výživné na mal. C., krajský súd

dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p.
zmeniť.

Zákon o rodine (§ 62 ods. 2, § 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným
potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného, a

pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný
bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu,
prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

Citované zák. ustanovenie umožňuje súdu skúmať majetkové pomery povinného komplexne, jeho
životnú úroveň pre potreby výživného, keďže príjmové pomery sami o sebe neposkytujú úplný obraz o

situácii povinného. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného musí súd postupovať veľmi prísne,
a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Aj tu treba vychádzať z priority
vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy,
ak sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového
prospechu. Z tohto dôvodu treba vždy skúmať, prečo došlo zo strany povinného ku skončeniu

podnikania, aký bol príjem povinného v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, aké výdavky si
uplatnil, z akého dôvodu došlo k odstúpeniu obchodného podielu, aj keď išlo o prosperujúcu spoločnosť,
prípadne z akého dôvodu došlo k predaju celého majetku obchodnej spoločnosti, objavovanie sa doteraz
neexistujúcich dlhov alebo záväzkov a podobne. Súd môže na zníženie príjmu alebo majetku povinného
prihliadnuť len vtedy, ak má skutočne za preukázané, že k tomuto došlo v dôsledku objektívnej a

nezvrátiteľnej okolnosti, a nie zo špekulatívnych dôvodov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania okresným súdom nesporne vyplýva, že mal. C. v čase
rozhodovania okresným súdom mal 2 a pol roka a navrhovateľka s ním mala výdavky primerané
jeho veku a potrebám. Okrem toho mala mierne zvýšené výdavky v súvislosti s plávaním, ktoré bolo
maloletému lekársky odporučené a v súvislosti so slabšou imunitou. Navrhovateľka je na materskej

dovolenke, poberá rodičovský príspevok (aktuálne 199,60 eur mesačne) a prídavok na dieťa vo výške
23,10 eur mesačne.

Z tvrdení otca a z vykonaných listinných dôkazov vyplýva, že v súčasnosti má príjem manažéra vo výške
164 eur mesačne ako zamestnanec spoločnosti P., s.r.o. P. a v súvislosti s výkonom funkcie konateľa
pre túto spoločnosť poberá len hmotné benefity. Z vykonaného dokazovania však nesporne vyplýva,

že odporca bol jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti S. P., s.r.o. P., IČO XX XXX
XXX, ktorá v roku 2010 dosiahla kladný hospodársky výsledok. Odporca sa ako jediný spoločník v
uvedenej obchodnej spoločnosti ku dňu 04.07.2011 odvolal z funkcie jediného konateľa a v súčasnosti
je predmetná spoločnosť v likvidácii. Krajský súd rovnako, ako okresný súd mal za to, že predmetnú
obchodnú spoločnosť odporca znefunkčnil svojím vlastným postupom. Z vykonaného dokazovania

vyplýva, že odporca predal majetok spoločnosti S. P., s.r.o. za sumu 120.000 eur novovzniknutej
(22.04.2011) spoločnosti P., s.r.o., kde bol spoločníkom jeho otec a v ktorej v súčasnosti odporca
vykonáva funkciu konateľa. Je potrebné poukázať i na to, že obe spoločnosti, teda spoločnosť S.
P., s.r.o. a spoločnosť P., s.r.o. majú takmer totožné predmety činnosti a sú príbuzensky prepojené.
Podľa tvrdení otca kúpnu cenu 120.000 eur, získanú z predaja obchodnej spoločnosti S. P., s.r.o.,

použil na neúspešný prieskum trhu. Aj podľa názoru krajského súdu týmto postupom odporca vzal naseba neprimerané majetkové riziko, keď ukončil podnikanie v prosperujúcej obchodnej spoločnosti a
sumu 150.000 eur, získanú z predaja majetku prosperujúcej spoločnosti, zjavne neúčelne vynaložil na
bližšie nešpecifikovaný prieskum trhu. Tiež je potrebné zdôrazniť, že ešte v roku 2011 odporca daroval

novovybudovanýrodinnýdompredkolaudáciouspoluspozemkamisvojmuotcovi,ktorýzároveňprevzal
hypotéku v zostávajúcej sume. Svojím správaním sa odporca nepochybne vzdáva bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, majetkového prospechu a berie na seba neprimerané majetkové
riziká, pričom táto skutočnosť nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu. Za tejto
situácie pre posúdenie možností a schopností otca nie sú rozhodujúce jeho súčasné zárobkové a

majetkové pomery, ale je potrebné vychádzať z tej okolnosti, že odporca si svoju súčasnú nepriaznivú
situáciu zapríčinil sám, nakoľko v predchádzajúcom období pri podnikaní bral na seba neprimerané
majetkové riziká. Krajský súd za takto zisteného stavu, na rozdiel od okresného súdu, za primerané
možnostiam a schopnostiam otca, ale aj veku a odôvodneným potrebám mal. C. považoval určenie
výšky výživného v sume 450 eur mesačne s tým, že z výživného vyčlenil časť platby 250 eur aj na tvorbu
úspor mal. C. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Mal. C. je vo veku 2,5 roka, navrhovateľka

s ním má výdavky primerané jeho veku a potrebám, pričom navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke,
poberá len rodičovský príspevok, a preto jej vyživovacia povinnosť k maloletému, vzhľadom na nízky
vek, je plne vyvažovaná jej osobnou starostlivosťou. Podľa názoru krajského súdu suma 200 eur
mesačne je dostatočná na výživu maloletého vzhľadom na jeho vek a odôvodnené potreby. Krajský
súd pripomína, že odôvodnené potreby na výživu mal. dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu, danú

spotrebným charakterom výživného. S prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery otca krajský
súd v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine dospel k záveru, že pomery povinného rodiča umožňujú, aby
v danom prípade z určeného výživného bola vyčlenená časť platby aj na tvorbu úspor mal. C.. Preto
krajský súd uložil otcovi povinnosť prispievať na maloletého aj tvorbou úspor na účet maloletého, ktorý
je povinný v jeho prospech zriadiť navrhovateľka.

V ostatnom napadnutom výroku o styku otca s maloletým dospel krajský súd k záveru, že v tejto časti je
potrebné napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Z obsahu spisu je nesporné, že rodičia mal. C. sa po ukončení manželského spolužitia nedohodli na

úprave styku odporcu s mal. C.. Styk otca s dieťaťom bol upravený predbežným opatrením tak, že
odporca je oprávnený sa s maloletým stýkať každú stredu a každú sobotu v čase od 10.00 hod. do
12.00 hod. v prítomnosti navrhovateľky, čo bolo neskôr doplnené o vylúčenie ostatných príbuzných z
účasti pri stretávaní.

Zo záveru znaleckého posudku Mgr. R. T., znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia

detí a klinická psychológia dospelých, č. 12/2012 zo dňa 10.09.2012, vyplýva, že maloletý je silne
emočne viazaný na matku, matka je pre dieťa zdrojom istoty, zdrojom uspokojovania jeho základných
biologických a ostatných potrieb dieťaťa. Dieťa zatiaľ preferuje emocionálne väzby a naviazanosť k
matke, s otcom má skôr "kamarátsky" vzťah, hrá sa s ním, má s ním naviazaný kontakt, ale len v
prítomnosti matky. Pokiaľ matka odíde z dohľadu dieťaťa, dieťa ju po malej chvíli hľadá, začína byť

úzkostné a plačlivé. Pozornosť dieťaťa od neprítomnosti matky sa dá odkloniť len na veľmi krátke
obdobie zaujatím pozornosti na niečo veľmi zaujímavé, alebo hrou, ale vzápätí dieťa začína reagovať
emočne a je frustrované z izolácie od matky. Vzhľadom na vek dieťaťa a na aktuálne vzťahy medzi
rodičmiznalkyňapovažovalazaoptimálnyrozsahstykuotcasmaloletýmC.každýdruhývíkendvsobotu
a v nedeľu po 2 hodiny a jeden deň v pracovnom týždni 2 hodiny v prítomnosti matky. Prítomnosť matky

pri styku otca s maloletým C. označila ako nutnú, nakoľko dieťa je silne emočne viazané na matku a jej
neprítomnosť pre dieťa je frustrujúca, neurotizujúca, a mohla by narušiť zdravý psychický vývoj dieťaťa.Za skutkového stavu, ktorý je zhrnutý v uvedených záveroch znaleckého posudku, aplikoval okresný súd
citované ustanovenie Zákona o rodine o úprave styku správne, keď styk odporcu s maloletým neupravil
v otcom požadovanom rozsahu, ale užšie, za stálej prítomnosti navrhovateľky a s vylúčením ostatných

príbuzných. Potreba revízie znaleckého posudku, ktorej sa domáhal odporca, nebola v danom prípade
namieste. V priebehu konania pretrvávali komplikácie pri stretávaní sa odporcu s maloletým, ktoré boli v
opatrovanskom konaní opakovane riešené predbežnými opatreniami a dochádzalo aj k situáciám, kedy
odporca pripustil, aby jeho otec voči navrhovateľke slovne útočil, a s týmto naladením sa zúčastňoval
stretnutí odporcu s maloletým a navrhovateľkou. I to nasvedčuje, že odporca si celkom neuvedomuje

krehkosť sveta maloletého, v ktorom je matka prirodzene najstabilnejším bodom, a pokiaľ toleroval, aby
bola navrhovateľka krajne nevhodne a nežiaduco stresovaná zo strany jeho otca, bol necitlivý aj voči
maloletému. Závery znaleckého posudku tak korešpondujú aj so zisteniami okresného súdu z iných
dôkazných prostriedkov, a preto nebol dôvod o nich pochybovať. Samotná nespokojnosť odporcu so
znaleckým posudkom nie je dôvodom na revíziu jeho záverov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .