Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/284/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5707211753
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5707211753.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov

senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ R. R., nar.
XX. X. XXXX, v rade 2/ D. R., nar. XX. X. XXXX, obaja zastúpení a bytom u matky T. R., C. P., B. XXXX/
XX, zastúpených JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom C. P., S. XX proti odporcom: v rade 1/
T. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, v rade 2/ Q. U., bytom A. XXX, zastúpená JUDr. Ladislavom
Jančim, advokátom so sídlom S., C. XX, v rade 3/ I. S., nar. XX. X. XXXX, bytom A. XXX, v rade 4/ O.. E.
A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., F. H. XXXX, v rade 5/ Slovenská republika konajúca prostredníctvom
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do

dedičstva po poručiteľovi D. A., na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k.
6C/34/2007-255 zo dňa 17. 4. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol návrh, ktorým žiadali navrhovatelia určiť, že do
dedičstva po poručiteľovi D. A., zomrelom XX. XX. XXXX patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
pre obec J., katastrálne územie J., a to bytový dom č. súpisné XXX postavený na KN parcele č. 2105/34
a KNC parcela č. 2105/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 493 m2. Zároveň si prvostupňový
súd vyhradil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo

veci samej.

Pri zamietnutí návrhu poukazoval prvostupňový súd na ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. a konštatoval,
že na podaní žaloby nemajú navrhovatelia naliehavý právny záujem, navyše ich postup sa javí ako
rozporný s dobrými mravmi. Žaloba v tomto prípade neplní svoju preventívnu funkciu. Rozhodnutie
tak, ako to požadujú navrhovatelia, by viedlo k ďalším sporom a neriešilo by otázku vlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam definitívne. Podľa prvostupňového súdu poručiteľ, ani jeho dedičia,
nenamietli prekročenie právomoci prokuristom pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy a nastala tak

fikcia schválenia tohto úkonu. Následne rozhodnutie Okresného úradu, katastrálneho odboru v Martine
nadobudlo právoplatnosť a nemožno ho v súčasnej dobe napadnúť. Nastali tak aj vecno-právne účinky
kúpnej zmluvy, spočívajúce v nadobudnutí vlastníckeho práva kupujúcim.

Rozhodnutie o trovách konania zdôvodnil súd s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom zástupcu odvolanie navrhovatelia v rade 1/, 2/.
Rozhodnutie prvostupňového súdu sa javí ako zjavne arbitrárne, v rozpore s ustálenou judikatúrou,
závery súdu prvého stupňa vychádzajú z nesprávnych skutkových zistení a rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/O.s.p.). Prvostupňový súd konštatoval, že kúpna zmluva zo dňa 7. 11. 1997 je platná, s čím sa
však navrhovatelia nemôžu stotožniť. Poručiteľ sa o právnom úkone kúpnej zmluvy nikdy nedozvedel,
a preto nedostatok prokúry nemožno v žiadnom prípade zhojiť postupom v zmysle ust. § 33 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Fikcia schválenia prekročenia oprávnení prokuristu z uvedeného dôvodu
nemohla nikdy nastať. Neobstojí ani názor prvostupňového súdu v tom, že aj zákonní dedičia poručiteľa,
resp. zákonná zástupkyňa maloletých dedičov mohla urobiť úkon nesúhlasu s prekročením právomoci
prokuristu pri podpise kúpnej zmluvy, nakoľko v čase, keď sa o tomto úkone dozvedela, ako vlastník
predmetných nehnuteľností vystupoval tretí subjekt, ktorý nebol účastníkom kúpnej zmluvy. Ostatné

informácie zisťované prvostupňovým súdom o ďalších občianskoprávnych, resp. exekučných konaniach
proti navrhovateľom nemajú absolútne žiadny súvis s prejednávanou vecou. Spor, ktorý vedú dedičia
so Štátnym fondom rozvoja bývania, nie je právoplatne skončený, a teda neexistuje žiadne rozhodnutie,
na ktoré by bol prvostupňový súd nútený prihliadať v zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p.. Prvostupňový
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku polemizuje o možných právnych dôsledkoch rozsudku, ktorým
by žalobe vyhovel bez toho, aby tieto skutočnosti tvorili predmet sporu, ktorý bol vymedzený žalobným

návrhom. Prvostupňový súd tak posudzoval skutkové okolnosti nad rámec podanej žaloby a vo svojom
rozhodnutí prejudikuje správanie sa účastníkov, resp. rozhodnutia príslušných súdov v iných konaniach,
ktoré by sa prípadne viedli po právoplatnosti rozsudku, ktorým by žalobe vyhovel. V tejto súvislosti
odvolatelia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 154/2010. Vzhľadom na
uvedené odvolacie dôvody žiadali, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a žalobe

vyhovel, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok
prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu, ako i vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, mal i odvolací súd preukázané,
že navrhovatelia sa domáhajú určovacou žalobou ochrany vlastníckeho práva, spočívajúcej v tom,

že žiadali určiť do dedičstva po poručiteľovi D. A. nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v obci J.. Tieto sú
vlastnícky zapísané na odporcu v rade 5/. Podľa tvrdenia navrhovateľov kúpna zmluva ako právny úkon,
ktorýmzaživotaporučiteľadňa7.11.1997bolovlastníctvoknehnuteľnostiamprevedenénakupujúceho
Investex spol. s r.o., je neplatná. Následne ani ďalšie úkony, ktorými bol prevod majetku vykonaný až na
súčasného vlastníka, evidovaného v katastri nehnuteľností, sú teda neplatnými právnymi titulmi. Súdna

prax v rámci vlastníckych žalôb pripúšťa žalobu, ktorou sa dedič domáha vyslovenia, že určitá vec patrí
do dedičstva po poručiteľovi, keďže predmet dedičstva (jeho aktíva) tvoria veci, práva a iné majetkové
hodnoty, ktoré v okamihu smrti patria poručiteľovi v spore o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi
je určitá vec. Ide o posúdenie, či poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom veci. Navrhované určenie
sa tu viaže ku dňu smrti poručiteľa, a teda sa posudzuje podľa stavu, aký tu bol v okamihu jeho smrti. K

tomu však treba dodať, že rozsudok súdu, ktorým sa vyhovie takejto žalobe, má deklaratórnu povahu, čo
znamená, že sa ním len potvrdzuje právny stav, ktorý tu bol v čase smrti poručiteľa. Týmto rozhodnutím
sa nezakladajú navrhovateľovi voči odporcovi žiadne práva. Nie je ním deklarované, že by navrhovateľ
ako právny nástupca poručiteľa bol vlastníkom vecí a ani to, že by odporca vlastníkom vecí nebol.

V danom prípade prvostupňový súd správne skúmal, či na podaní žaloby majú navrhovatelia naliehavý

právnyzáujem.Akouviedolprvostupňovýsúd,ideožalobusvojoupovahoupreventívnu,ktorejúčelomje
predísť stavu neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a je významne rýdzo praktický - nastoliť
istotu v ohrozených právnych vzťahoch, pričom je treba viac ako u žalôb na plnenie dbať, aby nedošlo
k jej zneužitiu. Vyžaduje sa istá kvalita tejto žaloby, spočívajúca v tom, že musí byť daný naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Ak totiž už bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana

postavenia navrhovateľa žiaden zmysel, lebo jej prostredníctvom už v zásade nemožno spory, ktoré
by mohli v budúcnosti vzniknúť, alebo ktorých vznik už bezprostredne hrozí, odvrátiť. Aj keď v prípade
žalôb o určenie vlastníckeho práva sa naliehavý právny záujem spravidla odôvodňuje potrebou získať
rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností, nemožno (vzhľadom na
účel určovacej žaloby) bez ďalšieho len z tohto faktu vyvodzovať naliehavý právny záujem navrhovateľa.

To platí práve tam, kde právne vzťahy navrhovateľa k veci boli s istými následkami dotknuté v minulosti
a nie dnes a nestali sa neistými teraz, ale práve prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho
práva je uvádzané do neistoty právo súčasného vlastníka veci. Určovacia žaloba tu nie je nástrojom
prevencie a nemieri k nastoleniu právnej istoty na strane navrhovateľa, ale k jej narušeniu na straneterajšieho vlastníka veci. Je preto potrebné rozlišovať medzi ochranou vlastníckeho práva v situáciách
jeho bezprostredného a aktuálneho ohrozenia pred uvedením do neistoty v existujúcich a spravidla aj
vykonávaných vlastníckych vzťahoch a zneužitím procesného prostriedku určeného k takejto ochrane

na to, aby bolo dosiahnuté určenie vlastníctva v prípade, keď prebehlo viacero právnych úkonov,
na základe ktorých je ako vlastník evidovaný iný subjekt. Navrhovatelia boli účastníkmi dedičského
konania a mali vedomosť o tom, že označené nehnuteľnosti nie sú zahrnuté v aktívach. Tiež ako
dedičia nenamietali bez zbytočného odkladu prekročenie právomoci prokuristu. Uvedené okolnosti
nie sú hodnotením „predpokladaného správania“ odporcov, ale reálneho správania (nečinnosti). Na

posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu nestačí súdu preukázať len, že navrhovatelia sú
dedičia a existuje nehnuteľnosť, ktorá by mohla byť predmetom dedenia. Je potrebné posúdiť všetky
okolnosti vedúce k podaniu žaloby a zistiť praktický dopad na navrhovateľa. Prvostupňový súd preto
správne hodnotil všetky okolnosti pri posúdení naliehavého právneho záujmu, a preto sa odvolací súd
stotožnil so závermi prvostupňového súdu a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.