Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, September 18, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/28/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708209478
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1708209478.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľky: R. A.Á.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Q. A. Č.. XX, M., zast. advokátom: JUDr. Ivan Hrebčík, P.O.BOX č. 42,
Bratislava, proti odporcom: 1/ L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Y.. Č.. XXX/XX, V. P., zastúpená: JUDr.
Valéria Tomášiková, so sídlom v Slovenskom Grobe, Poľná 9, 2/ W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Y..
Č.. XXX/XX, V. P., 3/ U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Y.. Č.. XXX/XX, V. P., 4/ M. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ul. Z. L. Č.. XXXX/X, M., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že nehnuteľnosť - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXXX/X, parcela
registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v k.ú.: V. P., obec: V. P., okres:

Q., zapísaný na LV č. XXXX v podiele 1 k celku a pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo: XXXX/
X, druh pozemku: orná pôda, vo výmere 477 m2, nachádzajúci sa v k.ú.: V. P., obec: V. P., okres: Q.,
zapísaný na LV č. XXXX, v podiele 1/1 k celku, patrí do dedičstva po poručiteľke L. R., rod., P., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 31.12.2007, ktorá bola v čase svojej smrti ich vlastníčkou.

Odporcovia v 1. až 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke trovy konania
v sume 199,16 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 847,37 eura na účet právneho zástupcu

navrhovateľky, číslo účtu: X XXX XXX XXX/XXXX, vedený v Sberbank Bratislava, do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomdoručenýmsúdudňa22.10.2008,doplnenýmdňa04.12.2009sanavrhovateľkaprotiodporkyni
v 1. rade, neskôr proti odporcom v 1. až 4. rade domáhala určenia, že nehnuteľnosť a to ideálna polovica
rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. XXXX/X, nachádzajúceho sa v k. Ú.
V. P., zapísaná na LV č. XXXX, vedeného v Správe katastra Q. a pozemok parc. č. XXXX/X - druh
pozemku orná pôda, o výmere 477 m2, nachádzajúci sa v k.ú. V. P., zapísaný na LV č. XXXX v Správe
katastra Q. v podiele 1/1, patrí do dedičstva po poručiteľke L. R., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej

dňa XX.XX.XXXX a táto bola ku dňu smrti ich vlastníčkou.

Návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že jej matka L. R. bola bezpodielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. XXXX/X,
nachádzajúceho sa v k. ú. V. P., zapísaná na LV č. XXXX, vedeného v Správe katastra Q. a výlučnou
vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/X - druh pozemku orná pôda, o výmere 477 m2, nachádzajúci sa v
k.ú. V. P., zapísaný na LV č. XXXX v Správe katastra Q.. Kúpnou zmluvou previedla spolu s manželom

nehnuteľnosti na odporkyňu v 1. rade, ktorá sa na základe povolenia vkladu vlastníckeho práva dňa
28.1.2008 stala ich výlučnou vlastníčkou.Matka navrhovateľky L. R. dňa 31.12.2007, teda ešte pred povolením vkladu vlastníckeho práva
odporkyne v 1. rade zomrela a je nepochybné, že ku dňu smrti bola vlastníčkou prevádzanej
nehnuteľnosti. Na Okresnom súde Pezinok prebehlo dedičské konanie po poručiteľke, avšak vyššie

uvedená nehnuteľnosť nebola zahrnutá do dedičstva. Naliehavý právny záujem videla navrhovateľka v
tom, že rozhodnutím súdu je možné určiť, že citovaná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke.

Podaním doručeným súdu dňa 31.8.2009 sa k návrhu na začatie konania vyjadrila odporkyňa v 1. rade.
Uviedla, že kúpna zmluva o prevode dotknutej nehnuteľnosti bola uzatvorená dňa 08.10.2007.Táto

zmluva bola uzatvorená platne, podpísaná všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu, bola zaplatená
kúpna cena. Zo zmluvy vyplynuli zmluvným stranám určité práva a povinnosti a viazanosť prejavov vôle
vyjadrených v zmluve naďalej trvá a vzťahuje sa i na dedičov zomrelej účastníčky zmluvného vzťahu. Z
uvedených dôvodov navrhla odporkyňa v 1. rade návrh na začatie konania ako nedôvodný zamietnuť.

K tomuto stanovisku odporkyne v 1. rade sa vyjadril písomne právny zástupca navrhovateľky. Poukázal,

že za daného skutkového stavu nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva odporkyne v 1. rade,
pretože okamihom smrti poručiteľky ako jednej zo spoluvlastníkov prevádzanej nehnuteľnosti, nadobudli
jej majetok dedičia. Po smrti nemohlo dôjsť k právoplatnému povoleniu vkladu vlastníctva, pretože
poručiteľka zomrela skôr ako správa katastra vo veci vkladu rozhodla a rozhodnutie jej riadne doručila.
Preto účinky vkladu ani nemohli nastať.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v
spise, pripojil si dedičský spis č. 13D 187/2008, spis Katastra Pezinok V 4183/2007, nariadil vo
veci pojednávanie, kde vypočul účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Po takto vykonanom
dokazovaní ustáli nasledujúci skutkový stav veci a vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým návrh navrhovateľky

zamietol.

Na základe odvolania Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 08.8.2012, č.k.2Co 29/2011-102
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Bratislave konštatoval, že vzhľadom na to, že rozhodnutie o
povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľky ( a účinky vkladu nenastali
ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti
poručiteľky v jej vlastníctve a patria do dedičstva po nej. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k opačnému
záveru, spočíva jeho rozhodnutie na nesprávnych právnych záveroch.

Súd teda opätovne vec prejednal a zhodnotil znova vykonané dokazovanie, pričom zistil nasledujúci
skutkový stav:
Z obsahu katastrálneho spisu súd zistil, že dňa 08.10.2007 uzatvorili L. R. a jej manžel - odporca v 2.
rade ako predávajúci a odporkyňa v 1. rade ako kupujúca , kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - rodinnému domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele
č. XXXX/X, nachádzajúcemu sa v k.ú. V. P., zapísanému na LV č. XXXX, vedenému v Správe katastra
Q. a pozemku parc. č. XXXX/X - druh pozemku orná pôda, o výmere 477 m2, nachádzajúci sa v k.ú. V.
P., zapísaný na LV č. XXXX v Správe katastra Q.. Kúpna cena bola dohodnutá na 500.000,-Sk. Zmluva
bola všetkými zmluvnými stranami podpísaná ,pravosť podpisov bola overená.

Dňa 26.11.2007 bol Správe katastra Senec doručený návrh na vklad vlastníckeho práva so zriadením
vecného bremena v prospech predávajúcich v 1. a 2. rade, spočívajúcom v práve doživotného bývania
v prevádzanej nehnuteľnosti.

Podľa Oznámenia o úmrtí, L. R. dňa 31.12.2007 zomrela.

Dňa 28.1.2008 príslušná správa katastra vydala rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva
odporkyne v 1. rade, ktorá sa tak stala výlučnou vlastníčkou už vyššie uvedených nehnuteľností.

Dňa 22.7.2008 bolo vydané Osvedčenie o dedičstve po poručiteľke L. R., kde ako dedičia boli označení
navrhovateľka a odporcovia v 1. až 4. rade. Nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnej zmluvy zo dňa
08.10.2007 v rámci v dedičskom konaní prejednané neboli.Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že po smrti matky sa až v dedičskom konaní dozvedela, že
rodinný dom stojaci na parcele XXXX/X v k.ú. V. P. , nebude predmetom dedenia, pretože poručiteľka
ho ešte pred smrťou previedla na jednu so sestier. Právny zástupca navrhovateľky doplnil, že dedičia po

poručiteľke zistili, že bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorou rodičia navrhovateľky previedli vlastnícke
právo na odporkyňu v 1. rade, avšak jeho vklad bol povolený až po smrti poručiteľky. Vlastníctvo
k nehnuteľnostiam je možné nadobudnúť až povolením vkladu a teda jednoznačne má dotknutá
nehnuteľnosť patriť do dedičstva. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vidí navrhovateľka
v tom, že bez rozhodnutia súdu nie je možné dosiahnuť prejednanie dedičstva.

Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že zotrváva na písomnom vyjadrení, pričom dopĺňa, že
navrhovateľka musela mať vedomosť o existencii kúpnej zmluvy.

Odporkyňa v 1. rade vypovedala, že navrhovateľka pred začatím dedičského konania vedela o existencii
kúpnej zmluvy. Rodičia chceli dom predať už dávnejšie a ponúkli ho i navrhovateľke, ona to však

odmietla. Odporkyňa v 1. rade býva v dome už od roku 2006, investovala doň peniaze.

Odporkyňav3.radesasúdupísomneospravedlnilaauviedla,žesastotožňujesovšetkýmivyjadreniami
odporkyne v 1. rade.

Odporca v 4. rade uviedol, že navrhovateľka sa odmietla k rodičom nasťahovať. Odporkyňa v 1. rade
sa o matku starala a bral ako samozrejmosť, že dom bude jej.

Odporca v 2. rade vypovedal, že spolu s poručiteľkou neoznamovali deťom, že dom sa ide predávať. Bol
to ich majetok a ich rozhodnutie. Možnosť kúpy domu núkali i navrhovateľke, ale ona nemala záujem.

Odporkyňa v 1. rade súhlasila a do domu investovala.

V záverečnej reči právny zástupca navrhovateľky poukázal, že po smrti poručiteľky si odporkyňa v
1. rade a odporca v 2. rade nesplnili svoje povinnosti a neoznámili katastru skutočnosť, že jedna
z účasníčiek zmluvného vzťahu zomrela. Rozhodnutie o povolení vkladu nebolo riadne doručené

účastníkom konania, zásielku adresovanú poručiteľke prevzala iná osoba.

Okamihom smrti nadobudli majetok poručiteľky jej dedičia a odporkyňa nemohla , účinky vkladu nemohli
nastať. Rozhodnutie katastra nebolo riadne doručené a teda zostalo neúčinným. Názor, že dedičia sú
viazaní prejavom vôle poručiteľa a títo vstupujú do jeho práv a záväzkov je prekonaný a vylučuje ho i

právna úprava obsiahnutá v § 460 OZ.

Pri opätovnom prejednaní veci, nemali účastníci návrhy na doplnenie dokazovania a zotrvávali v plnom
rozsahu na svojich doterajších vyjadreniach.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa§133ods.2,aksaprevádzanehnuteľnávecnazákladezmluvy,nadobúdasavlastníctvovkladom
do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 28 ods. 1 z.č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú
do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 z. č. 162/1995 , práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa
alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 28ods. 3 z.č. 162/1995 právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia
správy katastra o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 5 z. č. 162/1995 Z.z. rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na
obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 44 ods. 1 OZ , zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 47 ods. 1 OZ, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu,

je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu na začatie konania bol podaný dôvodne.

Žalobný návrh uplatnený navrhovateľkou je tzv. určovacím návrhom. Určovacím návrhom sa

navrhovateľka domáhajú autoritatívneho výroku súdu, že tu určitý právny vzťah, právo je alebo nie je.
Takéhoto určenia sa môžu domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva
v tom, že právne postavenie navrhovateľa by bez autoritatívneho rozhodnutia súdu zostalo neisté a
ohrozené. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcom.

Súd pri určovacom návrhu je vždy povinný skúmať otázku naliehavého právneho záujmu. Ak nie je
naliehavý právny záujem právny záujem, ďalšie skutočnosti v konaní už neskúma.

Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit ( to, čoho sa žalobca v konaní domáha )

a súvisí s vyriešení otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti žalobcovho práva alebo neistoty.

Z petitu formulovaného navrhovateľkou je zrejmé, že sa domáha, aby nehnuteľnosť špecifikovaná v
návrhu bola prejednaná v rámci dedičského konania, resp. vyslovenia že vec patrí do dedičstva a

zároveň konštatovania, že poručiteľka bola ku dňu smrti jej vlastníčkou.

V súdnej praxi sa stretávame v takýchto prípadoch s dvoma druhmi petitov. Jeden znie na určenie, že
poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom konkrétne špecifikovanej veci a druhá znie na určenie, že daná
vec patrí do dedičstva po poručiteľovi.

Novšia judikatúra NS SR sa prikláňa k názoru, že i na určení, že vec patrí do dedičstva má navrhovateľ
naliehavý právny záujem, nakoľko v oboch prípadoch je zrejmé, že sa domáha, aby vec ktorej bol
poručiteľ v čase smrti vlastníkom, bola prejednaná v dedičskom konaní a nie je nutné formalisticky trvať
na konkrétnej a prísnej formulácii petitu.

Tunajší súd sa v danom prikláňa k záveru, že taký výklad, ktorý požaduje a akceptuje iba určenie,
že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom určitej veci , je príliš reštriktívny a nekorešponduje s právom
účastníka na súdnu ochranu.

Z požadovaného určenia však vyplýva, čoho sa navrhovateľka domáha a súd môže konštatovať, že
na požadovanom určení má navrhovateľka naliehavý právny záujem a je povinnosťou súdu meritórne
rozhodnúť.

Zhodnotením skutkového stavu súd dospel k záveru, že poručiteľka pár týždňov pred svojou smrťou,

ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti, spolu so svojím manželom uzatvorila s odporkyňou v 1. rade platnú
kúpnu zmluvu. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: pozemok-
parc. č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 477 m2 nachádzajúci sa v okrese Q., obec V.
P., k. Ú. V. P., zapísaný na LV č. XXXX a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č.XXXX/ nachádzajúci sa v okrese Q., obec V. P., k. Ú. V. P., zapísaný na LV č. XXXX. Dňa 26.11.2007
bol Správe katastra Senec doručený návrh na vklad vlastníckeho práva so zriadením vecného bremena
spočívajúceho práve doživotného bývania a užívania predávajúcimi, t.j. L. a W. R.. Dňa 31.12.2007 L.

R. ako jedna z predávajúcich, zomrela.

Správa katastra vklad povolila pod č. V XXXX/XXXX dňa 28.1.2008. Rozhodnutie o povolení vkladu
doručila účastníkom, pričom za zomrelú L. R. , prevzala zásielku a na doručenke podpísala iná osoba.
Na základe rozhodnutia o povolení vkladu, bola odporkyňa v 1. rade zapísaná na liste vlastníctva ako

výlučná vlastníčka vyššie uvedených nehnuteľností.

Dňa 22.7.2008 bolo vydané Osvedčenie o dedičstve 13D/187/2008, Dnot 63/2008 v dedičskej veci po
poručiteľke L. R., kde ako jej dedičia boli označení odporcovia v 1. až 4. rade. Do majetku poručiteľky
neboli zahrnuté nehnuteľnosti, ktoré poručiteľka pred svojou smrťou previedla na odporkyňu v 1. rade.

Vtomtokonaní samuselsúdvysporiadaťsospornouotázkou,čimohlaodporkyňav1.radenadobudnúť
účinne vlastníctvo k nehnuteľnostiam, keď jedna z predávajúcich , pred povolením vkladu vlastníckeho
práva v prospech odporkyne v 1. rade, zomrela.

Vlastníctvo možno nadobudnúť kúpou, darom, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na

základe inej skutočnosti, s ktorú zákon nadobudnutie vlastníctva spája. Právnym titulom nadobudnutia
vlastníctva odporkyne v 1. rade bola kúpna zmluva zo dňa 08.10.2007. Na účinné nadobudnutie
vlastníctva k nehnuteľnosti je potrebný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda
rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu. Účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra, pričom dňom vydania rozhodnutia, nadobúda toto

rozhodnutieprávoplatnosť. Rozhodnutieopovolenívkladusadoručujeúčastníkomvkladovéhokonania,
avšak právoplatnosť rozhodnutia sa neviaže na jeho samotné doručenie účastníkovi. Rozhodujúcim
momentom pre právoplatnosť, je deň vydania rozhodnutia. V súvislosti s námietkou navrhovateľky,
resp. jej právneho zástupcu o spôsobe doručovania rozhodnutí v správnom konaní v zmysle správneho
poriadku - z. č. 71/1967 Zb., súd uvádza, že ustanovenia správneho poriadku platia subsidiárne a to

v prípade ak osobitný zákon, v danom prípade katastrálny zákon, neustanovuje niečo iné. Katastrálny
zákon jednoznačne spája účinky vkladu s dňom jeho právoplatnosti a teda dňom jeho vydania.
Z uvedeného výkladu vyplýva, že vklad vlastníckeho práva navrhovateľky bol účinne povolený dňa
28.1.2008.

Rozhodnou skutočnosťou, na ktorej navrhovateľka postavila dôvody svojho návrhu na začatie konania,
bola smrť predávajúcej, pred povolením vkladu. Tu súd uvádza, že L. R., v čase pred svojou smrťou,
za plnej spôsobilosti na právne úkony, prejavila svoju slobodnú, vážnu a zrozumiteľnú vôľu, previesť
svoje vlastnícke právo na odporkyňu v 1. rade. Tento prejav vôle urobila písomne, potvrdila ho
svojím podpisom, uzavrela platnú zmluvu o prevode vlastníckeho práva viažuceho sa ku konkrétnej

nehnuteľnosti. Následne podala návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Prejav vôle je v zmysle platných a príslušných právnych ustanovení charakterizovaný ako právny úkon
smerujúcu k vzniku, zmene alebo zániku tých právnych skutočností, s ktorými zákon takýto prejav vôle
spája.

Z uvedeného vyplýva, že nie je dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad, či prerušenie alebo zastavenie
konania o vklade, ak predávajúci ( či darca ) , po podaní návrhu na vklad zomrel. Dedičia, pokiaľ
sa nedomáhali určenia neplatnosti právneho úkonu urobeného poručiteľom, sú viazaní jeho právnym
úkonom, ktorým prevádza svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti na iného, ako aj jeho návrhom na

vklad. Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t. j. obsah zmluvy sa
stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Viazanosť
účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecno-právnych účinkov ktorej
treba ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú
do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných

prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov účinnej zmluvy. Práva a povinnosti
majetkovej povahy prechádzajú z účastníkov na ich právnych nástupcov; rovnako prechádzajú na
právnych nástupcov účastníkov zmluvy práva a povinnosti z občianskoprávneho vzťahu založeného
zhodnými prejavmi vôle, smerujúcimi k zmluve. Z ustanovení Občianskeho zákonníka ani z povahyobčianskoprávneho vzťahu vyplývajúceho z darovania nemožno totiž presvedčivo dôvodiť, že by išlo
o práva a povinnosti viazané len na osoby účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ako sú uvádzané v
§ 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov

prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov
účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu, ku
ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecno-právnych
účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci .

Jednýmzpredpokladovdedenia, jesmrťporučiteľa.Druhýmpredpokladomdedeniajededičstvo.Tvoria
ho majetkové práva a povinnosti, ktoré smrťou fyzickej osoby nezanikajú a ktoré ani neprechádzajú na
iné subjekty na základe osobitných zákonných ustanovení. Predmetom dedenia sú predovšetkým veci
hnuteľné a nehnuteľné, ostatné vecné práva (napr. práva a povinnosti z vecných bremien), osobno-
majetkové práva a záväzkové práva. Inými slovami veci a práva, ktorých bol poručiteľ ku dňu smrti
vlastníkom. S výnimkou tých vo vzťahu ku ktorým poručiteľ počas svojho života prejavil vôľu previesť

ich na iné osoby.

Na účinné nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti je však potrebný vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, teda rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu.

V konaní nebolo sporné, že dňa 08.10.2007 uzavrela poručiteľka kúpnu zmluvu, ktorou spolu so svojím
manželom previedla sporné nehnuteľnosti na svoju dcéru, odporkyňu v 1. rade s tým, že návrh na
vklad vlastníctva do katastra bol podaný za jej života, no k povoleniu vkladu katastrálnym úradom došlo
až po jej smrti dňa 28.01.2008. Právne účinky vkladu mohli vzniknúť až právoplatnosťou uvedeného
rozhodnutia, podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 28 ods. 2 katastrálneho zákona ).

Vzhľadom na to, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života
poručiteľky, boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľky v jej vlastníctve a patria do dedičstva po nej.

Vzhľadom na uvedený záver súdu, bolo potrebné návrhu na začatie konania vyhovieť v celom rozsahu.

Navrhovateľka bola v konaní úspešná a v zmysle § 142 ods. 1 OSP im prislúcha právo na náhradu trov
konania. Trovy konania spočívajú v náhrade zaplateného súdneho poplatku za konanie na prvom stupni
v sume 99,58 eura a zaplateného súdneho poplatku za odvolacie konanie v sume 99,58 eura, celkom
v sume: 199,16 a trov právneho zastúpenia

Trovy právneho zastúpenia:
Podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Pri výpočte výšky náhrady právneho zastúpenia
súd vychádzal §11 vyhlášky č. 655/2004 a z 1/13 výpočtového základu v roku 2007: 1371,-Sk, 2009:
53,49 eur a 2011, 2010: 55,49 eur, 2013 - 60,01 eur.

režijný paušál
rok 2008...................................................................6,31 €
rok 2009...................................................................6,95 €
rok 2010.................................................................. 7,21 €
rok 2013...................................................................7,81 €

rok 2008
Prevzatie a príprava ...................................48,63 €
Režijný paušál..............................................6,31 €
Spísanie žaloby...........................................48,63 €

Režijný paušál..............................................6,31 €

rok 2009:
Písomné vyjadrenie navrhovateľa................53,49 €
Režijný paušál..............................................6,95 €

Účasť na pojednávaní dňa 04.12.2009........53,49 €
Režijný paušál..............................................6,95 €

Rok 2010:Účasť na pojednávaní dňa 10.03.2010.........55,49 €
Režijný paušál...............................................7,21 €
Písomný návrh na zmenu petitu..................55,49 €

Režijný paušál................................................7,21 €
Účasť na pojednávaní dňa 11.6.2010...........55,49 €
Režijný paušál................................................7,21 €
Účasť na pojednávaní dňa 15.10.2010..........55,49 €
Režijný paušál.................................................7,21 €

Účasť na vyhlásení rozsudku.........................27,74 €
Režijný paušál.................................................7,21 €
Účasť na pojednávaní dňa 18.9.2013........... .60,07 €
Režijný paušál.................................................7,81 €

Náhrada za stratu času: podľa § 17 ods. 1 vyhlášky - cesta Devínska Nová Ves - Q. a späť: ( 4 x 1

hodina )..........................46,36 + 4 x 48,08, 1 x 52,04

Trovy právneho zastúpenia: 847,37 eura.

Trovy konania sú povinní zaplatiť odporcovia v 1. až 4. rade k rukám navrhovateľky a trovy právneho

zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľky, č. X XXX XXX XXX/XXXX, vedený v Sberbank
Bratislava.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súdu, písomne v troch

vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. ods. 1) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.