Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212210355
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8212210355.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka právnej veci starostlivosti súdu o maloletého T. T., nar. X.
X. XXXX, bytom X., ul. J. P. č. XX, štátneho občana SR, právne zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, dieťa matky: T. T., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom
X., J. P. č. XX, XXX XX, štátna občianka SR a otca: Bc. T. X., nar. X. X. XXXX, bytom X., ul. I. B. č. XX,
XXX XX, štátny občan SR, o zníženie výživného, zmenu úpravy styku a zákaze styku, o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 1P/122/2012 - 110 zo dňa 8. 3. 2013, ako aj o námietke
zaujatosti pojednávajúcej sudkyne vznesenej matkou, takto

r o z h o d o l :

Sudkyňa Mgr. N. V. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v právnej veci účastníkov vedenej
na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1P/122/2012.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým T. T., nar. X. X. XXXX tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý týždeň v kalendárnom mesiaci v utorok v čase od 16.15
hod. do 19.30 hod. a vo štvrtok v čase od 16.15 hod. do 19.30 hod., v sobotu v čase od 9.30 hod. do
20.00 hod. v párnom kalendárnom týždni a v nedeľu v čase od 9.30 hod. do 19.30 hod. v nepárnom
kalendárnom týždni s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otec

maloletého prevezme a po

ukončení styku je povinný odovzdať v mieste jeho bydliska v X. na ul. J. P. č. XX, čím mení rozsudok
Okresného súdu Bardejov zo dňa 3. 9. 2012 č. k. 2P/21/2012 - 34 v jeho výroku o úprave styku otca s
maloletým. Ďalším výrokom súd zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletým, ako aj zamietol
návrh otca na zníženie výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Výrok o úprave styku otca s maloletým súd zdôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k.
2P/21/2012-34zodňa3.9.2012súdupravilstykotcasmaloletýmtak,žeotecjeoprávnenýstretávaťsa

s dieťaťom každý tretí týždeň v kalendárnom mesiaci, a to v utorok v čase od 13.30 hod. do 19.00 hod.,
vo štvrtok v čase od 13.30 hod. do 19.00 hod., v sobotu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. v párnom
kalendárnom mesiaci a v sobotu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. v nepárnom kalendárnom mesiaci.
Dňa 29. 11. 2012 podal otec dieťaťa návrh na zníženie výživného. V priebehu konania matka navrhlazakázať styk otca s dieťaťom, a to z dôvodu, že nastali komplikácie. Syn, keď sa mal stretnúť s otcom,
tak plakal, skrýval sa im a museli ho presviedčať a zle to vplýva na jeho psychiku. Dňa 25. 2. 2013 kolízny
opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti matky dieťaťa. Bolo zistené, že matka spolu s dieťaťom býva

v 4-izbovom byte v osobnom vlastníctve jej rodičov, ktorí s nimi bývajú v spoločnej domácnosti. Dieťa má
vytvorené vhodné bytové podmienky. Na základe pohovoru vykonaného s riaditeľkou Materskej škôlky v
X., na ul. L. U. XX bolo zistené, že dieťa navštevuje predškolské zariadenie od 4. 9. 2012. Jeho dochádza
do škôlky je pravidelná, s výnimkou ochorenia dieťaťa. Do škôlky ho vodia a vyberajú starí rodičia alebo
matka, ak je v tom čase doma. Úroveň starostlivosti o maloleté dieťa zhodnotila pozitívne, dieťa chodí do

škôlky čisté, vhodne upravené a včas a riadne zaplatené náklady súvisiace so stravovaním a pobytom v
škôlke. Pozitívne zhodnotila aj úroveň spolupráce starých rodičov a matky s pracovníkmi škôlky. Kolízny
opatrovník dňa 21. 2. 2012 vykonal šetrenie aj v domácnosti otca. V domácnosti spolu s otcom dieťaťa
bývajú jeho rodičia a brat. Domácnosť je udržiavaná na požadovanej hygienickej úrovni. Otec dieťaťa má
vytvorené vhodné bytové podmienky na to, aby realizácia osobného styku s dieťaťom mohla prebiehať
v jeho domácnosti. Na základe osobného zistenia dieťa sa na stretnutie s otcom teší, v jeho domácnosti

sa cíti uvoľnene, prirodzene. Nebolo bádať žiadne správanie, ktoré by u dieťaťa naznačovalo, že nechce
byť v prítomnosti otca. Súd konštatoval, že od posledného rozhodnutia o styku otca s maloletým došlo k
zmene pomerov na strane maloletého spočívajúcich v tom, že maloletý v čase rozhodovania súdu mal
2,5 roka a v súčasnosti má 3,5 roka. Navštevuje predškolské zariadenie. Je zdravý, avšak od nástupu do
škôlky prekonal angínu a kiahne. Matka dieťaťa podľa vlastného tvrdenia si privyrába v X., kde pracuje

13 až 14 hodín denne, aby zarobila na potreby syna. V X. žije s priateľom a domov k synovi chodí každý
druhý týždeň na víkend, prípadne je doma týždeň, resp. týždeň a pol. Pri výchove jej vypomáhajú rodičia,
ktorí jej vypomáhajú aj finančne. Jej tvrdenie, že maloletý s ňou býva aj v X. bolo vyvrátené vyjadrením
riaditeľky materskej škôlky, že ju navštevuje pravidelne od 4. 9. 2012. Na poslednom pojednávaní matka
uviedla, že si zoberie syna do X. a že mu aj za posledné peniaze zariadi škôlku. Súd nezistil podmienky

pre obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom. Nestotožnil sa s názorom matky, že pre dieťa by
bolo najlepšie, keby sa s otcom vôbec nestretávalo. K takému záveru by bolo možné dôjsť len vtedy,
ak by sa v konaní preukázalo, že otec zavineným správaním v dieťati vyvoláva nechuť stýkať sa s ním,
dieťa v čase stretávania sa zanedbáva, alebo že zneužíva výkon rodičovských práv. Naopak, u otca
existujú všetky predpoklady bytové aj osobnostné, aby sa s maloletým stretával a budoval si s ním

vzťah otca so synom. Vzhľadom

k tomu, že maloletý sa zdržiava v X. nepretržite, súd opätovne upravil styk otca s maloletým tak, že
stretávanie sa otca so synom každý utorok a štvrtok od 16.15 hod., teda v čase po ukončení pobytu
v škôlke (do 16.00 hod.) do 19.30 hod. (vzhľadom na vyjadrenie matky, že maloletý zaspáva o 20.00
hod.) a v sobotu, resp. v nedeľu v čase od 9.30 hod. (s ohľadom na skutočnosť, že cez víkend si

maloletý dlhšie pospí) do 20.00 hod. v sobotu (chodí spať neskôr, lebo nasledujúci deň je voľným dňom)
a do 19.30 hod. v nedeľu (vzhľadom k tomu, že nasledujúci deň je pracovný). Súd pri stanovení času
a rozsahu stretávania sa kládol dôraz na to, aby sa tento styk čo najviac prispôsobil prirodzenému
režimu dieťaťa a tento nebol narušený. Stanovením presných pravidiel stretávania sa by malo dôjsť
k odstráneniu rozporov rodičov ohľadom jeho úpravy. Súd považoval za potrebné uviesť aj to, že z

vykonaného dokazovanie nepochybne vyplýva, že matka maloletého prenáša svoj negatívny vzťah k
otcovi aj na maloletého. Takýmto postojom k otcovi môže matka maloletému len uškodiť, nakoľko dieťa
pri svojom vývoji (tak osobnostnom, psychickom či sociálnom) a výchove potrebuje aj otca a aj otec má
nepochybne miesto v jeho živote. Tak dieťa, aj otec majú právo sa stretávať. Vzťah dieťaťa s otcom
nemôže byť založený len na tom, či je finančne zabezpečený či nie, ako to prezentovala v konaní

matka. Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh matky na doplnenie dokazovania, nakoľko súd je toho
názoru,žeskutkovýstavbolspoľahlivozistenýanavrhovanýmidôkazmibynebolizistenétakéokolnosti,
ktoré by súviseli s predmetom konania, resp. by sa nimi nezistili žiadne nové skutočnosti potrebné pre
rozhodnutie súdu. Právne súd zdôvodnil svoje rozhodnutie citáciou § 78, § 26, § 24 ods. 4, 5 a § 25 ods.
3 Zákona o rodine, ako aj čl. 3 bod 1, čl. 7, čl. 9 bod 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Výrok o trovách súd

zdôvodnil odkazom na § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa. Odvolaním napadla len výrok
o úprave styku otca s dieťaťom, ktorý navrhla zmeniť, aby stretávanie sa otca s dieťaťom bolo v menšom
rozsahu a aby stretávanie záviselo na ich vzájomnej dohode podľa toho, ako to bude chcieť maloletý.
Podľa jej názoru stretávanie sa otca s maloletým 3x v týždni je veľa. Maloletý navštevuje materskú škôlku

a potrebuje si oddýchnuť doma vo svojom prostredí a pohrať sa so svojimi hračkami, no má aj svojepovinnosti. Keďže ráno skoro vstáva, chodí aj skôr spať a o 19.00 hod. sa kúpe a o 20.00 hod. už spí.
Nie je vhodné, aby si otec dieťa brával do 19.30 hod. Potom má narušený svoj režim. Od otca príde
domov ako vymenený a trvá to dlhú dobu, aby ho upokojili. Schováva sa, nechce komunikovať, nútia ho

klamať, hreší a keď sa ho opýta matka, kto tak nepekne rozpráva, tak odpovie že tatík. Sám od seba
začal hovoriť, ako si otec pred ním uľaví a potom dieťa robí to isté, je nervózne. Tri a pol ročné dieťa ešte
nevie rozlíšiť čo je dobré a čo je zlé. Jedná sa skôr o striedavú starostlivosť 3x v týždni otec a 4x matka.
Otec využíva situáciu a syna žiada na stretnutia len keď to jemu vyhovuje a má vopred naplánovaný
program niekam ísť. Momentálne je bez práce, tak sa doma asi nudí. Dieťa nie je hračka a má aj svoje

potreby a city. Od tej doby ako zmenili škôlku, je maloletý často chorý a pediatrička odporučila, aby
často nemenil prostredie. Keď otcovi napíše, že T. je chorý a nemôže sa s ním stretnúť, jeho odpoveď je
vulgárna. Ak by bol T. nejako ťažko chorý, je matka presvedčená, že by sa za ním ani neobzreli. Neboli
dostatočne vykonané zistenia kolízneho opatrovníka. Stalo sa, že otec si vypýtal syna a vyzdvihol si ho
o 17.00 hod. a neskôr sa matka dozvedela, že v ich domácnosti v tom čase sa nachádzala aj kurátorka.
Osobný názor matky je taký, že to bolo po pracovnej dobe a ich stretnutie bolo vopred naplánované a

bolo dohodnuté aj to, čo má ozrejmiť súdu.

Otec matke už vopred prostredníctvom SMS správy oznámil, že súd vyhrá. Podľa názoru a osobnej
skúsenosti matky je súd voči nej zaujatý a to tak, že na súdnom pojednávaní jej otec

dieťaťa verejne a nahlas nadával, vulgárne sa vyjadroval a nikto ho v tom nezastavil. Veľakrát sa stalo,
že T. k otcovi nechcel ísť a doma kvôli tomu plakal a museli ho presviedčať. Keď bolo dieťa malé, otec

vôbec nemal záujem o žiadne stretávanie a nevidel ho aj niekoľko mesiacov. Na verejnosti tvrdil, že T.
nie je jeho syn. Od doby, kedy T. navštevuje otca, nastali badateľné zmeny, a to také, že sa objavujú
tiky na očiach, lebo má strach, že ho tam nechajú a bude musieť tam spať. Nepraje si, aby otec dieťaťa
sa jej vyhrážal exekúciou, čo sa aj stalo, pričom rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť. T. v čase
stretnutia môže byť chorý alebo môže nastať iná nepredvídaná situácia. Keď na súde navrhla znalca

psychológa, odpoveď bola, že má zaplatiť 300,- eur. To je pre ňu, ako slobodnú matku veľká položka.
Dožaduje sa právneho obhajcu, ktorý ju bude zastupovať.

Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení navrhol napadnutú časť rozsudku potvrdiť. Tvrdil, že vždy dodržiava
dni a hodiny určené súdom, teda každý tretí týždeň v mesiaci. Ak mu však matka napíše, že je práve
vtedy chorý, tak si pýta iný termín. Dieťa mu vydávajú rodičia matky, pretože ona odišla do X. „ako

že pracovať". Dieťa nechala rodičom, keď malý nemal ani 3 roky a domov chodí iba vtedy, keď sa ide
podpísať na úrad práce. Je s ním maximálne 2 až 3 dni v mesiaci. Jej vadí iba to, že rozhodnutím súdu
by mal syn byť teraz častejšie s ním ako s ňou. Hanlivé a nepekné slová používa matka veľmi často,
čoho dôkazom je aj jej správanie sa na súde, kde bola niekoľkokrát upozornená na nevhodné správanie
sa a bez problémov mu tam aj vulgárne nadávala. Syn je u otca veľmi rád a zo stretnutia odchádza

smutný a pýta sa, že kedy po neho znova príde. Nie je pravdou, aby mal tiky na očiach zo stretnutí u
neho a zo strachu. Tiky u neho spozoroval už dávno a možno ide o dôsledok sústavného pozerania
rozprávok na počítači. K jej názoru na zaujatosť súdu a kolízneho opatrovníka voči jej osobe uvádza
len toľko, že ide len o jej výmysel, pretože sa nemôže zmieriť s tým, že návrh na zákaz stretávania sa
so synom bol zamietnutý.

Kolízny opatrovník maloletého vo svojom písomnom vyjadrení navrhol potvrdiť rozsudok v celom
rozsahu. Nestotožňuje sa s tvrdeniami matky uvedenými v jej odvolaní. Zotrváva v celom rozsahu na
podanej správe z vykonaného šetrenia v rodine otca dieťaťa a správe z vykonaného šetrenia v rodine
matky. Účastníci konania o úkonoch, ktoré je potrebné vykonať zo strany kolízneho opatrovníka vedia
zo samotného konania, keďže súd o týchto úkonoch oboznamuje všetkých účastníkov. Opatrovník

objektívne a nestranne vyhodnotil zistené skutočnosti, ktoré zapracoval do písomných správ. Nebol toho
názoru, že je potrebné vykonať znalecké dokazovanie.

Zákonná sudkyňa, ktorá vec pojednávala, vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že tvrdenia matky
o jej zaujatosti sú ničím nepodložené a vymyslené. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že by sa otec na
pojednávaní správal tak, ako to matka uviedla vo svojom odvolaní a že súd voči tomu nezakročil.

Práve naopak, z obsahu zápisnice vyplýva, že matka sa správala nedôstojným spôsobom, neustále
bola upozorňovaná na nevhodné správanie sa, dokonca sa snažila aj opustiť počas oboznamovanias výsledkami prípravy pojednávania a vykonanými dôkazmi pojednávaciu miestnosť. Otca dieťaťa
vulgárne označila hanlivým výrazom. To, že niektorý účastník pošle druhému účastníkovi správu SMS o
tom, že súd vyhrá, je pre konanie a postup súdu irelevantné a nemá to nič spoločné so zaujatosťou

sudcu. Rovnako nie je

pravdivé tvrdenie matky, že by jej súd na návrh na vykonanie znaleckého dokazovania uviedol,
že má zaplatiť 300,- eur. Znalecké dokazovanie navrhol kolízny opatrovník, ktorý po vykonanom šetrení
na ňom netrval. Ak by súd dospel k záveru, že je potrebné vykonať znalecké dokazovanie v záujme
maloletého (nie rodičov), takýmto spôsobom by účastníkovi neodpovedal, nakoľko sa jedná o konanie,

kde sa dokazovanie vykonáva aj bez návrhu účastníkov za účelom zistenia skutkového stavu.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania či doplňovania dokazovania vykonaného
súdu prvého stupňa, a preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a §
214ods.2O.s.p.).Podanýmodvolanímboldotknutýlenvýrokrozsudkuoúpravestykuotcasmaloletým.
Výroky rozsudku o zamietnutí návrhu na zákaz styku otca s maloletým a návrhu na zníženie výživného
neboli odvolaním matky dotknuté, nadobudli právoplatnosť a tak ich nebolo možné v rámci odvolacieho

konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti
rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie matky nieje opodstatnené.

Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, náležite zistil skutkový stav, svoje
rozhodnutie podrobne a presvedčivo zdôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi tejto časti
rozsudku a len v súvislosti s novotvrdenými dôvodmi a námietkami zo strany matky k odôvodneniu

prvostupňového rozsudku dodáva:

Odvolací súd sa musel v prvom rade vyporiadať so vznesenou námietkou zaujatosti pojednávajúcej
sudkyne, ako aj kolízneho opatrovníka.

Podľa § 14 ods. 1, 3 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej
veci.

Matka dieťaťa v podanom odvolaní námietku zaujatosti vznesenú voči pojednávajúcej sudkyni
zdôvodnila v podstate len nepreukázanými tvrdeniami o vzťahu otca dieťaťa voči samotnej matke. Z
preskúmavaného spisu nie je zistiteľné, že by otec dieťaťa v priebehu tohto konania, či dokonca na

súdnom pojednávaní, matke dieťaťa verejne a nahlas vulgárne nadával, naopak je zo spisu zistiteľné
neprimerané a vulgárne správanie sa práve zo strany matky dieťaťa, pričom na nevhodnosť takéhoto
správania sa bola matka zo strany súdu opakovane upozorňovaná. Predovšetkým sa však jedná o
okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní v prejednávanej veci, ktoré nemôžu byť dôvodom
opodstatnenosti vznesenej námietky zaujatosti a k takto zdôvodnenej námietke odvolací súd nemôže

ani prihliadať. Ust. § 15a ods. 5 O.s.p. v tejto súvislosti uvádza, že v takýchto prípadoch sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá na rozhodnutie o podanej námietke. Len v záujme odstránenia
pochybností súvisiacich s takýmto vybavením vznesenej námietky rozhodol odvolací súd, že o
neopodstatnenosti vznesenej námietky bude rozhodované výslovne aj vo výrokovej časti rozsudku.

Pokiaľ matka dieťaťa namietala aj zaujatosť kolízneho opatrovníka, nie je o tejto časti námietky

opodstatnený rozhodovať súd. Len na okraj odvolací súd v tejto súvislosti uvádza,

že matka dieťaťa nenamieta zaujatosť konkrétneho zamestnanca, ale namieta zaujatosť celého Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove bez uvedenia akejkoľvek zmienky o dôvodoch, prečo by
mali byť vylúčení všetci zamestnanci tohto úradu.Pokiaľ účastník v podanom odvolaní kladie dôraz na zaujatosť sudcu, kolízneho opatrovníka, ale aj
znalca, jedná sa spravidla o dôkaz toho, že nemá iné vecné argumenty, ktorými by spochybnil správnosť
napadnutého súdneho rozhodnutia, či stanoviska alebo správ spomínaných subjektov.

Za dôkaz spochybňujúci správnosť napadnutého rozsudku nie je možné považovať ani nevykonanie
dôkazu znalcom - psychológom navrhovaným v priebehu prvostupňového konania aj samotnou matkou.
Tento svoj návrh matka zdôvodňovala tým, že dieťa nechcelo ísť k otcovi, skrývalo sa, bálo sa ho.
Šetrením vykonaným kolíznym opatrovníkom bol preukázaný opak tohto tvrdenia, pričom opatrovník
svoje zistenia podrobne a presvedčivo zdôvodnil. Za tohto stavu nepochybil prvostupňový súd, keď

matkou navrhované znalecké dokazovanie nevykonal. Neopodstatnenosť takéhoto dokazovanie v
konečnom dôsledku vyplýva aj z odvolania matky, keď táto už sa domáha len toho, aby bola frekvencia
stretávania sa otca a maloletým obmedzená.

V tejto súvislosti odvolací súd k dôvodom preskúmavaného rozsudku dodáva, že opodstatnenosť
preskúmavanejsúdnejúpravystykujedôsledkompredovšetkýmzistenýchveľmidobrýchvzťahovmedzi
otcom a dieťaťom a v súčasnosti pretrvávajúcej možnosti otca venovať sa svojmu dieťaťa častejšie,

než je obvyklé u rodičov, ktorým nebolo dieťa zverené do rodičovskej starostlivosti. Dieťa aj otec majú
bydlisko v tom istom meste a nič preto v podstate nebráni v tom, aby dieťa u otca bolo čo najčastejšie.
Prvostupňový súd správne v tejto súvislosti prihliadal na denný režim dieťaťa a citlivo zohľadnil dĺžku
trvania stretnutí otca s dieťaťom v jednotlivých dňoch.

Jemožnéočakávať,ževdôsledkuzmenypomerov,ktorávbudúcnostinepochybnenastane,tátoúprava

bude zmenená, či už dohodou rodičov, pokiaľ budú už schopní vzájomnej komunikácie a konsenzu,
alebo súdnym rozhodnutím.

Prvostupňový súd po podaní odvolania matkou ju poučil o tom, kto a za akých podmienok jej môže
ustanoviť právneho zástupcu na zastupovanie v tomto konaní. Do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu
však matka dieťaťa neoznámila, že by jej bol takýto zástupca ustanovený.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o vec starostlivosti o maloleté dieťa, ktorú je možno začať aj bez návrhu,
rozhodol prvostupňový súd správne aj pri trovách prvostupňového konania.

Z tých istých dôvodov odvolací súd nepriznal účastníkom ani náhradu trov odvolacieho konania (§ 146

ods. 1 písm. a) a § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.