Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, September 9, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/89/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111213395
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karmelita Horváthová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2111213395.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Karmelitou Horváthovou v právnej veci žalobcu: W. C.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. - K., W. XX, v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Darinou
Kurňavovou, so sídlom Trnava, Kapitulská 5, proti žalovanej v I. rade: K. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX T. - K., W. XX a žalovanému v II. rade: T. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. - K., W. XX, o
ochranu osobnosti a poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd nepriznáva žalovaným v I. a II. rade náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou uplatnenou na tunajšom súde dňa 10.06.2011 žiadal o ochranu osobnosti a poskytnutie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch proti žalovaným v I. a II. rade, a to vo výške 50.000,- €,
ktorú výšku tejto nemajetkovej ujmy považuje za primeranú vzhľadom na závažnosť narušenia jeho
osobnostných práv, keď došlo k situácii, že žalovaní sa rozhodli vypratať ho z nehnuteľnosti, využili
na to svojpomoc, nepodali návrh na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti v jeho prípade, keď
na druhej strane potvrdil, že nerešpektoval rozhodnutie súdu o jeho povinnosti vypratať predmetné
nehnuteľnosti nachádzajúce v katastrálnom území K. parcela číslo XXXX vo výmere 376 m2, zastavané
plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX vo výmere 621 m2, záhrada a rodinný dom súpisné číslo XXXX,
nachádzajúci sa na parcele číslo XXXX, ktorých výlučnou vlastníčkou je žalovaná v I. rade. Uviedol, že
tieto nehnuteľnosti nevypratal aj keď o jeho povinnosti vypratať tieto nehnuteľnosti rozhodol Okresný súd
Trnava vo veci č.k. 36C/15/2009 rozsudkom zo dňa 25.03.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave zo dňa 09.07.2009 č.k. 10Co/209/2009-95, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2009,
ktoré nehnuteľnosti mal vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, teda bol povinný ich vypratať do
21.08.2009, čo však sám dobrovoľne neurobil. Poukázal na tú skutočnosť, že dňa 27.11.2009 žalovaný
v II. rade so súhlasom žalovanej v I. rade, ktorá je jeho manželkou a zároveň vlastníčkou nehnuteľnosti,
uskutočnil svojpomocné vypratávanie nehnuteľností, pričom mu poškodil jeho veci, porozbíjal hnuteľné
veci, vyhodil jeho veci na ulicu do kontajnerov a podobne. Náhradu škody si uplatňoval v inom súdnom
konaní, a to na Okresnom súde Trnava č.k. 27C/45/2010.

V žalobe poukázal na to, že v uvedenej nehnuteľnosti býval od narodenia, vlastníkmi tejto nehnuteľnosti
boli jeho rodičia, ktorí predmetnú nehnuteľnosť predali svojej dcére, ktorá je jeho sestrou. Táto následne
darovacou zmluvou previedla nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva svojej dcére, žalovanej v I. rade.
Po smrti rodičov žalobcu vyzvala žalovaná v I. rade žalobcu, aby tieto nehnuteľnosti vypratal, on sám v
žalobe uviedol, že nehnuteľnosti vypratať odmietol, z toho dôvodu podala žalovaná v I. rade návrh na
súd. Čo sa týka predmetného dôvodu na podanie tejto žaloby uviedol, že má právo na ochranu osobnosti,

že boli porušené jeho práva, bola znížená jeho občianska česť a ľudská dôstojnosť, pretože vo svojom
okolí má povesť slušného občana, keď počas protiprávneho vypratávania sa jeho osobné a iné veci
ocitli na ulici, čím bola znevážená jeho česť pred ostatnými obyvateľmi a taktiež jeho ľudská dôstojnosť
a bolo narušené jeho právo na ochranu súkromia, keďže s jeho osobnými vecami bolo nezákonným
spôsobom zaobchádzané.

Predmetné konanie vzhľadom na prebiehajúci spor na Okresnom súde Trnava č.k. 27C/45/2010 bolo
uznesením č.k. 13C/89/2011-102 zo dňa 04.06.2012 prerušené do právoplatnosti uvedeného konania,
keďže vo veci 27C/45/2010 bola uplatňovaná náhrada škody na veciach v súvislosti s vypratávaním
predmetnej nehnuteľnosti, keď v oboch veciach vystupujú rovnakí účastníci konania z rovnakého dôvodu
a predmetná vec má priamu súvislosť s touto vecou sp. zn. 13C/89/2011.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27C/45/2010-277 zo dňa 20.10.2011 vyplýva, že súd konanie
zastavil v časti istiny 85,- €, vo zvyšku celý návrh zamietol. Bol toho názoru, že navrhovateľovi v
uvedenom konaní pri vypratávaní škoda nevznikla. Bolo potvrdené aj svedeckými výpoveďami, že
žalovaní v tomto konaní umožnili žalobcovi odniesť si pri vypratávaní z nehnuteľnosti všetky hnuteľné
veci, ktoré boli jeho vecami, nikto žalobcovi nebránil s odnášaním vecí a bolo zabezpečené aj stráženie
vecí počas noci. Pretože nebol splnený jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, a
to existencia škody, súd sa už nezaoberal ďalšími námietkami účastníkov konania a vo veci rozhodol.
V dôsledku podaného odvolania sa vecou zaoberal Krajský súd v Trnave, ktorý ako odvolací súd, ktorý
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti z prvostupňového rozhodnutia
z dôvodov vecne správneho rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Žalovaní v I. a II. rade v predmetnej veci žiadali žalobu zamietnuť z dôvodov, že žalobca nepreukázal
narušenie jeho osobnosti a nespôsobili mu žiadnu osobnú ujmu z titulu vypratávania nehnuteľnosti,
potvrdili, že po bezúspešnom vyzvaní žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti, o čom rozhodol aj
súd, žalobca sa odmietol z nehnuteľnosti dobrovoľne vypratať, preto zabezpečili jeho vypratanie
svojpomocne tým, že mu umožnili, aby si svoje veci sám zobral, zabezpečili ochranu vecí, zabezpečili
nočné stráženie vecí, nevznikla mu žiadna škoda, o čom rozhodol aj súd tak ako je uvedené zhora.
Namietali povesť žalobcu v mieste jeho bydliska, navrhli v konaní vypočuť svedkov k osobe žalobcu,
tvrdili, že žalobca bol príživník a povaľač, nemal žiadne zdravotné problémy a riadne nepracoval, žil v
spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým na chod domácnosti neprispieval a jeho rodičia za neho
platili poplatky a navyše ho aj živili, tvrdili tiež, že v celej dedine, teda v mieste doterajšieho bydliska
je známe, že žalobca žil na úkor svojich rodičov, neskôr po smrti matky na úkor otca, ktorému míňal
celoživotné úspory. Keďže žalobca dostal za predmetnú nehnuteľnosť čiastku, za ktorú si mohol kúpiť
primeraný byt, nemusel zostať na ulici, musel by však riadne pracovať, aby si zabezpečil svoje živobytie.
Boli toho názoru, že žalobcovi v danom prípade ani nejde o česť, ani o charakter, ani o bezcenný majetok,
ale len o bezpracný zisk peňazí, keďže jeho rodičia zomreli a stratil zdroj príjmov, opakovane žiadali
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vypočul účastníkov konania, oboznámil sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými z oboch
strán účastníkov konania, vypočul svedkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Žalobca užíval nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva katastrálneho územia T., I. katastra T., pod
číslom XX, v katastrálnom území K., a to parcelu číslo XXXX vo výmere 376 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, parcelu číslo XXXX vo výmere 621 m2 - záhrady a rodinný dom súpisné číslo
XXXX nachádzajúci sa na parcele číslo XXXX na zabezpečenie svojho bývania, nakoľko v nej žil a
užíval ju v čase, keď vlastníkmi nehnuteľnosti boli jeho rodičia C. C. a F. C., starí rodičia žalovanej
v I. rade. J. zmluvou zo dňa 31.01.1990 rodičia žalobcu odpredali nehnuteľnosť svojej dcére A.
A. a jej manželovi, zároveň bolo zriadené vecné bremeno, a to v prospech rodičov žalobcu ako
doživotné užívanie nehnuteľnosti. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.02.2008 nadobudla od
svojich rodičov nehnuteľnosť žalovaná v I. rade. Po zániku vecného bremena smrťou oboch rodičov
žalobcu vyzvala žalovaná v I. rade žalobcu, aby vypratal nehnuteľnosť. Nakoľko nedošlo k vyprataniu
nehnuteľnosti, žalovaná v I. rade podala návrh na súd, ktorý rozsudkom č.k. 36C/15/2009-59 zo dňa

25.03.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/209/2009-95 zo dňa 09.07.2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2009, uložil žalobcovi v tomto konaní povinnosť vypratať
nehnuteľnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca nehnuteľnosť v lehote určenej súdom
nevypratal, preto žalovaná v I. rade vyzvala žalobcu dňa 26.08.2009 na vypratanie nehnuteľnosti
do 30.08.2009, výzvu žalobca prevzal v ten istý deň, reagoval na ňu písomným vyjadrením zo dňa
28.08.2009, v ktorom uviedol, že nehnuteľnosť nemôže vypratať, lebo nemá kam dať svoje veci.
Žalovaná v I. rade zaslala žalobcovi ďalšie výzvy, a to dňa 24.02.2009 na vypratanie nehnuteľnosti
v lehote do 08.03.2009, zo dňa 12.06.2009 na vypratanie nehnuteľnosti do 13.06.2009. Následne
žalovaný v II. rade so súhlasom žalovanej v I. rade - jeho manželky, dňa 27.11.2009 v neprítomnosti
žalobcu začal vypratávať nehnuteľnosť, pomáhali mu jeho kolegovia, jeho synovia, brat, stráženie
nehnuteľnosti od piatka rána do soboty večera zabezpečoval A. K., vlastník I.. O tej skutočnosti,
že spôsob vypratania nehnuteľnosti bol vykonaný bez ujmy na veciach žalobcu, že tieto veci boli
zabezpečené na uzamknutom dvore, že boli strážené, že nevznikla žiadna škoda žalobcovi svedčí
právoplatný rozsudok súdu, ktorý bol citovaný zhora.

V predmetnej veci v priebehu konania boli vypočutí navrhnutí svedkovia.

Svedok J..X., ktorý bol predvolaný na pojednávanie dňa 15.04.2013 sa ospravedlnil s tým, že je
bratrancom žalobcu a dňa 15.04.2013 nastúpil na hospitalizáciu do nemocnice v Bratislave a ďalší
svedok C. N., brat žalobcu sa ospravedlnil z neúčasti z dôvodu, že nechce byť svedkom v tomto súdnom
konaní, pretože žalobca je jeho brat a žalovaná v I. rade je dcéra jeho sestry. V konaní bol vypočutý
svedok C. H., ktorý nie je v príbuzenskom pomere k účastníkom konania, uviedol, že ako ich sused v
mieste ich bydliska poznal rodinu C. a pozná tento prípad dobre. Tento svedok sa vyjadril k okolnostiam
ako sa žalobca správal ku svojim rodičom, keď ešte žili, pretože navštevoval jeho rodičov a svedok
prehlásil, že žalobca vyvíjal psychický nátlak na rodičov, ako aj po stránke ekonomickej, videl, ako si
žalobca pýtal od svojej matky 500,- Sk, pričom rodičia žalobcu boli v tom čase už dôchodcovia. Svedok
uviedol, že žalobca nepracoval celý život, nemá nárok na dôchodok, nedostáva žiadne peniaze. Uviedol
tiež, že on sám ho niekedy pozval na obed, raz mu požičal peniaze, tieto mu on vrátil. Vie o tom, že
žalobca pýtal od matky peniaze, a keď mu ich táto nedala, žiadal od nej, aby išla pre neho vypožičať
peniaze k iným ľuďom. Podľa názoru svedka žalobca prakticky žil z dôchodku svojich rodičov. Čo sa
týka vypratania žalobcu z nehnuteľnosti, toto sa udialo podľa svedka oprávnene a zákonne, vedel, že
žalovaní hovorili žalobcovi už rok predtým aby sa vypratal z nehnuteľnosti, čo žalobca nerešpektoval a
nerešpektoval ani rozsudok súdu vo veci. Svedok dodal, že sa už nemôže pozerať na to, ako žalobca
psychicky a ekonomicky terorizuje rodinu I..

V konaní bola vypočutá svedkyňa A. A. - sestra žalobcu a matka žalovanej v I. rade, uviedla, že
predmetná nehnuteľnosť bola rodičovským domom, pred 20-timi rokmi ju matka doslova donútila, aby
predmetný dom od nej kúpila tak ako bol ohodnotený. Bolo to z toho dôvodu, že matka potrebovala dom
opraviť, dom bol veľmi zanedbaný, žalobca v tomto dome býval aj nebýval. Žalobca sa nikdy o nikoho
nestaral, hoci v tejto nehnuteľnosti býval, nič neplatil, pretože nerobil celý život. Svedkyňa sa starala o
otca aj o matku, obidvaja už zomreli. Uviedla tiež, že síce od matky zakúpila predmetnú nehnuteľnosť,
vložila do opravy domu ďalších 50.000,- Sk. Žalobca vedel, že ona dom nechcela od matky, návrh na
vypratanie žalobcu v tom čase vzhľadom na súrodenecký pomer so žalobcom, proti nemu nepodala,
žalobca neriešil svoju situáciu tým, že by si bol zakúpil vlastný byt. Pokiaľ žila ich matka, žalobca si nič
nedovolil, nemali sme nejaké väčšie konflikty, avšak čo sa týka spôsobu správania sa žalobcu k rodičom,
doslova si vypýtal peniaze od matky, vždy 500,- Sk, jej dcéra videla ako žalobca sácal doslova ich matku.
Stalo sa, že žalobca minul napr. cestou do Prahy na viac dní a znovu si pýtal od matky peniaze, žalobca
chodil na rôzne cesty, po tom čo si od matky vyžiadal peniaze. Žalobca sa choval k matke tak, že táto
mu peniaze radšej dala, aby jej neubližoval, matka si doslova požičiavala peniaze od iných ľudí, aby ich
mohla žalobcovi dať. Čo sa týka úspor ich otca, stalo sa to, že žalobca od otca všetky tieto peniaze zobral
a použil pre vlastnú potrebu. Ona s ďalším bratom Pavlom Šipkovským použili peniaze a zabezpečili
pohreb otca z týchto peňazí. Ona chodila otcovi variť každý deň počas jeho života, pomáhala som vo
všetkom, žalobca jej nadával za predmetný dom, že ho vôbec od rodičov kúpila. Svedkyňa poukázala
na to, že celé okolie v mieste nehnuteľnosti pozná žalobcu ako povaľača bez roboty, bez práce, bez
peňazí. Podľa nej žalobca nevie čo je česť a nikto z okolia by nepotvrdil, že by žalobca vyprataním

z nehnuteľnosti utrpel nejakú ujmu. Stalo sa, že manžel svedkyne ponúkol náhradné bývanie v jeho
nehnuteľnosti, v ktorej nikto nebýval, žalobca toto odmietol.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov,
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Súd na základe všetkých vykonaných dôkazov dospel k názoru, že žalobca nepreukázal v konaní, že by
došlo k neoprávneným zásahom do práva na ochranu jeho osobnosti, že by tieto zásahy mali následky,
že by došlo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti jeho fyzickej osoby alebo vážnosti v spoločnosti.
V konaní bolo jednoznačne preukázané, že to bol práve žalobca, ktorý túto situáciu s vypratávaním
nehnuteľnosti zo strany žalovaných zapríčinil odmietaním rešpektovania právoplatného rozsudku súdu,
na základe ktorého mal predmetnú nehnuteľnosť v určitej lehote vypratať, nerešpektoval ani následné
výzvy žalovaných prakticky v priebehu ďalšieho roka na vypratanie nehnuteľnosti, preto sa žalovaní
rozhodli doriešiť vec pri zachovaní riadneho postupu vypratania vecí žalobcu, zabezpečením ochrany
týchto vecí, keď žalobca sa v priebehu tohto vypratávania nijakým spôsobom nezúčastnil tým, že by si
bol veci prevzal, že by si už v predchádzajúcich obdobiach - prakticky v priebehu roka, bol zabezpečil
samostatné bývanie a dobrovoľne opustil predmetnú nehnuteľnosť, ktorej nebol vlastníkom a nemal
tam ani právo doživotného bývania. Rozsudok súdu v predchádzajúcej veci v súvislosti s požadovanou
náhradou škody zo strany žalobcu potvrdil skutočnosť, že žalovaní nespôsobili žiadnu škodu žalobcovi
na jeho veciach. V predmetnom konaní žalobca nepreukázal, že by spôsob vypratávania z nehnuteľnosti
neoprávnene zasiahol do jeho povesti v mieste bydliska, u susedov, ba práve naopak vypočutý svedok
v konaní C. H. potvrdil, že je to práve žalobca, ktorý neúmerným spôsobom terorizuje žalovaných,
nerešpektoval výzvy na vypratanie sa z predmetnej nehnuteľnosti, a že v obci nepožíva dobrú povesť,
že nikto sa nepozastavil na tým, že jeho veci boli z nehnuteľnosti žalovanými vypratané a zároveň i
chránené, že žalobca bol ten, ktorý využíval svojich rodičov najmä finančne, o čom podrobne hovorila
jeho sestra, svedkyňa A. A.. Súd teda jednoznačne vyvodil záver z celého dokazovania, že občianska
česť a ľudská dôstojnosť žalobcu nebola žiadnym výrazným spôsobom znížená konaním žalovaných
spôsobom vypratania nehnuteľnosti, žalobca nepreukázal, že mu bol spôsobený značný zásah do jeho
osobnostných práv, nepreukázal, že vo svojom okolí má povesť slušného občana ako to tvrdí v žalobe,
teda nedošlo zo strany žalovaných k protiprávnemu narušeniu osoby žalobcu a jeho povesti, preto
súd predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca nepreukázal, čím resp. ako žalovaní mu
mali ublížiť na cti, nespôsobili mu zmenu pohľadu okolia na jeho osobu spôsobom vypratania vecí z
predmetnej nehnuteľnosti, preto žalobca nemá právo požadovať od žalovaných náhradu nemajetkovej
ujmy tak ako to požadoval v predmetnej žalobe.

Súd vyslovil, že nepriznáva žalovaným v I. a II. rade náhradu trov konania, keďže si tieto v konaní
neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave, v štyroch vyhotoveniach.

Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané
a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na výkon exekúcie, podľa osobitného právneho predpisu.