Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Beáta Javorková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 2T/95/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510010575

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2510010575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Beátou Javorkovou, v trestnej veci proti obžalovanému
Ľ. E., U.. XX.X.XXXX H. D., stíhanému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2
písmeno a/ Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 09.09.2013 rozhodol,

r o z h o d o l :

Obžalovaný Ľ. E., U.. XX.X.XXXX H. D., trvale bytom A. Č.. XXX,

je vinný, že:

dňa 8.8.2009 o 08.00 hod. v obci A. Č.. XXX H. rodinnom dome po predchádzajúcej hádke, fyzicky
napadol svoju matku K. E., U.. XX.X.XXXX tak, že ju chytil v oblasti hrudníka a sotil ju do dverí,

následkom čoho utrpela zlomeninu VIII. rebra pravého hrudného koša pohyblivej časti skeletu, ktoré
zranenie si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 29 dní, od 9.8.2009 do 7.9.2009,

teda:

- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osoba, osobe vyššieho veku,

čím spáchal:

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona,
za to sa odsudzuje :

Podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v
trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú K. E., U.. XX.X.XXXX, trvale bytom A. Č.. XXX,
O. D., s nárokom na náhradu škodu odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou v Piešťanoch dňa 8.6.2010 na Okresný súd
Piešťany bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne a poškodenej K. E.,

svedkov: G. K., K. E., D. E. K. E. E., znalcov G.. Ľ. L. K. G.. G. D., oboznámením listinných dôkazov,
ako aj ďalšieho obsahu spisu.

Obžalovaný Ľ. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že 8.8.2009 varil kávu, matka išla po noviny, keď
prišla dovnútra schovala si ich, obžalovaný sa jej opýtal, čo prišlo a ona povedala, aby sa nestaral. V
ten deň s ňou nemal žiaden konflikt. Obžalovaná tvrdí, že ju napadol preto, že si na seba dala napísať

majetok, nabrala si pôžičky z nebankových subjektov a obžalovaný sa do toho obul, preto mu toto
všetko robí, lebo ho chce dostať z domu. Zranenia matky si vysvetľuje tak, že si ich mohla spôsobiť
pádom na bicykli. Obžalovaný jej nič neurobil.

Svedkyňa a poškodená K. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že 8.8.2009 sa pohádala so synom Ľ.

E., syn jej vulgárne nadával, potom ju sotil do dverí. Mala dolámané rebrá a mala bolesti na hrudníku.
Išla k G.. L. a ten povedal, že je to trestný čin. Vyšetroval ju aj znalec, hovorí pravdu. Ostatní synovia
jej zle nerobia, iba Ľ. ich proti nej hucká. To, že sa jej syn bráni, že spadla z bicykla, nie je pravdou.

Svedok G. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je osem rokov starostom obce A.. Obžalovaného

nikdy opitéhonevidel,nevidelhoani vyvolávaťkonflikt,ale priznáva,žebolunichdoma viackrát.Matka
obžalovaného je rozpoltená osobnosť, ktorá máva konflikty so synmi. Myslí si, že to je spôsobené
zlou finančnou situáciou v rodine. Vznikali medzi nimi hádky. Asi pred dvomi rokmi zvolal na základe
sťažnosti matky na synov komisiu, kde obžalovaný s bratmi boli vyzvaní, aby sa správali korektne ku
svojej matke a aj matka bola vyzvaná, aby našla spoločnú reč so synmi.

Svedok K. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď sa brat s mamou hádal urobili krik, hádali sa
všetci. Chodili k nim aj policajti, títo im však povedali, že si to musia riešiť samy. Mama to stále začína,

svedok nevie, prečo sa háda s bratmi, chodí do roboty.

Svedok D. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že mama mu povedala, že jej Ľ. ublížil, ale svedok to
osobne nevidel. Je pravdou, že v rodine sú konflikty, pretože nemajú peniaze a podľa svedka, keď sa
obžalovaný s matkou háda, býva agresívny. Raz začne mama, raz začne brat. Nevedia sa na ničom

dohodnúť, aj keď sa dohodnú, na druhý deň to nie je pravda.

Svedok E. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie o tom, že obžalovaný nadával mame. Bolo to
ohľadne domu. Podľa svedka sa jeho brat má správať inak, pretože dospelý sa chovajú inak, aj
svedka obžalovaný ubil, keď býval doma, pretože on je agresívny.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvia ortopédia G.. Ľ. L., ktorý
uviedol, že keby poškodená bola spadla, mala by oderky aj na iných častiach tela a ona uviedla,
že ju obžalovaný mixoval. Ak by ju však obžalovaný mixoval, museli by byť stopy aj po mixovaní
a takéto nenašiel. V prípade, že násilník by poškodenú uchopil a hodil do dverí, nemohlo by dôjsť

k takému násiliu, k akému došlo u poškodenej, pretože hrudník je v tej časti, kde ho mala zranený
chránený hornou končatinou. Proti tvrdeniam poškodenej vraví aj to, že dvere sú položenia vertikálneho,
a teda v jej prípade by nešlo pravdepodobne o zlomeninu jedného, ale viacerých rebier. Je možné, že
poškodená spadla sama, po pošmyknutí sa udrela na tvrdý okraj nejakého predmetu, napr. drevo, okraj
vane, pretože tieto predmety sú uložené na horizonte. Zrejme si teda poškodená spôsobila zranenia

sama.
V prípravnom konaní v znaleckom posudku znalec uviedol, že zranenia poškodenej K. E., ktoré utrpela
pravdepodobne vznikli tak, ako vypovedala, teda, že ju strčil do dverí vlastný syn po hádke a mixoval
ňou. Nie je pravdepodobné, že poškodená spadla na zem, lebo nikde inde na ostatných častiach tela
neboli nájdené známky násilia.S poukazom na rozpory tvrdení znalca na hlavnom pojednávaní oproti znaleckému posudku a
skutočnosť, že sa odklonil od znaleckého posudku, bol znalec požiadaný, aby vysvetlil rozdiely, na čo
znalec uviedol, že na tom, čo uviedol na hlavnom pojednávaní zotrváva a má za to, že rozpory vysvetlil.

Podľa § 146 Trestného poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku, alebo ak je
znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku.
Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti
znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca.

Vzhľadom k tomu, že sa znalec odklonil od znaleckého posudku, a vznikli pochybnosti o správnosti
znaleckého posudku a napriek vysvetleniu znalca toto neviedlo k odstráneniu nejasností znaleckého
posudku, bol do konania pribratý iný znalec v zmysle § 146 Trestného poriadku z odboru zdravotníctva,
odvetvia chirurgia a traumatológia, a to G.. G. D.. Tento vypracoval znalecký posudok, ktorý predniesol
aj na hlavnom pojednávaní.

Znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgia a traumatológia G.. G. D. na hlavnom pojednávaní
uviedol v zhode so znaleckým posudkom, ktorý písomne vypracoval, že poškodená pri vyšetrení uviedla,
že bola napadnutá vlastným synom 8.8.2009, ktorý ju sotil do dverí, mixoval ju, pričom si udrela pravý
hrudník. Na základe zistení znalec skonštatoval, že poškodená utrpela zranenie zlomeninu ôsmeho

rebra vpravo, ktoré sa z medicínskeho hľadiska dá označiť ako zranenie ľahké, a ktorého liečba
prebehla bez komplikácií. Takéto zranenie vzniká priamym pôsobením tvrdeného tupého predmetu,
napr. pri fyzických napadnutiach, ako je úder päsťou, nohou, prípadne podložka, zem, podlaha, stena,
nábytok a podobne. V tomto prípade sa mohlo jednať o náraz do tvrdého tupého predmetu napr. do
dverí po sotení inou osobou. Takto mohlo dôjsť k zlomeniu rebra. Zranenie si vyžaduje liečbu asi 4

týždne a práceneschopnosť zodpovedá dobe liečby. Počas liečby je pacient obmedzený na bežnom
spôsobe života vo fyzickej záťaži a manuálnej práci. Pokiaľ by však poškodená bola spadla na
bicykli, tak ako to tvrdí obžalovaný, boli by tam aj iné povrchové zranenia, najmä s poukazom na to,
že skutok sa stal v lete, kedy človek chodí ľahšie oblečený. Taktiež by boli v ranách nejaké nečistoty,
avšak toto na tele poškodenej nájdené nebolo.

Spoukazomnataktovykonanédokazovaniesúdvovecirozhodolrozsudkomzodňa09.09.2013,ktorým
uznal obžalovaného Ľ. E. vinným a podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona mu uložil nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Poškodenú odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Spis bol v dôsledku odvolania podaného obžalovaným predložený dňa 16.01.2012 Krajskému súdu
Trnava.

Uznesením Krajského súdu Trnava, sp. zn. 5To91/12 zo dňa 12.03.2013 bol rozsudok Okresného súdu

Piešťany zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená 1.stupňovému súdu na opätovné prejednanie a
rozhodnutie.

V uznesení odvolací súd nariadil opätovne dopočuť znalcov, pretože ich závery sú rôzne. Znalec G..
G. D. sa síce vyjadril, v čom sa nestotožňuje so závermi znalca G.. L., avšak nevyjadril sa k závažnej

okolnosti, ktorou je tvrdenie znalca G.. L. o predmete, ktorým malo byť zranenie spôsobené. Znalec G..
L. totiž uviedol na hlavnom pojednávaní, že vylučuje možnosť spôsobenia zranenia sotením do dverí,
pretože dvere sú predmetom umiestneným vertikálne a podľa neho mohlo ísť iba o pôsobenie predmetu,
ktorý je umiestnený horizontálne a to aj z hľadiska pohybu hornej končatiny. Pretože sa znalec G.. D.
k tejto časti znaleckého posudku G.. L. nevyjadril, bude potrebné oboch znalcov znovu vypočuť na

hlavnom pojednávaní a takto odstrániť rozpory medzi ich posudkami a objasniť mechanizmus zranenia,
ktoré utrpela poškodená.

Po doručení spisu z Krajského súdu Trnava dňa 11.04.2013 súd vytýčil ihneď (15.04.2013) termín
hlavného pojednávania na najbližší voľný termín a predvolal strany konania.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.09.2013 súd dopočul oboch znalcov z odboru zdravotníctva,
G.. G. D. aj G.. H. L..G.. G. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spôsobom, ako uviedla poškodená, že došlo k zraneniu,
je možné takéto zranenie spôsobiť, mohlo byť zranenie poškodenej spôsobené aj sotením do dverí. Pri
takomto predmete útoku môže byť zlomené jedno rebro, pretože hrudník nie je rovný, ale je klenutý.

Môže byť zlomené iba to rebro, ktoré sa dostane prvé do kontaktu s predmetom útoku. Práve vypracúval
znalecký posudok v Hlohovci, kde manželka uvádzala, že bola sotená do dverí a diagnostikoval zlomené
rebro, je to obdobný prípad. Vylúčil vznik zranenia pádom z bicykla.

G.. H. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku bol 4 mesiace po

znaleckých skúškach, pripustil, že dnes by ten znalecký posudok vypracoval inak. Súhlasí s tým, čo
povedal G.. D., avšak má za to, že zranenie poškodenej je nešpecifické.
K tvrdeniu obžalovaného, že zranenia matka mohla utrpieť pádom z bicykla, znalec uviedol, že pri
takomto druhuzraneniabymalapoškodenáoderkynainýchčastiach tela,on takétopriprvomvyšetrení
poškodenej nenašiel. Pokiaľ poškodená však pri konflikte mala ruky pred sebou, vylúčiť znalec nevie,
že by si narazila len rebro.

Na základe takto doplneného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný Ľ. E.
svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e)
Trestnéhozákona,atotakpostránke subjektívnej,akoaj objektívnej,pretožeinémuspôsobilporušenie

normálnych telesných funkcií a sťažil výkon obvyklej činnosti, čo malo vplyv na obvyklý spôsob života
poškodeného, a ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie, pričom nezanechalo trvalé následky. Takéhoto
konania sa obžalovaný dopustil voči osobe vyššieho veku, to znamená na osobe staršej ako 60 rokov
a to tiež voči chránenej osobe, ktorou je osoba blízka, v tomto konkrétnom prípade to bola matka
obžalovaného.

Z takéhoto konania je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný svedeckou výpoveďou svedkyne a
poškodenej K. E., ktorá potvrdila, že 8.8.2009 sa so synom pohádala, sotil ju do dverí, mala dolámané
rebrá a bolesti na hrudníku. Išla k lekárovi, pričom pripustila, že synovia jej robia zle, a že sú v rodine
konflikty. Konfliktnú situáciu v rodine E. potvrdil aj svedok G. K. ako starosta obce A., ktorý na základe

sťažnosti matky predvolal aj synov a riešila ich aj komisia verejného poriadku v obci, pričom boli vyzvaní,
aby sa správali prijateľnejšie a našli spoločnú reč. Taktiež Anton E. potvrdil, že keď sa obžalovaný s
mamou hádal, robili krik, hádali sa aj ostatní súrodenci. D. E. potvrdil, že mama mu povedala, Ž. Ľ. jej
ublížil, ale osobne to nevidel. Keď sa hádajú, je Ľuboš agresívny. E. E. potvrdil, že jeho brat Ľ. sa
správa agresívne, aj jeho ubil, keď bol doma, taktiež vie, že obžalovaný nadával mame.

S poukazom na to, že znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia ortopédia G.. L. sa odklonil od svojho
znaleckého posudku, kedy v prípravnom konaní uviedol, že zranenia mohla utrpieť poškodená tak,
ako ich popísal a na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená si zranenia spôsobila sama,
súd ho požiadal o vysvetlenie. Nakoľko znalec odklon od svojho znaleckého posudku hodnoverným

spôsobom pred súdom nevysvetlil, vznikli pochybnosti o správnosti znaleckého posudku, pretože tento
bol nejasný a napriek tomu, že súd znalca požiadal o vysvetlenie a doplnenie posudku, k odstráneniu
pochybností to neviedlo. Preto súd v zmysle § 146 Trestného poriadku pribral do konania iného súdneho
znalcaatoznalcazodboruzdravotníctva,odvetviachirurgiaatraumatológiaG..G.D..Tentonahlavnom
pojednávaní v zhode s ním vypracovaným znaleckým posudkom uviedol, že poškodená mohla utrpieť

zranenia tak, ako ich popísala. Tieto zranenia si vyžadujú dobu liečenia s práceneschopnosťou v trvaní
4 týždne, pričom ju obmedzovali v bežnom spôsobe života najmä vo fyzickej záťaži a manuálnej práci.
Znalec taktiež, k obrane obžalovaného, že matka spadla na bicykli uviedol, že pokiaľ by bola spadla
na bicykli, skutok sa stal v letných mesiacoch, bola by teda utrpela, vzhľadom k tomu, že vtedy človek
býva ľahšie oblečený, aj iné zranenia povrchové a taktiež pádom by sa zrejme do rán dostali aj nejaké

nečistoty, čo však u poškodenej konštatované a zistené nebolo.

Znalci ako aj svedkyňa a poškodená teda jednoznačne vylúčili obranu obžalovaného spočívajúcu v tom,
že matka si zranenie spôsobila pádom na bicykli. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že
spolužitie medzi obžalovaným a jeho matkou bolo konfliktné, avšak zranenia, ktoré poškodená popísala,

popísal aj znalec a tento potvrdil, že mohli vzniknúť tak, ako ich popísala, a že ju obmedzovali v bežnom
spôsobe života, a taktiež to vyplynulo aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiály,
kde sú lekárske správy na zranenia poškodenej.Súd doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom, a po doplnení zistil, že G.. D. zotrval
na tom, že poškodená mohla utrpieť zranenie, tak ako to uvádzala sotením do dverí, kedy môže dôjsť
aj zlomeniu rebra, pretože hrudník nie je rovný, ale klenutý.

G.. L. označil zranenie poškodenej za špecifické, ale nevylúčil možnosť jeho vzniku poškodenou
popísaným spôsobom a súhlasil s tým, čo uviedol znalec MUDr. D..

Jednotlivé dôkazy súd v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku posudzoval v celku, aj jednotlivo a
dospel k záveru, že dávajú ucelenú logickú reťaz, smerujúcu k jedinému záveru, akým je uznanie viny

obžalovaného, a zároveň vylučujú akýkoľvek iný záver.

Obžalovaný poznajúc konfliktné pomery v ich rodine zohľadniac, že je osobou viackrát súdne trestanou,
majúc dostatočné skúsenosti so zákonom, sa mal konfliktom s matkou vyhýbať, snažiť sa riešiť ich inak.

Obžalovaného usvedčuje nielen poškodená K. E. ale aj bratia, ktorí uvádzajú, že má agresívne črty

v jeho povahe, dokonca napadol aj jedného svojho brata.

Navyše je osobou viackrát súdne trestanou. Odsúdenia má dnes už zahľadené. Bol prejednávaný aj
komisiou v obci, pre konflikty v rodine. Bol viackrát prejednávaný pre priestupok, pričom v jednom
prípade mu bola uložená pokuta za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Obranu obžalovaného teda súd považoval za účelovú, urobenú v jeho snahe vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti za žalovaný skutok, vyvrátenú nielen svedeckými výpoveďami svedkyne a poškodenej
a svedkov, ale aj znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi.

Pri výmere trestu vychádzal súd z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do
úvahy spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona a z priťažujúcich okolností uvedených v

§ 37 Trestného zákona, súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu okolnosť.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť
na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia
slobody na jeden rok až štyri roky.

Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
( zásada proporcionality trestu ). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.

Tým je určená aj jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v páchaní trestnej
činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu )ako aj voči ďalším občanom
- potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale musí
obsahovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Zohľadniac všetky skutočnosti súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej hranici
zákonnej trestnej sadzby v trvaní 1 rok, nakoľko takýto trest považoval súd za postačujúci na nápravu
obžalovaného.

Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky uvedené v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,
výkon tohto trestu mu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok, podľa § 50
odsek 1 Trestného zákona, počas ktorej bude mať možnosť preukázať, že vie viesť riadny život.

Keďže na priznanie nároku na náhradu škody poškodenej K. E. by bolo potrebné vykonávať ďalšie

dokazovanie, ktoré by presahovalo rámec trestného konania, a neúmerne by ho predĺžilo, odkázal súd
poškodenú v zmysle § 288 odsek 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.S poukazom na uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15
( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým
výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.