Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by Mgr. Marianna Hašková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13C/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813213168
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3813213168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľa: C. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T., I. č. XX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Motúsom, so sídlom
v Prievidzi, Hviezdoslavova č. 3, proti odporkyni: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Y. č. XXXX/XX,
zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Ľahkou, so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova č. 2, o zrušenie
príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania na účet právneho zástupcu

odporkyne v sume 785,13 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 14.06.2013 domáhal proti odporkyni
zrušenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni, ako jeho bývalej manželky, určenú
rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.01.2011 č. k. 12C/94/2010-37 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.07.2011 č. k. 17Co/82/2011-151 v sume 150,- eur mesačne s
účinnosťou od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že z dôvodu zmeny miesta výkonu práce
dosahuje podstatne nižší zárobok, keď jeho čistý mesačný príjem za obdobie posledných 12 mesiacov,
od mája 2012 do apríla 2013, je 2310,66 eura. Za obdobie od januára do apríla 2013 je už iba vo výške

1744,10 eura. Poukázal na tie skutočnosti, že svojmu maloletému synovi E. F. platí výživné v sume
270,- eur mesačne a nad rámec súdom stanoveného výživného ešte sumu 30,- eur, plnoletej dcére
E. Y. F. výživné v sume 330,- eur mesačne a odporkyni sumu 150,- eur mesačne. Ďalej poukázal na
svoje mesačné výdavky, a to konkrétne na splátku hypotekárneho úveru v sume 178,- eur mesačne,
nákladynabývanievovýške90,-eurmesačne,splátkuúverunaosobnémotorovévozidlovovýške188,-
eur mesačne a splátku spotrebného úveru vo výške 256,- eur mesačne. Na stravu dáva navrhovateľ
mesačne sumu 200,- eur, na oblečenie sumu 50,- eur mesačne, na hygienu 30,- eur mesačne, za

internet a TV sumu 35,- eur, za dopravu do Katovíc a naspäť mesačne sumu 80,- eur, na náklady za
mobil sumu 40,- eur, náklady na PHM predstavujú 30,- eur mesačne, havarijné a povinné zmluvné
poistenie v sume 49,81 eura mesačne. Okrem toho si platí životné a úrazové poistenie v sume 70,-
eur mesačne. Poukázal na tú skutočnosť, že síce má na pomery v SR stále nadpriemerný príjem,
tento si však musí zadovážiť vlastnou ťažkou prácou pri razení tunelov v zahraničných pracoviskách.
Odporkyňajepoberateľkouinvalidnéhodôchodkuanavrhovateľnemalvedomosťotom,čisaodporkyňa
medzičasomzamestnalaanepoznalaniaktuálnuvýškujejinvalidnéhodôchodku.Malzato,žepriznanie

príspevku na výživu rozvedenej manželky nie je odôvodnené ani odporkyninými majetkovými pomermi.
V roku 2009 nadobudla odporkyňa dedením rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX v V., ktorého je
výlučnou vlastníčkou. Okrem toho nadobudla spoluvlastnícke podiely na pozemkoch v V. parc. č. XXX
a XXX. Prostriedky na svoju výživu si môže navrhovateľka zaobstarať aj predajom alebo prenájmompredmetných nehnuteľností. Na záver uviedol, že od rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. 12C/94/2010
teda nastala zmena pomerov u navrhovateľa spočívajúca predovšetkým v znížení jeho zárobku a určení
vyživovacej povinnosti voči jeho dcére. Mal za to, že jeho súčasný zárobok mu pri jeho opodstatnených

životných nákladoch už neumožňuje platiť výživné v aktuálnej sume, nakoľko nechce znížiť výživné voči
svojim deťom, a preto navrhol svoju vyživovaciu povinnosť voči odporkyni zrušiť.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila písomným podaním zo dňa 21.08.2013, v ktorom uviedla,
žezároboknavrhovateľaboldočasnezníženýna60%preprestávkyvpráci,novsúčasnostiuždosahuje

pôvodnú výšku. Poukázala na to, že v každom prípade sa jedná na pomery na Slovensku o vysoko
nadpriemerný príjem, z ktorého po odpočítaní príspevku a výživného na dve deti navrhovateľovi i z tej
najnižšej sumy zárobku ostane pre vlastnú potrebu suma 1000,- eur. Od právoplatnosti rozsudku, ktorým
bola navrhovateľovi uložená povinnosť prispievať na jej výživu nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu
odporkyne, no ako dôsledok onkologickej liečby sa popri hlavnej diagnóze pridružili i ďalšie ochorenia.
Zároveň doložila lekársku správu zo dňa 31.05.2012 a lekársky posudok vyhotovený posudkovou

lekárkou Y.. X. F.. Vo výroku uvedeného posudku sa uvádza, že odporkyňa pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Ďalšia prehliadka bola
stanovená až na máj 2017. Uviedla, že na jej strane nedošlo ani k zlepšeniu majetkových pomerov,
nakoľko výška jej invalidného dôchodku je 275,- eur mesačne. Spolu s príspevkom na výživu rozvedenej
manželky jej príjmy predstavujú sumu 425,- eur mesačne a výdavky mesačne sumu 520,- eur. Na

základe uvedených skutočností mala za to, že vzhľadom na zdravotný stav nie je schopná sa sama živiť
a príjem navrhovateľa je stále nadštandardný. Z uvedeného dôvodu navrhovala návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietnuť.

Súd s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 OSP prejednal vec na pojednávaní dňa 06.09.2013

a vo veci rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané.
Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil, odročiť pojednávanie nežiadal a súhlasil, aby súd pojednával
v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, ako aj oboznámením sa s predloženými listinnými

dokladmi a správami, a to: správou Sociálnej poisťovne zo dňa 22.07.2013, potvrdením zamestnávateľa
o príjme navrhovateľa zo dňa 23.07.2013, lekárskou správou odporkyne zo dňa 31.05.2012, zmluvou o
účelovomsplátkovomúverenavrhovateľazodňa28.10.2010,dohodouovyporiadaníBSMnavrhovateľa
a odporkyne zo dňa 20.02.2012, spisom OS Prievidza sp. zn. 12C/94/2010 a z neho rozsudok zo
dňa 05.01.2011 č. k. 12C/94/2010-137, ktorý nadobudol právoplatnosť vo veci samej dňa 13.09.2011

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.07.2011 č. k. 17Co/82/2011-151, spisom
OS Prievidza sp. zn. 16C/17/2010 a z neho rozsudok zo dňa 22.03.2010 č. k. 16C/17/2010-33,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.04.2010 a spisom OS Prievidza sp. zn. 9C/161/2010 a z neho
uznesenie zo dňa 23.03.2011 č. k. 9C/161/2010-28, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2011.

Podľa § 72 ods. 1 zákona o rodine (ďalej len „ZR“), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 ZR, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh

niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Citované ustanovenie § 72 ods. 1 ZR určuje hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať
príspevok na výživu rozvedeného manžela. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať,
ak manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie
je schopný sám sa živiť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu
príspevokpriznať,bývalímanželiasanevedelidohodnúťoposkytovanípríspevkuaakurčeniepríspevku

na výživu rozvedeného manžela je v súlade s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny
rozvratu). Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela nevzniká zo zákona, ale len na základe
dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. Okrem dvoch zákonom výslovne upravených
dôvodov zániku práva na príspevok rozvedeného manžela (§ 73 ZR) platia aj ďalšie všeobecné dôvodyspôsobujúce zánik vyživovacej povinnosti. Takými sú smrť oprávneného, zmena pomerov, ktorá môže
spočívať v nadobudnutí schopnosti oprávneného manžela samostatne sa živiť. Na strane povinného
prichádza do úvahy strata jeho schopností a možností plniť túto vyživovaciu povinnosť, vznik rozporu

s dobrými mravmi. Ide o skutočnosti spôsobujúce zánik tohto druhu vyživovacej povinnosti ex lege a
súdne rozhodnutie zánik len deklaruje. Osobitne pre tento druh vyživovacej povinnosti platí, že zaniká
aj uplynutím času. Vzhľadom na konštrukciu ustanovenia § 78 ods. 1 ZR, ako výnimky zo zásady
nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového
rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné

reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záverov
aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu
výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných
nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak,
ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Či

príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd. Zmenu pomerov
možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase
predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Zo znenia ustanovenia § 78 ZR vyplýva, že prichádza do úvahy
jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného.

Súdvykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,žemanželstvoúčastníkovbolorozvedenérozsudkom
Okresného súdu Prievidza zo dňa 22.03.2010 č. k. 16C/17/2010-33, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
16.04.2010. Predmetným rozsudkom bol ich spoločný syn maloletý E. F., nar. XX.XX.XXXX, zverený na
čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľ bol zaviazaný platiť na jeho výživu
sumou 270,- eur mesačne.

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 24.03.2011 č. k. 9C/161/2010-28, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.04.2011, schválil zmier uzavretý medzi navrhovateľom a jeho plnoletou dcérou E.
Y. F., nar. XX.XX.XXXX, podľa ktorého sa navrhovateľ zaviazal platiť dcére výživné vo výške 330,- eur
mesačne s účinnosťou od 01.11.2010.

Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 05.01.2011 č. k. 12C/94/2010-137, ktorý bol zmenený
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.07.2011 č. k. 17Co/82/2011-151 a ktoré nadobudli
právoplatnosť vo veci samej dňa 13.09.2011, zaviazal navrhovateľa platiť na výživu odporkyne sumou
150,- eur mesačne s účinnosťou od 31.05.2010 titulom určenia príspevku na výživu rozvedeného

manžela. V čase určenia príspevku na rozvedeného manžela bola odporkyňa občanom s ťažkým
zdravotným postihnutím a na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne jej bol dňom 28.05.2002 priznaný
invalidný dôchodok, ktorý od 01.01.2010 poberala vo výške 252,- eur. Zo zdravotnej dokumentácie
odporkyne mal súd v tom čase za preukázané, že u odporkyne bol zistený zhubný nádor a pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nebola schopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Odporkyňa

sa aj v tom čase starala o dve deti pochádzajúce z manželstva s navrhovateľom. Mesačne platila za
bývanie 261,83 eura. Mala ďalšie pravidelné náklady spojené s bývaním, so starostlivosťou o deti a
mala zvýšené náklady so zakupovaním vitamínov, cestovným na zdravotné vyšetrenie a náklady na
špeciálne odevy. Aj v tom čase bol príjem navrhovateľa nadštandardný, keď v roku 2009 bol vo výške
3051,17 eura mesačne a čistá mzda navrhovateľa v období od februára 2010 do októbra 2010 bola

vo výške 3354,96 eura. Odporca bol zamestnaný v spoločnosti TuCon, a.s., v Žiline ako tunelár. V
tom čase navrhovateľ platil leasingové splátky v sume 433,- eur a zákonné havarijné poistenie za dve
autá každé v sume 830,- eur ročne a PHM v sume 100,- eur mesačne. Okrem toho platil výživné na
maloletého syna v sume 270,- eur mesačne. Odvolací súd na základe takto zisteného skutkového stavu
považoval za primerané určenie príspevku na rozvedenú manželku v sume 150,- eur mesačne. Už v

čase rozhodovania odvolacieho súdu mal uzavretý navrhovateľ zmier s plnoletou dcérou na určenie
výživného v sume 330,- eur mesačne.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v súčasnosti je navrhovateľ aj naďalej zamestnaný v spoločnosti
TuCon, a.s., ako tunelár, kde jeho priemerný čistý mesačný zárobok za obdobie od januára 2013 do

júna 2013 predstavoval sumu 2432,87 eura, pričom v mesiaci jún 2013 mu bola vyplatená čistá mzda vo
výške 5514,64 eura. Za rok 2012 predstavovala navrhovateľova priemerná čistá mzda sumu 3255,29
eura, pričom v jednotlivých mesiacoch navrhovateľ dosahoval rôzny príjem a to od 1554,63 eura v
mesiaci november 2012 až po 8029,80 eura v mesiaci marec 2012. Na základe takto zisteného príjmunavrhovateľa dospel súd k záveru, že príjem navrhovateľa môže v jednotlivých mesiacoch značne
kolísať, no v priemere sa pohybuje od 2.000,- eur do 3500,- eur mesačne v koncoročnom priemere.
Vzhľadom na uvedené súd zamietol aj návrh právneho zástupcu navrhovateľa na zabezpečenie

výplatných pások navrhovateľa za mesiace júl a august 2013, keďže nepovažoval za potrebné si
ich zabezpečovať pre rozhodnutie vo veci samej. Súd mal za to, že aj keby bola navrhovateľovi v
uvedených mesiacoch vyplatená nižšia mzda, už vyplatenie sumy 5514,64 eura ako čistej mzdy za
mesiac jún 2013 neodôvodňuje zrušenie príspevku na výživu odporkyne ako rozvedenej manželky. Súd
považoval za podstatné, že navrhovateľ je aj naďalej zamestnaný, dosahuje nadštandardný príjem,

ktorý je v súčasnosti v priemere 2432,87 eura v čistom mesačne, že jeho mesačné príjmy síce kolíšu,
no v celoročnom priemere dosahuje priemerný čistý zárobok cez 2000,- eur, resp. 3.000,- eur. Ďalej z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 20.02.2013
Dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa odporkyňa stala výlučnou vlastníčkou bytu č. XX vo
vchodeč.XXna6.poschodínachádzajúcisavbytovomdomesúp.č.XXXXnaparc.č.XXXX/Xvkat.úz.
Q. zapísaný na LV č. XXXX a podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu. Zo zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že si navrhovateľ dňa
28.10.2010 zobral úver na kúpu nehnuteľnosti- bytu v Prievidzi v sume 35.000,- eur na desať rokov
so splátkou 350,21 eura. Okrem toho mal súd za preukázané, že výdavky navrhovateľa predstavujú
výživné na syna v sume 270,- eur mesačne, výživné na dcéru v sume 330,- eur mesačne, náklady na
elektrinu 50,- eur mesačne, plyn 17,- eur mesačne, RTVS v sume 4,64 eura mesačne, poplatok za byt

118,- eur mesačne, poistka na auto 49,81 eura mesačne, príspevok synovi nad rámec výživného v sume
30,- eur mesačne, úver na auto v sume 188,- eur mesačne a spotrebný úver v sume 256,- eur mesačne
a tiež príspevok na výživu odporkyne v sume 150,- eur mesačne.

Na strane odporkyne mal súd za preukázané, že je aj naďalej občanom s ťažkým zdravotným

postihnutím a pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopná vykonávať akékoľvek sústavné
zamestnanie. Uvedená skutočnosť vyplýva z posudku Y.. X. Barekovej zo dňa 31.05.2012, pričom
kontrola zdravotného stavu bola stanovená v posudku na máj 2017. Príjem navrhovateľky predstavuje
invalidný dôchodok v sume 275,20 eura a príspevok na výživu, ktorý jej platí navrhovateľ v sume 150,-
eur. Odporkyňa má v osobnej starostlivosti dve deti, ku ktorým má rovnako ako navrhovateľ vyživovaciu

povinnosť, a to neplnoletého E., na ktorého platí navrhovateľ výživné v sume 270,- eur mesačne a 30,-
eur mesačne nad rámec výživného, ktorý od septembra 2013 nastúpil na SOŠ do Trenčína a plnoletú
dcéru E. Y., ktorej platí navrhovateľ výživné 330,- eur mesačne a ktorá študuje na vysokej škole. S
nástupom maloletého syna E. na SOŠ do Trenčína mala navrhovateľka zvýšené výdavky, na ktoré si
muselapožičať.Ajkeďnavrhovateľvedel,žesynnastupujenastrednúškolu,nijakomunazabezpečenie

týchto výdavkov neprispel a kúpil mu iba jedny tenisky. Odporkyňa ďalej na pojednávaní uviedla, že
jej zdravotný stav sa od úpravy príspevku na rozvedenú manželku zhoršil, aj naďalej nemôže a nie je
schopná sa niekde zamestnať. Poukázala na to, že od určenia príspevku nedošlo k podstatnej zmene
pomerov a nie je dôvod na jej zrušenie. Uviedla tiež, že od úpravy príspevku jej boli vyplatené reštitučné
nároky v sume 10,15 eura.

Z takto zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že schopnosti, možnosti a majetkové
pomery navrhovateľa aj naďalej umožňujú, aby prispieval odporkyni ako rozvedenej manželke na výživu
sumou 150,- eur mesačne. Súd dospel k jednoznačnému záveru, že bolo by nespravodlivé a aj v
rozpore s dobrými mravmi, ak by súd zrušil navrhovateľovi povinnosť prispievať na výživu odporkyne,

ktorá nie je schopná sa sama živiť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, keď navrhovateľ aj naďalej
dosahuje nadštandardné príjmy a nedošlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zrušenie príspevku na výživu odporkyne ako rozvedenej manželky. Ustanovenie § 78
ods. 1 ZR vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho
charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu

v pomeroch. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli
byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru,
že na strane navrhovateľa nedošlo k podstatnej zmene pomerov, keď aj naďalej pracuje u rovnakého
zamestnávateľa a približne aj s rovnakým zárobkom. Aj keď príjmy navrhovateľa mesačne v značnej

miere kolíšu, v celoročnom priemere sú stabilné a predstavujú priemerný čistý mesačný zárobok cez
3.000,- eur (rok 2009 vo výške 3051,17 eura, v roku 2010 v sume 3354,96 eura, v roku 2012 v sume
3255,29 eura). Aj keď je v súčasnosti navrhovateľov priemerný čistý mesačný zárobok v sumu 2432,87
eura, aj takýto je dostatočný na vykrytie tak všetkých výdavkov navrhovateľa, ako aj na zaplatenievýživného na maloletého E. v celkovej sume 300,- eur, na plnoletú E. Y. v sume 330,- eur mesačne a
tiež príspevku na výživu navrhovateľky v sume 150,- eur mesačne.

Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa na zrušenie príspevku na výživu rozvedeného manžela
ako nedôvodný zamietol.

Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.1a§151ods.1,2OSPtak,žeúspešnejodporkyni
priznal náhradu trov konania, ktorá pozostávala z trov právneho zastúpenia v sume 785,13 eura za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie na súd a účasť na
pojednávaní dňa 06.09.2013) po 253,90 eura (ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie,
tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o
plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia; t. j. v danom prípade hodnota
sporu 9.000,- eur) a tri režijné paušály za rok 2013 po 7,81 eura, celkom v sume 785,13 eura (3 x (253,90
eura + 7,81 eura) = 785,13 eura). Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania odporkyni

v sume 785,13 eura na účet právnej zástupkyni navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku
podľa § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.

V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.