Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 4, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/83/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211216677
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2211216677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Kataríny

Slováčekovej a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s., Bratislava,
Metodova 8, zast. advokátom: Mgr. Martin Katriak, Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanej: O.
E., nar. XX. Q. XXXX, bytom O. N., H. XXXX/X, o 2.952,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 22. februára 2012 č. k. 4C/288/2011-57 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej i v časti
určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok p o t v r d z u j e .

V napadnutej časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.790,79 eur

spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy 9% ročne od 2. apríla 2010 do zaplatenia a to do 3 dní; II. vo
zvyšku žalobu zamietol, III. určil za neprijateľné a preto neplatné zmluvné podmienky bližšie označené v
tretej až piatej vete výroku (inak podmienky dojednané v dodatkoch v zmluve o pripojení č. A 4469905, A
4439471aA4499190z21.júla,6.júlaa5.augusta2009,zakladajúcepovinnosťžalovanejnazaplatenie
zmluvných pokút), IV. žalovanej priznal oslobodenie od súdneho poplatku za odpor a V. rozhodol, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil, pokiaľ šlo
o vec samu, právne ust. § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a ods. 5 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) i s odkazom na § 517 ods. 2 O. z.; vecne potom záverom o

existencii právneho vzťahu účastníkov (na základe zmluvy o pripojení) a záväzku žalovanej zaplatiť cenu
poskytnutýchslužieb,čoaleneplatiloozmluvnejpokute.Dojednanietejtovzmluve,ktorámalacharakter
spotrebiteľskej zmluvy, bolo treba považovať za neprimeranú sankciu a príslušné dojednanie preto aj
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď sa pri určení zmluvnej pokuty nerozlišovalo, či k porušeniu
zmluvne prevzatých povinností Účastníka (žalovanej vstupujúcej do zmluvného vzťahu v postavení
spotrebiteľa) dôjde na začiatku existencie zmluvného vzťahu alebo pred jeho ukončením, rovnako ako tu
bola bez významu výška nezaplatenej sumy i to, či vôbec dôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu; dôvodil

napokon okresný súd, ktorý rozhodnutie o trovách konania odôvodnil len právne paušálnym odkazom
na § 142 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnení) a vecne čiastočným úspechom žalobkyne.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie len žalobkyňa a to výslovne čo do zvyškového zamietnutia
žaloby (v časti zmluvnej pokuty), určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a trov konania s
primárnymnávrhomnazmenurozsudkuvnapadnutejčastitak,abyžalobebolovyhovenéajtam,kdetak
súd prvého stupňa urobiť odmietol a aby čiastkové výroky o určení neprijateľnosti zmluvných podmienokboli zrušené. Namietala predovšetkým nesprávnosťou záveru súdu prvého stupňa o neprijateľnosti
zmluvných podmienok, argumentujúc predovšetkým individuálnym dojednaním, pričom tu porušenie
povinnosti uhrádzať vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb zo strany žalovanej nebolo sporným. I s

odvolanímsananiektorékonkretizovanérozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskejúnieanajvyššíchsúdov
Českej i Slovenskej republiky, ako aj bližšie neoznačené rozhodnutia niektorých krajských súdov v
obdobných veciach mala za to, že vyjednávacia pozícia žalovanej pri uzatváraní zmluvy bola dostatočne
silnou a okresný súd opomenul zisťovať možnosť individuálneho ovplyvnenia ňou (spotrebiteľom)
dojednania o zmluvnej pokute, ktoré na strane žalobkyne predstavuje len protiváhu inak nevýhodnému

dojednaniu o odmene (?), pričom zmluvná pokuta tu slúži aj ako paušalizovaná náhrada škody a aj
prípadná nerovnováha v právach a povinnostiach nemôže byť považovaná za značnú.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach odvolania žalobkyne,
teda s preskúmaním správnosti rozhodnutia prakticky celým rozsudkom až na jeho čiastkový výrok
vyhovujúci žalobe a ďalší o priznaní žalovanej oslobodenia od súdnych poplatkov (pretože rozhodnutie

o tzv. zvyškovom zamietnutí žaloby a ďalšie rozhodnutie o neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných
podmienok, druhé z nich vydané súdom bez návrhu, mali charakter rozhodnutí na sebe vzájomne
závislých; rozhodnutie o trovách konania bolo naopak závislým na výsledku konania ako celku, teda i na
čo aj len čiastočne napadnutom rozhodnutí vo veci samej a /do tretice/ posúdenie správnosti rozhodnutia
vo veci samej aj v časti vyhovujúcej žalobe by mohla predmetom odvolacieho konania urobiť len v

tomto smere nečinná žalovaná, kým žalobkyňa čo aj čiastočným vyhovením žalobe postavenie osoby
subjektívne oprávnenej napadnúť odvolaním rozsudok aj v tejto časti stratila) a to podľa § 214 ods.
2 O. s. p. a contrario bez pojednávania (pretože tu síce šlo o vec samu, na druhej strane ale nebola
tu potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa prejednal aj rozhodol vec na
pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie

odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem), pričom dospel k záveru, že
rozsudok v odvolaním dotknutých častiach vo veci samej treba považovať za správny.

Predovšetkým totiž odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s
argumentáciou použitou súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako
táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napádaného rozsudku). U dôvodov predostretých

okresným súdom dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo (samozrejme bez ambície presvedčiť
kohokoľvek, najmä nie niekoho s celkom jednoznačným záujmom na inom výsledku konania) by tak
zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O.
s. p.), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa i s
tzv. odvolacími námietkami a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvého

stupňa dopĺňa (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné :

Vo vzťahu k procesnej stránke veci platí, čo už tunajší súd v minulosti uzavrel v inej veci, vedenej
ním pod sp. zn. 10Co/362/2010 (inak vo veci súdu prvého stupňa jeho sp. zn. 8C/40/2010), teda že z
úpravy ustanoveniami § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. už k času rozhodovania napádaným rozsudkom súdu
prvého stupňa a i k času rozhodovania odvolacieho súdu týmto jeho (práve odôvodňovaným) rozsudkom

vyplýva, že už skôr existujúca možnosť súdu v rozsudku, týkajúcom sa sporu zo spotrebiteľskej zmluvy
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná (podľa odseku 3 účinného už od 15. októbra 2008) bola nahradená povinnosťou vydať
takéto rozhodnutie vtedy, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky a

súčasne nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto
podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie (odsek 4 účinný od 1. marca 2010).

Takáto úprava je procesným ekvivalentom obdobnej úpravy nachádzajúcej sa od 1. marca 2010 v
ustanovení § 53a O. z. (teda v tzv. hmotnom práve), pričom jej špecifikom je, že na jej základe súd i v tzv.

sporovom konaní (zásadne ovládanom dispozičným princípom), hoc aj len v takom, kde má základnápožiadavka žalobcu pôvod v spotrebiteľskej zmluve, môže dotvoriť jeho predmet (konania) tým, že aj bez
výslovného návrhu niektorého účastníka konania (vyjadreného buď v žalobe alebo vzájomnej žalobe)
určí neplatnosť zmluvnej podmienky s poukazom na jej neprijateľnosť. Nie je rozhodné, či žalobu v

takejto veci podal dodávateľ, spotrebiteľ alebo príslušné združenie, ale len to, že výsledky vykonaného
dokazovania smerujú k rozhodnutiu v neprospech dodávateľa alebo naopak v prospech spotrebiteľa
preto,ženiektorápodmienkaaleboajviacerétakétopodmienkyvspotrebiteľskejzmluvesúneprijateľné.
Takéto určenie (neprijateľnosti a neplatnosti) je tu potom zjavne pre spotrebiteľa za účelom jeho zvýšenej
ochrany zaručovanej i na nadnárodnej úrovni (ustanovením povinnosti reagovať na porušenie noriem

spotrebiteľského práva aj bez výslovného návrhu spotrebiteľa) a tiež v smere eliminovania rizika výskytu
neprijateľných podmienok (v tejto súv. por. najmä tzv. hmotnoprávnu povinnosť dodávateľa sa zdržať
používania podmienky určenej za neprijateľnú i vo vzťahoch s ostatnými spotrebiteľmi podľa § 53a ods.
1 O. z.), na druhej strane však i na ochranu dodávateľa takýmto určením dotknutého (ako ustanovením
možnosti brojiť aj proti samostatnému výroku o určení neprijateľnosti a neplatnosti podmienky, ktorý by tu
nebyť úpravy z ust. § 153 ods. 4 O. s. p. byť nemusel, tak i ustanovením prípustnosti dovolania v takýchto

prípadoch a umožnením tak osobe rozhodnutím dotknutej toto napadnúť i za pomoci mimoriadneho
opravného prostriedku).

Ak potom i v tejto konkrétnej (tu odôvodňovanej) veci musia platiť závery z vyššie zmienenej skôr
prejednanej a tiež rozhodnutej inej veci, zopakovať je namieste (v tomto prípade už hmotnoprávne),
že vo vzťahu k určeniu dojednania o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku neplatí to,

čo u úrokov z omeškania, čiže nie je tu obdoba žiadnej obraznej „záchrannej brzdy“ v podobe nástupu
zákonných úrokov z omeškania (pre prípad výpadku tých dojednaných zmluvne, avšak pri uplatnení
noriem spotrebiteľského práva neprijateľne). Logickým dôsledkom toho (i pre odlišnosti v charaktere
ochrany normami spotrebiteľského práva - oproti úprave z noriem občianskeho práva vo všeobecnosti)
musí byť, že dojednanie o zmluvnej pokute môže z pohľadu prijateľnosti (a platnosti) podmienky buď

obstáť alebo naopak padnúť len ako celok (i so všetkými rizikami z toho pre strany zmluvného vzťahu
plynúcimi, opäť na rozdiel od bežnej úpravy zmluvných pokút v ust. § 544 - 545 O. z. a práva súdu ich
výšku znížiť podľa § 545a O. z.).

Ak potom síce slovenský právny poriadok neustanovuje (na rozdiel od výšky úrokov z omeškania)
pre výšku zmluvných pokút žiaden strop (obmedzenie) a principiálne by šlo akceptovať i obhajobu

konkrétnej výšky zmluvnej pokuty v prejednávanej veci záujmom operátora mobilnej telekomunikačnej
sietenadoplatenízľavyzcenytelefónu,poskytnutejvočakávaníriadnehoplneniasipovinnostízostrany
jeho zákazníka (ak sa príslušné očakávanie nenaplní) a na zaplatení paušalizovanej náhrady škody za
rovnako očakávaný (avšak počínaním zákazníka zmarený) stav nárastu majetku operátora o platby za
služby počas doby viazanosti; prijať už nešlo (a to predovšetkým pre argumenty ponúknuté už súdom

prvého stupňa) konkrétnu podobu dojednania o tzv. pevnej zmluvnej pokute (nezohľadňujúcej najmä
faktor dĺžky zotrvania spotrebiteľa pri riadnom plnení povinností, vyplývajúcich mu zo zmluvy).

Práve toto (nezakotvenie - v zmluvnom dojednaní, o ktoré tu ide - takého spôsobu určenia výšky
zmluvnej pokuty, ktorý by bol schopný vyhodnocovať aj pomer dĺžky času „stráveného“ riadnym plnením
si zmluvných povinností spotrebiteľom a dĺžky času, v ktorom to takto naopak nebolo) i v spojitosti

s nutnosťou dodávateľa (veriteľa) sa v spotrebiteľských vzťahoch takpovediac „trafiť“ (aby dojednanie
ešte šlo považovať za prijateľné a preto tiež za platné) potom aj v prejednávanej veci podľa názoru
tunajšieho odvolacieho súdu musí mať za následok 1. záver o neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej
podmienky a 2. nemožnosť vyhovenia žalobe v časti opretej o takúto podmienku (s nemožnosťou nič
na tomto zmeniť akýmkoľvek dôkazom vrátane odvolateľkou naznačovanej potreby zisťovania možnosti

žalovanej individuálne ovplyvniť znenie podmienky v tzv. formulárovej zmluve - keďže v tomto prípade
treba pripomenúť iný skorší záver tunajšieho súdu z jeho rozhodovania v tzv. spotrebiteľských veciach
a to ten, podľa ktorého je to v takýchto veciach vždy protivník spotrebiteľa, ktorý má dôkazné bremeno
na preukázanie všetkého, čo by mohlo byť jemu na prospech a naopak spotrebiteľovi na neprospech,
pričom preukázanie tu musí byť bezpečné, teda spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti a

takéto bremeno ani žalobkyňa z prejednávanej veci neuniesla).Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvého stupňa vo veci preto
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej, kde došlo k zvyškovému zamietnutiu
žaloby a tiež v časti určenia neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok podľa § 219 ods. 1 a

2 O. s. p. potvrdil.

To ale nebolo možným (a to v dôsledku istého uľahčenia si práce súdom prvého stupňa) v časti trov
konania. Tu najmä pre nedostatok citácie aj výkladu už okresným súdom spomenutého ustanovenia
§ 142 ods. 2 O. s. p. došlo k evidentnému prehliadnutiu alebo aj úmyselnému zastretiu skutočnosti,
že takéto ustanovenie obsahuje až dve alternatívy postupu a to 1. pomerné rozdelenie náhrady a 2.

vyslovenie, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Druhá z alternatív (použitá aj
v napádanom rozsudku) pritom prichádza do úvahy len pri praktickom vyrovnaní úspechu tej - ktorej
strany sporu s jej neúspechom (resp. s úspechom protistrany v spore) alebo pri len nepatrnom presahu
úspechu jedného účastníka nad úspechom jeho procesného súpera, o taký prípad ale v tejto veci nešlo.

Žalobkyňa totiž zaznamenala v konaní väčšinový úspech, keď pre tieto účely bolo postačujúcim
porovnanie prisúdených a neprisúdených súm na iných položkách než na príslušenstve (teda na tzv.

istine a zmluvnej pokute) a tu žalobkyňa uspela čo do 1.790,79 z 2.952,58 eur (60,65%), žalovaná
naopak vo zvyšku (ostatných 39,35%) a výsledkom konania bol čistý prevažný úspech žalobkyne (v
rozsahurozdieluobochpercentuálnychsadziebzhora,teda21,3%,vktoromrozsahupretovznikloprávo
na náhradu trov tejto účastníčke).

V tejto časti preto náhradu šlo by nepriznať len účastníkovi s prevažným procesným úspechom, ktorý

zároveň nebol len nepatrne vyšším než jeho neúspech, takou účastníčkou bola však žalobkyňa náhradu
požadujúca a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania musel podľa § 221
ods. 1 písm. f/ aj h/ O. s. p. zrušiť a vec podľa odseku 2 rovnakého paragrafu vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie (aby tak účastníkom ostalo zachované právo na tzv. dvojinštančný proces so všetkými
jeho atribútmi - vrátane práva na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie, ktoré sa vyporiada aj s otázkou

výšky náhrady trov konania). To bolo zároveň dôvodom, pre ktorý aj o trovách odvolacieho konania bude
povinný rozhodnúť súd prvého stupňa (§ 224 ods. 3 O. s. p.)

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I. § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.