Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/43/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312218077
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312218077.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Andreou Szombathovou- Polákovou, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave Pribinova 25, IČO: 35807598 zast. advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave , Grösslingova 4 proti odporcovi : Slovenská
republika- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky , Bratislava Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal prostredníctvom právneho zástupcu dňa 28.9.2012 návrh, ktorým sa domáhal od

odporcu zaplatenia sumy 125 EUR titulom majetkovej škody a sumy 628,80 EUR titulom nemajetkovej
ujmy , a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v nedodržaní 15-
dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia , pričom súd rozhodol
o tejto žiadosti až dňa 16.2.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda s
omeškaním viac ako 341 dní.

Právny zást. navrhovateľa na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podanom návrhu. Uviedol,

že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému exekútorovi vykonať
exekúciu. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa
efektívneaúčinnepredložilnávrhnavrhovateľaspolusexekučnýmtitulompríslušnémuokresnémusúdu
a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie . Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora
prijalnaďalšiekonaniečímdošlokzaloženiujehopovinnostizaoberaťsadanouvecouarozhodnúťonej
v rámci priznanej právomoci a v zákonom stanovenej lehote . Napriek tomu , že táto vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti , exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až po uplynutí

zákonom stanovenej lehoty . Nesústredenou činnosťou exekučného súdu a jeho nesprávnym úradným
postupom vznikla navrhovateľovi majetková škoda špecifikovaná v návrhu a nemajetková ujma , taktiež
špecifikovaná v návrhu Navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
u odporcu dňa 25.9.2012, pričom k uspokojeniu nároku navrhovateľa nedošlo .

Navrhovateľ a odporca sa na pojednávanie nedostavili, odporca svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP vec

prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.

Odporca v písomnom podaní z 25.7.2013 navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť. Poukázal na to, že
návrh je zmätočný , keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukázal na konkrétne dôkazy , žiadnedôkazy však sám nepredložil . Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody . Ďalej uviedol, že návrh
považuje za podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku ,
v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť , na základe čoho odporca nepovažoval nárok za

predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie , ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok Od 1.6.2011 15- dňová lehota
na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí . Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností , ktoré sa

týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na
to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Uviedol ďalej,
že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia,
ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí , ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny
úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii

nezákonného rozhodnutia. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom , žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne a proti tomuto rozhodnutiu je
prípustné odvolanie . Lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
o vydanie poverenia a 15 dňová lehota sa týka len prípadu , keď súd poverí exekútora vykonaním
exekúcie na základe exekučného titulu ( okrem titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného

poriadku ). Ak ho súd nepoverí , 15- dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať , že by to
bol zámer zákonodarcu , keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,návrhunavykonanieexekúcieaexekučnéhotitulu. Vnútroštátnysúdmápovinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku , nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa , preskúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy . Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku
na náhradu škody , ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať
len vtedy , ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy , žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy , v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní , ktorým sa rozhodlo o tom , že sudca sa dopustil previnenia , ktoré má za následok prieťahy

v konaní , príp. v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom
rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti . Odporca namietal i premlčanie nároku a vzniesol
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku , pri ktorom došlo k uplynutiu 15- dňovej lehoty
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom
23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom , kedy boli odporcovi doručené žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku. Navrhovateľ podľa názoru odporcu v prvom rade nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný
základ pre preukázanie toho , čoho sa domáha , a nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky a
vznik ani výšku škody . Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a
bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno tvrdiť , že navrhovateľovi vznikla
škoda postupom okresného súdu . Odporca má za to, že navrhovateľ nepreukázal , že by v namietanom

konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu , že by mu vznikla nemajetková ujma a majetková
škoda.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to spisom Okresného súdu Levice
sp. zn. 14 Er 318/2010 z neho žiadosťou o udelenie poverenia , návrhom na vykonanie exekúcie ,

exekučným titulom, sťažnosťou a podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu súdu , uznesením o
zamietnutí žiadosti exekútora o udelenie poverenia , uznesením o zastavení exekučného konania , ďalej
sa oboznámil s vyjadrením odporcu, potvrdením o predbežnom spracovaní znaleckého posudku ,a
dospel k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 14 Er 318/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 28.4.2010 , a to na základe
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie z 12.3.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislavasp.zn.SR20202/09.OkresnýsúdLevice rozhodoložiadostisúdnehoexekútora na udelenie

poverenia uznesením č.k. 14 Er 318/2010-19 z 7.1.2011 tak, že žiadosť zamietol. Proti tomuto
rozhodnutiu odvolanie podané nebolo a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4.2.2011. Okresný
súd Levice uznesením č.k. 14 Er 318/2010-31 z 17.8.2011 exekučné konanie zastavil a súdnemu
exekútorovi nepriznal náhradu trov konania vzniknutých v predmetnom exekučnom konaní .Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 125 EUR titulom majetkovej škody a
sumy 628,80 EUR titulom nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ špecifikoval majetkovú škodu ako účelne

vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávok
v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a rozhodnutím o nej. Tieto náklady pozostávajú zo sumy 70 EUR ako náklady na správu
pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému , zo
sumy 40 EUR ako náklady na udržanie a správu informačného systému a zo sumy 15 EUR ako

administratívne náklady. Navrhovateľ sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy , keď márnym uplynutím
času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu
pohľadávky , došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného , strate kontaktu s povinným, k insolventnosti
povinného . Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov . Pri určení jej výšky navrhovateľ vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ÚS SR,
podľa ktorej , pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé , ak sa na každý rok

poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 EUR . Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy sumu 628,80 EUR ( 55 EUR za každý mesiac , pričom exekučný súd bol
podľa jeho udania nečinný v danej veci 341 dní ). Navrhovateľ dňa 25.9.2012 požiadal u odporcu o
predbežné prerokovanie nároku , odporca na toto do podania návrhu na súd nereagoval.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov /ďalej len zákon/ vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov /v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia/ štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie

poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods 1 zákona č. 541/2003 Z.z, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a).

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. , d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciu
aj na podklade
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný, a preto ho zamietol.

K námietke odporcu, že navrhovateľ podal návrh predčasne súd udáva, že navrhovateľ sa na odporcu

obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom podal návrh na súd
skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď návrh bol podaný pred uplynutím 6
mesačnej lehoty, ku dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal
nárok navrhovateľa a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z vyjadrenie
odporcu a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula , teda návrh

už nemožno považovať za predčasne podaný .

Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k rozhodnutiu súdu o žiadosti
na vydanie poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote ako aj preto,
že exekučný súd skúmal opätovne právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia

zákonných podmienok na takýto postup.

Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej
resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škodavznikla. . V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia možné vydať poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný

tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa navrhovateľa
rozhodcovský rozsudok je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou
od 01.06.2011. Novelizácia predmetného ustanovenia by bola nadbytočná, ak by išlo o exekučný
titul podľa písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa

písmena d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od
01.06.2010 k zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo
z dôvodu potreby preskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti exekúcie. Zák. č. 144/2010 Z.z.,
ktorý novelizoval exekučný poriadok, sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona
( ASPI komentár k § 44 Exekučného poriadku). K vydávaniu poverení na základe exekučného titulu
rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 6 CoE 60/2011 z 19.05.2011. Pre výklad
zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej Rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k
novele § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa

neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. V zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku je na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie určená lehota 15 dní . V
ďalšej vete je uvedené, že ak súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom,
žiadosť zamietne, kde však už nie je uvedená žiadna lehota na rozhodnutie. Takýto výklad je logický

aj preto, že pokiaľ súd zistí, že návrh na vykonanie exekúcie je v rozpore so zákonom, táto činnosť
rozhodovacia si vyžaduje jednak zložitejšie právne posúdenie, čo si vyžaduje aj dlhší čas a jednak aj
prípadné zadováženie listinných dôkazov potrebných pre rozhodnutie. Žiadosť o udelenie poverenia
bola súdu doručená 28.4.2010 a súd rozhodol o tejto žiadosti 7.1.2011, t.j. v lehote 254 dní. Údaj
uvedený v návrhu navrhovateľa, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelení poverenie

s omeškaním viac ako 341 dní je nepravdivý. Podľa názoru súdu zo samotnej dikcie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale sa týka prípadu , keď súd poverí exekútora vykonaním
exekúcie ( ... , do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, ...).

Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný

preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd
SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný
výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase
preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie
primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o

prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné
konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť
postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov , znamenalo by to absurdný záver , keďže
všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať
aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu
v časti istiny, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku , podľa ktorého je exekučný súd
ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Exekučný poriadok označuje
za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov

verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,
nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciualebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať
rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto
exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v

spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu
ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom
verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho
tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu

ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu,
kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských
veciachjepomernečasté,ževšeobecnýsúdmôžeprvýkrátposkytnúťspotrebiteľovizúradnejpovinnosti
účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.

Ďalej súd uvádza, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky
náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či
je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom
titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania,

pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie
exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa
vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu
exekučnýsúdnevykonávadokazovanie(akoprocesnúčinnosťsúduosobitneupravenúvustanoveniach
§ 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce
nariadeniepojednávaniasmožnosťouúčastioprávnenéhoipovinného)vtejtočastiexekučnéhokonania
neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát
dozvedieťaždoručenímupovedomeniaozačatíexekúcie.Ktakémuprávnemuzáverudospelajnajvyšší
súd SR v uznesení sp. zn. 5 MCdo 11/2012 zo dňa 29.4.2013.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou
udalosťou ) a vznikom škody , d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie ). Zodpovednosť

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako
zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu
resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať , že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom činnosti príslušného
orgánu štátu ( tzv. zodpovednosť za výsledok ) . Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46

ods. 3 ústavy ( " Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu , iného
štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom" ).

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom máten,komubola takýmpostupomspôsobenáškoda. Škodousapritom rozumiemajetková

ujma , ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe , je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,

bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať
za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom.

Tedapostupom, ktorýbybolzhľadiskazmenšeniamajetkunavrhovateľarozhodujúcimt.j.akbynedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.Pretože súd dospel k názoru, že na strane odporcu konajúceho cestou exekučného súdu nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, vo veci sa ďalej nezaoberal ani výškou majetkovej škody ani
nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený právny základ a to zodpovednosť odporcu za škodu. I s

poukazom na uvedené súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania prednesený právnym zástupcom
navrhovateľa na pojednávaní, keď tento žiadal , aby súd vyčkal do vypracovania znaleckého posudku
ohľadne výšky vzniknutej škody. Súd nevidel dôvod na to, aby sa v konaní zaoberal prípadnou výškou
škody, keď mal za to, že nebola preukázaná existencia zodpovednostných predpokladov pre jej vznik .

K odporcom vnesenej námietke premlčania súd udáva, že nárok navrhovateľa za premlčaný
nepovažuje, keďže od podania žiadosti na vykonanie exekúcie ( 28.4.2010) do podania žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota 3 rokov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu

spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.