Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/111/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612224359
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7612224359.5

Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci Ž. X. V., O..
XX.X.XXXX, Z. V. M. X, F. O.Á. X., P. K. L.. L. V., N. X, F. O.Á. X., P. Ž. B. N. F., R..F.., Z. XXXX/XXX, P.,
P.Á. K. R. M. C. U. E., F..E..D.., F. F. F. XX, Z., K. Ú. X. Ú. O. F. Ž., K. O. D. I. F.R. D., F. F. P. XX, O., v
konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach so mzdy s prísl. takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že dohoda o zrážkach zo mzdy v úverovej zmluve zo dňa 16.10.2009 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným j e n e p l a t n á.

V y s l o v u j e s a, že zmluvná podmienka uvedená v Hlave 6 § 1 ÚVEROVÝCH ZMLUVNÝCH
PODMIENOK SPOLOČNOSTI B. N. F., a. s., v znení „Klient a Spoločnosť sa dohodli tak, že ak sa klient
oneskorí so splácaním úveru, je Spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho
mzdy (ďalej iba „zamestnávateľ“) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej
splátky stanovenej v ÚZ, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a to až
do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so Spoločnosťou dohodli, že pokiaľ klient po
uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a včas plniť svoje záväzky voči
Spoločnosti, mení sa splátkový kalendár úveru, a to tak, že od okamihu, kedy neplní svoje záväzky voči
Spoločnosti riadne a včas, sa klient zaväzuje úver splácať v splátkach vo výške každej splátky rovnajúcej
sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti dohodnutých v ÚZ s tým, že
počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na polovicu. Klient podpisom ÚZ dáva zamestnávateľovi
príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu
mzdy a k jeho uhradeniu na účet Spoločnosti a súčasne Spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým,
že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a Spoločnosť oprávnená prijímať nie len
do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi z oneskorenia sa,
zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z ÚZ. Táto
dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkonu
rozhodnutia nakladá ako so mzdou.“ j e n e p r i j a t e ľ n o u zmluvnou podmienkou.

Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania, pozostávajúce
z trov právneho zastupovania v celkovej výške 468,98 Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 12.12.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.12.2012 domáhal, aby
súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve zo dňa 16.10.2009 uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným je neplatná a žalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania. Zároveň
týmto návrhom sa dožadoval aj nariadenia predbežného opatrenia, na základe ktorého mal súd
žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.10.2009
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a to do právoplatného skončenia veci samej, a tiež uložiť
povinnosť zamestnávateľovi žalobcu Ž.F., M. X, V. XXX XX, C.: XX XXX XXX, zdržať sa vykonávania

zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.10.2009, uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným. Súčasťou žaloby bol aj návrh na prerušenie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm.
a) Ústavy a predloženie veci Ústavnému súdu SR (§ 109 ods. 1 písm. b) OSP) alebo Súdnemu dvoru
EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 115, 2008 „ZFEU“) a čl. 19 ods. 3 písm.
b) Zmluvy o Európskej únii (§ 109 ods. 1 písm. c) OSP).

Žalobca tento svoj návrh vo veci samej odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli úverový právny
úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov žalobcovi. Ide o formulárovú
typovú spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca považuje zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska
za najmenej z časti za neudržateľnú. Vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že
platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a
ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (priam nečitateľné drobné
písmo v úverových zmluvných podmienkach, neprijateľná rozhodcovská doložka, celý rad viazaných
zmlúv, ako je klasický úver, úverová karta, revolving, poistenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.).
Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj
Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu o
vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by
uložilo žalobcovi povinnosť plniť, vykonávajú sa žalobcovi zrážky zo mzdy a žalobca nemá možnosť ich
priamo zastaviť. Zamestnávateľ žalobcu je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu
na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia
súdom. Žiadosť veriteľa zamestnávateľovi žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobca preukazuje
listom zo dňa 7.7.2010. Žalobca tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy
a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje žalobca za
rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej
veci neplatný (§39 Občianskeho zákonníka). Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú
postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť
a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad
majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšku pohľadávky a jej
príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu nepotrebuje súdne rozhodnutie.
Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a
to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými
ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej
únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho
dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície. V
ďalšej časti odôvodnenia žalobca poukázal na viacero rozhodnutí Súdneho dvora EÚ , v ktorých Súdny
dvor zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex
offo ochrany. Podľa odôvodnenia žalobného návrhu inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a
jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor,
pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej
inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ
zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným
poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v
rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť
obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku. (bod 50 uznesenia Súdneho dvora
EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti M.). Žalobca tiež komparatívne poukázal na rakúsku právnu úpravu,
ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy, a slovenskú právnu úpravu, ktorá podľa
neho neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani jeho zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt
veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo
mzdy a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je
delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci. Ani v prípade
upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne
nevyzve zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku
pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Žalobca v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť
zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu
dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v
Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok žalobcu v podobe jeho mzdy aj na plnenia
z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho

posúdenia nezávislým súdom. Podľa žaloby žalobca má podľa § 80 písm.c/ O.s.p. naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy
žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v
spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo by
základu právnej otázky , čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo
91/2006). Naliehavý právny záujem vyplýva aj z ust. § 153 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní zo
dňa 1.2.2013, doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.2.2013, v ktorom vzniesol námietku premlčania
nároku žalobcu na určenie neplatnosti právneho úkonu zo dňa 16.10.2009 v zmysle ustanovenia §
101 Občianskeho zákonníka, keďže je objektívne zrejmé, že žalobca si mohol a mal predmetný nárok
uplatniť touto cestou podstatne skôr ako až po uplynutí troch rokov a dvoch mesiacov odo dňa uzavretia
z jeho strany v súčasnosti „intenzívne“ napádanej časti zmluvy v otázke dojednanej dohody o zrážkach
zo mzdy. Žalobca v odôvodnení svojho návrhu bez relevantného opisu okolností za akých došlo k
uzatvoreniu úverovej zmluvy hneď úvodom konštatuje, že predmetnú zmluvu považuje za problematickú
a z eurokonformného hľadiska za neudržateľnú, avšak neuvádza ani jednu konkrétnu skutkovú okolnosť,
na základe ktorej dospel k týmto záverom. Ničím nepodložené všeobecné tvrdenia navrhovateľa týkajúce
sa neprijateľnosti bližšie nešpecifikovaného okruhu resp. výpočtu zmluvných podmienok a ustanovení
v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona len do značnej miery dokresľujú
nepodstatnosť štylizovanej argumentácie. Z konania žalobcu je zrejmé, že s poskytnutým úverom
bol spokojný, v r. 2010 sa však dostal do omeškania s úhradou jednotlivých splátok, to znamená,
že svoju povinnosť si neplnil riadne ani počas obdobia prvého roku trvania úverového vzťahu, kedy
pravdepodobne nebol ochotný plniť ďalej svoje záväzky, čo malo za následok pristúpenie ku kroku zrážok
zo mzdy, následne účelovo začal hľadať dôvody na podanie tohto návrhu. Žalovaný preto podanú žalobu
vníma ako účelový krok žalobcu v snahe odviesť pozornosť od hlavného problému na jeho strane, ktorým
je platenie záväzkov, to znamená, že žalobca opomína jednu z elementárnych právnych zásad a to
zásadu pacta sunt servanda. Žalobca objektívne sám navodzuje nerovnováhu v danom právnom vzťahu
z predmetnej úverovej zmluvy, keď sa sústreďuje len na všeobecné konštatovania k výkladu zmluvných
podmienok v neprospech žalovaného ako veriteľa bez toho, aby na druhej strane dodržoval dohodnuté
pravidlá zmluvného vzťahu s evidentným cieľom vyhnúť sa povinnostiam dlžníka splácať poskytnutý
úver. Žalovaný poukázal na platnú a účinnú právnu úpravu inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov v zmysle ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Pre túto dohodu platia takisto všeobecné
ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.). Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu
zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon pritom výslovne ustanovuje, že
dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri exekúcii. Ak
by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku,
dohoda by v tej časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1 OZ). Pri exekúcii zrážkami
zo mzdy treba aplikovať úpravu obsiahnutú v Exekučnom poriadku (§ 66 a nasl. EP). Veriteľ nadobúda
voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zo
mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka
a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Je teda zrejmé, že žalovaný
v danom prípade postupoval a postupuje výslovne v súlade s ustanovenými podmienkami zákona a zo
strany žalobcu sa jedná výlučne o účelové tvrdenia nemajúce žiadnu oporu v zákone, pričom dokonca
sám žalobca rozporuje svoje vlastné tvrdenia keď uvádza, že zamestnávateľ žalobcu, ako platiteľ mzdy
je povinný zo zákona vykonávať zrážky zo mzdy, v okamihu predloženia príslušnej dohody zo strany
veriteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy je bežným mechanizmom na zabezpečenie záväzkov typicky
využívaných najmä v bankovom sektore, pri zabezpečovaní peňažných záväzkov z úveru a pôžičiek.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka obsiahnuté v ustanovení § 551 aprobujú uzatvorenie dohody o
zrážkach zo mzdy a u iných príjmov už pri vzniku záväzku a nie až pri vzniku dlhu, pričom podmieňujú
platnosť takejto dohody skutočnosťou, že takto dohodnuté zrážky nesmú byť vyššie ako by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia. Možno preto objektívne konštatovať, že samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy v
uvedenom znení obsiahnutom v predložených ÚZP nemožno považovať za neplatnú, resp. neprijateľnú.
Z pohľadu jej uzatvorenia ako súčasti spotrebiteľskej zmluvy je z hľadiska neprijateľnosti tejto podmienky
v spotrebiteľskej zmluve potrebné skúmať: a) či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá je enumerovaná v znení ustanovenia § 53 ods. 4 pís. a) až r) Občianskeho zákonníka, prípadne s
ohľadom na eurokonformný výklad národného práva v prílohe so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, alebo b) či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve v zmysle tzv. generálnej klauzuly uvedenej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

t.j. či takéto ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Možno konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť ustanovení
spotrebiteľskej zmluvy, ktorých znenie spotrebiteľ individuálne vopred nedohaduje, nebola a ani nie je
výslovne považovaná za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Postavenie poskytovateľa
úveru voči dlžníkovi v úverovom vzťahu je značne nevýhodnejšie, práve s ohľadom na skutočnosť, že
on plní vopred, pričom dlžník plní spravidla v splátkach počas dlhšieho časového obdobia. Na základe
vyššie uvedeného nemožno preto žiadnym spôsobom skonštatovať, že dohodnutie dohody o zrážkach
zo mzdy by bolo spôsobením značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. V
danej súvislosti podľa názoru žalovaného u žalobcu aktuálne absentuje i naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti napádanej dohody o zrážkach zo Podľa názoru žalovaného a ako mimochodom
vyplýva i zo samotného návrhu žalobcu, tento je objektívne určovacou žalobou s poukazom na ust. §
80 písm. c) O.s.p., kedy má súd povinnosť vždy skúmať tú skutočnosť, či je daný naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, v danom prípade neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy alebo
neprijateľnosti jednotlivých podmienok obsiahnutých v ÚP. V tejto súvislosti preto treba poukázať na
nasledovné skutočnosti, a síce, že žalobca sám konštatuje, resp. nerozporuje podmienky, ktoré boli
pri uzatváraní úverovej zmluvy, že by ich považoval v rozhodnom období za neprimerané, že žalobcu
nikto do predmetného úverového vzťahu nenútil, pričom tento ho pri plnej spôsobilosti na právne úkony
akceptoval, čerpal prostriedky a doposiaľ ich vedome nesplatil, že žalobca bol v priamom kontakte s
pracovníkmi žalovaného, ktorí mu podrobne vysvetlili, za akých finančných podmienok bude realizovaný
úverový vzťah, aké budú príslušné úroky, prípadne ďalšie súvisiace poplatky a že žalobca dôvodne
a prípadnými dôkazmi nerozporuje ani sú skutočnosť, že by si v súčasnosti nebol vedomý svojho
existujúceho záväzku voči žalovanému. Z priloženej karty zamestnávateľa žalobcu, ktorej obsahom je
rozpis vykonaných zrážok zo mzdy, vyplýva, že žalobcovi boli v období od augusta 2010 do októbra 2012
(t.j. za 27 kalendárnych mesiacov) vykonané zo strany zamestnávateľa zrážky v celkovej sume 3.720,87
Eur čo znamená, že ku dňu podania návrhu k súdu došlo zo strany žalobcu k splateniu len cca. 60 %
istiny poskytnutého úveru, nehovoriac už o príslušne dojednaných úrokoch, prislúchajúcich tejto istine.
K uzavretiu zmluvného vzťahu žalobcu nikto nenútil. Sám konštatoval, resp. nenamietal v rozhodnom
období, že by podmienky ohľadne úverovej zmluvy považoval za neprimerané. Znenie zmluvy začal
namietať až keď sa pravdepodobne dostal do finančnej tiesne, ktorá sama o sebe rozhodne nie je
dôvodom pre neplatnosť zmluvy. Za vznik zmluvného vzťahu je preto zodpovedný aj samotný žalobca.
Je zrejmé, že predmetne dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy sa objektívne neprieči dobrým mravom
a svojim účelom resp. obsahom neodporuje platnej a účinnej zákonnej úprave, pričom obsahuje všetky
náležitosti predpokladané zo strany príslušnej právnej úpravy účinnej v dobe jej uzavretia.

Tunajší súd uznesením sp.zn. 16C/111/2012-20 zo dňa 20.12.2012 nariadil predbežné opatrenie, ktorým
rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.10.2009
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a to do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy, a tiež že zamestnávateľ žalobcu je povinný zdržať sa vykonávania zrážok
zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.10.2009, uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným.

Zároveň tunajší súd uznesením sp.zn. 16C/111/2012-42 zo dňa 18.4.2013 návrh žalobcu na prerušenie
konania za účelom predloženia veci Ústavnému súdu SR podľa § 109 ods. 1 pís. b) O.s.p. a tiež jeho
návrh prerušenie konania za účelom predloženia veci Súdnemu dvoru EÚ, podľa článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie a článku 19, ods. 3 pís. b) zmluvy o Európskej únii na rozhodnutie o predbežnej
otázke v zmysle § 109 ods. 1 pís. c) O.s.p. zamietol.

Súd vo veci vykonal výsluch žalobcu a umožnil na pojednávaní sa vyjadriť aj vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalobcu ako ja právnemu zástupcovi žalovaného .

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným uzatvoril len jednu úverovú zmluvu a to v októbri
2009 v predajni Z. X. P.. Uzatváral ju preto, lebo potreboval prostriedky na živobytie a aj na splatenie
úverov. Reagoval na ponuky, ktoré v tom čase bežali a letáky, ktoré boli v ponuke. Vedel, že žalovaný
má vytvorené osobitné pracovisko v Z. vedľa predajne s elektronikou, kde sa aj dostavil. V ten deň,
keď sa tam dostavil, ho len oboznámili s tým, aké veci a doklady potrebuje k uzavretiu zmluvy a
následne na samotné uzavretie zmluvy sa dostavil až na druhý deň. Oznámili mu, že k uzavretiu tejto
zmluvy potrebuje len občiansky preukaz. Či vtedy žiadali odo neho aj potvrdenie o príjme, to si už
nepamätal. V ten deň, kedy sa bol oboznámiť s podmienkami uzavretia zmluvy, neboli mu predložené

nijaké písomné návrhy, prípadne iné písomné doklady, len na druhý deň, keď sa opätovne dostavil
k uvedenému pracovisku, mu oznámili schválenie úver, vo výške 6.000,-- Eur a bola mu predložená
zmluva na podpis. Podpisovanie zmluvy prebiehalo tak, že si predmetný návrh zmluvy zobral, chce si
ho prečítať, ale zo strany dotyčnej pani, ktorá to tam riadila, mu bolo oznámené, že na to nie je čas a
že to má podpísať. Je pravda, že v tom čase tam bola kopa ľudí. Predmetnú úverovú zmluvu si teda
pred jej podpísaním nečítal. Následne dodatočne tiež zistil, že v zmluve mal zaškrtnuté 10,-- Eurové
poistenie pre prípad straty zamestnania alebo práceneschopnosti, namiesto 5,-- Eurového, ktoré žiadal.
V čase uzatvárania predmetnej úverovej zmluvy nebol nijakým spôsobom oboznámený o tom, že so
žalovaným zároveň uzatvára dohodu o zrážkach zo mzdy. Rovnako tak pri podpise uvedenej zmluvy
obchodná zástupkyňa žalovaného neskúmala u neho , aká suma prostriedkov mu zostane na živobytie
po úhrade splátky úveru. Pýtala sa len na to, koľko platí nájomné za byt. Obchodná zástupkyňa pri
rozhovore s ním spomenula, že výška splátky, by mohla byť 137,-- Eur a nejaké drobné, tiež sa spomínala
periodicitu splátok, že ide o mesačné splátky. Či bol spomenutý konkrétny deň, v tom ktorom mesiaci,
kedy má splátku splatiť to si už nepamätal. Zmluva po jeho príchode na pracovisko žalovaného však už
bola vypísaná, a teda ju obchodná zástupkyňa pred ním nevypisovala. Na druhej strane však žalobca
potvrdil, že v čase, kedy podpisoval predmetnú úverovú zmluvu dňa 16.10.2009, nebol pozbavený v
spôsobilosti na právne úkony, a ani nebola nijakým spôsobom obmedzená jeho spôsobilosť k právnym
úkonom. Do podpísania uvedenej zmluvy ho nikto nenútil. V čase jej podpísania jej znenie nepoznal,
potreboval však peniaze a preto ju podpísal. Pripustil, že bežne nepodpisuje zmluvy v prípade, že sa
neoboznámi s ich obsahom. V čase podpísania uvedenej úverovej zmluvy sa s nikým o nej neradil.
A je tiež pravda že priamo pred podpísaním zmluvy nepožiadal o návrh tejto zmluvy a jej podmienok
na preštudovanie. Po podpise zmluvy mu bolo oznámené, že peniaze mu budú poukázané dodatočne
na bankový účet, kam mu aj skutočne prišla čiastka vo výške 6.000,-- Eur, niekedy okolo 20.10.2009.
Tiež mu došlo od žalovaného aj 84 poštových poukážok na splácanie predmetného úveru. Prvú splátku
zaplatil, potom mal nejaké problémy, a platil aj nejakú pokutu. Zo strany žalovaného mu boli doručované
výzvy na úhradu rôznych súm. Prvá mohla byť na 180,-- Eur, druhá na niečo cez 200,-- Eur a tretia
čo ho prekvapilo na nižšiu sumu, na 190,-- Eur. V akom období kedy konkrétne po uzavretí úverovej
zmluvy, mu tieto výzvy došli, to si nepamätal. Snažil sa však aj telefonicky informovať u žalovaného
a to na tel. čísle v Piešťanoch, akú výšku istiny im dlhuje, no to mu však oznámené nebolo, a pani,
ktorá s ním komunikovala a hovorila česky mu tvrdila, že má uhradiť sumy vo výzvach a až potom
mu budú podávať ďalšie informácie. Keďže predmetný úver nesplácal, následne mu došla zrážka zo
mzdy a to niekedy v r. 2010. Zo strany žalovaného voči nemu nebolo vedené nijaké súdne konanie
na vymoženie predmetných dlžných súm splátok úveru a zo strany jeho zamestnávateľa mu posledná
zrážka zo mzdy bola vykonaná dňa 12.12.2012. Za obdobie od 12.12.2012 doteraz nerealizoval nijaké
úhrady žalovanému na predmetný dlh, a to preto, lebo začal tento súdny spor o neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy a tiež preto, lebo stále nevie, akú výšku istiny má žalovanému splatiť. Potvrdil však,
že celkovo na základe úverovej zmluvy čerpal finančné prostriedky vo výške 6.000,-- Eur a pripustil, že
ide o istinu úveru. Podľa jeho vlastného vyjadrenia žalovanému má splatil niečo cez 4.000,-- Eur, presnú
sumu však uviesť nevedel a tiež potvrdil, že zatiaľ žalovanému nesplatil ani celú sumu poskytnutej istiny.
Tiež uviedol, že nevedel o tom, že môžu prísť zrážky zo mzdy, a to mu následne urobilo škrt cez rozpočet,
lebo nemal z čoho žiť. V čase od dňa podpisu predmetnej úverovej zmluvy, do dňa začatia vykonávania
zrážok zo mzdy mal ešte nejaké zrážky od spoločnosti Pohotovosť. O zrážkach pre žalovaného sa
dozvedel pri výplaty mzdy, kedy mu táto bola vyplatená v nižšej výške, a následne keď volal do učtárne,
tak ho oboznámili s prípisom od žalovaného. Potvrdil, že tieto zrážky zo mzdy mu boli vykonávané vo
tej istej výške, ako bola výška splátky úveru.

Vedľajší účastník na strane žalobcu vo svojej výpovedi uskutočnenej cestou svojho štatutára uviedol,
že v danom prípade u žalobcu došlo k hrubému porušeniu vyváženosti práv a povinností v neprospech
spotrebiteľa a tiež že bola hrubo porušená odborná starostlivosť o spotrebiteľa, boli použité nekalé
praktiky a neprijateľné podmienky, ktoré odporujú dobrým mravom. Poukázal na obsah výzvy Európskej
komisie „ Porušenie č. 2012/4165“, ktorá práve poukazuje na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo
mzdy odporuje Európskej úprave na ochranu spotrebiteľa, a teda odporuje právu Európskej únie.
Hlavným dôvodom je postih majetku spotrebiteľa s obídením sudcu, a tak sa obíde súdna kontrola
ex offo, t.j. z úradnej moci. Tiež poukázal na netransparentnosť dohody o zrážkach zo mzdy a to
z dôvodu miniatúrneho písma. Inkomporačná (vkladajúca) položka v úverovej zmluve, je uvedená
menším písmom, ako sú hlavné náležitosti úverovej zmluvy, a tak je a bolo aj veľké riziko, že
spotrebiteľ podcení drobné písmo, ako menej závažné, resp. podstatné. v tejto súvislosti poukázal aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo/245/2010, a konkrétne na stranu 8 uvedeného

rozhodnutia, podľa ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť písomná a túto podmienku, nenapĺňajú
Všeobecné zmluvné podmienky, pokiaľ nie sú podpísané zmluvnými stranami.

Právny zástupca žalovaného poukázal na tú skutočnosť, že žalobca do dnešného dňa žalovanému
nesplatil ani celú istinu, takže vzhľadom na tieto okolnosti, je potrebné vnímať ním podanú žalobu za
predčasnú, a táto by prichádzala úvahy, keby celá istina už bola splatená a žalobca by namietal prípade
úroky istiny, alebo jej ďalšie príslušenstvo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom písomných podaní
účastníkov, resp. ich právnych zástupcov , oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým
s úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.10.2009 , s Úverovými zmluvnými podmienkami
spoločnosti B. N. F., R..F.., s formulárom o zmluvných podmienkach, s výzvou žalovaného adresovanou
ŽSR na výplatu zrážok zo mzdy, s prehľad zrážok zo mzdy žalobcu zo obdobie rokov 2010-2012
s prípisom Európskej komisie „ Výzva -porušenie č. 2012/4165 „adresovanej Stálemu zastupiteľstvu
Slovenskej republiky pri Európskej únii zo dňa 25.4.2013, s rozsudkami iných súdov predloženými
sporovými stranami v konaní , ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový
stav :

Dňa 16.10.2009 žalobca uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. 3910056912. Podľa tejto úverovej
zmluvy mu bol poskytnutý úver v celkovej výške 6.000,-- Eur s mesačnou splátkou 137,81 Eur, ktorý
mal žalobca žalovanému splatiť v 84-roch splátkach, pričom medzi stranami bola dojednaná ročná
úroková sadzba vo výške 17,86 % a ročná percentuálna miera nákladov vo výške 19,6 %. Priemerná
hodnota RPMN bola stanovená na 17,46 % a bol dojedaný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške
1,99 Eura. Celkové náklady žalobcu ako spotrebiteľa na poskytnutý úver tak mali predstavovať čiastku
4.593,24 Eur. V zmysle obsahu tejto úverovej zmluvy, jej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové podmienky
Spoločnosti B. N. F., R..F.., pričom žalobca ako klient svojim podpisom mal potvrdiť, že je oboznámený
s týmito úverovými podmienkami, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za
dostatočne určité, a že prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Žalobca a žalovaný zároveň
v zmysle obsahu tejto zmluvy jej podpísaním uzatvorili okrem iného aj dohodu o zrážkach zo mzdy,
zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., a to všetko
v rozsahu uvedenom na rube tejto úverovej zmluvy a v úverových podmienkach.

Podľa Hlavy 6 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti B. N. F., R..F.., „Klient a Spoločnosť
sa dohodli tak, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je Spoločnosť oprávnená požadovať, aby
klientovi vykonával platca jeho mzdy (ďalej iba „zamestnávateľ“) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške
dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v ÚZ, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú
platné právne predpisy, a to až do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so Spoločnosťou
dohodli, že pokiaľ klient po uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a
včas plniť svoje záväzky voči Spoločnosti, mení sa splátkový kalendár úveru, a to tak, že od okamihu,
kedy neplní svoje záväzky voči Spoločnosti riadne a včas, sa klient zaväzuje úver splácať v splátkach vo
výške každej splátky rovnajúcej sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti
dohodnutých v ÚZ s tým, že počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na polovicu. Klient podpisom
ÚZ dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho
pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet Spoločnosti a súčasne Spoločnosť
oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a Spoločnosť
oprávnená prijímať nie len do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s
úrokmi z oneskorenia sa, zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných
záväzkov klienta z ÚZ. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy
klienta, s ktorými sa pri výkonu rozhodnutia nakladá ako so mzdou.“

Dňa 13.7.2010 bol zamestnávateľovi žalobcu doručený prípis žalovaného zo dňa 7.7.2010 označený
ako „Výplata zrážok zo mzdy“, ktorým žalovaný zamestnávateľovi žalobcu oznámil, že so žalobcom
dňa 16.10.2009 uzavrel úverovú zmluvu č. 3910056912, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj dohoda
o zrážkach zo mzdy. Zároveň týmto prípisom žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie
zrážok zo mzdy žalobcu a to vo výške dvojnásobku mesačnej splátky, čo činí 275,62 Eur a to za účelom
k úhrade dlžných splátok úveru v celkovej výške 292,82 Eur a tiež k úhrade zostávajúcej neuhradenej
výšky úveru, vrátane príslušenstva, ktorá k 7.7.2010 predstavovala sumu 10 766,38 Eur. Zároveň týmto
prípisom žalovaný upozornil zamestnávateľa žalobcu, že až do chvíle, kým mu nebude oznámený pokyn

k zastaveniu výkonu zrážok zo mzdy, má pokračovať v týchto zrážkach i po uhradení pohľadávky vo
výške 292,82 Eur ako dlžnej sumy splátok úveru, nakoľko žalobca je stále v omeškaní s úhradou
a uvedený zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážku zo mzdy až do úplného uhradenia všetkých
pohľadávok za tohto zamestnanca vyplývajúcich z úverovej zmluvy.

Z predloženého rozpisu zrážok od zamestnávateľa žalobcu vyplynulo, že počnúc mesiacom august 2010
boli žalobcovi vykonávané zrážky vo výške 137,81 Eur mesačne až po mesiac október 2012 na základe
čoho, žalobcovi uvedeným zamestnávateľom v r. 2010 bola zrazená celková suma 689,05 Eur a v r.
2011 celková suma 1653,72 Eur.

Z obsahu prípisu Európskej komisie označeného ako „Výzva - porušenie č. 2012/4165“ adresovaného
Stálemu zastupiteľstvu Slovenskej republiky pri Európskej únii zo dňa 25.4.2013 vyplynulo, že Súdny
dvor Európskych spoločenstiev pri posudzovaní otázok týkajúcich sa dohôd o zrážkach zo mzdy
zdôrazňuje, že slovenské pravidlá dávajú veriteľovi možnosť diktovať sumu dlhu a vymáhať svoje
pohľadávky bez súdneho konania. Na základe všeobecných skúseností tu zjavne existuje veľmi
veľké riziko, že spotrebitelia si neuplatnia svoje práva proaktívnym obrátením sa na súd, keďže
často nepoznajú svoje práva alebo sa obávajú sporového konania a jeho nákladov, následkom
čoho prichádzajú o svoju nehnuteľnosť. Príslušný súd zdôrazňuje, že výkon záložného práva s
využitím dobrovoľnej dražby zasahuje spotrebiteľov veľmi bolestivo. Vzdanie sa mzdových nárokov a
dobrovoľné dražby na základe záložného práva umožňujú obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky
voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd, hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých zmluvných podmienkach opodstatnené.
Pre spotrebiteľov je ťažké dosiahnuť zastavenie takéhoto súkromného vymáhania. Komisia sa preto
na základe dostupných informácií domnieva, že slovenské právne predpisy prostredníctvom takýchto
praktík spotrebiteľom neprimerane sťažujú uplatnenie ich práv, ktoré im dáva smernica 93/13. Sťažujú
im najmä poukázanie na nezáväznú povahu nekalých podmienok, čo je v rozpore so zásadou efektivity.
Tieto možnosti súkromného vymáhania umožňujú obchodníkom obchádzať účinnú justičnú kontrolu zo
strany právnych predpisov o nekalých zmluvných podmienkach, čím smernica 93/13/EHS (a najmä jej
článok 6 ods.1) stráca praktickú účinnosť (effet utile).

Právny zástupca žalovaného v písomnom stanovisku zo dňa 24.6.2013 reagujúc na túto výzvu Európskej
komisie uviedol, že v tejto písomnej výzve sa rieši do značnej miery odlišná skutková i právna situácia,
ktorá nemá opodstatnenie v tomto konaní, keďže z doposiaľ vykonaného dokazovania nebolo ani
len z časti preukázané, že by vzťah medzi účastníkmi konania mal byť založený na či už „nekalých“
podmienkach, resp. mali by byť iným spôsobom porušované zákonné ustanovenia v rámci ochrany
spotrebiteľa. Podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní EÚ sa na účely výkonu právomocí únie inštitúcie prijímajú
nariadenia, smernice, rozhodnutia (ako záväzné akty a odporúčania, či stanoviská (nezáväzné akty).
Výzva Európskej komisie a rovnako ani pripomienky Európskej komisie nemajú príslušnú váhu a ani
nie je ich cieľom vyvolávať priamo záväzné účinky, či už vo vzťahu k príslušnej legislatíve toho, ktorého
štátu, ako ani k rozhodovacej činnosti nezávislého súdnictva. Predložené listinné doklady sú do značnej
miery bezpredmetnými k tomuto konaniu, resp. k meritu veci, ktoré sa prejednáva v tomto konaní a
nemajú žiadnu relevantne smerodajnú hodnotu pre rozhodnutie vo veci samej. Opätovne zdôraznil, že
žalobca si je v súčasnosti neustále vedomý svojho záväzku voči žalovanému, sám uznáva svoj dlh,
je ochotný ho žalovanému bez ďalšieho uhradiť (ako istinu tak i úroky), keď doposiaľ preukázateľne
žalovanému z poskytnutej sumy úveru vo výške 6.000,-- Eur (istiny úveru) splatil sumu vo výške 4.000,--
Eur. Poukázal tiež na to, že žalobca vedome v súčasnosti nespláca vyplatený úver zo strany žalovaného,
bez ďalšieho opodstatneného základu. V prípade vyhovenia návrhu žalobcu a teda určenia riadne a
zákonným spôsobom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy by tak objektívne došlo k poškodeniu práv
na strane žalovaného, čím by ho dostal súd do zjavne nevýhodnej situácie v otázke uplatnenia si svojho
riadneho nároku voči žalobcovi a naopak žalobcu by postavil do tej polohy, kedy by mu preukázateľne
vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie práve voči žalovanému. Takisto vynaložené súdne trovy
žalovaného v prípade núteného uplatnenia si pohľadávky voči žalobcovi súdnou cestou by zaťažili osobu
žalobcu omnoho závažnejším spôsobom, ako by tomu bolo v prípade, že by došlo k splateniu celej
výšky dlhu mimosúdne. Žalovaný si uplatňoval po celý čas zrážky zo mzdy len vo výške dohodnutej
mesačnej splátky, ktorú mal inak žalobca uhrádzať v zmysle dojednanej úverovej zmluvy a žiadnym iným
spôsobom nadmerne, či svojvoľne nezaťažoval majetok žalobcu. Opätovne poukázal na ním vznesenú
námietku premlčania v tomto konaní.

Vedľajší účastník na strane žalobcu v písomnom stanovisku označil námietku premlčania za rozpornú
s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-473/00. Nesúhlasil s názorom, že žalovaný bude poškodený, ak
sa nevykonajú zrážky zo mzdy, nakoľko má iné možnosti, ako si uplatniť svoje právo, napr. zrážkami
v exekučnom konaní. To by však musel absolvovať súdny proces, v ktorom by sa žiadalo očistiť
pohľadávku od neprijateľných zmluvných podmienok.

Podľa písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11.7.2013 žalovaný interpretuje výzvu
Európskej komisie nesprávne. Podľa neho Slovenská republika bola povinná prevziať uvedenú smernicu
do vnútroštátneho práva k dosiahnutiu plného účinku smernice. Keďže doposiaľ sa objavuje množstvo
prípadov nedostatočnej ochrany spotrebiteľa zo strany súdov a orgánov, tak Európska komisia dospela
k záveru, že svojimi predpismi a ich uplatňovaním zo strany súdov a orgánov, Slovensko nesplnilo svoje
povinnosti. Poukázal tiež na to, že o otázke neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských
veciach už rozhodovala Komisia pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých
obchodných praktík predávajúcich zriadená pri Ministerstve spravodlivosti SR, kde vo svojom stanovisku
zo dňa 21.1.2011, v bode 9 určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ spôsobuje hrubú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a teda je v rozpore s § 53 ods. 1 OZ a ide o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskom vzťahu.

Z písomného záznamu Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých
obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 o
uskutočnení prerokovania zmluvných podmienok dňa 8.12.2010 vo veci posudzovania zmluvných
podmienok dojednaných dodávateľom V., s.r.o, vyplynulo, že v bode 9 uvedeného záznamu komisia
konštatuje, že zabezpečenie záväzku dlžníka a spoludlžníka zo zmluvy o úvere osobitnou dohodou o
zrážkach zo mzdy § 551 OZ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Podľa odôvodnenia uvedenej komisie uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzavrieť dohodu o
zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej
autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany
dodávateľa.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými
sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 písm. a. / zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy č. 3910056912, (ďalej len ako
„ zák.č. 258/2001 Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b. / zák. č. 258/2001 Z.z, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zák.č. 568/2007 Z.z.
účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zák.č. 568/2007
Z.z. účinnom od 1.1.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zák.č. 568/2007 Z.z.
účinnom od 1.1.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zák.č. 568/2007 Z.z.
účinnom od 1.1.2008 a v zmysle zák.č. 379/2008 Z.z. účinnom od 1.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zák.č. 575/2009
Z.z. účinného od 1.3.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 879l Občianskeho zákonníka v znení zák.č. 575/2009 Z.z. účinného od 1.3.2010, ustanoveniami
tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010; vznik týchto právnych vzťahov,
ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zák.č. 575/2009 Z.z.
účinného od 1.3.2010, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zák.č. 575/2009
Z.z. účinného od 1.3.2010, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zák.č. 575/2009 Z.z.
účinného od 1.3.2010, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zák.č. 575/2009 Z.z.
účinného od 1.3.2010, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zák.č. 575/2009
Z.z. účinného od 1.3.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 53a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zák.č. 575/2009
Z.z. účinného od 1.3.2010, ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky,
dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v zmysle zák.č. 575/2009
Z.z. účinného od 1.3.2010, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a,
140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka , nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných
knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. , súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,
iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je odôvodnený .

Predovšetkým nebolo pochýb a to ani medzi účastníkmi , že vzťah založený úverovou zmluvou č.
3910056912 medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľskoprávnym a teda že uvedená
zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícii jednak § 53 ods. 1 a násl.
Občianskeho zákonníka a jednak aj v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
platného sa účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto
vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu
spotrebiteľa.

Následne po tomto zadefinovaní charakteru vzťahov medzi sporovými stranami, keďže predmetom
konania bolo určenie neplatnosti právneho úkonu. t.j. dohody o zrážkach zo mzdy, súd musel ďalej
skúmať existenciu naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti takéhoto úkonu v zmysle § 80
O.s.p. . Podľa žalobcu naliehavý právny záujem je v tejto veci daní , pretože deklarovaním neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného
zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach, čím sa vyrieši (ne)prípustnosť Dohody
o zrážkach zo mzdy čo by základu právnej otázky. Podľa žalovaného žalobca takýto naliehavý právny
záujem v tomto konaní nepreukázal.

Súd v tejto súvislosti konštatuje, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. nemôže byť
spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 80 písm.
b) O. s. p. ( R 17/72). Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. je preventívneho charakteru a
má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom
vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia
žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu,
takže jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi jeho
účastníkmi. ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 137/96). V danom prípade je nepochybné,
že na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy došlo k realizácii plnení v prospech žalovaného.
Súd dospel k záveru, že práve touto určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobca
nachádza, pretože len súdom deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne
žalobca argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho
mzdy, ku ktorým na jej základe už došlo, a tým zároveň predišiel nutnosti vyvolania ďalšieho súdneho
sporu na vrátenie plnení, ktoré si žalovaný cestou tohto inštitútu vymohol od žalobcu. Navyše určovanie
neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posudzovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky, za
ktorú žalobca túto dohodu považuje. Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže ísť nad rámec žalobného
návrhu zároveň určiť neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky. V prípade týchto určení naliehavý
právny záujem vyplýva priamo zo zákona , nakoľko týmto určením sa napĺňajú ciele smernice zabrániť
neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Takýto záver zaujal samotný zákonodarca vo
svojej dôvodovej správe k zákonu č. 575/2009 Z.z., ktorým sa novelizoval jednak Občiansky zákonník
a jednak Občiansky súdny poriadok. Súd preto ustálil, že v danom prípade je daný naliehavý právny
záujem na určení či predmetná dohody o zrážkach zo mzdy je resp. nie je neplatná.

Žalovaný v tomto konaní zároveň vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na určenie neplatnosti
právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy) zo dňa 19.10.2009 v zmysle ustanovenia § 101
Občianskeho zákonníka, keďže je objektívne zrejmým , že žalobca si mohol a mal predmetný nárok
uplatniť touto cestou podstatne skôr ako až po uplynutí troch rokov a dvoch mesiacov ( t.j. k 13.12.2012 ,
teda ku dňu podania žaloby na sude ). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že premlčanie je uplynutie
času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané,
v dôsledku čoho povinný subjekt môže vzniesť námietku premlčania. Námietka premlčania má za
následok, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Premlčujú sa zásadne všetky majetkové
práva pričom nie je rozhodujúce, či tieto práva sú obsahovou súčasťou majetko-právnych alebo
osobnomajetkových vzťahov. K majetkovým vzťahom, práva z ktorých sa premlčujú, nepatria len
pohľadávky z týchto vzťahov vznikajúce, ale aj práva s týmito vzťahmi úzko súvisiace, akými sú práva
vzniknuté z porušenia právnej (zmluvnej) povinnosti, zo zodpovednosti za vady, z omeškania dlžníka a
pod. Právo podliehajúce režimu premlčania je aj odstúpenie od zmluvy, vyplývajúce zo zákona alebo
z dohody účastníkov. Tento záver vyplýva z povahy tohto práva. Za takéto právo však podľa názoru
súdu nemožno považovať právo účastníka domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu, tak ako
sa to domnieva žalovaný, pretože tento nárok na určenie neplatnosti právneho úkonu nemá charakter
majetkového práva . V prípade deklarovania dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej podmienky a
poťažne z toho vyvodzovanie neplatnosti tejto dohody ide o posudzovanie absolútnej neplatnosti tohto
právneho úkonu v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, na ktorú pokiaľ sa preukáže musí
súd prihliadať z úradnej moci. O prípadnom premlčaní práva domáhať sa neplatnosti právneho úkonu ,
tak ako to namietal žalovaný, by sa dalo uvažovať len v prípadoch tzv. relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, čo však nie je táto situácia, keďže možnosť namietať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy
nie je uvedená v enumeratívnom výpočte právnych úkonov v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, vo
vzťahu ku ktorým je možné takejto relatívnej neplatnosti sa domáhať. Vzhľadom na uvedené preto súd
na námietku premlčania vznesenú žalovaným nemohol prihliadať a napokon ani neprihliadal.

Pokiaľ ide o samotné meritum tohto sporu a síce vyslovenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
dojednanej medzi sporovými stranami k tomu súd uvádza nasledovné. Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od
1.4.2004 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa
je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli
dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej
zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často

pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich
obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu.
Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového
vzťahu -spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom
na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, a pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia
a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej spotrebiteľsko-právnej úpravy je teda snaha
cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle zmluvných strán.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v
Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná.
Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv
ako dodávateľ.

Niet pochýb o tom, že Úverové zmluvné podmienky spoločnosti B. N. F., R..F.., ktoré majú tvoriť súčasť
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.10.2009 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a v
ktorých je inkorporovaná aj sporná dohoda o zrážkach zo mzdy , vzhľadom na ich formulárové znenie
nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol
prípadne ovplyvniť. (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto tieto ustanovenia vrátane spomínanej
Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v hlave 6 § 1 uvedených úverových podmienok nesmú
spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To vyššie uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je v týchto podmienkach naformulovaná nespĺňa.
Predovšetkým je treba uviesť, že výpočet neprijateľných podmienok v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka je len príkladný. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovený spotrebiteľských
zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou
aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka okruh týchto podmienok
rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, (§ 53
ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka), obmedzujú spotrebiteľovi prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
mala niesť iná zmluvná strana, (§ 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka) a ktoré oprávňujú
dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo
zmluvu vykladať iba dodávateľovi, (§ 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka). Práve uvedená
Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže jej
púhym predložením zamestnávateľovi žalobcu a oznámením výšky jeho dlhu podľa vlastného uváženia
žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby uvedená
žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobcovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Ako
vyplýva zo samotného ujednania v Hlave 6 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti B. N. F.,
a.s., ktoré predstavuje uvedenú Dohodu o zrážkach zo mzdy, zamestnávateľ spotrebiteľa je povinný
tieto splátky a teda zrážky zo mzdy vykonávať v prospech žalovaného ako veriteľa do úplného vrátenia
nie len celého poskytnutého úveru , ale aj do vyplatenia všetkých úrokov, úrokov z oneskorenia sa,
zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov spotrebiteľa z
úverovej zmluvy. Je teda možné, že v rámci takto žalovaným vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj
nároky, ktoré sú sporné ( minimálne v prípade požiadavky na náhrady škôd je to evidentné) a ktorých
spornosť takto je vyňatá zo súdneho prieskumu . Inými slovami sám žalovaný ako dodávateľ meritórne
rozhodne o celkovej výške dlhu žalobcu čo by spotrebiteľa voči nemu, a teda žalovaný ako dodávateľ
rozhoduje o tom, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou, ktorú so žalobcom uzavrel ( § 53
ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka). Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý
nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a žalobca ako spotrebiteľ môže byť vystavený
neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.

V tomto smere je irelevantné, či žalovaný ako dodávateľ si už takéto sporné nároky voči žalobcovi -
spotrebiteľovi uplatnil skrz inštitút tejto dohody o zrážkach zo mzdy, alebo nie, ale podstatné je to, že

mu takto formulovaná dohoda o zrážkach zo mzdy takýto postup umožňuje. Rovnako tak nie je vôbec
relevantné, že výška tej-ktorej zrážky zo mzdy, ktorá sa má vykonávať na základe tejto dohody je v
súlade s platnou právnou úpravou, keďže podstatným v danom prípade je ten fakt , že sumárom týchto
zrážok možno od žalobcu ako spotrebiteľa bez priamej súdnej kontroly vymôcť prípadne aj plnenia ,
ktoré sami o sebe môžu mať charakter neprijateľný zmluvných podmienok, napr. neprimerane vysoké
zmluvné pokuty, poplatky s ktorými nebol žalobca oboznámený, či už priamo v uvedenom ustanovení
deklarované škody , ktorých oprávnenosť takto nie je preskúmaná nezávislým orgánom.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na daný prípad žalobcu, u ktorého žalovaný si prípisom zo dňa
7.7.2010 označeným ako „Výplata zrážok zo mzdy“ titulom uvedenej dojednanej Dohody o zrážkach
zo mzdy uplatnil u jeho zamestnávateľa nárok na zrážky zo mzdy pre sumu 10 766,38 Eur, bez
bližšej špecifikácie z akých zložiek táto suma pozostáva. Pritom len zo samotnej úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 16.10.2009 je zrejmé, že pri bežnom chode veci by celková suma finančných
prostriedkov, ktoré mal žalobca žalovanému vrátiť mala predstavovať čiastku 10.593,24 Eur ( istina
6.000,--Sk + 4.593,24 Eur ako celkové náklady na poskytnutý úver), čo už je rozdiel vo výške 173,14
Eur, a je teda zrejmé že v rámci zrážok zo mzdy sa žalovaný voči žalobcovi domáha už aj čiastok,
ktorých oprávnenosť žalobcovi žiadnym relevantným spôsobom nevysvetlil a nezodkladoval.

Súdu musí teda konštatovať, že tak ako je dohoda o zrážkach zo mzdy formulovaná v Hlave 6 § 1
Úverových zmluvných podmienok spoločnosti B. N. F., a.s.,t.j. žalovaného, umožňuje mu táto obchádzať
účinnú justičnú kontrolu a z toho dôvodu ju súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že vyslovením neplatnosti uvedenej dohody o zrážkach
zo mzdy by sa mal tento dostať do zjavne nevýhodnej situácie v otázke uplatnenia si svojho riadneho
nároku voči žalobcovi, keďže takýmto postupom mu vôbec nie je upreté právo domáhať sa svojho nároku
súdnou cestou pred nestranným súdnym orgánom.

Keďže súd určil, že ujednanie o dohode o zrážkach zo mzdy obsiahnuté v Hlave 6 § 1 Úverových
zmluvných podmienok spoločnosti B. N. F., a.s., je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, následne v
zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. aj bez návrhu výslovne uviedol túto zmluvnú podmienku vo výroku tohto
rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal plný úspech v
spore priznal náhradu trov konania v plnej výške na účet jeho právneho zástupcu. Uvedené trovy
konania predstavovali celkovú sumu 468,98 Eur a pozostávajú z trov právneho zastúpenia v uvedenej
výške, účtovaných podľa § 11 ods. 1 písm. b/, a § 14 účinného do 30.6.2013 a § 13a účinného
od 1.7.2013 vyhl. č. 655/2004 Z.z., keďže žalobca, ktorého zastupoval jeho právny zástupca, bol
spotrebiteľom a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy. Hodnota jedného úkonu právnej
služby tak predstavovala pre rok 2012 sumu 58,69 Eur a pre rok 2013 sumu 60,07 Eur. Na základe
uvedeného súd preto priznal žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu odmenu pozostávajúcu z 2
úkonov právnej služby po 58,69 Eur uskutočnených v roku 2012 , a to prevzatie a príprava právneho
zastúpenia a spísanie a podanie žalobného návrhu, z jedného úkonu právnej služby vo hodnote 29,35
Eur uskutočneného v roku 2012- spísanie a podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ( úkon
počítaný vo výške 1 zo sumy 58,69 Eur v zmysle § 14 ods. 3 písm. a./ cit. vyhl. v znení platnom a
účinnom do 30.6.2013), z troch úkonov právnej služby uskutočnených v roku 2013 v hodnote 60,07
Eur , a to za účasť na pojednávaní dňa 7.6.2013 ( úkon počítaný v zmysle § 14 ods. 1 písm. c./ cit.
vyhl. v znení platnom a účinnom do 30.6.2013), za účasť na pojednávaní dňa 3.9.2013 a za spísanie
a podanie písomného vyjadrenia dňa 15.7.2013( úkon počítaný v zmysle § 13a ods. 1 písm.c./ resp. d./
cit. vyhl. v znení platnom a účinnom od 1.7.2013), z jedného úkonu právnej služby v hodnote 40,05 Eur
uskutočneného v roku 2013- porada právneho zástupcu so žalobcom dňa 6.6.2013 v trvaní dlhšom ako
jedná hodina - osvedčené „ Potvrdením o konaní porady s klientom“ zo dňa 6.6.2013 ( úkon počítaný
vo výške 2/3 zo sumy 60,07 Eur v zmysle § 14 ods. 2 písm. a./ cit. vyhl. v znení platnom a účinnom
do 30.6.2013), z jedného úkonu právnej služby v hodnote 40,05 Eur uskutočneného v roku 2013 -
porada právneho zástupcu so žalobcom dňa 2.9.2013 v trvaní dlhšom ako jedná hodina - osvedčené
„ Potvrdením o konaní porady s klientom“ zo dňa 2.9.2013 ( úkon v zmysle § 13a ods. 1 písm. b./ cit.
vyhl. v znení platnom a účinnom od 1.7.2013- žalobca v prípade tohto úkonu mal nárok na úkon v plnej
výške 60,08 Eur , avšak súd tento úkon žalobcovi priznal len vo výške 2/3 zo sumy 60,07 Eur, keďže
v takej to výške si ho žalobca cestou svojho právneho zástupcu uplatnil a súd nemôže prekročiť návrh

žalobcu).K všetkým úkonom právnej služby vykonaným v roku 2012 súd ďalej priznal tiež 3x režijný
paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. vo výške po 7,63 Eur a k úkonom vykonaným v roku 2013 5x po 7,81 Eur.
Celková hodnota úkonov právnych služieb za zastupovanie žalobcu v tomto konaní tak predstavovala
sumu 407,04 Eur a celková suma režijných paušálov v celom tomto sporovom konaní sumu 61,94 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).