Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217622
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312217622.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Andreou Szombathovou- Polákovou, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave Pribinova 25, IČO: 35807598 zast. advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave , Grösslingova 4 proti odporcovi : Slovenská
republika- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky , Bratislava Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal prostredníctvom právneho zástupcu dňa 28.9.2012 návrh, ktorým sa domáhal od

odporcu zaplatenia sumy 125 EUR titulom majetkovej škody a sumy 298,73 EUR titulom nemajetkovej
ujmy , a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v nedodržaní 15-
dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia , pričom súd rozhodol
o tejto žiadosti až dňa 18.11.2010, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda
s omeškaním viac ako 162 dní.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podanom návrhu. Uviedol, že

navrhovateľ namieta nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti súdneho
exekútora v zákonom stanovenej lehote. Na základe toho si navrhovateľ uplatňuje náhradu škody ako
je táto vyčíslená v podanom návrhu a taktiež náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle návrhu. Navrhovateľ
podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu dňa 25.9.2012 , doposiaľ
však neobdržal žiadnu reakciu. Na preukázanie výšky majetkovej škody zadal navrhovateľ spracovanie
znaleckého posudku, a to znaleckému ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave, a žiadal súd, aby
vyčkal na spracovanie tohto posudku.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil a súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP vec prejednal v neprítomnosti
odporcu.

Odporca v písomnom podaní z 25.7.2013 navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť. Poukázal na to, že
návrh je zmätočný , keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukázal na konkrétne dôkazy , žiadne

dôkazy však sám nepredložil . Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody . Ďalej uviedol, že návrh
považuje za podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku ,
v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť , na základe čoho odporca nepovažoval nárok za
predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenieexekútora je výraznou prekážkou toho aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie , ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok Od 1.6.2011 15- dňová lehota
na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí . Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom

stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností , ktoré sa
týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na
to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Uviedol ďalej,
že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia,

ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí , ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny
úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii
nezákonného rozhodnutia. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom , žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne a proti tomuto rozhodnutiu je
prípustné odvolanie . Lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
o vydanie poverenia a 15 dňová lehota sa týka len prípadu , keď súd poverí exekútora vykonaním

exekúcie na základe exekučného titulu ( okrem titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného
poriadku ). Ak ho súd nepoverí , 15- dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať , že by to
bol zámer zákonodarcu , keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,návrhunavykonanieexekúcieaexekučnéhotitulu. Vnútroštátnysúdmápovinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku , nekalú povahu rozhodcovskej

doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa , preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy . Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku
na náhradu škody , ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať
len vtedy , ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy , žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy , v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom

konaní , ktorým sa rozhodlo o tom , že sudca sa dopustil previnenia , ktoré má za následok prieťahy
v konaní , príp. v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom
rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti . Odporca namietal i premlčanie nároku a vzniesol
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku , pri ktorom došlo k uplynutiu 15- dňovej lehoty
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom

23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom , kedy boli odporcovi doručené žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku. Navrhovateľ podľa názoru odporcu v prvom rade nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný
základ pre preukázanie toho , čoho sa domáha , a nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky a
vznik ani výšku škody . Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a
bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno tvrdiť , že navrhovateľovi vznikla

škoda postupom okresného súdu . Odporca má za to, že navrhovateľ nepreukázal , že by v namietanom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu , že by mu vznikla nemajetková ujma a majetková
škoda.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to spisom Okresného súdu Levice

sp. zn. 14 Er 655/2010 z neho žiadosťou o udelenie poverenia , návrhom na vykonanie exekúcie ,
exekučným titulom, uznesením o zamietnutí žiadosti exekútora o udelenie poverenia, odvolaním
oprávneného, späťvzatím odvolania, uznesením KS Nitra o zastavení odvolacieho konania, uznesením
o zastavení exekučného konania , s vyjadrením odporcu, potvrdením o predbežnom spracovaní
znaleckého posudku, a dospel k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 14 Er 655/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 5.8.2010 , a to na základe
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie z 9.6.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.

Bratislavasp.zn.SR00600/10.OkresnýsúdLevice rozhodoložiadostisúdnehoexekútora na udelenie
poverenia uznesením č.k. 14 Er 655/2010-15 z 8.10.2010 tak, že žiadosť zamietol. Proti tomuto
rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, ktorý pred rozhodnutím krajského súdu vzal odvolanie späť.
Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15CoE 200/11-41 z 24.8.2011 odvolacie konanie zastavil. Okresný
súd Levice uznesením č. k. 14Er 655/2010-49 z 29.5.2012, právoplatným dňa 26.9.2012 ,exekučné

konanie zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov vzniknutých v predmetnom exekučnom
konaní .Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 125 EUR titulom majetkovej škody a
sumy 298,73 EUR titulom nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ špecifikoval majetkovú škodu ako účelne
vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávok

v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a rozhodnutím o nej. Tieto náklady pozostávajú zo sumy 70 EUR ako náklady na správu
pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému , zo
sumy 40 EUR ako náklady na udržanie a správu informačného systému a zo sumy 15 EUR ako
administratívne náklady. Navrhovateľ sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy , keď márnym uplynutím

času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu
pohľadávky , došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného , strate kontaktu s povinným, k insolventnosti
povinného . Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov . Pri určení jej výšky navrhovateľ vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ÚS SR,
podľa ktorej , pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé , ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 EUR . Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú

náhradu nemajetkovej ujmy sumu 298,73 EUR ( 55 EUR za každý mesiac , pričom exekučný súd bol
podľa jeho udania nečinný v danej veci 162 dní ). Navrhovateľ dňa 25.9.2012 požiadal u odporcu o
predbežné prerokovanie nároku , odporca na toto do podania návrhu na súd nereagoval.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov /ďalej len zákon/ vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods 1 zákona č. 541/2003 Z.z, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone právo na

náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciu

aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný, a preto ho zamietol.K námietke odporcu, že navrhovateľ podal návrh predčasne súd udáva, že navrhovateľ sa na odporcu
obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom podal návrh na súd

skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď návrh bol podaný pred uplynutím 6
mesačnej lehoty, ku dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal
nárok navrhovateľa a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z vyjadrenie
odporcu a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula , teda návrh
už nemožno považovať za predčasne podaný .

Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k rozhodnutiu súdu o žiadosti
na vydanie poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote ako aj preto,
že exekučný súd skúmal opätovne právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup.

Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej
resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda
vznikla. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. bolo v čase podania návrhu na vydanie
poverenia boli exekučnými titulom aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a to podľa § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9

zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných
prieťahov v konaní. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že exekučné konania bolo vedené v čase
účinnosti Exekučného poriadku, kde v § 44 ods. 2 je uvedené, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí

rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená 18.7.2011
a súd rozhodol o tejto žiadosti 29.9.2011, t.j. v lehote 73 dní. Údaj uvedený v návrhu navrhovateľa,
že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelení poverenie s omeškaním viac ako 154 dní je
nepravdivý. Súdďalejudáva,žezosamotnejdikcie§44ods.2Exekučnéhoporiadku vyplýva,že lehota

15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale sa
týka prípadu , keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. S poukazom na uvedené je potom zrejmé,
že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa lehota 15 dní nevzťahovala na rozhodnutie o
žiadosti na udelenie poverenia v predmetnej exekučnej veci, keďže exekučným titulom bolo rozhodnutie
rozhodcovského súdu a i v prípade, že by sa nejednalo o rozhodnutie podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, je

súd toho názoru že zo samotného znenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva to, že lehota
15 dní sa týka prípadu , keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie ( ... , do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, ...)

Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd

SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný
výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase
preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie
primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o
prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné

konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť
postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov , znamenalo by to absurdný záver , keďže
všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať
aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu
v časti istiny, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku , podľa ktorého je exekučný súd
ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Exekučný poriadok označuje
za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánovverejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,
nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení

zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať
rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto
exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v
spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu

ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom
verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho
tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu
ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu,
kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských

veciachjepomernečasté,ževšeobecnýsúdmôžeprvýkrátposkytnúťspotrebiteľovizúradnejpovinnosti
účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.

Ďalej súd uvádza, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky
náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či
je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom
titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania,
pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie

exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa
vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu
exekučnýsúdnevykonávadokazovanie(akoprocesnúčinnosťsúduosobitneupravenúvustanoveniach
§ 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce

nariadeniepojednávaniasmožnosťouúčastioprávnenéhoipovinného)vtejtočastiexekučnéhokonania
neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát
dozvedieťaždoručenímupovedomeniaozačatíexekúcie.Ktakémuprávnemuzáverudospelajnajvyšší
súd SR v uznesení sp. zn. 5 MCdo 11/2012 zo dňa 29.4.2013.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou
udalosťou ) a vznikom škody , d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie ). Zodpovednosť
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako

zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu
resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať , že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom činnosti príslušného
orgánu štátu ( tzv. zodpovednosť za výsledok ) . Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46
ods. 3 ústavy ( " Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu , iného

štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom" ).

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom máten,komubola takýmpostupomspôsobenáškoda. Škodousapritom rozumiemajetková
ujma , ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe , je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení

( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba

v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať
za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom.Tedapostupom, ktorýbybolzhľadiskazmenšeniamajetkunavrhovateľarozhodujúcimt.j.akbynedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Pretože súd dospel k názoru, že na strane odporcu konajúceho cestou exekučného súdu nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, vo veci sa ďalej nezaoberal ani výškou majetkovej škody ani
nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený právny základ a to zodpovednosť odporcu za škodu. I s
poukazom na uvedené súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania prednesený právnym zástupcom
navrhovateľa na pojednávaní, keď tento žiadal , aby súd vyčkal do vypracovania znaleckého posudku

ohľadne výšky vzniknutej škody. Súd nevidel dôvod na to, aby sa v konaní zaoberal prípadnou výškou
škody, keď mal za to, že nebola preukázaná existencia zodpovednostných predpokladov pre vznik
zodpovednosti za ňu.

K odporcom vnesenej námietke premlčania súd udáva, že nárok navrhovateľa za premlčaný
nepovažuje, keďže od podania návrhu na vykonanie exekúcie ( 5.8.2010) do podania žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota 3 rokov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu
spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.