Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, July 22, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813210124
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3813210124.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľky: F.

N., narodená X.X.XXXX, bytom B. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Miroslavom Šedivcom so sídlom
Hodžu 14/1, Prievidza proti odporcovi: M. N., narodený XX.X.XXXX, bytom B. XXX, zastúpený I. N.,
narodenou XX.X.XXXX, bytom B. XXX, o určenie manželského výživného takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky od 22.5.2013 vo výške 150 eur mesačne,
pričom v deň vyhlásenia rozsudku už zročné výživné za obdobie od 22.5.2013 do konca júla 2013 vo
výške340eurjepovinnýpoukázaťnavrhovateľkedotrochdníoddoručeniarozsudkuavýživnézaďalšie
nasledujúce mesiace od augusta 2013 je povinný poukazovať navrhovateľke vždy do konca mesiaca,

ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.
Vzájomný návrh odporcu sa z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania 120,- eur, ktoré je povinný zaplatiť
advokátovi navrhovateľky a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Prievidza súdny poplatok za návrh vo výške 108,-
eur, ktorý je povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho advokáta návrhom doručeným súdu dňa 22.5.2013 proti
odporcovi domáhala určenia manželského výživného vo výške 150,- eur mesačne odo dňa podania

návrhu. Návrh odôvodnila tým, že je nezamestnaná, bez akékoľvek príjmu, pričom odporca dosahuje
príjem vo výške približne 450,- až 500,- eur mesačne, no žiadnym spôsobom jej neprispieva na výživu.
Odporca sa k návrhu vyjadril svojim podaním doručeným súdu dňa 14.6.2013, pričom žiadal návrh
navrhovateľky zamietnuť tvrdiac, že navrhovateľka má dlhodobo nepriznané príjmy, je vlastníčkou
motorového vozidla a ďalších nehnuteľností. Odporca ďalej tvrdil, že medzi účastníkmi dochádza
trvalo k nezhodám, ktoré sú spôsobené povahou navrhovateľky. Z ním tvrdených skutočností dospel
k vzájomnému návrhu, ktorým sa proti navrhovateľke domáhal mesačnej platby vo výške 170,- eur

mesačne, ktorú na pojednávaní špecifikoval ako uplatnenie si nároku na manželské výživné.
Súd vykonal dokazovanie: kópiou sobášneho listu (čl. 4), potvrdením o nezamestnanosti (čl. 5), výpisom
z účtu a údajmi o nákladoch (čl. 6 - 9), výzvou na zaplatenie (čl. 10 - 11), potvrdením o príjme (čl. 17
- 22), výsluchom navrhovateľky a odporcu. Súd nevykonal odporcom navrhnuté dôkazy, a to výsluch
dcéry účastníkov, ktorá bola aj zástupcom odporcu v tomto konaní a výsluchom svedkyne S. G..
Výsluch týchto osôb bol navrhnutý za účelom preukázania tvrdení odporcu o vzájomných nezhodách
účastníkov, materiálneho zabezpečovania už skončeného štúdia detí účastníkov, účasti detí účastníkov

na prácach v domácnosti a starostlivosti navrhovateľky o jej brata, ktorý previedol svoje nehnuteľnosti
na deti účastníkov. Súd tieto dôkazy nevykonal, keďže skutočnosti z nich vyplývajúce neboli v súvise so
skutočnosťami potrebnými na rozhodnutie o návrhu navrhovateľky a o vzájomnom návrhu odporcu. Zvykonaného dokazovanie s ohľadom na to, čo v priebehu konania tvrdili účastníci konania, boli zistené
nasledovné skutočnosti:
Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 31.1.1981, pričom v priebehu trvania manželstva

sa im narodili dve, na ich výživu už viac neodkázané deti v súčasnosti vo veku 32 a 28 rokov, ktoré
obe ukončili vysokoškolské štúdium. Manželstvo účastníkov je dlhodobo poznamenané vzájomných
nezhodami, ktoré vyplývajú z rozdielnych predstáv účastníkov o zabezpečení hospodárenia v spoločnej
domácnosti. V dôsledku týchto nezhôd podal odporca návrh na rozvod manželstva účastníkov.
Majetkové pomery oboch účastníkov sú v dôsledku ich dlhotrvajúceho manželstva v zásade rovnaké,

keďže všetok ich majetok je súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. ich výlučný
majetok bol použitý na ich majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Obaja manželia žijú v rodinnom dome, ktorý je v ich spoluvlastníctve, pričom náklady spojené s užívaním
tohto domu do jesene 2012 hradila navrhovateľka a odporca materiálne zabezpečoval štúdium ich dcéry.
Odjesene2012nákladyspojenésužívanímtohtodomuuhrádzaodporca,pričomtietonákladyzálohovo
predstavujúčiastku260,-eurmesačnenaplyn,voduaelektrinuzvyúčtovanípredchádzajúcichobdobíje

predpoklad,žeúhradavšetkýchnákladovspojenýchsužívanímdomuúčastníkovpriemernepredstavuje
podľa skutočnej spotreby čiastku približne 170,- eur mesačne.
Navrhovateľka pracovala do jesene 2012 na dohodu, pričom dosahovala príjem vo výške 250,- až 300,-
eur mesačne. Od decembra 2012 do konca mája 2013 bola práceneschopná, pričom dosahovala príjem
z nemocenských dávok vo výške približne 180,- eur mesačne. Od júna 2013 je napriek snahe o nájdenie

si nového zamestnania nezamestnaná a bez akékoľvek príjmu. Okrem hradenia základných životných
potrieb - bývania, ošatenia a stravovania má navrhovateľka výdavky spojené s jej zlým zdravotným
stavom, keďže má cukrovku a problémy s chrbticou. Na lieky vynaloží mesačne približne 30,- eur.
Navrhovateľka vlastní podiely na lesných a poľných pozemkoch, z ktorých má príjem vo výške približne
60,- eur ročne. Odporca je zamestnaný, pričom jeho priemerný mesačný príjem predstavuje čiastku

538,93 eur. Na dochádzanie do zamestnania vynaloží čiastku približne 50,- eur mesačne. V priebehu
konania odporca utrpel pracovný úraz, ktorý u svojho zamestnávateľa nenahlásil a je od 20.6.2013
práceneschopný, pričom bude dosahovať príjem z nemocenskej dávky vo výške približne 330,- eur
mesačne, a to až do skončenia svojej práceneschopnosti.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov

túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Účastníci
konania sú manželmi. Navrhovateľka v súčasnosti pre svoju nezamestnanosť, ktorá nebola spôsobená
tým, že by riadne nevyužívala svoje schopnosti a možnosti, nedosahuje žiaden príjem. Odporca je

zamestnaný, pričom dosahuje príjem zo svojho zamestnania po odpočítaní nákladov na dochádzanie do
zamestnania vo výške približne 480,- eur mesačne, pričom jeho súčasná dočasná práceneschopnosť
je nahradzovaná príjmom z nemocenských dávok o výške približne 330,- eur mesačne. Náklady oboch
účastníkov na ich základné potreby sú v dôsledku toho, že žijú v spoločnej domácnosti v zásade
rovnaké, keďže navrhovateľka má rovnakú povinnosť ako odporca prispievať na náklady spojené s

užívaním ich rodinného domu. Skutočnosť, že odporca v súčasnosti hradí všetky náklady spojené s
užívaním rodinného domu nemožno považovať za takú skutočnosť, ktorú by bolo možné považovať
za úplné splnenie si jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, čo platí o to viac, že odporca
platenie nákladov spojených s užívaním domu nechápe ako plnenie si svojej vyživovacej povinnosti,
ale ako fakt, ktorého následkom si mieni uplatňovať svoje nároky voči navrhovateľke. Vychádzajúc z

toho, že navrhovateľka v súčasnosti nedosahuje žiaden príjem, pričom odporca dosahuje príjem zo
mzdy po odpočítaní nákladov na dochádzku do práce vo výške 480,- eur mesačne, ktorý je v súčasnosti
v podstatnej časti nahrádzaný príjmom z nemocenskej dávky vo výške 330,- eur mesačne a plná
náhrada výpadku jeho mzdy bola spôsobená tým, že odporca nenahlásil pracovný úraz, je primerané,
aby odporca prispieval na výživu navrhovateľky vo výške 150,- eur mesačne. Aj po odpočítaní tohto

výživného vo výške 150,- eur mesačne a ním platených nákladov na spoločnú domácnosť vo výške
približne 180,- eur mesačne mu na hradenie jeho základných potrieb zostane v zásade rovnaká čiastka,
akú bude mať navrhovateľka. Takto bude medzi účastníkmi dosiahnutá, v čase rozvratu ich manželstva,a to až do jeho prípadného rozvodu, v zásade rovnaká, no nepochybne nízka životná úroveň určovaná
tým, že odporkyňa bez svojho zavinenia prišla o príjem zo mzdy.
Vo vzťahu k uplatnenému návrhu neboli dôvodné námietky odporcu vychádzajúce z právneho záveru

o tom, že manželským výživným nemá byť dosiahnutá akási mechanická rovnosť, keďže určeným
výživným je navrhovateľke počas trvania manželstva zabezpečený len nevyhnutný príjem na hradenie
je základných životných potrieb. Rovnako neboli dôvodné námietky odporcu súvisiace s jeho tvrdeniami
o tom, že navrhovateľka si návrh podala len účelovo, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
navrhovateľka o prácu prišla v dôsledku objektívnych skutočností a počas obdobia, po ktorý dosahovala

príjem, sa riadne zúčastňovala na hradení nákladov spoločnej domácnosti.
Vzhľadom na to, že súd rozhodoval aj o výživnom za obdobie spred vyhlásenia rozsudku a bolo zistené,
že odporca odo dňa priznania výživného až do rozhodnutia súdu na výživu navrhovateľky inak neprispel,
bola určená aj suma už zročného výživného, a to za obdobie od 22.5.2013 do konca júla 2013, ktorá
predstavuje 340,- eur (pomerná časť výživného za mesiac máj 2013 10/31 x 150 eur = 40,- eur a výživné
za mesiace jún a júl vo výške 300,- eur, čo je spolu 340,- eur. Pri vyjadrení vykonateľnosti súd vychádzal

z toho, že rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné, preto zaviazal odporcu na zaplatenie už
zročného výživného v lehote od doručenia rozsudku.
Navrhovateľka si v návrhu uplatnila náhradu trov konania. Navrhovateľka bola v celom rozsahu svojho
návrhu úspešná. Preto má právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, pričom v konaní jej vznikli trovy konania jej právnym zastúpením, ktoré vyčíslil advokát

navrhovateľky za celkom tri úkony právnej služby: prípravu a prevzatie zastúpenia, návrh a účasť na
pojednávanína785,25eur(trikrátzákladnásadzbatarifnejodmenyvovýške253,94euratrikrátnáhrada
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur), pričom pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny
vychádzalztoho,žetátosaurčípodľa§10ods.1a3vyhláškyč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), teda

z päťnásobku ročného plnenia, teda z 9.000,- eur podľa § 10 ods. 3 vyhlášky, čo je podľa § 10 ods. 1
vyhlášky 253,94 eur, keďže v prípade navrhovateľom uplatneného nároku ide o opakujúce sa plnenie
podľa § 10 ods. 3 vyhlášky. Súd s uvedeným právnym posúdením nesúhlasil, keďže uplatnenie nárokov
na výživné nie je uplatnením majetkového práva spojeného s opakovaným plnením, ale uplatnením
nároku podľa zákona o rodine, pričom takýto nárok sa nepriznáva na neurčitý čas, ale len do doby,

pokým sa medzi účastníkmi nezmenia pomery. Preto treba pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny
vychádzať z toho, že nemožno vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, keďže nemožno vedieť
dokedy bude trvať povinnosť zaviazanej osoby. Preto súd základnú sadzbu tarifnej odmeny určil podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky na jednu trinástinu výpočtového základu, čo je 60,07 eur. Pri takto určenej
základnej sadzbe tarifnej odmeny predstavujú trovy právneho zastúpenia čiastku 203,64 eur (trikrát

základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 60,07 eur a trikrát náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo
výške 7,81 eur). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporcovi po splnení si vyživovacej povinnosti
voči navrhovateľka a úhrade nákladov spojených s užívaním ich domu zostane čiastka približne 160,-
eur. V tejto skutočnosti súd videl dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto navrhovateľke priznanú
náhradu trov konania znížil podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na čiastku 120,- eur,

čo je suma zodpovedajúca pomerom účastníkov a charakteru právneho zastúpenia pri navrhovateľkou
uplatnenom nároku v osobitných podmienkach účastníkov konania.
Navrhovateľka bola v konaní podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od
platenia súdneho poplatku. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch ak je poplatník
od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho

pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Súd návrhu navrhovateľky vyhovel a
preto zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý určil podľa § 7 ods. 5 zákona o súdnych
poplatkoch, podľa ktorého ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas
dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia a položky 8 prílohy k
zákonu o súdnych poplatkoch, podľa ktorej za konanie o určení výživného medzi manželmi a o príspevku

na výživu rozvedeného manžela a o vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými a za konanie
o ich zvýšenie 2 % z ceny predmetu konania, najmenej 16,50 eur. Takto vypočítaný súdny poplatok
predstavuje 12 x 3 x 150 eur / 100 x 2, čo sa po zaokrúhlení rovná 108,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho

doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.