Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 17, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/333/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223103
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1512223103.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. L., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: G. L., trvale
bytom V., E. X a otca: R. B., trvale bytom F. XX, D., P., M., na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého O. L., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého od 20.9.2012 sumu 150,- € mesačne vždy do 15. dňa
v každom mesiaci vopred matke maloletého.

Zročné výživné za obdobie od 20.9.2012 do 31.7.2013 v celkovej sume 1.555,- € je otec p o v i n n

ý zaplatiť matke maloletého jednorázovo do 31.8.2013.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 20.9.2012, tunajšiemu súdu podaným rovnakého dňa, požiadala matka o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O. L., nar. XX.X.XXXX tak, že ho navrhla zveriť
do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi určiť
na neho výživné v sume 300,-€ mesačne. V návrhu uviedla, že s otcom maloletého žila v spoločnej
domácnosti, o syna sa staral a prispieval na domácnosť. Od roku 2009 nie sú v kontakte, pretože odišiel
zo SR a viac sa nevrátil. Otec sa o dieťa nezaujíma, neprispieva na neho. Na pojednávaní doplnila svoj

návrh v časti počiatku určenia výživného, ktoré navrhla stanoviť od podania návrhu na súd.

Otec sa na pojednávanie nedostavil, k predmetu konania sa vyjadril iba písomne po tom, čo bol vyzvaný
súdom, aby tak učinil formou písomného prísažného prehlásenia - affidavitom v súlade s ustanovením §
125 Občianskeho súdneho poriadku. Otec uviedol vo svojom písomnom podaní len to, že návrh matky
sa nezakladá na pravde. Je na sociálnom úrade a nemá žiaden majetok. Kým žil na Slovensku, staral sa
o dieťa a rodine prispieval na jeho výchovu, pred odchodom zo Slovenska mu nechal 5.000,-€ a potom
asi o rok a pol mu poslal 2.500,-€. Na sociálku žije už dva a pol roka, zo Slovenska odišiel 5. januára
2010, teraz momentálne nemá financie.Kolízny opatrovník odporučil maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok a výživné určiť v sume 150,-€ mesačne s ohľadom na tri ďalšie
vyživovacie povinnosti otca.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú a nikdy ani neboli manželmi,
nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť. Podľa udania matky s otcom maloletého žila celkom
päť rokov, a to od pol roka pred narodením maloletého do decembra 2009, kedy otec odišiel do svojej
domovskej krajiny. V čase spolužitia bývali v jej byte, v ktorom ona žije s dieťaťom aj v súčasnosti,
financovanie domácnosti mali rozdelené tak, že otec platil všetky poplatky spojené s bývaním a pri

nakupovaní do domácnosti sa striedali, otec sa vtedy o maloletého staral. Pri svojom odchode jej otec
maloletého nechal finančné prostriedky v bližšie neurčenej výške, avšak bez udania účelu s tým, že
mali byť pre obidvoch, teda pre ňu a maloletého. Odvtedy z titulu výživného na maloletého otec ničím
neprispel.

Matka je slobodná, bez ďalších vyživovacích povinností. S maloletým býva sama v obecnom byte.
Je nezamestnaná, v evidencii úradu práce bez nároku na podporu v nezamestnanosti, finančne jej

pomáhajú príbuzní a priatelia. Je nemajetná, s dieťaťom žije sama, z dôvodu zdravotného stavu nemá
zvýšené náklady na svoju výživu. Naposledy bola zamestnaná vo firme B.K.F., s.r.o. ako pokladníčka od
24.10.2012, pracovný pomer skončil dohodou dňa 18.2.2013. Podľa pracovnej zmluvy predstavovala
mzda matky v tomto zamestnaní 340,-€ mesačne.

Otec je od 13.3.2009 zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I pod obchodným

menom O.o. s.r.o. so sídlom v V. na E. 5 ako jediný spoločník a konateľ firmy so splateným vkladom
6.640,-€. Predmetom činnosti firmy sú: kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi
(maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v
oblasti obchodu, prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii
exteriérov a interiérov, uskutočňovanie jednoduchých stavieb, drobných stavieb a ich zmien, leasingová

činnosť v rozsahu voľnej živnosti, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov,
faktoring a forfaiting, prenájom hnuteľných vecí a prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných
než základných služieb spojených s prenájmom.

Na preukázanie svojich osobných a majetkových pomerov otec súdu zaslal písomnosti, ktoré boli
následne preložené do slovenského jazyka: Rozhodnutie kosovského Ministerstva práce a sociálnych

vecí zo dňa 24.7.2012, ktorým rodine otca počnúc dňom 24.7.2012 naďalej trvá právo na sociálnu pomoc
vo výške 70,-€ mesačne, výberový lístok otca ako klienta v hotovosti 75,-€ s dátumom 7.2.2013, ktorý
nijakým spôsobom nezdôvodnil ani neobjasnil, potvrdenie Republiky M., okres D.ć zo dňa 7.2.2013
o tom, že otec nemá registrovaný majetok v systéme majetkovej dane, potvrdenie Republiky M.,
Ministerstva verejných služieb, Katastrálny úrad M., okres D.ć, katastrálne územie F. zo dňa 28.1.2013

o tom, že otec nevlastní nijaký majetok v Registri nehnuteľností a rovnaké potvrdenie zo dňa 6.2.2013.

Podľa udania matky je otec maloletého ženatý a má tri deti, 19-ročné, 16-ročné a 5-ročné, najstaršie
dieťa - syn by mal študovať na vysokej škole a vlastniť nahrávacie štúdio. Otec by mal byť vlastníkom
3-poschodového rodinného domu v obci F., ale nie je vylúčené, že túto nehnuteľnosť prepísal na syna.

Maloletý je vo veku osem rokov, ukončil prvý ročník špeciálnej základnej školy pre autistické deti na B.

ul. v V., kam ho dováža školský autobus. Je astmatik, užíva lieky a musí mať inhalátor, nosí tiež okuliare,
čo všetko mu zvyšuje náklady na výživu z hľadiska zdravotného stavu.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do

osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.Nakoľko rodičia nie sú manželmi, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je návrh na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dôvodný.

Súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorú mu táto poskytuje bez

akejkoľvek účasti otca, pričom v jej výchovnom prostredí neboli zistené žiadne nedostatky.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Z dôvodu veku maloletého dieťaťa je nutné zohľadňovať osobnú opateru matky ako podstatnú
kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu. Navyše v dôsledku autizmu, pre ktorý maloletý navštevuje
špeciálne školské zariadenie, musí matka maloletému venovať omnoho viac svojej osobnej starostlivosti
a pozornosti.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky
rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj

exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie,
ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za
bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce
k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky

atď., to všetko primerané veku.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, miera pracovného

nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a pod., v neposlednom rade tiež obsah predmetu
činnosti zapísaného v živnostenskom či obchodnom registri.

Povinnosťou každého rodiča je zadovážiť si taký príjem z pracovnej aktivity, aby na svoje nezaopatrené
deti nielen prispieval, ale ich aj riadne uživil, a to aj na svoj vlastný úkor. Uvedené sa týka nielen detí
pochádzajúcich z manželstva povinného rodičia, resp. žijúcich spoločne s ním v jeho domácnosti, ale aj

detí nemanželských, na osobnej starostlivosti ktorých sa takýto rodič nepodieľa.Súd určil na maloletého výživné od doby navrhnutej matkou, t.j. od podania návrhu na súd (20.9.2012) v
sume 150,-€ mesačne, čím zohľadnil tri ďalšie vyživovacie povinnosti otca, ktoré otec síce nepreukázal,
avšak matka maloletého ich existenciu potvrdila.

Na strane otca súd nemohol zohľadniť to, že jeho rodina, príp. on sám poberá sociálnu dávku, nakoľko
táto skutočnosť sama o sebe nezakladá dôvod výživné určiť len v minimálnej výške, ktorú je rodič
povinný dieťaťu poskytovať (ods. 3 § 62 Zák. o rodine: každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.).

Otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav tvoril nejakú objektívnu prekážku
v pracovnom procese, alebo že by mu trvalo účelovo neodčerpával finančné prostriedky (napr. za lieky,
zdravotné pomôcky, diétnu úpravu stravy a pod.).

Možnosti a schopnosti otca súd vyhodnotil v kontexte s obsahom zápisu predmetu činnosti jeho firmy v
obchodnom registri, ktorý svedčí o tom, že otec má odborné predpoklady pre výkon pracovnej aktivity v

oblasti predmetu činností firmy, ktoré musia byť nepochybne lepšie využiteľné v jeho domovskom štáte,
než na území Slovenska.

Otec bol vyzvaný súdom, aby sa formou písomného prísažného prehlásenia - affidavitom vyjadril nielen
k návrhu, ale tiež ku svojim osobným, majetkovým a príjmovým pomerom, vrátane pomerov na strane
jeho manželky. Na otázky súdu otec nereagoval. Z toho dôvodu súd vychádzal pri svojom rozhodovaní

v predmetnej veci z tých skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, a ktoré súd mohol zistiť a aj zistil v
rámci vykonávania dokazovania z úradnej povinnosti.

Matkou navrhované výživné prevyšuje odôvodnené nároky maloletého s ohľadom na jeho vek a potreby,
a to aj v súvislosti s jeho zdravotným stavom, keď tento si síce vyžaduje zo strany matky nadštandardnú
opateru, avšak mimo nákladov za doplácanie liečiv na astmu mu zvýšené výdaje nespôsobuje.

Výživné určené na maloletého týmto rozsudkom korešponduje teda odôvodneným potrebám
primeraným veku maloletého, ktorý je v mladšom školskom veku. Taktiež je primerané možnostiam
a schopnostiam otca za jestvovania jeho ďalších vyživovacích povinností. Na nezamestnanosť matky
súd nemôže prihliadať, keďže posledný pracovný pomer ukončila dohodou a na jej strane nebolo
preukázané, že nie je v jej možnostiach a schopnostiach dosahovať pravidelný príjem z pracovnej

aktivity.

Pokiaľ otec poukazuje na finančné prostriedky, ktoré poskytol matke maloletého jednak pri svojom
odchode z jej domácnosti a potom po ďalšom roku a pol, nie je možné ich zohľadňovať ako plnenie jeho
vyživovacej povinnosti na maloletého za obdobie od podania návrhu na súd, pretože takéto plnenie už
bolo za uplynulé roky spotrebované a prináležalo nie len výslovne maloletému, ale tiež jeho matke. V

dobe od podania návrhu sa otec preukázateľne nepodieľal na výžive maloletého žiadnym spôsobom, z
tohto dôvodu je návrh matky v časti počiatku určenia výživného opodstatnený.

Zročné výživné za obdobie od 20.9.2012 do 31.7.2013 v celkovej sume 1.555,- € (150,-€ krát 11 dní a 10
mesiacov) súd uložil otcovi zaplatiť matke maloletého jednorázovo do 31.8.2013 (§160 ods. 1 O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa

§ 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods.
1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového
stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,
nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených

-§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na
exekúciu.