Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 15, 2013

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/78/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5408203616
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2013:5408203616.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDolnýKubínsamosudkyňouJUDr.JanouVeselouvprávnejvecinavrhovateľa:MestoDolný

Kubín, IČO: 00314463, zast. spoločnosťou ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Tolstého 9,
IČO: 36 708 771, proti odporcovi: S.. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H., W.. N. Č.. XXXX/XX, zast.
Mgr. Zlatou Hunčagovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1709/28, v konaní o
odstránenie oplotenia, vykonanie terénnych úprav a zaplatenie 330,94 eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý odstrániť oplotenie nachádzajúce sa v hranici medzi pozemkami parc. registra
"C" č. XXX/X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 2105 m2 a č. XXX/X. ostatné plochy o výmere
199 m2, zapísanými na LV č. XXXX katastrálneho územia I. G., obce O. H., v úseku od bodu č. 394-20

po bod č. 394-21, oplotenie nachádzajúce sa na pozemku parc. registra "C" č. 629/7 v úseku od bodu č.
22 po bod č. 23, oplotenie nachádzajúce sa v hranici medzi pozemkami parc. registra "C" č. XXX/X a č.
XXX/X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 710 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX katastrálneho
územia I. G., obce O.Ý. H., v úseku od bodu č. 394-18 po bod č. 21, oplotenie nachádzajúce sa na
pozemku parc. registra "C" č. XXX/X v úseku od bodu č. 21 po bod č. 38 a v úseku od bodu č. 39
cez bod č. 8 a cez bod č. 11 až po bod č. 40, tak ako to vyplýva z grafického znázornenia znaleckého
posudku F.. Y. K. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 27.05.2011, a to v vrátane súčastí a príslušenstva

tohto oplotenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 157,47 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

IV. O trovách konania b u d e rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti od rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.09.2008, sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal, aby
bola odporcovi uložená povinnosť na vlastné náklady do troch dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť
oplotenie v časti, ktorou prechádza oplotenie po pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X M. XXX/3 k.ú. I. G.
vo vlastníctve navrhovateľa zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra O. H. a vykonať terénne úpravy
zabranej časti pozemku tak, aby boli v pôvodom stave a neohrozovali a nebránili prístup stavebníkov

a verejnosti do tejto lokality.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X o výmere 710 m2,
zastavanej plochy a nádvoria, pozemku parc. č. XXX/X o výmere 199 m2, ostatná plocha a pozemkuparc. č. XXX/X o výmere 2.122 m2 zastavanej plochy a nádvoria, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v
k.ú.I.G.asútaktozapísanénaLVč.XXXXuSprávykatastraO.H..Odporcaeštevčase,keďpredmetné
pozemky boli vo vlastníctve Q. I. N. M..N.., O. H., svojvoľne a bez príslušného stavebného povolenia, na

nich vybudoval oplotenie a vykonal terénne úpravy, ktoré zasahujú aj na časti pozemkov vo vlastníctve
navrhovateľa uvedené v bode I. návrhu a takto neoprávnene zabratý pozemok užíva až doteraz.
Pretože odporca jednostranným zásahom do vlastníctva navrhovateľa zabraňuje prístupu verejnosti a
najmä stavebníkom, ktorí vykonávajú stavebné práce na základe právoplatných stavebných povolení v
tejto lokalite a súčasne ohrozuje prístup vozidiel zložiek záchrany, elektrikárom, preto navrhovateľ dňa

06.08.2008 vyzval odporcu k odstráneniu oplotenia v časti, ktorou prechádza oplotenie po pozemku
navrhovateľa a k vykonaniu potrebných terénnych úprav ich uvedením do pôvodného stavu. Odporca i
napriek výzve, ktorú prevzal dňa 08.08.2008 oplotenie neodstránil, nevykonal potrebné terénne úpravy,
naďalej neoprávnene a bezodkladne užíva takto zabraný majetok navrhovateľa. Naopak v odpovedi na
výzvu zo dňa 18.08.2008 uvádza, že v predmetnej výzve sú klamstvá a nepotvrdené a vymyslené údaje.

Odporca sa k žalobnému návrhu vyjadril vo svojom podaní zo dňa 28.11.2008, v ktorom uviedol, že

dňa 25.11.2008 podal spolu s manželkou na tunajšom súde návrh na začatie konania voči Mestu Dolný
Kubín o určenie vlastníctva pozemkov, ktoré konanie sa vedie pod č.k. 10C/82/2008. Z tohto dôvodu
odporcu navrhol konanie prerušiť. Uvedený návrh odporcu na prerušenie konania súd uznesením, č.k.
5C/78/2008-50 zo dňa 17.02.2009, právoplatným dňa 06.03.2009, zamietol.

Odporca vo svojej výpovedi na prvom pojednávaní uviedol, že oplotenie, ktorým má údajne brániť vo

výstavbeIBVstojívnezmenenomstavetak,akohoužspravilvroku1992,potomakomuboldanýsúhlas
s jeho výstavbou. Terénne úpravy robil na pozemkoch v rokoch 2000-2008 len z toho dôvodu, že došlo
k zosuvom pôdy. Tieto úpravy sa však robili len v rozsahu oplotených pozemkov a nijako sa nedotýkali
ostatných pozemkov a ich účelom bolo zabezpečiť odvodnenie jeho pozemku tak, aby nemohlo dôjsť k
jeho podmáčaniu a ďalším zosuvom. Voči oploteniu, ktoré postavil N., resp. Q. I. N., nenamietala, až po

roku 2005 sa zistilo, že niečo nie je v poriadku, a to na podklade GP z roku 2005.

Odporca vo svojej ďalšej výpovedi na pojednávaní dňa 08.04.2013 uviedol, že celé sa to začalo tak, že
s manželkou hľadali pozemok, ktorý by mohli využiť pre chov psov aj ako záhradku súčasne, takýto našli
na I. G., vyhľadali vlastníka p. S., následne sa zavolal geodet, ktorý im to vytýčil. Potom podľa tohto
geometrického zamerania v teréne požiadali o stavbu oplotenia a následne ho aj zrealizovali. To bolo v

roku 1992. Takto oplotenú plochu užívali pokojne do roku 2005, kedy sa začalo na danom území s IBV
a z geometrických plánov, ktoré boli v tejto súvislosti robené vysvitlo, že majú zamerané aj to, čo patrilo
iným subjektom, napr. p. Q.. S nim sa im to podarilo vysporiadať, ale so N. nie, pretože v tom čase v tejto
organizácii prebiehala zmena právnej štruktúry. Po tom to ale dopadlo tak, že N. v roku 2007 pozemky
predal, ale fakticky vymenil Mestu Dolný Kubín. V danej veci je podstata sporu k parcele XXX/X, resp.

jej odplotenia. Poukazuje na to, že navrhovateľ sa domáha odplotenia parcely, na ktorej by mala byť
cesta. On však nikdy cestu zahradenú nemal, preto žiadny stavebník alebo auto po takomto pozemku
prejsť nemohol. V roku 2005 Mesto Dolný Kubín požiadala geodeta Z. H., aby urobil vytyčovací náčrt a
preto tohto geodeta oslovil, aby mu urobil nový geometrický plán na ním užívané plochy, keď predtým
mal byť geometrický plán urobený zle. Z tohto geometrického plánu zistil, že časť jeho parcely v spodnej

južnej časti užíva jeho sused, teda tam bol jasný posun, keď bolo odobraté dole, tak hore bolo zabraté
ďalej. V čase, keď robil zameranie p. H., tak ho robil podľa jestvujúceho oplotenia a od roku 2005 až
do roku 2011, kedy zameranie robil F.. K. sa s oplotením nepohybovalo, teda nie je pravdivé tvrdenie
navrhovateľa, že následne teda po roku 2005 posúval oplotenie. Pokiaľ ide o terénne úpravy, tak v roku
2000 Oravu postihli silné dažde, keďže časť pozemku bola strmým svahom, tak na týchto miestach

došlo k niekoľkým zosuvom. Aby sa zabránilo ďalším zosuvom v prípade opakovania takejto situácie,
tak s manželkou svojpomocne robili hrubé terénne úpravy od roku 2000 do roku 2004 až 2005, ktoré
spočívali v tom, že z jednej časti lúky zeminu presúvali na protiľahlú časť tak, aby sa urobil odtokový
pomer pre odtekanie vody. Tieto hrubé terénne úpravy potom dokončovali tak, že navážali zeminu v
malých vrstvách. V roku 2005, keď robil p. H. vytyčovací náčrt a geometrický plán, vtedy tam bol aj za

Mesto Dolný Kubín prítomný p. L., ktorí teda videli stav pozemku, aký bol v roku 2005, teda aký bol po
hrubých terénnych úpravách. Nesúhlasím s navrhovateľom, pokiaľ žiada vykonať na pozemku XXX/X
terénne úpravy spôsobom ako uvádza, pretože stav tohto pozemku v čase, keď ho navrhovateľ kupoval
mu mal byť známy. V roku 2007 mal pozemok XXX/X tvar vyhĺbenej jamy vo výške minimálne 3 m a vtakomto stave ho navrhovateľ kupoval. Pozemok parcela č. XXX/X, tak ako je znázornený v posudku
F.. K. má úplne iný tvar ako mal v geometrickom pláne F.. H.. Chcel mestu ponúknuť svoje pozemky a
to 632/3 výmenou za pozemky, ktoré sú predmetom sporu s čím ale navrhovateľ nesúhlasil. Terénne

úpravy vykonával on s manželkou za pomoci ťažkej techniky. Oplotenie na parcele XXX/X a vlastne
celé oplotenie urobil on s manželkou svojpomocne. Na stavbu oplotenia mal stavebné povolenie z roku
1992 alebo 1991. Pokiaľ o znalecký posudok F.. K. vypracovaný v tomto konaní, tak z neho mu nie je
zrejmé, kde sa stratila časť parcely XXX/X, ktorej je spoluvlastníkom, pretože podľa neho časť parcely
XXX/X bola aj v častiach pod panelovou cestou. Pýtal sa na to aj F.. K., ale ten mu povedal, že si to

sám nevie vysvetliť.

Odporca sa k veci vyjadroval i písomne.

V podaní zo dňa 10.07.2009 (č.l. 69-78) o.i. uviedol, že parcelu XXX/X, ktorá bola pred vymeraním z
roku 2005 len parcelou č. 629/3 a pred vymeraním v roku 1980 parcelou č. XXX/X, užíval po dobu
15 rokov mysliac si, že sa jedná o parc. č. XXX/X, ktorú si kúpil v roku 1991 a ktorá bola súčasťou
parcely č. 632/1. Poukázal na to, že geometrický plán (ďalej len ako "GP") vyhotovený Geodéziou, n.p.

Žilina v roku 1980 sa neriadil úvodným projektom vypracovaným Hydroprojektom Ostrava, stredisko
Český Tešín pre cestu k vodojemu, ktorý už bol vypracovaný a schválený Mestom Dolný Kubín a ONV,
ale Geodézia v Dolnom Kubíne vypracovala vlastný GP, ktorý bol od projektu odlišný a podľa ktorého
sa vykupovali pozemky pod spomínanú cestu a ktorý bol aj zaznačený do katastrálnej mapy. Novo
postavená skolaudovaná cesta nebola nikdy do katastrálnej mapy Dolného Kubína zakreslená. Dnes je

cesta postavená podľa projektu vypracovaného Hydroprojektom Ostrava a nie podľa GP vypracovaného
Geodéziou v Dolnom Kubíne, podľa ktorého sa vykupovali pozemky. Prístupová cesta k vodojemu je
tak postavená na majetkovo nevypriadaných pozemkoch. Pre rozpor medzi zmieňovaným projektom
a GP kolaudačné rozhodnutie o užívacom povolení zo dňa 14.11.1985 nemalo byť nikdy uznané za
právoplatné., pretože prevedené dielo nezodpovedá skutkovému stavu. Taktiež odporca uviedol, že

geodet Kukan v roku 2005 do katastrálnej mapy zakreslil skutočný stav oplotenia, ktoré tam existovalo
už pred zameraním a ktoré len vyznačil. Vytyčovací náčrt, ktorý sa robil pred GP podpísal aj zástupca
Mesta Dolný Kubín, ktoré tak už v roku 2005 vedelo, že oplotenie tam už existovalo skôr.

Dňa 09.03.2012, potom čo bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného
na tunajšom súde pod č.k. 10C/82/2008 a účastníci viedli neúspešné mimosúdne rokovania, bol súdu

doručenýnávrhnavrhovateľanazmenunávrhu, ktorousanavrhovateľdomáhal,abysúdvydalrozsudok
podľa ktorého odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť z pozemkov vo
vlastníctve navrhovateľa CKN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 710 m2, CKN č.
XXX/X ostatné plochy o výmere 199m2 a CKN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
2122 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. I. G. oplotenie a vykonať terénne úpravy zabraných častí

týchto pozemkov tak, aby boli uvedené do pôvodného stavu a nebránili prechodu osôb a prejazdu
osobnýchanákladnýchmotorovýchvozidielpotýchtočastiachpozemkovatiežpodľaktoréhojeodporca
povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi sumu 330,94 eur. Na základe výzvy
súdu navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, zmenený návrh doplnil tak, že ním žiadal,
aby súd uložil odporcovi povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť z pozemkov vo

vlastníctve navrhovateľa CKN parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 710 m2, CKN parc.
č. XXX/X ostatné plochy o výmere 199 m2 a CKN parc. č. XXX/X., zastavané plochy a nádvoria o výmere
2.122 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. I. G. celé oplotenie vrátane jeho súčastí a príslušenstva
a vykonať na pozemku CKN parc. č. XXX/7, ostatné plochy o výmere 199m2, zapísanom na LV č.
XXXX pre k.ú. I. G., hrubé terénne úpravy tak, aby sa povrch pozemku CKN parc. č. XXX/X., ostatné

plochy o výmere 199 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. I. G. zarovnal zeminou do jednej roviny s
povrchom susediacej časti pozemku CKN parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 710
m2, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. I. G. a susediacej časti pozemku CKN parc. č. 811/2, ostatné
plochy o výmere 862 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. I. G., ako aj, aby bola odporcovi uložená
povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi sumu 330,94 eur.

V podaní zo dňa 30.03.2012 (č.l. 173-178) odporca reagoval na doručený návrh na zmenu návrhu
tak, že poukázal na to, že oplotenie bolo zrealizované v čase, keď navrhovateľ ešte nebol vlastníkompozemkov a preto odporca nepotreboval k tomu jeho súhlas. Predošlý vlastník SEVaK proti oploteniu
neprotestoval i z toho dôvodu, že postavené oplotenie nebránilo v užívaní žiadnej prístupovej cesty.
Konanieodporcunemožnopovažovaťzaprotiprávne,akpozemokužívaldobromyseľne,žemupatrí.Od

S. S. kúpil pozemok, ktorý mu ukázala. Išlo o čistú lúku susediacu s panelovou cestou, ktorú si aj podľa
GP a vytýčenia oplotil v roku 1992. Vo vzťahu k žiadanému bezdôvodnému obohateniu o.i. poukázal na
to, že navrhovateľ pozemok, na ktorom rastie tráva porovnáva s miestnou komunikáciou, plochou pre
chodcov a zástavkou, čo je zavádzajúce. Tiež poukázal na to, že za celý čas užívania pozemku XXX/
X do neho investoval veľa času, práce, driny, potu a nemálo financií, staral sa oň 13 rokov ako svoj a

za to má navrhovateľovi teraz zaplatiť 330,94 eur. Vo vzťahu k zmenenému návrhu ohľadne vykonania
terénnychúpravauvedeniadopôvodnéhostavuodporcao.i.uviedol,žeakbymaluviesťpozemokXXX/
X do pôvodného stavu, musel by byť opäť lúkou a nie cestou, po ktorej majú prechádzať autá či ľudia.
Teda odporca by mal vybudovať cestu, i keď tam cesta nikdy nebola. Odporca ďalej poukázal na to, že
navrhovateľ nepreukázal, že má oplotený pozemok XXX/X ostatné plochy o výmere 199 m2 presne tak,
ako uvádza navrhovateľ, ani, že oplotenie evidentne bránilo v prechode ľudí alebo prejazde áut atď..

Prostredníctvom svojho zástupcu odporca svoje námietky voči jednotlivým žalovaným nárokom zhrnul v
záverečnej reči tak, že pokiaľ ide o vykonanie terénnych úprav, v pôvodnom návrhu zo dňa 29.09.2008
navrhovateľ žiadal o vykonanie terénnych úprav tak, aby boli v pôvodnom stave. Na základe výzvy
súdu doplnil svoj návrh tak, aby odporca vykonal hrubé terénne úpravy ich zarovnaním do jednej
roviny s povrchom susediacich parciel. Stále sa však jedná o uvedenie pozemkov do pôvodného stavu.

Keďže navrhovateľ odcitoval § 126 ods. 1 OZ vykonanie terénnych úprav navrhovateľ zaradil pod režim
vlastníckej žaloby, ktorá sa týka vždy vecnoprávneho vzťahu k veci. Návrh na vykonanie terénnych
úprav však za vlastnícku žalobu považovať nemožno, ale ide o typický nárok na náhradu škody podľa §
442 ods. 3 OZ. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru súdov riešiacu zdanlivú konkurenciu vlastníckej
žaloby na zákaz zásahov do vlastníckeho práva a žaloby o náhradu škody, ktorou sa ustálilo, že v

takomto prípade má prednosť právo na náhradu škody. Zástupca navrhovateľa poukázal na rozsudky
NS ČR 22Cdo/3202/2008 zo dňa 16.10.2008 a NS SR Obdo 68/2001. V nadväznosti záver, že návrh
navrhovateľa na vykonanie terénnych úprav je návrhom na náhradu škody odporca vznáša námietku
premlčania z dôvodu, že s manželkou tieto hrubé terénne úpravy realizovali od r. 2000 do r. 2004 až
2005. Podnetom na riešenie majetkoprávneho vysporiadania pozemku parc. č. 629/3 zo dňa 14.06.2006

navrhovateľ oslovil SVS, a.s. s tým, aby táto spoločnosť vyzvala odporcu na odstránenie oplotenia a
uvedenie pozemku do pôvodného stavu, teda v čase vyhotovenia podnetu boli terénne úpravy odporcom
už dokončené. Takisto z rozhodnutia o odstránení stavby zo dňa 03.01.2006 navrhovateľ ako stavebný
úrad uložil odporcovi, aby upravil všetky príslušné zabraté časti pozemkov do pôvodného stavu a obnovil
pôvodnú konfiguráciu terénu v neoprávnene ohradenom území a upravený terén navrátil do výšky

pôvodného rastlého terénu. Z fotodokumentácie predloženej navrhovateľom vyplýva, že v r. 2006 bol už
odkop terénu na predmetnom pozemku zrealizovaný (fotografia označená ako 2/2006) a do roku 2010
sa rozsah tohto odkopu už nezmenil (fotografia označená ako 3/2010). Z fotografie č. 2/2006 vyplýva,
že sa jednalo pravdepodobne o prvú polovicu roka 2006 - je vidieť začínajúcu realizáciu výstavby
rodinných domov N. K. a S.. F. X. (ide o dom umiestnený najbližšie k spornému pozemku č. 629/7),

pričom stavebné povolenia boli vydané 02.03.2006 a 21.04.2006. Odkop bol zrealizovaný ešte pred
aprílom 2006, ako to vyplýva z fotografií predložených odporcom č. 1 a 4, ako aj 5, pretože na nich
vidno, že ešte nebola začatá výstavba rodinného domu K.. X.. Pokiaľ ide o dokončovanie terénnych
úprav navážaním zeminy na fúriku v malých vrstvách, čo mohlo zasiahnuť až do r. 2008, tak jednak išlo
o doplňujúce práce k hrubým terénnym úpravám a jednak dokončovacie práce, ktoré sa týkali pozemkov

vo vlastníctve odporcu a jeho manželky. Ak sa navrhovateľ domáhal uvedenia pozemkov do pôvodného
stavu, žalobou podanou na súde dňa 29.09.2008, stalo sa tak po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty
a pre vznesenú námietku premlčania zástupca odporcu žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť. Poukázal
na neúmyselné konanie, zavinenie a dobrú vieru odporcu, ako aj na ustanovenie § 415 Občianskeho
zákonníka. Ďalej poukázal na to, že uvedenie do pôvodného stavu musí byť účelné a možné, čo treba

posudzovať z hľadiska hospodárnosti, pričom ak je zarovnanie terénu do jednej roviny so susednými
pozemkami vôbec možné nie je to účelné a ťažko spĺňa požiadavky stavebného zákona a ďalších
zákonov pre prípadné realizovanie prístupovej cesty, takisto formulácia petitu je taká, že fakticky ho
vykonať nemožno, keď určenie roviny je veľmi problematické, navyše keď pozemky 629/7 a 811/2 sa
dotýkajú iba v jednom bode. Napokon zástupca odporcu poukázal na možnosť využitia moderačného

práva súdu podľa § 450 Občianskeho zákonníka, taktiež na nedostatočnú paričnú lehotu troch dní, ako
aj na možnosť zamietnutia vlastníckej žaloby pre rozpor výkonu práva s dobrými mravmi s poukazom nauznesenie Najvyššieho súdu ČR č.k. 22Cdo 900/1998. Zástupca odporcu tiež namietal, že navrhovateľ
nesprávne žaloval iba samotného odporcu a mal ho žalovať aj s jeho manželkou spoločne a nerozdielne,
pretože hrubé terénne úpravy odporca robil s jeho manželkou ako to vyplýva z výpovedí odporcu a

nepriamo z výpovede svedkov. Takisto namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa pri
terénnych úpravách, keď navrhovateľ nebol a nie je tým subjektom, ktorému vznikla škoda, keďže k
vykonaniu terénnych zásahov na pozemku č. XXX/X došlo ešte predtým, ako ho vlastnícky nadobudol
navrhovateľ. Pokiaľ ide o návrh na odstránenie oplotenia zástupca odporcu namietal, že v konaní ako
účastníčka nebola žalovaná aj manželka odporcu, keď odporca uviedol, že stavbu oplotenia zrealizovali

spoločne s manželkou, ktoré tvrdenia navrhovateľ v konaní nerozporoval. Takisto je logické a zrejmé,
že oplotenie realizovali spoločne, pretože pozemky odporca kúpil spoločne s manželkou a takto boli
zapísaní aj v katastri nehnuteľností ako bezpodieloví spoluvlastníci. Zástupca odporcu taktiež namietal
duplicitu v konaní, keď v správnom konaní bolo rozhodnuté o odstránení oplotenia dňa 03.01.2006. Vo
vzťahu k návrhu navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia zástupca odporcu poukázal na to,
že navrhovateľ opomenul zahrnúť do žaloby aj manželku odporcu, napriek tomu, že pozemok odporca

užíval spolu s manželkou, spolu ho aj oplocovali a tieto skutočnosti vyplývajú aj z konania o určenie
vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXX/X a z konania o povolenie obnovy konania. Taktiež poukázal
na otázku primeranosti výšky bezdôvodného obohatenia, ktorého majetkovým vyjadrením musí byť vždy
sumavynakladanánaužívanieveci,nielenvdanommiestealeajvdanomčase.Pokiaľbolobezdôvodné
obohatenie konkretizované na pojednávaní dňa 24.06.2013, tak odporca vznáša námietku premlčania

vo vzťahu ku dňom medzi vyhotovením zmeny návrhu a dňom doručenia zmeny návrhu na súd.

Súd zmenu návrhu v znení, aké bolo uvedené v doplnení návrhu na zmenu návrhu,

pripustil uznesením č.k. 5C/78/2008-195 zo dňa 27.05.2012, na základe čoho sa predmetom konania
stali tri nároky: 1. odstránenie oplotenia, 2. vykonanie terénnych úprav, 3. bezdôvodné obohatenie.

Pokiaľ ide o časť návrhu, ktorou sa navrhovateľ domáhal odstránenia oplotenia, súd dospel k záveru,

že v tejto časti je jeho návrh dôvodný, a to z nasledovných dôvodov.

V konaní nebola spornou skutočnosť, vyplývajúca z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. I. G., že navrhovateľ
je výlučným vlastníkom CKN parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 710 m2 (ďalej len
ako "parc. č. XXX/X"), CKN parc. č. XXX/X ostatné plochy o výmere 199 m2 (ďalej len ako "parc. č.
XXX/X") a CKN parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.122 m2 (ďalej len ako "parc. č.

XXX/X"). Touto skutočnosťou je daná aktívna legitimácia navrhovateľa na podanie žaloby v zmysle ust.
§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje, ako aj v zmysle ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak
niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku

rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Súd
dospel k záveru, že tieto ustanovenia je namieste aplikovať z toho dôvodu, že znaleckým dokazovaním,
vykonaným v konaní (znalecký posudok F.. Y. K. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 27.05.2011 na č.l.
85 spisu) bolo preukázané, že oplotenie, ktoré bolo predmetom ohliadky dňa 17.05.2013 a ktoré sa
nachádza stále na tých istých miestach od času jeho vybudovania až doteraz (viď vyjadrenia sporových

strán na pojednávaní dňa 24.06.2013), aj keď sa z pôvodného oplotenia sčasti tvoreného tvárnicami celé
zmenilo na oplotenie z pletiva, sa v úsekoch presne vymedzených znaleckým posudkom nachádza aj
na pozemkoch navrhovateľa parc. č. XXX/X, XXX/X M. XXX/X. Konkrétne ide o oplotenie nachádzajúce
sa medzi pozemkami parc. č. XXX/X M. XXX/X v úseku od bodu č. 394-20 po bod č. 394-21, oplotenie
nachádzajúcesanapozemkuparc.č.XXX/Xvúsekuodboduč.22pobodč.23,oplotenienachádzajúce

sa v hranici medzi pozemkami parc. č. XXX/X a XXX/X v úseku od bodu č. 394-18 po bod č. 21, oplotenie
nachádzajúce sa na pozemku parc. č. XXX/X v úseku od bodu č. 21 po bod č. 38 a v úseku od bodu č.
39 cez bod č. 8 a cez bod č. 11 až po bod č. 40, tak ako to vyplýva z grafického znázornenia znaleckého
posudku.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že na pozemkoch navrhovateľa parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/

X sa nachádza oplotenie, ohľadne ktorého nie je sporné, že patrí odporcovi (a jeho manželke), ktorýchvlastnícke právo vzniklo jeho zhotovením, keďže ho vybudovali počas trvania manželstva a BSM.
Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že oplotenie je v súčasnosti výlučne pletivové, pletivo je
upevnené na železných stĺpikoch osadených do betónu, čo však neplatí o všetkých (napríklad stĺpiky s

pletivom na severnej strane sú vpadnuté do terénu tak, že nie sú spojené so zemou pevným základom).
Osadenie stĺpikov do betónu na západnej strane oplotenia vyplýva aj z fotografie na č.l. 233 spisu.

Podľa § 119 ods. 2 OZ nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Oplotenie v časti, v ktorej je spojené so zemou pevným (betónovým) základom) predstavuje nehnuteľnú
vec. Navrhovateľ tak má právo domáhať sa jej odstránenia podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho

zákonníka, keďže odporca nemal právo zriadiť takúto stavbu na pozemkoch. Relevantnou v tomto smere
nie je ani skutočnosť, že Mestský úrad Dolný Kubín listom zo dňa 06.03.1992, č.j. 125/92 (č.l. 63 spisu)
odporcovi oznámil, že nemá námietky proti prevedeniu ohlásenej stavebnej akcie oplotenie a drobná
stavba (klietka pre psov), nehovoriac o tom, že ohlásenie a oznámenia sa týka stavebnej akcie na parc.
č.XXX/X, teda parcele, ktorá od roku 1991 až doteraz patrí odporcovi a jeho manželke (kúpna zmluva
na č.l.28 spisu a výpis z LV č. XXXX k.ú. I.Ý. G.). Taktiež nemožno zohľadniť fakt, že odporca sa pri

stavaní oplotenia domnieval, že oplocuje svoje pozemky, teda, že bol v omyle. V častiach, v ktorých
je oplotenie upevnené na stĺpikoch, ktoré so zemou nie sú spojené pevným základom (betónom), je
oplotenie hnuteľnou vecou a navrhovateľ ako vlastník pozemkov, na ktorých sa oplotenie nachádza,
má právo domáhať sa vypratania tejto veci zo svojich pozemkov. Trvať na tom, aby petit obsahoval
slovo aj slovo vypratať súd považuje za príliš formalistické a tým spôsobilé zasiahnuť do práva na

spravodlivé konanie (k tomu viď napr. Nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 361/2010uverejnený pod č.
60/2011). Toto právo navrhovateľovi vyplýva z ust. § 126 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti súd poukazuje na
skutočnosť, že zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) od
01.08.2000 oplotenie v ust. § 139b vymedzuje ako drobnú stavbu, avšak toto vymedzenie vo verejnom
právnom predpise je v občianskoprávnych a teda súkromnoprávnych vzťahov, s ohľadom na vlastné

vymedzenie stavby v OZ, použiteľné len obmedzene. Výsledok stavebnej činnosti, ktorý je stavbou v
zmysle stavebných predpisov, nemusí byť nutne stavbou v zmysle občianskeho práva. Ak nejde o stavbu
podľa občianskeho práva (hoci podľa stavebného zákona áno), vlastník pozemku sa môže domáhať
negatórnou žalobou, aby sa ten, kto je vlastnícke právo neoprávnene ruší, zdržal ďalších zásahov a
odstránil následky už prevedených zásahov, teda aby odstránil výsledok stavebných prác prevedených

na pozemku (rozsudok NS ČR č.k. 22 Cdo 1911/2000 zo dňa 20.03.2012).

Pokiaľ ide o stret OZ a Stavebného zákona a námietku odporcu, že povinnosť odstrániť oplotenie mu už
bola uložená rozhodnutím navrhovateľa č. LA 5204/2005 zo dňa 03.01.2006 (rozhodnutie sa nachádza
v prílohovej obálke spisu) zo samotného rozhodnutia nevyplýva, či toto nadobudlo aj právoplatnosť a
stalo sa tak záväzným, keď navrhovateľ predložil odvolanie odporcu voči nemu zo dňa 23.01.2006 (č.l.

257), avšak či a ako bolo o ňom rozhodnuté preukázané nebolo. Podľa názoru súdu, aj keby bolo toto
rozhodnutieprávoplatné,niejetýmdotknutéoprávneniesúdurozhodovaťoodstránenístavbyzdôvodov
vyplývajúcich z ustanovení OZ, napríklad pri ochrane vlastníckeho práva, ktorý názor súd opiera o záver
Najvyššieho súdu ČSR vyslovený v jeho rozhodnutí č.k. 3 Cz 32/78, ktorý je vzhľadom na obdobnú
súčasnú úpravu Stavebného zákona použiteľný i v danej veci.

Vo vzťahu k námietke odporcu, že ako žalovaná popri ňom mala vystupovať aj jeho manželka, keďže
oplotenie vybudovali spoločne, súd je toho názoru, že táto námietka je nedôvodná, keďže v konaní by
musela manželka odporcu vystupovať ako účastníčka konania, ak by boli v postavení nerozlučných
spoločníkov, ktoré postavenie sa odvíja od hmotnoprávnej stránky predmetu konania. Povinnosť
odstrániťoploteniejesplniteľnáktorýmkoľvekzmanželov,niejektomunevyhnutnáichspoločnáčinnosť.

Takisto ak podľa rozhodnutia publikovaného pod R 10/1990 každý z bezpodielových spoluvlastníkov je
samostatne oprávnený na podanie žaloby o vydanie neoprávnene zadržiavanej veci z bezpodielového
spoluvlastníctva (a tiež žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, ktorej je bezpodielovým spoluvlastníkom), je
namieste, aby tento záver o aktívnej legitimácii mal rovnaké odzrkadlenie v legitimácii pasívnej.

Pokiaľ ide o časť návrhu, v ktorej sa navrhovateľ domáha, aby odporca vykonal na pozemku parc. č.

629/7 hrubé terénne úpravy tak, aby sa povrch pozemku parc. č. XXX/X zarovnal zeminou do jednej
rovinyspovrchomsusediacejčastipozemkuCKNparc.č.XXX/X,zastavanéplochyanádvoriaovýmere710 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. I. G. a susediacej časti pozemku CKN parc. č. XXX/X,
ostatné plochy o výmere 862 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. I. G. (ďalej len ako parc. č.XXX/
X) , v tejto časti súd návrh zamietol, z nasledovných dôvodov.

V konaní nebolo sporné, že odporca na pozemku parc. č. XXX/X vykonal úpravy terénu pozemku,
ktoré spočívali v jeho vyhĺbení. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že povrch pozemku parc. č.
XXX/X oproti susediacim pozemkom č. XXX/X M. XXX/X je znížený. Z vykonaného dokazovania, a to
najmä z výpovedí svedkov a fotografií vyplýva, že pozemok č. XXX/X bol lúkou a súčasťou mierneho
svahu, ktorý postupne klesal (v smere zo severu na juh). Navrhovateľ návrhom žiada úpravu tohto

pozemku tak, aby bol v jednej rovine s pozemkami parc. č. XXX/X M. Č.. XXX/X. Na pojednávaní dňa
24.06.2013 navrhovateľ uviedol, že pred začatím úprav zo strany odporcu bola úroveň pozemku nad
úrovňou panelovej cesty, preto ak navrhovateľ žiada, aby boli pozemky zarovnané do úrovne panelovej
cesty, žiada tak menej. Z toho, čo bolo uvedené sa súd zhoduje s navrhovateľom v tom smere, že žiada
niečo iné ako je uvedenie do pôvodného stavu. Ak by navrhovateľ žiadal uvedenie do pôvodného stavu,
argumentácia odporcu, že nejde o vlastnícku žalobu, ale o žalobu na náhradu škody, by bola správna

s poukazom na záver obsiahnutý v rozhodnutí NS ČR č.k. 22 Cdo 3202/2008 zo dňa 16.10.2008),
podľa ktorého ak v dôsledku neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva vznikla taká škoda, ktorej
náhrady sa možno domáhať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody, nemožno
požadovať uvedenie do predošlého stavu podľa § 126 ods. 1 OZ, prípadne požadovať negatórnou
žalobou také odstránenie následkov neoprávneného zásahu, ktoré je uvedením do predošlého stavu. V

danej veci, po pripustení zmeny návrhu, súd konštatuje, že nejde o návrh na uvedenie veci (pozemku)
do pôvodného stavu, teda nejde v tejto časti o žalobu na náhradu škody podľa ust. § 442 ods. 3
OZ, v nadväznosti na čo sa súd nezoberal otázkami s týmto typom návrhu súvisiacimi, t.j. otázkou
premlčania, účelnosťou a možnosťou uvedenia do pôvodného stavu, zavinením, moderačným právom
súdu atď.. Vzhľadom na konštatovanie súdu, že návrh v danej časti nie je návrhom na náhradu škodu,

je namieste zaoberať sa otázkou, či žiadané nároky možno navrhovateľovi priznať s poukazom na ust.
§ 126 ods. 1 OZ alebo na iné ustanovenia tohto zákona. Už bolo citované rozhodnutie NS ČR č.k. 22
Cdo 1911/2000 zo dňa 20.03.2002, podľa ktorého sa možno negatórnou žalobou domáhať odstránenia
následkov už prevedených zásahov, resp. odstránenia výsledku prevedených prác. Tomuto záveru
zodpovedá dôvodnosť návrhu v časti o odstránenie oplotenia. Požiadavka na zarovnanie pozemku so

susediacimi pozemkami však nezodpovedá, z pohľadu § 126 ods. 1 OZ, akceptovateľnému nároku
domáhať sa odstránenia následkov prevedených zásahov. Zarovnanie pozemku nebude mať za
následok odstránenie následkov prevedených prác, teda zarovnaním sa nežiada toto odstránenie a
požadovaný nárok nemožno podradiť pod ust. § 126 ods. 1 OZ, ani pod žiadne iné ustanovenie. Súd
je toho názoru, že v danom prípade možno úspešne žiadať len náhradu škody, a to uvedením do

pôvodného stavu (tak ako znel návrh pred pripustením jeho zmeny) alebo v peňažnej forme. Cez
vlastníckužalobuniejemožnévlastníkovipozemkupriznaťprávonatakúúpravupozemku,ktorábybola
pre neho najvhodnejšia. V tomto prípade išlo o zarovnanie pozemku č. 629/7 do roviny so susediacimi
pozemkami, čo zodpovedá budúcim zámerom navrhovateľa vybudovať na danom pozemku prístupovú
cestu. Inak povedané, ak má vlastník pozemku zákonom poskytnutý špecifický právny prostriedok na

dosiahnutie nápravy poškodených práv, v tomto prípade právo žiadať náhradu škody (uvedením do
predošlého stavu alebo v peňažnej forme), nemôže sa domáhať poskytnutia ochrany prostredníctvom
extenzívneho výkladu vlastníckej žaloby ( k tomu viď závery uvedené v rozsudku NS ČR č.k. 22
Cdo 735/2011 zo dňa 04.03.2012). Žiadať zarovnanie pozemku nezodpovedá požiadavke obnovenia
pôvodného stavu (sám navrhovateľ tvrdil, že parcela č. 629/7 bola nad úrovňou susediacich parciel č.

XXX/X M. XXX/X), ani požiadavke ochrany vlastníckeho práva (uvedenie parcely č. 629/7 do roviny so
susediacimi parcelami č. XXX/X M. XXX/X nemožno považovať za odstránenie následkov prevedených
zásahov).

Napokon, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania sumy 330, 94 eur z titulu bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemku č. 629/7 a to za obdobie od 01.03.2010 do 01.03.2012, súd dospel k záveru o

čiastočnej dôvodnosti tohto návrhu.

Z grafického znázornenia znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v konaní vyplýva, že celá parcela,
ktorá má výmeru 199m2, sa nachádza vo vnútri oplotenia, ktoré je predmetom sporu a keďže oplotenie
bolo vybudované v roku 1992 a nachádza sa doteraz v pôvodných miestach možno uzavrieť, že vobdobí od 01.03.2010 do 01.03.2012 odporca parcelu č. XXX/X užíval a to bez toho, že by sa toto
užívanie opieralo o relevantný právny dôvod. Nešlo pritom ani o dobromyseľné užívanie pozemku, ako
to vyplýva z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C/82/2008-108 zo dňa 21.03.2011 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/157/2011-129 zo dňa 20.09.2011, keď odvolací súd na str. 5 svojho
rozhodnutia konštatuje, že navrhovatelia (odporca spolu s manželkou) nepreukázali dobromyseľnosť pri
užívaní predmetného pozemku.

Podľa rozhodnutia NS ČR č.k. 25 Cdo 845/99 za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať
akýkoľvek prospech, ktorý by mohol dosiahnuť vlastník neoprávnene užívanej veci, ale len ten prospech,

o ktorý sa na jeho úkor obohatený buď zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav
nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Bezdôvodné obohatenie vzniká i tomu, kto svojím
jednaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie detentora jeho pozemku tým, že celý oplotený pozemok
uzamkol a urobil ho prístupným len pre seba a svoju potrebu, a to bez ohľadu na to, ako ho intenzívne
skutočne využíval (akú plochu, ako často, koľkokrát sa ňom konkrétne zdržoval). Výška nájomného sa
musí odvíjať od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase

vo vzťahu k celému pozemku.

Navrhovateľ súdu predložil nájomnú zmluvu, ktorú uzavrel dňa 29.06.2007 ako nájomca so
Stredoslovenskou energetikou, a.s. Žilina ako prenajímateľom (zmluva na č.l. 157 a nasl. spisu).
Predmetom tejto zmluvy je prenájom časti parcely č. XX/X o výmere 256 m2 v k.ú. I. G., a to za účelom
miestnej komunikácie a spevnenej plochy pre chodcov a umiestnenie zástavky mestskej automobilovej

dopravy. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 25,- Sk/m2/rok.

Súd konštatuje, že mu je známe, že ide o plochu, ktorá sa nachádza neďaleko pozemku č. XXX/X,
zároveň však ide o pozemky druhovo odlišné. Predmetom vyššie uvedeného nájmu je časť zastavanej
plochy (miestnej komunikácie). Parcela č. XXX/X je ostatnou plochou. Odlišný druh pozemku potom
určuje odlišné účel jeho použitia, ktorý sa odzrkadľuje vo výške nájomného. Z uvedeného dôvodu súd

pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia z tejto nájomnej zmluvy a najmä teda dohodnutého
nájomného vychádzal len podporne. Súd nevykonal navrhovateľom navrhovaný dôkaz, a to znalecké
dokazovanie za účelom zistenia obvyklej ceny nájmu, a to z dôvodu, že to vzhľadom na výšku žalovanej
sumy (330,94 eur) považoval za nehospodárne. Výšku bezdôvodného obohatenia súd určil podľa ust.
§ 136 OSP, podľa ktorého ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak

ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Podľa komentára k uvedenému ustanoveniu
za správnu pritom treba považovať prax, podľa ktorej pojem nepomerné ťažkosti je naplnený aj v
tom prípade, ak síce výška je zistiteľná, avšak uplatňovaný nárok je nepatrný vo vzťahu k nákladom
potrebným na jeho zistenie. Súd pri svojej úvahe o určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal
z nasledovných skutočností. Navrhovateľ súdu predložil kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj a

kúpa časti pozemku č. XXX/X, t.j. pozemku susediaceho s pozemkom č. XXX/X (č.l. 250 spisu). Kúpna
cena bola dohodnutá vo výške 35 eur/m2. Obvykle býva nájomné dohodnuté vo výške určitého percenta
z hodnoty prenajímaného pozemku. Súd vychádzal z toho, že jeden z najväčších prenajímateľov
pozemkov na území SR, Slovenský pozemkový fond, prenajíma pozemky za nájomné vo výške 1,5%
z hodnoty prenajímaného pozemku ročne, a to pri poľnohospodárskej pôde a vo výške 2,5% z hodnoty

prenajatého pozemku ročne pri zastavaných plochách bez ohľadu na ich umiestnenie (zdroj: http: //
www. pozfond. sk/_ documents /Interne _ Pokyny _ GR/IP_GR_2009). V prípade sumy 35,- eur
predstavuje nájomné vo výške 0,53 pri poľnohospodárskej pôde a 0,86 eur pri zastavaných plochách.
Tomu zodpovedá aj nájomné podľa zmluvy, ktorú predložil navrhovateľ (0,83 eur/m2/rok). Keďže v
danom prípade nejde o ornú pôdu a ani o zastavanú plochu, súd určil výšku bezdôvodného obohatenia

v sume 0,40 eur/m2/rok, čo v prepočte na deň predstavuje 0,001096 eur. Ostatnú plochu list vlastníctva
vymedzuje pokiaľ ide o spôsob využitia kódom 37 a podľa tohto kódu ide o pozemok, na ktorom sú
skaly, svahy, rokliny, výmole vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú
trvalý úžitok. Teda ide o plochu s menšou bonitou ako je nezastavaná poľnohospodárska pôda.

Odporca vzniesol voči nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia námietku premlčania vo vzťahu k

sume uplatňovanej za obdobie od 01.03.2010 do 08.03.2010.Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že odporca užíva jeho pozemok minimálne od roku 2008, kedy podal

žalobu na odstránenie oplotenia a uvedenie do pôvodného stavu. Zmena návrhu, ktorou sa domáhal
priznania bezdôvodného obohatenia bola súdu doručená dňa 09.03.2012. Z uvedeného vyplýva, že
pokiaľ navrhovateľ žiadal priznal bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.03.2010 do 08.03.2010,
v tejto časti je jeho nárok premlčaný. Na základe uvedeného súd navrhovateľovi priznal právo na
zaplatenie sumy 157,47 eur (722 dní x 0,001096 x 199m2) a vo zvyšnej časti (čo do sumy 173,47 eur),

súd ako nedôvodný zamietol.

S námietkou odporcu, že v konaní mala ako žalovaná popri odporcovi vystupovať i jeho manželka a
teda, že okruh účastníkov konaní bol neúplný, sa súd nestotožnil. Bezdôvodné obohatenie zakladá
záväzkový právny vzťah, v tomto prípade peňažitý dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie), ktorý
môže vzniknúť len jednému z manželov a ak vznikne obom, ide o záväzok solidárny, keďže ust. § 145
OZ zakotvuje aktívnu i pasívnu solidaritu manželov. Ustanovenie § 145 OZ sa síce vzťahuje k právam a

povinnostiam manželov z právnych úkonov, keďže však OZ ohľadne záväzkov manželov vyplývajúcich
z bezdôvodného obohatenia nič neustanovuje, súd je toho názoru, že toto ustanovenie je potrebné
aplikovať na tieto prípady s poukazom na ust. § 853 OZ, teda analogicky. Ak ide o záväzok solidárny,
veriteľ (v tomto prípade navrhovateľ) je oprávnený žiadať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo zaviazaných
dlžníkov (§ 511 ods. 1 OZ).

Zhrnúc doteraz uvedené súd návrhu navrhovateľa vyhovel v časti, v ktorej sa domáhal odstránenia
oplotenia a v časti o zaplatenie sumy 157,47 eur. Návrh súd zamietol v časti, v ktorej sa navrhovateľ
domáhal vykonania terénnych úprav pozemku a zaplatenia sumy 173,47 eur.

Súd v konaní nevykonal dôkazy, ktoré odporca navrhol svojom podaní zo dňa 23.04.2012 (č.l. 185-187
spisu). Dôkaz "vyžiadaním vyjadrení od záchranných zložiek a elektrikárov o tom, či oplotenie odporcu

naozajbránivprístupekIBV"súdpovažovalvovecizanadbytočný,pretoževkonaníotázka,čioplotenie
bráni v prechode alebo prejazde nie je pre rozhodnutie o veci relevantná, keď rozhodujúce bolo, či
oplotenie je postavené na pozemkoch/pozemku navrhovateľa alebo nie. Takisto súd, z toho istého
dôvodu, nepovažoval za potrebné vykonať výsluch navrhnutých svedkov F.. S. S., U.. (na okolnosť, že
svedkova matka odporcovi neodpredala žiadny pozemok, ktorý by po oplotení mohol byť vo vlastníctve

N.. a neskôr navrhovateľa), I. H., S. H. (na okolnosti týkajúce sa prevedenia a užívania panelovej cesty)
a F.. D. N. (na okolnosť, že Mesto Dolný Kubín do svojho vlastníctva prebralo panelovú cestu).

Pokiaľ ide o trovy konania, súd si rozhodnutie o nich vyhradil na čas po právoplatnosti rozsudku
s poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, a to z dôvodu väčšieho počtu
uplatňovaných nárokov.

Neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku tvorí k nemu pripojený znalecký posudok citovaný v prvej výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od

doručenia tohto rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na

Krajský súd v Žiline, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

h) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.