Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 1, 2013

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/91/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612010276
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Lehoczký

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2013:1612010276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Malackách samosudcom Mgr. Miroslavom Lehoczkým v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému G. W., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.07.2013 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
G. W., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom D. D. L. č. XXX/XX,
Q. H.

sa uznáva vinným,
že

dňa 24.08.2011 v čase o 14.00 hod. v Malackách viedol osobné motorové vozidlo zn. R. XXX, ev. č. MA-
XXXCC, na križovatke ul. Cesta mládeže a Hviezdoslavova, pri odbočovaní vľavo na vedľajšiu cestu
nedal znamenie o zmene smeru jazdy a začal s odbočovacím manévrom v čase, keď bol predchádzaný
motocyklom zn. E. XXX ev. č. MA-XXXAF, ktoré viedol D. H., v dôsledku čoho prednou časťou vozidla

narazil do motocyklistu, ktorý spadol na zem a utrpel zlomeninu 5. driekového stavca a zlomeninu 3. a 4.
predpriehlavkovej kosti pravej nohy, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou
v trvaní od 24.08.2011 do 23.12.2011,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona

Za to sa

odsudzuje

podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona a § 56 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j/ a § 38
ods. 3 Trestného zákona k peňažnému trestu v sume 250 ( dvestopäťdesiat ) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá súd obvinenému trest zákazu činnosti riadenia
motorových vozidiel všetkých druhov na dobu v trvaní 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obvinenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému D.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXXX/., G. škodu vo výške 765, 20 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách podal dňa 19.06.2012 na tunajší súd obžalobu pod č. k.
1Pv 311/11-24 zo dňa XX.XX.XXXX na G. W. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods.1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Súd vo veci vydal dňa 29.06.2012 trestný rozkaz,

proti ktorému podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného D. H., svedkov W. T., W.
X. a znalca Ing. K. I. z odboru cestná doprava, oboznámil sa so znaleckým posudkom č. 10/2012
vypracovaným znalcom Ing. K. I., znalcom z odboru cestná doprava, s evidenčnou kartou vozidla,

oznámením poisťovne, lekárskym potvrdením a faktúrou za opravu motocykla a zistil skutkový stav tak,
ako je uvedený vo výroku rozsudku.
Obžalovanývosvojevýpovedinahlavnompojednávaníuviedol,žekdopravnejnehodeprišlotak,žekeď
chcel na križovatke odbočovať doľava na vedľajšiu ulicu, narazil do neho počas odbočovacieho manévru
motocykel. Obžalovaný uviedol, že pred odbočením vyhodil smerovku doľava, pozrel sa do spätného

zrkadla, pričom videl, že za ním ide motocykel a jedno motorové vozidlo. Pred ním ani v protismere
nešlo žiadne motorové vozidlo. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že sa snažil zrážke vyhnúť tak, že
strhol riadenie doprava, ale zrážke sa mu už zabrániť nepodarilo. Obžalovaný tiež vypovedal, že po
zrážke ešte chvíľu pokračoval v odbočovaní, potom zastal šikmo v križovatke, zapol výstražné svetlá
a išiel k motocyklistovi, ktorý hovoril, že ho bolí noha. Obžalovaný sa potom vrátil k svojmu vozidlu,

vybral výstražný trojuholník a krátko na to prišli policajti a hasiči, ktorých zrejme volal vodič vozidla, ktoré
jazdilo za motocyklistom. Obžalovaný tiež uviedol, že chcel odbočiť vľavo, keď vchádzal do križovatky,
preto pribrzdil, pričom nevidel, žeby ho niekto v tom čase predchádzal. Smerovku mal zapnutú už pred
vojdením do križovatky. Obžalovaný udával, že motorové vozidlo bolo v dobrom technickom stave a je
presvedčený, že smerovky

boli funkčné, keď smerovku zapol vnútri blikalo kontrolné svetielko. Obžalovaný tiež uviedol, že nevie,
či smerovka blikala aj vzadu na vozidle, a z toho dôvodu vo svojej výpovedi z prípravného konania
uviedol, že nevie, či smerovky boli funkčné. V prípade vypálenia žiarovky, by mu palubný počítač túto
skutočnosť znázornil na displeji. Ďalej obžalovaný uviedol, že keď po nehode zapol výstražné svetlá,
videl, že všetky smerovky svietia. Predtým ako začal odbočovať, si všimol motocyklistu, ktorý jazdil za

ním a nemal zapnutú žiadnu smerovku.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal poškodený D. H., ktorý k veci uviedol, že k nehode došlo tak, že
jazdil po ceste Mládeže v Malackách za vozidlom obžalovaného, pričom mal pocit, že vozidlo zachádza
ku pravému kraju vozovky, z čoho usúdil, že chce asi zastaviť, preto sa rozhodol ho obísť. Poškodený
uviedol, že dal smerovku doľava, pričom motorové vozidlo začalo odbočovať doľava a narazilo do neho

prednou časťou, a to tak že narazilo do jeho predného kolesa a pravého kolena. V dôsledku toho stratil
rovnováhu, motorku už neudržal a narazil do dopravnej značky, pričom náraz ho odhodil do neďalekého
múrika. Poškodený ďalej uviedol, že po tomto náraze zostal ležať a počul nejaký hlas ako nadáva
vodičovi, že nevyhodil smerovku. Ďalej uviedol, že si pamätá, že predtým ako začal vozidlo obiehať,
toto výrazne znížilo rýchlosť, pričom nevidel, že by vodič dával znamenie, že chce odbočiť doľava.

Poškodený nevedel presne uviesť v akej vzdialenosti od križovatky začal predchádzať motorové vozidlo
jazdiace pred ním, ani v akej vzdialenosti bol v tej chvíli za ním. Poškodený si nespomína, či obžalovaný
urobil nejaký manéver, aby sa vyhol zrážke, nakoľko všetko sa udialo veľmi rýchlo. Na otázku obhajcu
poškodenýodpovedal,žesijeistý,žepredpredchádzanímzapolsmerovkuavozidlosarozhodolpredísť
z dôvodu, že išlo pomaly.

Svedok W. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k dopravnej nehode môže uviesť toľko, že jazdil za
motocyklistom a vozidlom R., ktoré išlo pomaly. Motocyklista vyhodil smerovku doľava a začal vozidlo
R. obchádzať, pričom toto vozidlo zmenilo náhle smer jazdy doľava, bez zapnutej smerovky a zachytilo
predným ľavým blatníkom motocyklistu, ktorý narazil do značky a odtiaľ odletel do múra. Svedok uviedol,
že zastavil za križovatkou, nakoľko vozidlo R. nezostalo stáť ale pokračovalo v smere jazdy doľava. Tiež

uviedol, že keď prišiel, videl stáť vozidlo, a preto podišiel k motocyklistovi, ktorý začal vstávať zo zemea zavolal prvú pomoc a políciu. Svedok vypovedal, že videl obžalovaného ako stojí bokom a telefonuje.
V tom čase išiel okolo jeho známy pán X., ktorý mu pomohol zbierať veci poškodeného. Svedok si tiež
spomenul, že potom ako vystúpil z auta hovoril obžalovanému, ktorý si dodatočne zapínal smerovku, že

teraz si ju už môže vypnúť, keď ju nemal zapnutú predtým. Svedok vypovedal, že v čase keď prišiel k
vozidlu obžalovaného určite neblikali všetky štyri smerovky. K priebehu dopravnej nehody ešte uviedol,
že motocyklista začal predchádzať vozidlo krátko pred hranicou križovatky, avšak nevedel uviesť koľko
metrov to mohlo byť. Tiež uviedol, že aj on by toto motorové vozidlo obiehal, nakoľko jazdili po hlavnej
ceste a toto vozidlo išlo pomaly a tvorilo prekážku v cestnej premávke. Svedok tiež uviedol, že vodič

motorového vozidla zmenil náhle smer jazdy, v čase keď už bol motocykel na jeho úrovni. Vo svojej
výpovedi trval na tom, že obžalovaný v čase odbočovania nemal zapnutú smerovku, túto si zapol až
dodatočne po nehode.
Svedok W. X. sa k priebehu dopravnej nehody nevedel vyjadriť, nakoľko túto videl zo vzdialenosti asi 150
m. Vo svojej výpovedi uviedol, že pomáhal W. T. zbierať veci poškodeného a vie určite, že obžalovaný
pri nich nebol, ani ho nevidel, rovnako sa nevedel vyjadriť, či na vozidle obžalovaného svietili nejaké

svetla, toto vozidlo videl stáť na ulici, ale či mu svietili nejaké svetlá si nespomína.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca Ing. K. I. z odboru cestná doprava, ktorý v tejto veci
vypracoval znalecký posudok č. 10/2012 nachádzajúci na č.l. 70-96 tohto spisu. Znalec sa vo svojej
výpovedi pridržiaval svojho písomného znaleckého
posudku, ktorý v tejto veci vypracoval, pričom uviedol, že pri jeho vypracovaní vychádzal predovšetkým

z vyšetrovacieho spisu ako aj z výpovedí účastníkov dopravenej nehody a svedka. Taktiež zohľadnil
konečnú polohu motocyklistu a kúsok trecej stopy, pričom vozidlo R. sa nenachádzalo v konečnej polohe
po zrážke, ale bolo odstavené na ulici, na ktorú odbočovalo. Priebeh nehody začal analyzovať pri dvoch
variantoch rýchlosti vyplývajúcich z výpovedí účastníkov dopravnej nehody, tak aby mohol stanoviť
okamih, kedy motocykel začal predchádzať motorové vozidlo R. a to, či predtým ako začalo odbočovať

alebo v priebehu odbočovacieho manévru. Pritom vychádzal z výpovede svedka, ktorý uviedol, že k
stretu motorových vozidiel došlo v strede ľavého jazdného pruhu v smere ich jazdy, a toto stanovil ako
miesto kontaktu, pretože tomu zodpovedala aj konečná poloha motocykla. Vzájomnú polohu motocykla
a vozidla v čase ich zrážky stanovil podľa spôsobu ich poškodenia. Znalec z analýzy priebehu dopravnej
nehody ako technickú príčinu nehody stanovil skutočnosť, že vodič motorového vozidla začal odbočovať

v čase, keď bol predchádzaný motocyklom, čo vyvolalo kolíznu situáciu, na tomto nič nemení ani
technicky nesprávna jazda motocykla spočívajúca v tom, že začal predbiehať motorové vozidlo v takej
vzdialenosti, že nemohol dokončiť predbiehajúci manéver pred úrovňou križovatky. V čase, kedy z
polohy vozidla bolo zrejmé, že odbočuje, motocykel už nemohol zabrániť dopravnej nehode. Znalec vo
svojej výpovedi uviedol, že z výpovedí vodiča, ako aj z vyššie uvedeného usudzuje, že pri odbočovaní

nevenoval dostatočnú pozornosť ostaným účastníkom premávky jazdiacim za ním, pretože ako sám
obžalovaný uviedol motocykel uvidel pri odbočovaní, keď bol vedľa neho. Na otázku obhajoby znalec
uviedol, že motocyklista mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by v križovatke nepredbiehal motorové
vozidlo. Znalec tiež uviedol, že aj keby bola pravda, čo tvrdí obžalovaný, že v čase keď začal odbočovať,
nevidel v spätnom zrkadle motocyklistu, je možné, že motocykel sa vtedy nachádzal v tzv. mŕtvom uhle.

Znalec k tomuto záverom uviedol, že aj keby túto výpoveď obžalovaného mal vtedy k dispozícii na
záveroch jeho znaleckého posudku, by to nič nemenilo.
Súd sa oboznámila aj s písomným vypracovaním znaleckého posudku z odboru dopravy, v ktorom
znalec ako technickú príčinu vzniku dopravnej nehody stanovil nasledujúce prvky: - odbočovanie doľava
vozidla R. vodiča W. v čase, keď bol predchádzaný motocyklom E. motocyklistu H. tak, že ohrozil tohto

motocyklistu idúceho za ním, čím vyvolal kolíznu situáciu; - vodič R. sa plne nevenoval vedeniu vozidla,
nesledoval situáciu v cestnej premávke za sebou, kedy vedel, že za ním sa pohybujú iní účastníci cestnej
premávky, nedbal na zvýšenú opatrnosť, čo znemožnilo zabrániť nehode z jeho strany; - motocyklista
predchádzal vozidlo v blízkosti križovatky, kedy by predchádzanie nedokončil pred úrovňou križovatky,
čo bolo z jeho techniky nesprávne, a čo znemožnilo zabrániť nehode z jeho strany.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich podklade má za
preukázané, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd má za
preukázané, že obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, keď pri vedení motorového vozidla pri odbočovaní
vľavonavedľajšiucestunedalznamenieozmenesmerujazdyazačalsodbočovacímmanévromvčase,

keď bol predchádzaný motocyklom, ktorý viedol poškodený, čím zapríčinil stret týchto dvoch vozidiel, v
dôsledku čoho poškodený spadol na zem a utrpel závažné poranenia, ktoré si vyžiadali liečenie spojené
s práceneschopnosťou v trvaní viac ako štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých bol závažne
ovplyvnený jeho obvyklý spôsob životaSúd má vinu obžalovaného preukázanú výpoveďami poškodeného a svedka W. T., ktorý zhodne udávali,
že obžalovaný pred odbočovaním vľavo nedal znamenie o zmene smeru jazdy, ako aj zo znaleckého
posudku, v ktorom bola ako technická príčina dopravnej nehody ustálená skutočnosť, že obžalovaný

odbočoval vľavo v čase keď už bol
predchádzaný motocyklom, ktorý viedol poškodený, čím poškodeného ohrozil a vyvolal kolíznu situáciu.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pred odbočovaním a počas odbočovania
je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča
idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho

za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča
odbočujúceho vozidla.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že obžalovaný svojím konaním porušil vyššiu
uvedenú zákonnú povinnosť vodiča, keď pred odbočovaním a počas neho nedal znamenie o smeru
jazdy. Toto má súd preukázané z výpovede poškodeného ako aj svedka W. T., ktorého súd považuje
za nestranného svedka dopravnej nehody, nakoľko nie je v žiadnom pomere k obžalovanému

ani k poškodenému. Tieto výpovede vyvracajú obranu obžalovaného, ktorý tvrdil, že pred začatím
odbočovania dal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. Ďalej má súd za preukázané, že obžalovaný
tým, že sa nedostatočne venoval riadeniu vozidla a nesledoval dopravnú situáciu za sebou, ohrozil
účastníka cestnej premávky idúceho za ním, keď nedbal na zvýšenú opatrnosť pri odbočovaní vľavo,
a začal odbočovací manéver v čase keď už bol predchádzaný poškodeným. Túto skutočnosť má

súd za preukázanú predovšetkým znaleckým posudkom ako aj výpoveďou svedka W. T.. Z výpovede
obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný v čase pred začatím odbočovania vedel o tom, že sa za ním
pohybujú ďalšie motorové vozidlá. Na základe toho mal pri odbočovaní zvýšiť opatrnosť a skontrolovať
dopravnú situáciu za sebou. Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní tvrdil, že pred
odbočovaním sa pozrel do spätného zrkadla a videl za sebou motocykel a za ním ďalšie motorové

vozidlo, pričom nevidel, žeby ho niekto predchádzal. Súd neuveril obrane obžalovaného, nakoľko podľa
zistení znaleckého posudku, v čase keď obžalovaný začal odbočovací manéver bol už predchádzaný
motocyklistom, a teda ho nemohol vidieť jazdiť za sebou. Rovnako je obrana obžalovaného vyvrátená
v časti, že pri pohľade do spätného zrkadla nevidel, že by ho niekto predchádzal, svedeckou výpoveďou
svedka W. T., ktorý uviedol, že poškodený dal znamenie o zmene smeru jazdy doľava.

Súd sa zaoberal aj otázkou spoluzavinenia dopravnej nehody konaním poškodeného, keďže poškodený
porušil zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v § 15 ods. 5 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestne
premávke, podľa ktorej vodič nesmie predchádzať pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred
križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky;
to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla. Súd pri

posudzovaní porušenia povinnosti vodiča u poškodeného vychádzal predovšetkým zo znaleckého
posudku, v ktorom je uvedené, že táto nesprávna technika jazdy motocyklistu nevyvolala kolíznu situáciu
a ani neznemožnila zabráneniu nehody z jeho strany.
Nakoľko vznik dopravnej nehody spôsobili viaceré príčiny, a to ako konanie obžalovaného, tak aj
konanie poškodeného, súd hodnotil každú príčinu, čo do jej významu pre vznik následku osobitne.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil, že porušenie povinností vodiča na strane obžalovaného
bolo dôležitejším faktorom pri spôsobenom následku, keďže tento svojím konaním ohrozil bezpečnosť
ostaných účastníkov cestnej premávky, keď nedal znamenie o zmene smeru jazdy a s odbočovacím
manévrom začal v čase, keď už bol predchádzaný iným účastníkom cestnej premávky. Naproti tomu
poškodený sa rozhodol predchádzať vozidlo obžalovaného z dôvodu, že toto išlo pomaly, čím vytváralo

prekážku v cestnej premávke a vodič nedal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. Z uvedeného možno
predpokladať, že pokiaľ by obžalovaný dal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, poškodený by ho
nezačal predchádzať a k zrážke by nedošlo. Súd teda vyhodnotil porušenie povinnosti vodiča na strane
obžalovaného ako rozhodujúcu skutočnosť
pre vznik dopravnej nehody a zároveň ako porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa

zákona, nakoľko jej porušenie malo za následok závažné poranenia poškodeného. Preto je potrebné
konštatovať, že obžalovaný spáchal trestný čin závažnejším spôsobom konania podľa § 2 písm. a) §
- 157 Trestného zákona.
Obžalovaný svojím konaním spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, čo vyplýva z lekárskych
správ, podľa ktorých zranenia poškodeného, ktoré utrpel ako dôsledok dopravnej nehody si vyžiadali

liečenie a práceneschopnosť v trvaní od 24.08.2011 do 23.12.2011, teda dlhšie ako štyridsaťdva
kalendárnych dní, počas ktorých bol závažne ovplyvňovaný obvyklý spôsob jeho života, nakoľko musel
nosiť trojbodový korzet a pri chôdzi musel používať barle.Konanie obžalovaného súd hodnotil ako konanie z nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Trestného zákona,
nakoľko vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť zákonom chránený záujem, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

O osobe obžalovaného súd zistil, že bol doposiaľ nebol súdne trestaný a ani nebol riešený pre priestupok
závažnejšej povahy. Na základe toho, súd priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť - pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život. Inú poľahčujúcu ani priťažujúcu skutočnosť súd nezistil.
Pri rozhodovaní o druhu trestu, súd bral do úvahy predovšetkým osobu obžalovaného ako aj spoluúčasť
poškodeného na dopravnej nehode a rozhodol, že uloženie samostatného peňažného trestu podľa §

56 ods. 2 Trestného zákona vo výške 250 eur, bude pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa
dostačujúce. Nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu pri vedení motorového vozidla, súd mu
zároveň podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové
vozidlá vo výmere jeden rok zohľadňujúc jeho účel, ktorý spočíva v represii ako aj v splnení ochrannej
funkcie trestu vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti.

Súd tiež uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 765,20 eur,
ktorú má súd za preukázanú z predložených faktúr za opravu poškodeného motocykla, pričom ide o
čiastku, ktorá nebola poškodenému preplatená poisťovňou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia na Okresnom súde Malacky.