Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 12, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/55/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899982
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2708899982.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľov: 1. Ing. P. M., narodený XX.XX.XXXX,
bytom XXX F. G. F.. X XXX X. BC, N., 2. RNDr. R. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. č. X, F.,
proti odporcom: 1. L. M., 2. R. M., obaja bytom X. XX, F., obaja zastúpení JUDr. Dášou Šulejovou,
advokátkou, Fedinova 16, Bratislava, o náhradu škody v sume 323,30 eur, o odvolaní odporcov proti
rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 7. novembra 2011, č.k. 3C/13/2008-254 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1.a 2. rade
náhradu trov odvolacieho konania v sume 46,77 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcom v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť
navrhovateľom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 323,30 eur a náhradu trov konania k rukám
JUDr. F. M., advokátky v sume 513,04 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia
rozsudku vyplynulo, že navrhovatelia uviedli, že sú vlastníkmi parcely č. XXXX/X, zapísanej na LV č.
XXXX pre obec a k.ú. F. odporcovia užívajú susednú parc. č. XXXX. Navrhovatelia na jar roku 2000

medzi uvedenými pozemkami postavili plot, ktorý pozostával z kovových konštrukcií, žrdí s kovovými
patkami, ktoré boli do zeme osadené betónovým základom. V roku 2000 na kovovú konštrukciu natiahli
a upevnili pletivový plot, ktorý osadili v súlade s prebiehajúcou hranicou pozemkov. Odporcovia tento
dňa 11.05.2000 odstránili a posunuli do pozemku navrhovateľov, čím im zabrali časť pozemku. O
vydanie veci sa vedie konanie na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 4C/64/01. Navrhovatelia tvrdili,
že posunutím plota im vznikla škoda a to na troch kusoch kovových tyčí s patkami za materiál a
náter v sume 1.500,- Sk, za betón vrátane dovozu vo výške 900,- Sk, prácu ocenili a škodu vyčíslili

sumou 1.600,- Sk. Aby susedov presvedčili, že nimi vytvorený plot prebiehal v súlade s hranicou, medzi
pozemkamidalivypracovaťnavrhovateliavytyčovacínáčrt,zaktorýuhradilicenu4.900,-Sk.Odporcovia
tvrdili, že s plotom nehýbali, navrhovatelia ho majú tam, kde si ho postavili. Žiadne kovové kolíky
patriace navrhovateľom neurezali. Plot je aj podľa záverov znaleckého posudku Ing. S. postavený na
pozemku navrhovateľov ako ich vlastníctvo, preto nie sú vo veci pasívne legitimovaní, čomu nasvedčuje
rozhodnutie OÚ Skalica č. P-173/00. V priestupkovej veci vedenej pred Okresným úradom v Skalici
pod č.j. P-173/00 bolo vydané dňa 18.09.2000 rozhodnutie o zastavení konania vo veci spáchania

priestupku, z ktorého bol obvinený odporca v 1. rade z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, sa nestal.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že úrad začal konať na základe správy o výsledku objasňovania
priestupku OO PZ Skalica. Úrad vypočul obvineného - odporcu v 1. rade, ktorý uviedol, že v čase, keď
mal spáchať priestupok - posunúť oplotenie, nebol doma. Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že 11.05.2000odišiel z domu a plot bol v poriadku. O 12,30 hod. bol plot posunutý o 40 cm do záhrady navrhovateľov.
Na druhý deň odporca v 1. rade navozil drť na časť pozemku navrhovateľov. Dňa 15.05.2000 dali
navrhovatelia vytýčiť hranice pozemku, z toho je zrejmé, že šírka pozemku navrhovateľov je 4,60

m a má byť 5m. Svedkovia v priestupkovom konaní manželia U. zhodne uviedli, že si presnú dobu
nepamätajú, ale v mesiaci máj v sobotu doobeda navrhovatelia spolu s otcom navrhovateľky v 2. rade
posúvali plot, a to smerom do záhrady odporcov. Za zistenia v súdnom konaní v prejednávanej veci,
že sa vedie aj konanie účastníkov vyvolané navrhovateľmi ich návrhom podaným 17.04.2001 na OS
skalica proti odporcom o vydanie časti nehnuteľnosti spojenej s návrhom na uvedenie do pôvodného

stavu súd sa s týmto konaním oboznámil a zistil, že v konaní bol ustanovený za znalca z odboru
geodézie Ing. E. S., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 1/04, v ktorom uviedol, že odporcovia plotom,
ktorý bol na tvári miesta v čase vykonania miestneho šetrenia znalcom, teda 23.09.2004 zasahujú do
vlastníctva navrhovateľov 0,4 m. Skutočnú hranicu medzi pozemkami č. XXXX a XXXX/X určuje úsečka,
ktorej počiatočným bodom je roh domu č. súp. XXXX bod určený znalcom a zobrazený v náčrte a
koncovým domom je opäť dom označený číselne znalcom, ktorý sa nachádza od červenej zvislej čiary

vyznačenej na murovanom plote medzi pozemkami XXXX a parc. č. XXXX 6cm smerom k pozemku
navrhovateľov k parc. č. XXXX/X. Navrhovatelia v časti uloženia povinnosti odporcom vydať im zabratú
časť pozemku a uvedenie do pôvodného stavu zobrali návrh späť a súd konanie pod sp. zn. 4C/64/01
dňa 07.12.2004 zastavil. späťvzatie zdôvodnili navrhovatelia výsledkami znaleckého posudku, z ktorého
je zrejmé, že plot je skoro na hranici pozemkov s povolenou odchýlkou a celkovou plochou záberu 0,4

m2 nie je dôvodné v konaní pokračovať. Súd prvého stupňa vypočul svedkyňu U., ktorá uviedla, že
videla navrhovateľku, jej manžela a otca ako dávajú stĺpiky do jám, ktoré boli vykopané na pozemku
odporcov a prihŕňali ich, neliali do nich betón. Svedkyňa toto videla zo svojho skleníka. V ten týždeň
prišli za navrhovateľom v 1. rade policajti, ktorý povedala, že nevidela odporcov posúvať plot, ale videla
navrhovateľov. V konaní o priestupku uviedla, že si myslí, že navrhovatelia stavali na pozemku odporcov,

z čoho tak vyvodila, zdôvodniť nevedela. Videla, že stĺpiky boli povyťahované a prenášali ich tak, ako
vypovedala. Odporcov nevidela, že by robili niečo s plotom. Plot, ktorý posúvali M. je ten, ktorý tam
mala predchádzajúca vlastníčka pozemku pani B.. Kovové stĺpiky, ktoré povyťahovali navrhovatelia, boli
na pozemku ešte za predchádzajúcej vlastníčky. Z odborného stanoviska č. 1/2007 podaného súdom
ustanovenou znalkyňou Ing. L. mal súd preukázané, že cena staveného materiálu a to troch kusov

kovových tyčí s pätkami o dĺžke 3,2 m betónu a stavebných prác spočívajúcich v stavbe plota z kovových
konštrukcií a cena celého plota je ku dňu podania návrhu 4.840,20 Sk. Objednávkou navrhovateľa
v 1. rade z 12.05.2000 mal súd preukázané, že u Geodézie a.s., Bratislava, prevádzka Skalica si
objednalnavrhovateľslužbytejtospoločnosti,výsledkomktorejbolovytýčeniehranicemedzipozemkami
účastníkov dňa 15.05.2000, za ktorú objednávku a vykonanie prác na jej základe navrhovateľ uhradil

sumu 4.900,- Sk. Znaleckým posudkom č. 4/2007 vypracovaným znalcom z odboru geodézie Ing. E. S.
znalec zodpovedal otázku tak, že plot sa nachádza na parc. č. XXXX/X., teda navrhovateľov. Svedkyňa
E. X., nová vlastníčka nehnuteľnosti parc. č. XXXX uviedla, že niekedy v mesiaci september 2008 sa
stala vlastníčkou nehnuteľnosti vkladom do katastra. Niekedy v septembri 2008 nadobudla na základe
zmluvy nehnuteľnosti vrátane pletivového plotu na kovových stĺpikoch s ktorými nehýbala, plot je na

pôvodnom mieste ako v čase kúpy a tak isto aj plot vlnitý plechový, ako aj pletivový. Súd vykonal ohliadku
dňa 18.08.2011 v Skalici na parc. č. XXXX a XXXX. Právne vec posúdil podľa § 420, § 424, § 442 a § 443
OZ.Zvykonanéhodokazovaniavyvodiltenprávnyzáver,ženávrhbolpodanývcelomrozsahudôvodne.
V konaní bol predmetom konania nárok na náhradu skutočnej škody. Základnými predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi

porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Súd skúmal, či sú všetky tieto štyri podmienky, pri
ktorých vzniká zodpovednosť za škodu u odporcov splnené a dospel k záveru, že odporcovia sa dopustili
porušeniaprávnejpovinnostinerešpektujúcprávonavrhovateľovnamajetok,ktorývtomtoprípadetvorili
veciazasiahlidovlastníckychprávnavrhovateľov,ktorésúdeklarovanévustanovení§123OZaktorých
predmet tvorí právo vlastníka v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho

plody a úžitky a nakladať s ním. V konaní bolo preukázané, že práve odporcovia zasiahli do vlastníckeho
práva navrhovateľov a spôsobili im škodu. Súd toto vyvodil z vykonaných dôkazov a to zo zistenia, že
sám odporca v 1. rade a nepoprela to ani odporkyňa v 2. rade, navozil sutinu na pozemok navrhovateľov
a nie je pritom rozhodujúce, či tak urobil odporca s vedomím odporkyne 2 vedome, že ide o pozemok
navrhovateľov alebo v domnení, že vozí sutinu na pozemok odporcov. Skutočnosť, že vozil sutinu na

pozemok navrhovateľov, teda na ich vlastníctvo, bolo preukázané aj zápisnicou z ohliadky z 02.10.2002
vykonanej v spise sp. zn. 4C/64/01, keď pri ohliadke bolo zistené, že sutina je na pozemku navrhovateľov
za hranicou pozemku odporcov a za hranicou vytýčenou geodetom. Keďže sa jednalo o susediace
pozemky navrhovateľov a odporcov, nemohol mať nikto iný záujem zasiahnuť do hranice pozemkov akoodporcovia, keď bolo aj výpoveďou svedkyne U. a výpoveďou odporcu potvrdené, že tento vodil suť na
pozemok navrhovateľov z dôvodu, aby si títo už ďalej nemohli posúvať plot a z toho súdu vyplynulo,
že práve odporcovia spôsobili navrhovateľom škodu celkom vo výške 323,30 eur, ktorej výška bola

preukázaná. Je nelogické tvrdenie odporcov, že sami navrhovatelia si posunuli plot tým, že premiestnili
stĺpiky. Treba vziať v úvahu, že k posunu stĺpikov prišlo 11.05.2000, čo bolo zistené aj zápisnicou o
ohliadke miesta činu OO PZ v Skalici, v ktorej je konštatované zistenie, že stĺpiky sa hýbali v rozpätí
2cm a bola okolo nich mokrá zemina, čo nemohol spôsobiť navrhovateľ, ktorý posunutie zistil až okolo
obeda, keď sa vrátil domov. Ak sa navrhovatelia domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva návrhom

podaným v roku 2001, viedli by konanie sami proti sebe, čo je nelogické, lebo už v konaní preukazovali
fotografiami, kde bol nimi plot vyhotovený, kde boli osadené stĺpiky a je zrejmé v súvislosti s vytýčenou
hranicou označenou geodetom, nielen kolíkom, ktorý bol na hranici ešte aj v čase ohliadky v roku 2002,
že tak urobili pred hranicou pozemku odporcov. Ďalej súd vychádzal pri stanovení, že práve odporcovia
spôsobili škodu v roku 2000 zo zistenia z fotografie, na ktorej je zachytená vegetácia, konkrétne cesnak,
ktorý mala nasadený navrhovateľka a ktorý zostal za pletivom plota na údajnom pozemku odporcov a

je prekrytý doskami, položenými naň odporcom v 1. rade. Sama odporkyňa v 2. rade vypovedala, že
odporcovia nikdy v tejto časti svojho pozemku nemali nasadený cesnak. Súd aj z tohto vyvodil, že to boli
odporcovia, ktorí posunuli plot, odstránili navrhovateľmi do betónu zabudované kovové tyče a spôsobili
škodu. Nie je podstatné, akým spôsobom odporcovia spôsobili škodu navrhovateľom, za podstatné súd
považuje, že bola spôsobená škoda a že za ňu zodpovedajú odporcovia z dôvodov popísaných vyššie

a vznik škody je v priamej súvislosti so škodcami. V príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom
odporcov a vzniknutou škodou je vzťah príčiny a následku. Súd zistil, že škoda vznikla v roku 2000 a nie
je potom podstatné, že v roku 2007 znalec Ing. S. zistil, že plot navrhovateľov je na ich pozemku, pretože
sa jedná o zistenie znalca z roku 2007 a znalec posudzoval hranice pozemku a umiestnenie plota už
potom, čo odporcovia odstránili závadný stav, ktorý bol predmetom sporu v konaní 4C/64/2001, vtedy

vecvedenápredbývalýmOSSkalica. Navrhovateliakeďpodávalinávrhnaprejednanieveci03.05.2002
podávali návrh dôvodne o náhradu škody proti odporcom. Súd poukazuje na odborné stanovisko Ing.
L. na strane 4, kde je na hornej strane znaleckého posudku vidno pred plechovým plotom pletivový
plot, ktorý smerujúc k nehnuteľnosti, rodinnému domu vyobrazenému na fotografii, od tretieho stĺpika
je vyobrazený posunutý plot do pozemku navrhovateľov. To bolo predmetom sporu sp.zn. 4C/64/2001.

Vlnitý plot postavili odporcovia v priebehu tohto sporu na hranici pôvodne stojaceho pletivového plota a
podľaoznámeniaMestaSkalicaažvroku2003aajztohodôvodubolnávrhnavrhovateľovpodanývroku
2002 v prejednávanej veci podaný dôvodne. Navrhovatelia predložili do spisu farebné fotokópie, kde na
formáte A4 sú celkom štyri fotografie a k strednej uviedli, že je tu zachytená situácia, keď navrhovatelia
stavali plot podľa výpovede svedkyne U.. Plot stavaný navrhovateľmi viedol po krušpán, ktorý bol vlastne

hranicou pozemkov účastníkov. Na ďalších dvoch fotografiách vidno, že plot je posunutý za krušpánom
smerom do pozemku navrhovateľov, tu už je zachytená situácia, o ktorej navrhovatelia tvrdili, že takto
posunutý plot odporcovia zasypali sutinou a zo svojej strany dali na pozemok dosky, aby sa nedal plot
posunúť na správnu hranicu. Na jednej z fotografií je zobrazený plot, kde už krušpán nie je. Geodet
povedal odporcom od roku 2000, nie ako tvrdili odporcovia, že krušpán vykopali až neskoršie, že ho

treba vykopať, lebo geodet červeným na stenu nastriekal hranicu, kadiaľ vedie pozemok. Zo všetkých
týchto skutkových zistení vyplýva, že za škodu vzniknutú navrhovateľom zodpovedajú odporcovia a
preto súd ich návrhu na zaplatenie náhrady škody vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p., keď úspešným navrhovateľom priznal ich náhradu a určil odporcom povinnosť zaplatiť
navrhovateľom 513,04 eur titulom náhrady trov konania a to do rúk právnej zástupkyne navrhovateľov.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnom určenej lehote podali odvolanie odporcovia.
Uviedli, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový

súd počas celého konania, ani v čase vydania rozhodnutia nedisponoval spoľahlivými dôkazmi,
ktorými by bolo jednoznačne preukázané, na ktorých pozemkoch je plot alebo aká jeho časť, o ktorej
navrhovatelia tvrdia, že bola v čase podania žaloby v ich vlastníctve a nimi postavený plot, a kto je
vlastníkom týchto pozemkov. Súd nemal preukázané vlastníctvo k pozemkom parc. č. XXXX a parc.
č. XXXX a XXXX/X. Navrhovateľ v 1. rade dňa 11.05.2000 o 14,00 hod. podal na OO PZ SR Skalica

vysvetlenie týkajúce sa priestupku. Uviedol, že asi o 12,30 hod. zistil, že mu sused L. M. na záhrade za
domom v Skalici posunul oplotenie záhrady o 40 cm do dvora tak, že posunul štyri kovové stĺpy oplotenia
a drôtené pletivo pripevnené na stĺpoch. Pred samotným výsluchom navrhovateľa v1. rade bola
vykonaná ohliadka na záhrade medzi rodinnými domami nstrm. O.. Nie je zrejmé, kto sa tejto ohliadkyzúčastnil, je tu však konštatované, že na mieste bolo vidieť štyri stĺpiky, na ktorých bolo upevnené
drôtené oplotenie, pričom štyri stĺpiky boli v zemi uvoľnené. Bolo možné nimi hýbať asi 2 cm do strán.
V priestupkovom konaní rozhodnutím bolo zastavené konanie v priestupkovej veci z dôvodu, že skutok,

o ktorom sa koná sa nestal a teda odporca v 1. rade priestupok nespáchal, plot neposunul, neodpílil
trubky a neodstránil. Prvostupňový súd ďalej vo veci konal, nerešpektoval toto rozhodnutie Okresného
úradu a vyhodnotil ho inak s tým, že odporcovia sa dopustili protiprávneho konania. Navrhovatelia tvrdili
zjavne iné skutočnosti, ako pred priestupkovým orgánom a to že odporcovia dňa 11.05.2000 odstránili
a posunuli plot, ktorý bol z kovových konštrukcií, pričom k nim pripojil pletivový plot. Budovali tento plot

navrhovatelia ako nové oplotenie na jar roku 2000 v súlade so súhlasom Mesta Skalica a geometrickým
plánom. Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný odporkyňou v 2. rade, znalecké dokazovanie, ktorým
by bolo preukázané, že stĺpiky boli odpílené a časť zostala na pozemku vo vlastníctve odporcov. Konanie
vedené pod sp. zn. 4C/64/01 sa netýkalo určenia hraníc pozemkov, ale vydania presne nešpecifikovanej
časti pozemku parc. č. XXXX/X a uvedenia tohto pozemku do pôvodného stavu. Konanie nebolo
meritórne ukončené, bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľmi, ktorí rešpektovali

skutočnosť, že odporcovia si postavili v roku 2003 plot a hranicu pozemku navrhovatelia ďalej neriešili.
Dodnes nie je jednoznačne vyriešená otázka, kde je hranice pozemkov parc. č. XXXX/X a XXXX, je
dodnes sporná. Nestotožnil sa s názorom súdu, že návrh je dôvodný. Majú za to, že v konaní nebolo
preukázané, že odporcovia spôsobili navrhovateľom škodu, že konali protiprávne, nie je preukázaná
existencia škody ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a chýba zavinenie zo strany

odporcov. Navrhli preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a doplnenie
dokazovania, alebo alternatívne návrh v plnom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľov k náhrade
trov konania.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov uviedli, že predmetom konania je náhrada

za spôsobenú škodu, preto je nepodstatné, komu v súčasnosti plot patrí, resp. či bola súdom určená
hranica medzi pozemkami. Podstatnou skutočnosťou je, že škoda vznikla na veci v tom čase patriacej
navrhovateľom, čo bolo preukázané a jej existencia nezanikla predajom nehnuteľností. Rovnako je
irelevantné, či hranica pozemkov v tom čase viedla tade, kade mala. Odporcovia nemali čo zasahovať
do vtedajšieho vlastníctva plota navrhovateľov a bez ohľadu na to, či plot stál presne na hranici alebo

nie, tento poškodiť a presunúť. Argumentácia, že posun plota nebol postihnutý v priestupkovom konaní,
preto nie je možné ich k náhrade zaviazať, neobstojí. Táto skutočnosť nevylučuje právo domáhať sa
náhrady pred súdom v občiansko-právnom konaní. Svedkyňa U. sa vyjadrovala k úplne inej stavbe plota
ako k tomu, čo je predmetom tohto konania. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať im
náhradu trov odvolacieho konania v sume 66,32 eur.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.),
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že

odvolanie odporcov nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku
čoho bol vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 3C/13/2008 je návrh navrhovateľov,
ktorým sa domáhajú od odporcov zaplatenia sumy 323,30 eur titulom náhrady škody. Predmetom

odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo
návrhu navrhovateľov v celom rozsahu vyhovené.

Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.Odvolacídôvodvzmysleustanovenia§205ods.2písm.d)O.s.p.jedaný,akvýsledokzhodnotenia
dôkazovsúdomprvéhostupňanezodpovedápostupuvyplývajúcemuzustanovenia§132O.s.p,pretože
súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo alebo v hodnotení dôkazov, prípadne

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až
135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdilvec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne
určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého

stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku,
na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p., len ho doplňuje reagovaním na
odvolanie odporcov. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého

stupňa, že návrh navrhovateľov je dôvodný. Odvolací súd nezistil, že by súd prvého stupňa porušil
zásady vyplývajúce z ustanovenia § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne
subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako náhradu škody.
Odvolací súd považoval za nepochybne preukázané, že navrhovatelia plot na základe ohlásenia mesta
postavili, je nelogické, aby ho následne sami odstránili. Nie je rozhodujúce, na koho pozemku bol

plot postavený. Ak by aj bol postavený na pozemku odporcov, svojpomocne ho nemohli odporcovia
odstrániť, ale mohli sa svojho práva domáhať zákonným spôsobom. Ak tak neurobili, sú povinní nahradiť
škodu, ktorá týmto ich konaním navrhovateľom vznikla. Navrhovatelia riadne preukázali výšku škody,
porušenie povinnosti odporcov, i ich zavinenie. Odvolací súd má tiež za to, že v priestupkovom konaní,
na ktoré sa odporcovia odvolávajú, nebolo meritórne rozhodnuté, konanie bolo zastavené, takže takýmto

rozhodnutím nie je súd viazaný.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1
O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešným navrhovateľom priznal ich náhradu spočívajúcu v náhrade
trov právneho zastúpenia vo výške 46,77 eur (za jeden úkon právnej pomoci: vyjadrenie k odvolaniu z
2.2.2012 v sume 39,14 eur plus režijný paušál 7,63eur), pričom určil povinnosť zaplatiť trovy právneho
zastúpenia navrhovateľom, keďže právnej zástupkyni JUDr. M., ktorá si trovy vyúčtovala, navrhovatelia

vypovedali plnú moc.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.