Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Michalovce

Judgement was issued by JUDr. Tatiana Sabadošová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/104/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713200697
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7713200697.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1/ Z. Z.,
nar. XX.X.XXXX, bytom v Z., ul. Z. č. 8, 2/ P.. Q. L., nar.X.X.XXXX, bytom v Q. č. XX, o zaplatenie
5.909,65 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 5.909,65 € a úroky z omeškania vo výške 9% p.a.
zo sumy 5.866,37 € od 1.1.2013 do zaplatenia a trovy konania v sume 354,50 € s tým, že tieto sumy im
povoľuje splácať v 50,-€ mesačných splátkach splatných nasledujúci mesiac po právoplatnosti rozsudku
vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca pod následkami straty výhody splátok, s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných.

II. Z r u š u j e platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Michalovce č.k. 20Ro 6/2013-24 dňa 12.2.2013
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou na tunajší súd dňa 16.1.2013 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy
5.909,65 € a úroky z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 5.866,37 € od 1.1.2013 do zaplatenia a
trov konania.

Odôvodnil to tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX uzavretej so žalovanými
bola uzavretá Zmluva o mimoriadnom stavebnom medziúvere č. XXXXXXX 0 05 zo dňa 26.9.2005, v
súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanému v 1. rade mimoriadny medziúver vo výške 6.638,78 €.
Žalovaný v 1. rade sa zaviazal do prideľovania cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru
6,99% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 38,67 € a do nasporenia 40% cieľovej sumy
vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 33,19 €. Po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení sa zaviazal žalovaný v 1. rade splácať stavebný úver vrátane úrokov
vo výške 4,70 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 58,09 €. Žalovaný v 2. rade prevzal
ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1.
rade porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa
23.10.2012 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaného v 1. rade na vrátenie zostatku
úveru o čom bol upovedomený aj žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade zostatok úveru nevrátil. Do
účinnosti odstúpenia sa medziúver úročil dohodnutým 6,99% p.a. úrokom a od účinnosti odstúpenia 9%
p.a., pretože v čase prvého dňa omeškania 19.2.2012 bola základná sadzba ECB 1%. Žalovaná suma
pozostáva z istiny 5.866,37 €, nezaplatených úrokov z omeškania od 2.12.2012 do 31.12.2012 v sume
43,28 € a úrokov z omeškania 9% p.a. od 1.1.2013.

Súd vydal v tejto veci dňa 12.2.2013 platobný rozkaz č. k. 20Ro 6/2013-24, proti ktorému v zákonnej
lehote podal žalovaný v 1. rade odpor. Žalovanému v 2. rade sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť a
súd ho preto zrušil v plnom rozsahu (§ 173 O.s.p.).
V priebehu konania žalovaní uznali nárok žalobcu, avšak požiadali súd, aby im povolil žalovanú sumu
zaplatiť v splátkach.

Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchmi žalovaných a listinnými dôkazmi a
zistil tento skutočný stav:

Z predloženej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným v 1. rade ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom dňa
26.9.2005 vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške
200.000,- Sk s tým, že po dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok
pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXX
X XX vo výške 120.000,- Sk. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 6,99% p.s. ku dňu
uzatvorenia zmluvy. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov
z vo výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami 1.750,- Sk. Zároveň súd zistil, že žalovaný v
2. rade sa zaviazal prevziať na seba povinnosti žalovaného v 1. rade ako ručiteľ a uspokojiť pohľadávku
v prípade, že ju neuspokojí dlžník - žalovaný v 1. rade.

Z obsahu predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru
stavebnou sporiteľňou na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny
stavebný úver s tým, že pri splnení podmienok ustanovených vo VOP sa tento úver transformuje
na nevypovedateľný stavebný úver. Problematiku stavebného sporenia a stavebných úverov upravuje
zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom úvere a podľa § 2 ods. 1 písm. b/ cit. zák. stavebným sporením pre
účely tohto zákona sa rozumie aj poskytovanie úverov stavebným sporiteľom, t.j. stavebný úver.

Podľa § 8 ods. 2 cit. zákona, po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný sporiteľ nárok
na pridelenie stavebného úveru.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží zmluvne dohodnuté
podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou a vkladmi
sporiteľa, vrátane úrokov, štátnych prémií, ak sa poskytnú (§ 10 ods. 1), a iných zdrojov.

Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, záväzky stavebných sporiteľov vyplývajúce z poskytnutia stavebného
úveru musia byť zabezpečené podľa osobitných predpisov.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o
úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu
( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §
708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716),

Podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri
zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, § 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.
4, 324, 341, 365, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, §
480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až
4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, § 676 ods. 1 a 2711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

Podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení
uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú
formu právneho úkonu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Ako vyplýva z vyššie cit. ust. § 261 os. 3 Obchodného zákonníka, zmluva o úvere je zaradená medzi
tzv. absolútne obchodné záväzkové vzťahy, ktoré sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
predmetného záväzkovo-právneho vzťahu predovšetkým ustanoveniami Obchodného zákonníka, a aj
záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečovaní záväzku z úverovej zmluvy, a aj samotné ručenie sa
spravuje výlučne Obchodným zákonníkom. Nie je preto možné v tomto prípade cit. právne ustanovenie
vylúčiť, resp. sa od neho odchýliť (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 115/99, R 11/2011.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo
jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti
dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

V tomto prípade súd z predložených listinných dôkazov žalobcom (odstúpenie od zmluvy zo dňa
23.10.2012) mal za preukázané, že žalobca odstúpil od zmluvy v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy a
zároveň vyzval dlžníka na okamžité vrátenie dlžnej sumy, ktorá predstavovala k 23.10.2012 5.829,63 €.
Túto skutočnosť oznámil aj žalovanému v 2. rade. Žalovaní doteraz túto sumu neuhradili a nárok žalobcu
uznali. Súd teda žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi - veriteľovi sumu 5.909,65 €
(zostatok úveru 5.866,37 € + 43,28 € nezaplatené úroky z omeškania od 2.12.2012 do 31.12.2012).

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa
alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie
peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od
a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"),
b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,
c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,
d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo
služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k
doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvého dňu omeškania s plnením
dlhu.

Žalovaní svoj záväzok nesplnili, dohodnuté splátky neuhradili riadne a včas, dostali sa do omeškania
a z tejto právnej skutočnosti vznikol nárok žalobcovi pre priznanie úrokov z omeškania. Za rozhodujúci
dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky je deň 19.2.2012 , t.j. deň
nasledujúci po postúpení predmetnej pohľadávky žalobcovi, čo predstavuje 9%. Súd aj v tejto časti
žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9%
ročne z nesplatenej čiastky úveru 5.866,37 € od 1.1.2013 do zaplatenia, t.j. nasledujúci deň po účinnosti
postúpenia pohľadávky do zaplatenia.

Keďže žalobca mal vo veci plný úspech súd mu priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu
trov konania. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 354,50 €, ktorú
sumu sú povinní uhradiť neúspešní žalovaní.

Keďže žalovaní požiadali súd o možnosť splácať dlžnú sumu súd im povolil dlžnú čiastku splácať v 50,- €
mesačných splátkach, splatných do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc nasledujúcim mesiacom
po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok (§ 160 O.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice o
pojednávaní.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.