Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108206568
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5108206568.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: X. F., nar. XX.
XX. XXXX, bytom B. B. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Pavolom Karmanom,
advokátom, so sídlom K., ul. J. M. B. č. X, proti odporkyni: V. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B. č. XXX,
zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom K., ul. M. R. X.
č. XX, o zaplatenie sumy 2.987,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 18C/100/2008-388 zo dňa 11. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Žilina č. k. 18C/100/2008-388 zo dňa 11. 10. 2012 Okresný súd Žilina zaviazal
odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 2.987,45
eur počítanými od 26. 06. 2005 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobný návrh v časti úrokov z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 2.987,45 eur od 07. 08. 2002
do 25. 06. 2005 zamietol. Žalobný návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku
6 % ročne zo sumy 2.987,45 eur od 26. 06. 2005 až do zaplatenia, zamietol. Zároveň rozhodol, že o
trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že „...navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému

súdu Žilina dňa 13. 03. 2008 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 90.000,- Sk
s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe predaja jeho
dedičského podielu na nehnuteľnosti bola poukázaná na jeho účet suma 100.000,- Sk dňa 17. 05. 2002.
Dňa 06. 08. 2002 odporkyňa vybrala z daného účtu vedeného na meno navrhovateľa sumu 90.000,- Sk,
teda za trvania manželstva, avšak predmetná suma pochádzala výhradne z predaja navrhovateľovho
dedičského podielu, a preto netvorila bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Odporkyňa danú sumu
nevrátila.Rozsudkomzodňa17.03.2011OkresnýsúdŽilinazaviazalodporkyňuzaplatiťnavrhovateľovi

sumu 2.987,45 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.987,45 Eur od
16. 04. 2008 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol. Rozhodnutie bolo napadnuté
odvolaním, na základe čoho odvolací súd - Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 31. 07. 2012, č. k.
8Co/433/2011-365 potvrdil rozsudok v časti výroku, ktorým súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy
2.987,45 eur navrhovateľovi a výrok ohľadom úrokov z omeškania zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový súd nesprávne ustálil moment, od ktorého sa odporkyňa
dostala do omeškania s plnením jej peňažného záväzku. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľ mal

plnú pravdu v tom, že odporkyňa bola navrhovateľom na vrátenie peňazí vyzvaná už skôr ako podanímnávrhu na začatie konania, a to v priebehu trestného konania, a teda prvostupňový súd nesprávne
rozhodol, keď až odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporkyni priznal navrhovateľovi právo
na úroky z omeškania. Navrhovateľom uplatnené právo na náhradu škody v rámci trestného konania

odvolací súd za výzvu na zaplatenie žalovanej sumy považoval.

Navrhovateľ odôvodnil svoj nárok ohľadom úrokov z omeškania tým, že odporkyňa dňa 06. 08. 2002
vybrala z jeho účtu sumu 90.000,- Sk, ktorá bola jeho výlučným vlastníctvom, keďže daná sumu
pochádzala len z predaja jeho dedičského podielu. Na základe toho od nasledujúceho dňa požadoval
úroky z omeškania. Následne v priebehu konania poukazoval na to, že odporkyňa od počiatku vedela,

aképeniazezúčtuvyberáažedisponujesnimiodpočiatkuneoprávneneaženavrhovateľododporkyne
pýtal danú sumu už pred začatím trestného konania, a to keď pri hádke sa jej pýtal, kde sú tie peniaze,
pričom navrhovateľ si uplatnil vrátenie týchto peňazí aj v rámci trestného konania. Odporkyňa podľa
jeho názoru musela mať vedomosť, že navrhovateľ sa domáha danej sumy, a to už z uznesenia o
vznesení obvinenia zo dňa 17. 02. 2005, keďže odporkyňa bola v postavení obvinenej. Keďže odporkyňa
od samého počiatku vedela, že disponuje s danou sumou neoprávnene, dostala sa do omeškania

nasledujúcim dňom od jej výberu. S poukazom na uvedené sa okresný súd v ďalšom konaní zaoberal
už len uplatnenými úrokmi z omeškania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 3T/230/2008 mal okresný súd zistené, že navrhovateľ
sa skutočne domáhal vrátenia danej sumy v rámci tohto trestného konania, a to dňa 18. 11. 2004. Pokiaľ
požadoval vrátenie danej sumy pred uvedeným trestným konaním, okresný súd nemal toto preukázané.

Tvrdenie, že pri hádke sa odporkyni opýtal, kde sú tie peniaze, nie je "uplatnenie" si - požadovanie
vrátenia peňazí. Taktiež ani skutočnosť, že odporkyňa od samotného výberu vedela, že vyberá peniaze,
ktorú sú výlučným vlastníctvom navrhovateľa, nie je začiatkom omeškania.

Odporkyňa sa teda dostala do omeškania nasledujúcim dňom po tom, ako bola povinná plniť na základe
výzvy, keďže navrhovateľom nebola stanovená žiadna lehota na plnenie.

Právnyzástupcanavrhovateľasprávnepoukázalnaznenie§563Občianskehozákonníkapodľaktorého
ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Z uvedeného vyplýva, že ak čas splnenia nebol dohodnutý, čo v danom prípade nebol, a nebol ani
na voľbu dlžníka, veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na druhý deň, vyzvať dlžníka, aby plnil. Dlžník je

povinný predmet záväzku splniť v nasledujúci deň po obdržaní výzvy. V zmysle zaužívanej súdnej praxe
takú výzvu nahrádza žalobný návrh a pod. Tiež Podľa zaužívanej súdnej praxe úroky z omeškania tak
možno navrhovateľovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. V danom prípade
bolo potrebné aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého škodca je povinný nahradiť
škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba

za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však
nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení žaloby žalovanému. (R27/1977,
R 28/1994, R 91/2004) Je však podstatné, kedy sa taká výzva dostala do dispozície odporkyne.
Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal
objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom zásielka sa

považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť
oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. ako náhle sa dostane prejav vôle do sféry
jeho dispozície. Prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde
osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí od okamihu, keď dôjde takej osobe, t.j. odporkyni. (5Cdo
129/2010)

Z pripojeného spisu 3T/230/2008 mal okresný súd preukázané, že navrhovateľ si uplatnil svoj nárok dňa
18. 11. 2004. Vzhľadom na uvedené posúdil toto uplatnenie za výzvu navrhovateľa voči odporkyni, a
to s poukazom na názor Krajského súdu v Žiline. Odporkyňa bola dňa 17. 02. 2005 vypočutá s tým,
že zobrala na vedomie možnosť oboznámiť sa so spisom po skončení vyšetrovania. Z pripojeného
spisu nevyplýva, že by bola oboznámená s výpoveďou navrhovateľa pred skončením vyšetrovania, ako

ani s celým spisom. Preukázateľne bola oboznámená so spisom až dňa 24. 06. 2005, čo vyplýva aj
zo zápisu z oboznámenia so spisom, na ktoré bola odporkyňa vyzvaná. Teda v ten deň jej „výzva“
navrhovateľa bola daná do dispozície. Aj keď odporkyňa vzala dňa 17. 02. 2005 na vedomie možnosť
preštudovaťvyšetrovacíspispoukončenívyšetrovania,jedôležité,žetútomožnosťmalaažposkončenívyšetrovania, keď bola predvolaná listom zo dňa 22. 06. 2005 na deň 24. 06. 2005. Zo záznamu o
preštudovaní vyšetrovacieho spisu obsiahnutého na č. l. 49 vyplýva, že odporkyňa spis preštudovala
dňa 24. 06. 2005. Pred týmto dátumom nemala možnosť vyšetrovací spis preštudovať a dozvedieť

sa o oficiálnom uplatnení nároku navrhovateľa. Teda pred daným dátumom nemohla vedieť o "výzve"
navrhovateľa. Skutočnosť, že navrhovateľ podal trestné oznámenie, ešte nezakladá samotnú výzvu
na vrátenie danej sumy. Teda ak navrhovateľ podal trestné oznámenie a odporkyni bolo doručené
uznesenie o vznesení obvinenia, takéto uznesenie nenahrádza výzvu navrhovateľa. Predsa trestné
oznámenie neznamená samo o sebe, že poškodený si zároveň uplatňuje aj náhradu škody. Aj keď

uplatnenie nároku navrhovateľa v rámci trestného konania sa považuje za výzvu voči odporkyni, pre
začiatok omeškania je dôležitý moment, kedy sa odporkyňa dozvedela o tomto nároku, resp. kedy sa
jej to dostalo do dispozície. Je nepochybné, že k tomu došlo až dňa 24. 06. 2005. Teda dňa
24.06.2005 bola odporkyňa preukázateľne oboznámená s výzvou navrhovateľa. Pre účinky výzvy nie
je postačujúce iba samotné uplatnenie nároku navrhovateľa v rámci trestného konania je potrebné, aby
sa výzva na vrátenie sumy, náhrady škody, dostala do dispozície odporkyne. V danom prípade sa tak

stalo až dňa 24. 06. 2005, nakoľko v ten deň bolo odporkyni umožnené oboznámiť sa s vyšetrovacím
spisom, teda až po skončení vyšetrovania.

Je nepochybné, že navrhovateľ v rámci uplatnenia si svojho nároku nezadal žiadnu lehotu na plnenie.

V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka odporkyňa ako dlžníčka bola povinná plniť nasledujúci deň po
danej výzve, t.j. dňa 25. 06. 2005 a keďže neplnila, nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania, t.j.

od 26. 06. 2005.

S poukazom na uvedené v zmysle intencií Krajského súdu v Žiline okresný súd posúdil, že výzvou
navrhovateľa voči odporkyni je jeho uplatnenie v rámci trestného konania dňa 18. 11. 2004, avšak o tejto
výzve sa odporkyňa dozvedela až dňa 24. 06 .2005, keď jej bola daná možnosť oboznámiť sa so spisom
po skončení vyšetrovania. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka odporkyňa bola povinná plniť dňa

25. 06. 2005 a keďže neplnila, do omeškania sa dostala dňa 26. 06. 2005.

Vzhľadom na to, že odporkyňa si svoju povinnosť vrátiť žalovanú sumu nesplnila, dostala sa do
omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na
úroky z omeškania. Okresný súd preto priznal úrok z omeškania, ale vo výške 6 % ročne v zmysle
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to od

nasledujúceho dňa po dni, kedy mala odporkyňa plniť, t. j. od 26. 06. 2005. Výšku diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd
nedokazoval v zmysle § 121 O. s. p....“

Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd vyhradil v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. na samostatné
rozhodnutie.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a
návrh navrhovateľa zamietol.

Prvostupňovému súd vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a tiež aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm.

f/). V ďalších podrobnostiach uviedol, že počas manželstva a trvania BSM premlčacia doba týkajúca sa
majetkových práv medzi manželmi ex lége neplynie, čo v neposlednom rade ustálil okresný aj krajský
súd v tomto konaní. I z uvedeného dôvodu tak odporkyňa nemohla byť počas manželstva v omeškaní
s plnením údajnej pohľadávky navrhovateľa (nakoľko nebola splatná a neplynula premlčacia doba).
Okresný súd tak neguje svoj pôvodné právoplatné rozhodnutie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 19. 12. 2012 prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa
so závermi okresného súdu.

Uviedol, že odvolacie dôvody neobstoja, pretože nie je pravdou, že by okresný súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že by napadnuté rozhodnutie trpelovadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporkyňa vo svojom odvolaní uvádza, že počas
manželstva trvania BSM premlčacia doba týkajúca sa majetkových práv medzi manželmi neplynie
a z tohto dôvodu sa odporkyňa údajne nemohla dostať do omeškania s plnením navrhovateľovej

pohľadávky. Odporkyňa ale mieša dve právne skutočnosti, ktoré spolu absolútne nesúvisia. V ďalších
podrobnostiach navrhovateľ poukázal na už vyslovené závery krajského súdu v rozsudku KS Žilina sp.
zn. 8Co/433/2011 zo dňa 31. júla 2012, ktorými bol prvostupňový súd v zmysle § 226 O. s. p. viazaný.
Krajský súd vyslovil záväzné stanovisko, podľa ktorého bola odporkyňa vyzvaná na vrátenie peňazí už
v priebehu trestného konania, čo odvolací súd považoval za výzvu na zaplatenie žalovanej sumy.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a

vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ, ako ja v písomnom vyjadrení
navrhovateľ konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre
posúdenieveci,vykonaldokazovanie,ktorévyhodnotilvsúladesust.§132O.s.p.adospelkskutkovým
aprávnymzáverom,sktorýmisaodvolacísúdvplnomrozsahustotožnil,apretospoukazomnacitované
ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. Dôsledne sa zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej
veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslom. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a
právne závery okresného súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok
spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.)

Pokiaľ sa týka odvolacej námietky, že počas manželstva a trvania BSM premlčacia doba týkajúca sa
majetkových práv medzi manželmi ex lége neplynie, z ktorého dôvodu odporkyňa nemohla byť počas
manželstva v omeškaní s plnením pohľadávky navrhovateľa, sa odvolací súd stotožnil s vyjadrením

navrhovateľa, že v danom prípade ide o argumentáciu bez právneho významu, keďže predmetom
sporu bolo majetkové právo týkajúce sa výlučne odporcu a nepatriace do masy bezpodielového
spoluvlastníctva toho času už rozvedených manželov.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 4 O. s. p. Podľa tohto
ustanovenia totiž, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo

rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p., o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .