Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 3, 2013

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/133/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609010249
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Lehoczký

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2013:1609010249.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Lehoczkého a prísediacich

Margity Klempovej a Ing. Milana Kopiara, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému V. Q. a spol. pre
trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. formou spolupáchateľstva podľa
§ 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.06.2013
v Malackách, takto

r o z h o d o l :

obžalovaní

1. V. Q., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom M. č. XXX,

V., prechodne bytom S. č. XXXX, V.

2. A. W., nar. XX.XX.XXXX v A. A., bytom N. č. XX,
V.,

3. ml. W. K., nar. XX.XX.XXXX v V., bytom M. č. XXXX,

V.,

sa uznávajú vinnými,
že

obžalovaní V. Q., A. W. a ml. W. K.
1. po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 06.10.2005 o 02.00 h v Malackách na Pezinskej ul. pred
vjazdom do objektu HSF, s.r.o., lúpežne prepadli prepadli poškodeného M. C., bytom X., W. F. č. XX

tým spôsobom, že ako išiel poškodený po ulici, obv. ml. W. K. a A. W. ho sledovali a dávali pozor, pričom
ho aj zdržali za účelom jeho odlákania od dvoch osôb, ktoré sa k nemu pridali, zatiaľ sa obv. V. Q. ukryl
vedľa cesty v kríkoch a keď poškodený prechádzal okolo neho, vyskočil z kríkov, zozadu pribehol k
nemu a udrel ho tri krát päsťou do hlavy, následne ho oboma rukami chytil za koženú čiernu bundu v
hodnote 4.690,- Sk (155,68 €), ktorú sa mu snažil vyzliecť, na čo poškodený spadol na zem, kde mu
bundu vyzliekol a s touto ušiel smerom k železničnému priecestiu, kde na neho čakali obv. ml. W. K. a
A. W., pričom v bunde mal poškodený hotovosť 4.000,- Sk, zlatú retiazku v hodnote 860,- Sk (28,55 €)

a náušnice v hodnote 380,- Sk (12,61 €), a týmto konaním spôsobili pošk. M. C. škodu vo výške 9.930,-
Sk (329.62 €),

Obžalovaná ml. W. K.
2. dňa 26.10.2005 asi o 15.30 h v Malackách na Bernolákovej ul., pri budove Inkubátora oslovila maloletú
V. A., pýtala sa na jej meno, ktoré jej maloletá uviedla, následne sa jej predstavila ako teta F. a kamarátka
jej mamy a povedala maloletej, že má na jednom uchu rozopnutú náušnicu a následne jej dala dole

náušnice zo žltého kovu v tvare mušlí s odôvodnením, aby ich nestratila a že bude lepšie keď ich onaodovzdá jej matke, načo aj s náušnicami odišla, čím spôsobila poškodenej V. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. V. č. XX, V. škodu vo výške 2.000,- Sk (66,39 €),
3. W. F. dňa 05.10.2005, asi o 21.30 h v Malackách, v pohostinstve W. v suterénnych priestoroch hotela

O. na D. ul. využila opitosť poškodeného M. C., bytom X., W. F. č. XX, ktorý spal na sedačke v tomto
pohostinstve a z vrecka nohavíc mu odcudzila finančnú hotovosť vo výške 200,- Sk (6,64 €) a pri tomto
konaní ju telom kryla obv. ml. W. K. a následne si odcudzenú hotovosť rozdelili aj s Q. T., ktorý vedel,
že tieto peniaze pochádzajú z krádeže,

Obžalovaný V. Q.

4. dňa 14.09.2005 v čase do 23.30 h neoprávnene vnikol do bytu č. X na S. ul. č. XXXX, ktorý mal v
prenájme poškodený R. K., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom ul. X V. č. XX/XX, V. a to tak, že bez použitia
násilia otvoril neuzamknuté vchodové dvere s nefunkčným uzatváracím mechanizmom, vošiel dnu, kde
pristúpil k spiacemu pošk. R. K., tohto zľahka udrel dlaňou pravej ruky po tvári a z bytu odišiel a keď

poškodený za ním vybehol z bytu, obvinený ho opätovne dostrkal do bytu, kde ho udieral päsťou do
tváre a asi po 2 minútach z bytu odišiel,

5. dňa 10.02.2007 v čase asi o 05.30 h v Malackách na nadjazde nad železničnou traťou na križovatke
ulíc Legionárska a Príjazdná prepadol poškodeného V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. ul. č. XXX/X, B.

a to tak, že do neho strčil, na čo poškodený spadol na zem, následne si na neho kľakol kolenom medzi
lopatky so slovami „nehýb sa a nič sa ti nestane“, začal ho prehľadávať a zo zadného vrecka nohavíc mu
vytiahol peňaženku, z ktorej vybral hotovosť 700,- Sk a z predného vrecka nohavíc mu vytiahol mobilný
telefón zn. NOKIA 3200 v hodnote 3.500,- Sk, čím spôsobil poškodenému škodu vo výške 4.200,- Sk
(139,41 €),

6. v presne nezistenom čase asi od 13.02.2008 do 08.45 hod. dňa 14.02.2008 spoločným konaním s
ďalšími trestne zodpovednými osobami W. F. a T. A. vykonali krádež vlámaním do uzamknutého objektu
zberného dvora na Hlbokej ul. v Malackách a to tak, že V. Q. v zadnej časti objektu preliezol bránu
vysokú približne 2 metre, vnikol tak do objektu, kde v areáli zberného dvora z latrín zdemontoval dvoje

plechové dvere, ktoré podal cez oplotenie W. F. a T. A., ktorí dvere naložili na vozík a všetci traja ich
odviezli do zberných surovín nachádzajúcich sa na ulici Oslobodenia v Malackách, čím poškodenému -
Mesto Malacky, Radlinského č. 2751/1, Malacky, spôsobili podľa odborného vyjadrenia škodu vo výške
99, 58 € (3.000,- Sk),

Obžalovaný A. W.

7. dňa 23.02.2007 v čase asi o 06.10 h na autobusovom nástupišti v Malackách smerom na obec
ZáhorskáVespodzámienkou,žesichcezavolať,vylákalodpoškodenéhoF.V.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom D. M., M. ul. č. XXX/XX mobilný telefón zn. Sony Ericson K600i v hodnote 3.954,- Sk (131,25 €),

ktorý mu poškodený podal, pričom mu obvinený povedal, že zabudol číslo a že si odskočí domov, ale k
poškodenému sa už nevrátil, následne poškodený telefonicky kontaktoval obvineného a dohodli sa, že
sa stretnú na železničnej stanici v Malackách s tým, že mobilný telefón vráti, kde mu však uviedol, že
ho nemá, nakoľko ho prostredníctvom kamaráta predal ďalšej osobe, na čo následne odišli na sídlisko
Juh, kde mal bývať tento kamarát, aby im uviedol meno osoby, ktorej bol telefón predaný, tento však

nemal byť doma a poškodený sa nemal ako dostať späť domov, preto mu poškodený povedal, že mu
zabezpečí odvoz, za ktorého účelom si od neho vypýtal mobilný telefón jeho družky zn. NOKIA 3100 a
po údajnom telefonáte od poškodeného následne zobral hnedú koženú peňaženku v hodnote cca 200,-
Sk (6,64 €) s hotovosťou 5.100,- Sk (169,29 €) a dokladmi poškodeného s tým, že ide kúpiť benzín do
vozidla jeho kamaráta, ktorý ho odvezie domov, avšak tento benzín obstarať nešiel, k poškodenému sa

nevrátil a doklady s peňaženkou zahodil niekde pri 1. ZŠ v Malackách a týmto konaním spôsobil pošk.
F. V. celkovú škodu vo výške 9.254,- Sk (307,18 €).

t e d a

obž. V. Q.v bode 1
spoločnýmkonanímsďalšímitrestnezodpovednýmiosobamiprotiinémupoužilnásilievúmyslezmocniť
sa cudzej veci,

v bode 4
neoprávnene vnikol do bytu iného

v bode 5

použil proti inému násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci

v bode 6
spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním

obž. A. W.

v bode 1
spoločnýmkonanímsďalšímitrestnezodpovednýmiosobamiprotiinémupoužilnásilievúmyslezmocniť
sa cudzej veci,

v bode 7
na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobilô tak na cudzom
majetku malú škodu,

obž. ml. W. K.

v bode 1
spoločnýmkonanímsďalšímitrestnezodpovednýmiosobamiprotiinémupoužilnásilievúmyslezmocniť
sa cudzej veci,

v bode 2
prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný na sebe,

v bode 3
spoločnýmkonanímsďalšoutrestnezodpovednouosobouprisvojilasicudziuvectým,žesajejzmocnila

a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe,

č í m s p á c h a l i

obž. V. Q.

v bode 1
trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. formou spolupáchateľstva podľa

§ 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,

v bode 4
trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,

v bode 5
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 6
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20

Trestného zákona

Obž. A. W.v bode 1
trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. formou spolupáchateľstva podľa
§ 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,

v bode 7
pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona

obž. ml. W. K.

v bode 1
trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. formou spolupáchateľstva podľa
§ 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,
v bode 2 a 3
pokračovací trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb., v bode

3 spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

Za to sa
odsudzujú

obž. V. Q.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 7, §
41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona k súhrnnému a úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere

3 ( tri ) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do
Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Bratislava
IV sp. zn. 1T 128/2005 zo dňa 30.11.2005 a trestný rozkaz Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 10/2008
zo dňa 01.12.2008. Zároveň sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na zrušené
výroky o treste, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo ich zrušením stratili podklad.

Obž. A. W.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 7, §
41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona k súhrnnému a úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere
3 ( tri ) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do
Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu

Malacky sp. zn. 1T 120/2008 zo dňa 25.02.2008. Zároveň sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia
obsahovo nadväzujúce na zrušený výrok o treste, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo ich zrušením
stratili podklad.

Obž. ml. W. K.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 7, §
117 ods. 1 a § 110 ods. 2, § 41 ods. 2 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere
20 ( dvadsať ) mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 trestného zákona sa obžalovanej výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu 1 ( jeden ) rok.Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu
Malacky sp. zn. 3T 226/2012 zo dňa 28.12.2012. Zároveň sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia
obsahovo nadväzujúce na zrušený výrok o treste, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo ich zrušením

stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaní V. Q., A. W. a W. K. zaväzujú nahradiť
poškodenému M. C., bytom X., W. F. č. XX, škodu vo výške 339,60 eur spoločne a nerozdielne.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaný V. Q. zaväzuje nahradiť poškodenému V. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXXX/X, B. škodu vo výške 139,40 eur spoločne a nerozdielne.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený Mesto Malacky, Radlinského č. 1, Malacky
odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal na Okresný súd Malacky dňa 08.07.2009 pod číslom

1Pv 131/08 obžalobu na V. Q., A. W. a ml. W. K. pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 trestného zákona č. 140/1961 Zb.,
a na V. Q. tiež pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. a pre trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a na A.
W. aj pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a na ml. W. K. tiež pre

pokračovací trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb a v bode
3 spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
Dňa 14.01.2009 prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal na Okresný súd Malacky pod číslom
1Pv 1627/08 obžalobu na V. Q. a spol. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Uznesením sp. zn. 1T 3/2009 zo dňa

13.01.2010 bola trestná vec obv. V. Q. vylúčená zo spoločného konania spojená na spoločné konanie a
rozhodnutie s trestnou vecou vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. 1T 133/2009.
Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaní A. W. a ml. W. K. v zmysle § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku vyhlásili, že sú vinní zo spáchania všetkých skutkov uvedených v obžalobe
a obžalovaný V. Q. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania

skutku uvedeného v bode 1 a 4 obžaloby č. 1Pv 131/08 a skutku uvedeného v obžalobe č. 1Pv 1627/08.
K skutku v bode 5 obžaloby č. 1Pv 131/08 vyhlásil, že nevinný.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných súd postupoval podľa § 257 ods. 4 Trestného poriadku a položil
obžalovaným otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, pričom obžalovaní

na všetky odpovedal „áno“.

Súd následne, po kladnom stanovisku prokurátora, rozhodol tak, že prijal vyhlásenie obžalovaných,
vyhlásil,žedokazovanieohľadnepriznanýchskutkovsanevykonáavykonásalendokazovanieohľadne
výroku o treste a vo vzťahu k obžalovanému V. Q. sa dokazovanie vykoná aj ohľadne skutku uvedeného

v bode 5 tohto rozsudku.

Súd prijal vyhlásenie obžalovaných, nakoľko na podklade výsledkov prípravného konania nemal
rozumné pochybnosti o skutkových a právnych záveroch uvedených v obžalobách, pričom súd nezistil
ani žiadne také pochybenia obžalôb, ktoré by mu bránili prijať vyhlásenie obžalovaných.

Obžalovaní A. W. a ml. W. K. po vyhlásení viny požiadali súd, aby sa ďalej konalo v ich neprítomnosti,
súd ich žiadosti vyhovel a ďalej vo veci konal v ich neprítomnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného V. Q. a poškodeného V. R.. Oboznámil sa s
listinnými dôkazmi, najmä s písomným vyjadrením svedkyne P. B., ďalej s posudkami na obžalovaných,

odpismi z registra trestov a pripojenými spismi Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T 3/2009, 2T 10/2008
a 1T 120/2012, 3T 226/2012 a spisom Okresného súdu Bratislava IV 1T 128/2005.
Obžalovaný V. Q. najprv svoju vinu k skutku uvedeného v bode 5 popieral, neskôr sa k spáchaniu skutku
priznal, pričom uviedol, že skôr sa nechcel priznať, nakoľko bol obviňovaný, že tohto skutku sa dopustil
so zbraňou, čo však nie je pravda. Vo svojej výpovedi tvrdil, že žiaden nôž ani inú zbraň pri sebe nemal.

Priznal sa, že poškodeného V. R. prepadol, avšak žiaden nôž nepoužil ani sa mu nevyhrážal.Poškodený V. R. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná z toho
večera, kedy ho prepadol. K prepadnutiu malo prísť niekedy medzi jednou a štvrtou hodinou ráno, s
odstupom času si už na presný čas nespomína. S obžalovaným a spolu s ďalším jeho kamarátom a

ešte jedným dievčaťom boli v ten večer v herni, a keď sa vracali domov, tak obžalovaný k nemu zozadu
pristúpil, zhodil ho na zem a priložil mu niečo ku krku. Potom mu zobral peňaženku a mobilný telefón. V
peňaženke mohol mať viac ako 1000 Sk. Poškodený uviedol, že obžalovaný ho prepadol sám a spoznal
ho podľa hlasu a tiež ho videl, keď vstával zo zeme. Poškodený sa však nevedel vyjadriť, či obžalovaný
mu ku krku priložil nôž, pričom vypovedal, že toto uviedol aj v prípravnom konaní a vyšetrovateľovi

hovoril, že si nie je istý, či to, čo mu obžalovaný priložil ku krku bol nôž.
Svedkyňa P. B. sa na hlavné pojednávanie nedostavila, nakoľko sa toho času starala o novorodenca
a býva v Českej republike. K veci poslala písomné vyjadrenie, kde uviedla, že v ten deň bola spolu s
obžalovaným a poškodeným v herni v Malackách a po celý čas keď bola s obžalovaným k žiadnemu
lúpežnému prepadnutiu neprišlo, avšak nakoľko odišla domov skôr, nevie sa vyjadriť, čo sa stalo po jej
odchode.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich podklade má za
preukázané, že obžalovaný skutok uvedený v bode 5 spáchal tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Obžalovaný sa ku skutku priznal, avšak poprel žeby sa žalovaného skutku dopustil so
zbraňou. Nakoľko ani poškodený sa nevedel určite vyjadriť, či obžalovaný mu ku krku priložil nôž, súd
túto skutočnosť posúdil tak, že nakoľko sa nad všetku pochybnosť nepodarilo preukázať, že obžalovaný

sa žalovaného skutku dopustil so zbraňou, uznal obžalovaného vinného zo skutku tak, ako je to uvedené
v bode 5 tohto rozsudku, a zároveň aj skutok právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1
Trestného zákona

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného

násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Tým, že obžalovaný zhodil poškodeného na zem kľakol si mu na chrbát a povedal mu, aby sa nehýbal,
že sa mu nič nestane, pričom mu zobral peňaženku a mobilný telefón, naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Súd vyhodnotil konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle ustanovenia § 15 písm. a/ Trestného
zákona, nakoľko svojím konaním chcel ohroziť zákonom chránený záujem.

O osobe obžalovaného Q. súd zistil, že bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný. Pre priestupok riešený

nebol. Podľa správy z mesta V., obžalovaný Q. je slobodný bezdetný a žije spolu so svojimi rodičmi,
pričom ide o sociálne odkázanú rodinu.

Obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania viac trestných činov, a preto mu bol uložený úhrnný
trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo

viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na
trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Zároveň súd zistil, že obžalovaný Q. bol trestným rozkazom
Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 10/2008 zo dňa 01.12.2008 uznaný vinným zo spáchania
trestného činu podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol
uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený

do druhej nápravnovýchovenej skupiny. Zároveň bol zrušený vo výroku o treste rozsudok Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 1T 128/2005 zo dňa 30.11.2005, ktorým bol obžalovaný Q. uznaný vinným
zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v
jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1,2 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb.

Nakoľko obžalovaný sa žalovaných skutkov dopustil predtým ako mu bolo doručený trestný rozkaz
Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 10/2008, súd postupoval podľa ustanovenia § 42 ods.1 Trestného
zákona, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa

zásad uloženia úhrnného trestu. Súd postupoval v zmysle tohto ustanovenia a obžalovanému uložil
súhrnný trest.V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení súd obžalovanému Q. ukladal trest podľa § 188 ods.
1 Trestného zákona, nakoľko tento trestný čin je najprísnejšie trestný a trestná sadzba za tento trestný
čin je v rozsahu tri roky až osem rokov. Zároveň súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil vo výroku

o treste trestný rozkaz Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 10/2008 zo dňa 01.12.2008 a tiež rozsudok
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 1T 128/2005 zo dňa 30.11.2005, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
natietovýrokyobsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejzrušenímdošlo,stratilipodklad.

Súd u obžalovaného našiel dve priťažujúce okolnosti - spáchal viac trestných činov a už bol za trestný

čin odsúdený, a tiež jednu poľahčujúcu okolnosť - k spáchaniu trestných činov sa priznal a svoje konanie
oľutoval. Nakoľko prevažuje pomer priťažujúcich okolností, prichádzal do úvahy postup podľa § 38
ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého ak, prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd však obžalovanému Q. ukladal trest
za viac úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je zločinom, a trestné činy boli spáchané viacerými
skutkami. Z toho dôvodu, prichádzal do úvahy postup podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v spojení s

nálezom Ústavného súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. PL.ÚS 106/2011, podľa ktorého ak súd ukladá úhrnný
trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom,
spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody
trestnéhočinuznichnajprísnejšietrestnéhoojednutretinu.Súdpriukladanítrestuobžalovanémuuvážil,
že súčasné použitie zákonných ustanovení § 38 ods. 4 a § 41 ods. 2 Trestného zákona, by bolo pre

obžalovaného neprimerane prísne, preto postupoval podľa § 38 ods. 7 Trestného zákona a pri ukladaní
trestu ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona nepoužil.

Nazákladeuvedenéhosúdpostupovallenvzmysleasperačnejzásadyapodľatohtoustanoveniaupravil
trestnú sadzbu v rozsahu tri roky až dvanásť rokov.

Pri úvahách o výške trestu súd prihliadol najmä na okolnosti prípadu, a predovšetkým na to, že od
žalovaných skutkov uplynul dlhý čas, ako aj na následky týchto trestných činov. Vzhľadom k tomu, ako
aj k osobe obžalovaného súd usúdil, že uloženie trestu na dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej
sadzby bude pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostačujúce.

Súd teda uložil obžalovanému Q. trest odňatia slobody vo výmere tri roky a na jeho výkon ho zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v priebehu
desiatich rokov pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin.

O osobe obžalovaného A. W. súd zistil, že bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, pričom trikrát sa
na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Obžalovaný bol tiež päťkrát riešený v priestupkovom konaní pre
priestupky proti majetku.

Obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania viac trestných činov, a preto mu bol uložený úhrnný trest
podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac
trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný
čin z nich najprísnejšie trestný. Zároveň súd zistil, že obžalovaný W. bol trestným rozkazom Okresného
súdu Malacky sp. zn. 1T 120/2008 zo dňa 25.02.2008 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže

podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
osemnásť mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Trestný rozkaz mu bol doručený dňa 17.03.2008.

Nakoľko obžalovaný sa žalovaných skutkov dopustil predtým ako mu bolo doručený trestný rozkaz

Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T 120/2008, súd postupoval podľa ustanovenia § 42 ods.1 Trestného
zákona, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad uloženia úhrnného trestu. Súd postupoval v zmysle tohto ustanovenia a obžalovanému uložil
súhrnný trest.

Najprísnejšie trestným činom je trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961
Zb., nakoľko v tomto prípade by prichádzalo do úvahy použitie asperačnej zásady podľa § 35 ods. 2
Trestného zákona č. 140/1961 Zb., súd skúmal, či by neprichádzal do úvahy postup podľa § 2 ods. 1Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre

páchateľa priaznivejší. Súd zistil, že použitie ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona v spojení
s nálezom ústavného súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. PL.ÚS 106/2011, by bolo pre obžalovaného
priaznivejšie, a preto trestnosť činu posudzoval a trest ukladal podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona
č. 300/2005 Z.z.

V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení súd obžalovanému Q. ukladal trest podľa § 188 ods.
1 Trestného zákona, nakoľko tento trestný čin je najprísnejšie trestný a trestná sadzba za tento trestný
čin je v rozsahu tri roky až osem rokov. Zároveň súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil vo výroku
o treste trestný rozkaz Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T 120/2008 zo dňa 25.02.2008, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením
došlo, stratili podklad.

Súd u obžalovaného našiel dve priťažujúce okolnosti - spáchal viac trestných činov a už bol za trestný
čin odsúdený, a tiež jednu poľahčujúcu okolnosť - k spáchaniu trestných činov sa priznal a svoje konanie
oľutoval. Nakoľko prevažuje pomer priťažujúcich okolností, prichádzal do úvahy postup podľa § 38
ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého ak, prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd však obžalovanému W. ukladal trest
za viac úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je zločinom, a trestné činy boli spáchané viacerými
skutkami, z toho dôvodu, prichádzal do úvahy postup podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v spojení s
nálezom Ústavného súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. PL.ÚS 106/2011, podľa ktorého ak súd ukladá úhrnný
trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom,

spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody
trestnéhočinuznichnajprísnejšietrestnéhoojednutretinu.Súdpriukladanítrestuobžalovanémuuvážil,
že súčasné použitie zákonných ustanovení § 38 ods. 4 a § 41 ods. 2 Trestného zákona, by bolo pre
obžalovaného neprimerane prísne, preto postupoval podľa § 38 ods. 7 Trestného zákona a pri ukladaní
trestu ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona nepoužil.

Nazákladeuvedenéhosúdpostupovallenvzmysleasperačnejzásadyapodľatohtoustanoveniaupravil
trestnú sadzbu v rozsahu tri roky až dvanásť rokov.

Pri úvahách o výške trestu súd prihliadol najmä na okolnosti prípadu, a predovšetkým na to, že od

žalovaných skutkov uplynul dlhý čas, ako aj na následky týchto trestných činov. Vzhľadom k tomu, ako
aj k osobe obžalovaného súd usúdil, že uloženie trestu na dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej
sadzby bude pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostačujúce.

Súd teda uložil obžalovanému W. trest odňatia slobody vo výmere tri roky a na jeho výkon ho zaradil do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v priebehu
desiatich rokov pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin.

O osobe obžalovanej ml. W. K. súd zistil, že bola doposiaľ jedenkrát súdne trestaná. Obžalovaná bol

tiež štyrikrát riešená v priestupkovom konaní pre priestupku proti občianskemu spolužitiu. Zo správy o
povesti z mesta V. bolo zistené, že obžalovaná je slobodná, bezdetná a žije spolu so svojimi rodičmi. V
rokoch 2006 a 2007 bola umiestnená v Reedukačnom domove pre deti pre záškoláctvo, často sa túla
a domov nepríde i viac dní.

Obžalovaná bol uznaná vinnou zo spáchania viac trestných činov, a preto jej bol uložený úhrnný trest
podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac
trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný
čin z nich najprísnejšie trestný. Zároveň súd zistil, že obžalovaná mladistvá bol trestným rozkazom
Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T 226/2012 zo dňa 28.12.2012 uznaná vinnou zo spáchania prečinu

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, výkon ktorého
jej bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Trestný rozkaz jej bol doručený dňa 08.01.2013.Nakoľko obžalovaná sa žalovaných skutkov dopustila predtým ako jej bolo doručený trestný rozkaz
Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T 226/2012, súd postupoval podľa ustanovenia § 42 ods.1 Trestného
zákona, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol súdom

prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad uloženia úhrnného trestu. Súd postupoval v zmysle tohto ustanovenia a obžalovanej uložil
súhrnný trest.

Najprísnejšie trestným činom je trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961

Zb.. Nakoľko v tomto prípade by prichádzalo do úvahy použitie asperačnej zásady podľa § 35 ods.
2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., súd skúmal, či by neprichádzal do úvahy postup podľa § 2
ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona,
ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Súd zistil, že použitie ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona v

spojení s nálezom ústavného súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. PL.ÚS 106/2011, by bolo pre obžalovanú
priaznivejšie, a preto trestnosť činu posudzoval a trest ukladal podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona
č. 300/2005 Z.z.

V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení súd obžalovanej ml. K. ukladal trest podľa § 188

ods. 1 Trestného zákona, nakoľko tento trestný čin je najprísnejšie trestný a trestná sadzba za tento
trestný čin je v rozsahu tri roky až osem rokov. Zároveň súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil
vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T 226/2012 zo dňa 28.12.2012, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
zrušením došlo, stratili podklad.

Súd u obžalovaného našiel jednu priťažujúcu okolnosť - spáchala viac trestných činov, a tiež dve
poľahčujúcu okolnosti - k spáchaniu trestných činov sa priznala a svoje konanie oľutovala a pred
spáchaním trestných činov viedla riadny život. Súd obžalovanej mladistvej ukladal trest za viac
úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je zločinom, a trestné činy boli spáchané viacerými skutkami

a z toho dôvodu, prichádzal do úvahy postup podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v spojení s nálezom
Ústavného súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. PL.ÚS 106/2011, podľa ktorého ak súd ukladá úhrnný trest
odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom,
spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody
trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.

Na základe uvedeného súd postupoval v zmysle asperačnej zásady a podľa tohto ustanovenia upravil
trestnú sadzbu v rozsahu tri roky až dvanásť rokov. Nakoľko však obžalovaná bola v čase spáchania
trestného činu mladistvá, pri ukladaní trestu použil súd ustanovenia § 117 ods. 1 a § 110 ods. 2 Trestného
zákona a zákonom určené trestné sadzby znížil na polovicu. Súd potom ukladal obžalovanej mladistvej

trest v rozsahu upravenej trestnej sadzby osemnásť mesiacov až šesť rokov.

Pri úvahách o výške trestu súd prihliadol najmä na okolnosti prípadu, a predovšetkým na to, že od
žalovaných skutkov uplynul dlhý čas, ako aj na následky týchto trestných činov. Vzhľadom k tomu, ako
aj k osobe obžalovanej súd usúdil, že uloženie trestu pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej

sadzby bude pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostačujúce.

Súd teda uložil obžalovanej mladistvej trest odňatia slobody vo výmere dvadsať mesiacov, pričom výkon
trestu jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok, nakoľko má za to, že podmienečné
odsúdenie je pre obžalovanú dostačujúce.

Počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je obžalovaná povinná viesť riadny život, nedopustiť
sa trestného činu, priestupku, či iného protispoločenského konania, v opačnom prípade súd vysloví, že
sa neosvedčila, a trest odňatia slobody vykoná.

Súd zaviazal všetkých troch obžalovaných na náhradu škody poškodenému M. C., ktorú sú mu povinní
uhradiť spoločne a nerozdielne, pričom výšku škody určil na základe odborného vyjadrenia, ktorým boli
ohodnotené veci, ktoré boli poškodenému odcudzené.Taktiež súd zaviazal aj na náhradu škody obžalovaného A. W., ktorú je povinný uhradiť poškodenému
V. R., pričom výšku škody určil podľa odborného vyjadrenia.

Poškodeného Mesto Malacky súd odkázal s náhradou škody na občianske súdne konanie, nakoľko na
rozhodnutie o povinnosti náhrady škody, by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na Okresnom súde Malacky.