Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39Cb/208/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112210445
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3112210445.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia,

a.s. so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO 36 910 739, zast. Advokátska kancelária Gallo
s.r.o., Jilemnického 30, Martin, IČO 36 715 352 proti žalovanému MONDO, s.r.o. so sídlom Vladimíra
Roya 199/19, Trenčín, IČO 36 304 611, zast. JUDr. Marekom Doktorom, advokátom, Piaristická 273/21,
Trenčín, o zaplatenie 22 710,48 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu súdneho poplatku za odpor v sume 1 362,50 €

a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2 492,27 €, k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr.
Mareka Doktora, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 22 710,48 € s 9,5% ročným
úrokom z omeškania od 02.09.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom náhrady škody.
Uviedol, že dňa 21.07.2011 bolo zamestnancami žalobcu na odbernom mieste Vladimíra Roya 199/19,
Trenčín, t.j. v mieste sídla žalovaného, zistené poškodenie plynomeru, konkrétne porušenie overovacej
značky na počítadle. Poškodenie meradla bolo potvrdené posudkom Slovenskej legálnej metrológie
č. 0253/312.05/11. V dôsledku uvedeného v období od 19.01.2011 do 14.06.2011 dochádzalo na

predmetnom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle § 59 zákona č.
656/2004 Z.z. o energetike. V takomto prípade uvedený zákon ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť
prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Žalobcovi týmto
vznikla škoda v sume 22 710,48 €, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhl. č. 155/2005 Z.z.. Za škodu
spôsobenú neoprávneným odberom žalobca vystavil faktúru č. 9000116488 zo dňa 15.08.2011, splatnú
01.09.2011 na sumu 22 710,48 €, ktorú žalovaný doteraz neuhradil.

Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 39Rob/217/2012-14 zo dňa 12.07.2012, proti
ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Podľa jeho právneho názoru, nedošlo k vzniku zodpovednosti
žalovaného za žalobcom uplatnenú škodu, spôsobenú údajným neoprávneným odberom plynu,
nakoľko neboli naplnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za túto škodu.
Predovšetkým nebol naplnený (okrem iných) hneď prvý a základný predpoklad vzniku zodpovednosti

žalovaného za žalovanú škodu, a to vznik škody samotnej. V tomto konkrétnom prípade totiž nebolo zo
strany žalobcu žiadnym spôsobom preukázané, a žalobca ani neuviedol skutočnosti, na základe ktorých
by bolo možné dospieť k záveru, že došlo k vzniku žalovanej škody na strane žalobcu. Žalobca len
konštatoval, že žalovaný v zmysle § 59 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisovneoprávnene odoberal plyn, a teda mu vznikla v súlade so zákonom č. 656/2004 Z.z. o energetike
v znení neskorších predpisov povinnosť uhradiť žalobcovi takto vzniknutú škodu. Žalobca v žalobe
uviedol len to, že výška škody bola vyčíslená v súlade s vyhl. č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje

spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Z § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z.
o energetike v znení neskorších predpisov je zrejmé, že žalobcovi vzniká nárok na úhradu vzniknutej
škody len v tom prípade, ak škoda skutočne vznikla, ako aj to, že nie je možné prezumovať, že už
samotným neoprávneným odberom plynu v zmysle § 59 ods. 1 písm. d) zák. č. 656/2004
Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov dochádza bez ďalšieho k vzniku škody. Skutočnosť, že

došlo k vzniku škody, musí byť v konaní žalobcom riadne preukázaná. Žalobca však vznik uplatnenej
škody žiadnym spôsobom nepreukázal. Z § 59 ods. 3 v spojitosti s § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z.
o energetike v znení neskorších predpisov vyplýva, že predpokladom aplikácie ustanovení vyhlášky na
určenie výšky škody je skutočnosť, že škoda skutočne vznikla a súčasne, že túto skutočne vzniknutú
škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. V uvedenom prípade
preto nie je možné aplikovať vyhlášku a na jej základe predmetnú škodu vyčísliť (to by bolo možné len,

ak by bol vznik škody preukázaný).

V písomnom vyjadrení zo dňa 17.09.2012 žalobca poukazoval na to, že dňa 21.07.2011 bolo
zamestnancami žalobcu na predmetnom odbernom mieste v sídle žalovaného zistené porušenie
overovacej značky na počítadle, pričom poškodenie overovacej značky meradla bolo potvrdené

posudkom Slovenskej legálnej metrológie, n.o. č. 0253/312.05/11. V zmysle § 15 ods. 6 písm. d) zák.
č. 142/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov platnosť overenia určitého meradla zaniká, ak bolo
poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka. Odber plynu meradlom,
na ktorom došlo k porušeniu overovacích značiek, je podľa ustanovení zákona č. 656/2004 Z.z.
o energetike považovaný za neoprávnený a odberateľ objektívne zodpovedá za škodu spôsobenú

takýmto odberom. V danom prípade nie je potrebné preukázať, že k zásahu do meradla došlo zo
strany odberateľa. Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto neoprávneným odberom je založená na
objektívnom princípe, čo potvrdila aj judikatúra NS SR. Stav meradla na predmetnom odbernom mieste,
zaznamenaný na začiatku neoprávneného odberu, je nižší ako stav zaznamenaný pri jeho demontáži. K
odberu plynu tak preukázateľne dochádzalo. Zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť

prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ktorá vznikla, pričom ak skutočne vzniknutú škodu
nemožno vyčísliť na základe objektívnych podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody ustanovený
všeobecne záväzným právnym predpisom, t.j. podľa ustanovení vyhlášky č. 155/2005 Z.z.. Doba,
za ktorú si žalobca uplatňuje náhradu škody, sa počíta od dátumu posledného odpočtu meradla,
predchádzajúceho zisteniu neoprávneného odberu plynu do dňa zistenia poškodenia meradla.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.02.2013 poukazoval na to, že v tomto konkrétnom
prípade nedošlo k vzniku zodpovednosti žalovaného za žalobcom uplatnenú škodu, spôsobenú
údajným neoprávneným odberom plynu, nakoľko neboli naplnené všetky zákonné predpoklady vzniku
zodpovednosti žalovaného za túto škodu. Ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu je potrebné

skúmať otázku samotného vzniku škody. Žalovaný mal za to, že v tejto právnej veci nedošlo na strane
žalobcu k vzniku žiadnej škody. Zo strany žalobcu nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané a
žalobca ani neuviedol skutočnosti a nepredložil dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k
záveru, že došlo k vzniku žalovanej škody na strane žalobcu. Z ust. § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z.
o energetike v znení neskorších predpisov je zrejmé, že žalobcovi vzniká nárok na úhradu vzniknutej

škody len v tom prípade, ak škoda skutočne vznikla, ako aj to, že nie je možné prezumovať, že
už samotným neoprávneným odberom plynu v zmysle § 59 ods. 1 písm. d) zák. č. 656/2004 Z.z. o
energetike v znení neskorších predpisov dochádza bez ďalšieho k vzniku škody. Vznik škody teda
nemožno automaticky odvodzovať z každého poškodenia plomby meradla (porušenia zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii), ale skutočnosť, že došlo k vzniku škody, musí byť v konaní žalobcom

ako stranou nesúcou dôkazné bremeno, riadne preukázaná. V konaní teda musí byť preukázané, že
v dôsledku porušenia plomby meradla (zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii), vznikla škoda.
Je zrejmé, že v tomto konkrétnom prípade by mohla škoda spočívať výhradne v tom, že žalovaný by
uhradil nižšiu odplatu, ako mal uhradiť, vzhľadom na skutočne odobraté množstvo plynu, k čomu by
mohlo dôjsť v prípade, ak by žalovaný v dôsledku toho, že plynomer meral nesprávne (zaznamenával

nižší odber v porovnaní so skutočným odberom) odobral väčšie množstvo plynu oproti množstvu plynu
nameraného plynomerom a zaplateného žalovaným. Túto skutočnosť bol žalobca povinný v konaní na
unesenie dôkazného bremena preukázať. Žalobca vznik škody žiadnym spôsobom nepreukázal. Zo
znenia ustanovenia § 59 ods. 3 v spojitosti s ustanovením § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetikev znení neskorších predpisov vyplýva, že nevyhnutným predpokladom aplikácie ustanovení vyhlášky na
určenie výšky škody je skutočnosť, že škoda skutočne vznikla a súčasne, že túto skutočne vzniknutú
škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. V uvedenom prípade

preto nie je možné aplikovať vyhlášku a na jej základe predmetu škodu vyčísliť (to by bolo možné len
vtedy, ak by bol vznik škody preukázaný).
Záverotom,žežalobcajepovinnýnauneseniedôkaznéhobremena vtejtoprávnejvecipreukázaťvznik
škody,jemožnéodvodiťajzuskutočnenejnovelizácieustanovenia§59ods.2zákonaoenergetike,kedy
do 31.03.2008 bolo znenie tohto ustanovenia nasledovné: „2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal

plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.“ Novelizáciou citovaného ustanovenia § 59 ods.
2 zákona o energetike uskutočnenou zákonom č. 112/2008 Zb., došlo k doplneniu tohto ustanovenia tak,
že k pred slovo „škodu“ boli doplnené slová „skutočne vzniknutú“. Ustanovenie potom znelo nasledovne:

„(2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.“ Z uvedeného je zrejmé, že nepochybným úmyslom zákonodarcu, realizovaným

prostredníctvom tejto novelizácie bolo zvýraznenie skutočnosti, že odberateľ je povinný uhradiť len tú
škodu, ktorá skutočne vznikla, a teda vznik škody nie je automaticky spojený s každým neoprávneným
odberom plynu a nemožno ho prezumovať, ale musí byť v každom jednotlivom súdnom konaní žalobcom
riadne preukázaný.
Žalovaný poukazoval na to, že žalobca predložil spolu s podanou žalobou aj protokol zo skúšky meradla

č. 0253/312.05/11. Žalovaný v celom rozsahu rozporoval jeho hodnovernosť a hodnovernosť záverov
v ňom uvedených. Protokol bol vyhotovený bez akejkoľvek účasti žalovaného, dokonca bez toho,
aby žalovaný o jeho vyhotovení vôbec vedel. Žalovaný nemal možnosť zasiahnuť do procesu tvorby
protokolu,nebolprítomnýprivykonávanísamotnýchskúšok,nemalmožnosťžiadnymspôsobomvyjadriť
sa k obsahu protokolu, ani k procesu jeho vyhotovovania, dokonca nemal ani možnosť zasiahnuť

do výberu osoby, ktorá tento protokol vyhotovila. Osoba zhotovujúca protokol bola zvolená výhradne
žalobcom, preto možno mať pochybnosti o nestrannosti tejto osoby a objektívnosti záverov v uvedených
v protokole. Súčasne priamo z listiny - Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu,
predloženej žalobcom spolu s podanou žalobou, je nepochybné, že žalobca zaplatil osobe vyhotovujúcej
protokol za jeho vyhotovenie odplatu. Zároveň však osoba vyhotovujúca protokol nevyhotovila pre

žalobcu len tento konkrétny protokol, ale pre žalobcu opakovane v rôznych obdobných prípadoch,
ktorých je nepochybne značné množstvo, vyhotovuje obdobné protokoly, teda zo strany tejto osoby
ide o dlhodobú podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a strata žalobcu ako obchodného
partnera pri vyhotovovaní obdobných protokolov, by mala nepochybne za následok výrazné zníženie
zisku tejto osoby, ak nie až jej úpadok. Protokol súčasne neobsahuje náležitosti znaleckého posudku

stanovené zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a jeho vykonávacími predpismi, teda ho nie je možné v žiadnom prípade považovať
za znalecký posudok. Vzhľadom na uvedené treba, podľa právneho názoru žalovaného, hodnotiť
dôkaznú silu protokolu v tomto konaní na tej istej úrovni ako akéhokoľvek iné vyjadrenie žalobcu,
uvedené v tomto konaní a nie na úrovni listinného dôkazu preukazujúceho určité skutočnosti a už

vôbec nie na úrovni odborného vyjadrenia, či dokonca znaleckého posudku. Preto, ak by súd mal na
základe protokolu dospieť k objasneniu akejkoľvek skutočnosti relevantnej pre rozhodnutie vo veci,
žalovaný navrhol, aby súd na preukázanie tejto skutočnosti vykonal znalecké dokazovanie. Odhliadnuc
odskutočnostíuvedenýchvyššie,žalovanýmalzato,žezobsahuprotokoluvyplýva,takakosatouvádza
v časti protokolu Zhodnotenie výsledkov, jedine záver o tom, že plynomer nevyhovuje technickým a

metrologickým požiadavkám z dôvodu porušenia overovacej značky, teda z protokolu nevyplýva záver,
že plynomer bol nefunkčný, resp., že nesprávne zaznamenával odber plynu, a preto bol žalobca povinný
túto skutočnosť v konaní preukázať iným spôsobom.
Žalobca sa v tomto konaní domáhal od žalovaného náhrady škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť tým,
že žalovaný neoprávnene odberal plyn v období od 19.03.2011 do 21.07.2011. Spoločnosť Slovenský

plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256 však žalovanému vystavila faktúru - Vyúčtovacia faktúra
7442099899, prostredníctvom ktorej si u žalovaného uplatnila nárok na úhradu za odber plynu za
obdobie od 19.03.2011 do 18.03.2012, teda aj za obdobie od 19.03.2011 do 21.07.2011 (za obdobie
od 19.03.2011 do 21.07.2011 vyfakturovala žalovanému odber plynu v množstve 39224 + 840 kWh).Žalobca súčasne vyúčtovaciu faktúru 7442099899 spoločnosti SPP, a.s. uhradil v celej výške. Z
uvedeného je zrejmé, že žalobcovi ani spoločnosti SPP, a.s. nevznikla škoda za obdobie od 19.03.2011
do 21.07.2011, nakoľko žalovaný za toto obdobie riadne uhradil vyfakturovanú odplatu za odobratý plyn.

Žalovaný mal zato, že žalobca nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.
Upozorňoval na to, že osoba, ktorej žalovaný uhrádzal odplatu za dodávky plynu, je odlišná od osoby
žalobcu, nakoľko žalovaný uhrádzal odplatu za dodávky plynu spoločnosti SPP, a.s., čo vyplýva aj zo
žalovaným predloženej vyúčtovacej faktúry 7442099899. Podľa právneho názoru žalovaného, ak by
aj došlo v tomto konkrétnom prípade k vzniku škody (skutočnosť, že k vzniku škody došlo v zmysle

vyššie uvedeného v celom rozsahu žalovaný rozporoval), jedinou osobou, ktorá by mohla byť týmto
konaním žalovaného poškodená, je spoločnosť SPP, a.s. a nie žalobca, nakoľko spoločnosť SPP, a.s.
je dodávateľom plynu pre žalovaného a čo je najdôležitejšie, spoločnosti SPP, a.s. aj žalovaný uhrádzal
odplatu za dodávky plynu. Ak by totiž aj v tomto prípade škoda vznikla, táto by mohla spočívať výhradne
v tom, že žalovaný uhradil spoločnosti SPP, a.s. nižšiu odplatu, ako mal uhradiť vzhľadom na skutočne
odobraté množstvo plynu, k čomu by došlo v prípade, ak by žalovaný v dôsledku toho, že plynomer meral

nesprávne (zaznamenával nižší odber, ako bol odber skutočný) odobral väčšie množstvo plynu oproti
množstvu plynu nameraného plynomerom a zaplateného žalovaným. Z uvedeného dôvodu žalovanému
nebolo jasné, na základe akého princípu sa v tomto konaní domáhal náhrady škody žalobca.
Žalovaný poukazoval aj to, že na predmetný plynomer, na ktorom mala byť porušená overovacia
značka, je voľne prístupný priamo z verejnej ulice, a teda jeho poškodenie mohla spôsobiť akákoľvek

osoba odlišná od žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný je povinný umiestniť plynomer tak, aby bol
verejne prístupný, teda žalovaný nemá možnosť plynomer umiestniť tak, aby mohol účinne zabrániť
jeho poškodeniu zo strany tretích osôb. Skutočnosť, že plynomer je verejne prístupný, tak nenastala v
dôsledku zavinenia žalovaného. Z priložených fotografií je zrejmé, že predmetný plynomer je skutočne
verejne prístupný z ulice Bratislavská v Trenčíne. Žalovaný zásadne odmietol skutočnosť, že by k

poškodeniu overovacej značky predmetného plynomeru došlo v dôsledku jeho konania. Z obsahu
podanej žaloby súčasne vyplýva, že ani žalobca netvrdil, že k poškodeniu overovacej značky plynomeru
došlo činnosťou žalovaného.
Žalovaný mal zato, že okrem viacerých nedostatkov, uvedených v predchádzajúcich článkoch
tohto vyjadrenia, trpí podaná žaloba aj tým, že žalobca jej prostredníctvom realizuje výkon práva,

ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Rozpor výkonu práva žalobcom so
zásadami poctivého obchodného styku spočíva predovšetkým v tom, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal škody, ktorej výška výrazne prekračuje akúkoľvek spravodlivo a rozumne očakávateľnú výšku
spôsobenej škody. Výška žalobcom požadovanej škody je totiž mnohonásobne vyššia ako hodnota
plynu, ktorý žalovaný za obdobne dlhé obdobie odoberá. Z vyúčtovacej faktúry 7417720834, vystavenej

žalovanému spoločnosťou SPP, a.s. za obdobie od 19.03.2012 do 31.12.2012 vyplýva, že žalovaný
uhradil za odber plynu za obdobie viac ako 9 mesiacov 4.500,- €. Žalobca sa podanou žalobou domáhal
náhrady škody za obdobie od 19.03.2011 do 21.07.2011, teda asi za 4 mesiace, ktorému by v zmysle
predchádzajúcej vety zodpovedala priemerná úhrada žalovaného za plyn vo výške približne 1.900,- €.
Žalobca sa podanou žalobou však za toto isté obdobie (od 19.03.2011 do 21.07.2011) domáha náhrady

škody vo výške 22.710,48 €, ktorej výška je takmer 12-krát vyššia ako výška odplaty za plyn, ktorú by za
totoobdobiežalovanýbežnezaplatil.Vdanomprípadejetedanaprvýpohľadzjavné,žežalobcoviškoda
v uvedenej výške nemohla objektívne vzniknúť, z čoho vyplýva, že požadovaná náhrada škody určite
neplní reparačnú funkciu, ale plní hlavne funkciu sankčnú (represívnu), keď trestá žalovaného zato, že
došlo k poškodeniu overovacej značky na jeho plynomere. Sankčná funkcia je však v rámci inštitútu

náhrady škody neprípustná. V tejto konkrétnej veci je miera prekročenia reparačnej funkcie náhrady
škody smerom ku sankčnej funkcii natoľko výrazná, že sa stáva neúnosnou a podľa názoru žalovaného,
táto skutočnosť nemôže ostať v rozhodnutí súdu nepovšimnutá. Podaná žaloba je preto šikanóznym
výkonom práva, nakoľko jeho účelom nie je dosiahnuť náhradu škody, keďže je zrejmé, že požadovaná
škoda nemohla v žiadnom prípade vzniknúť (nie je možné spravodlivo očakávať, že by žalobcovi mohla

skutočne vzniknúť tak vysoká škoda), ale jej účelom je len poškodiť a potrestať žalovaného zato, že
došlo k neoprávnenému odberu plynu, a preto súd nesmie uplatnenému nároku v zmysle § 265 OBZ
priznať právnu ochranu. Uvedený rozpor so zásadami poctivého obchodného styku je ešte zjavnejší, ak
sa prihliadne na to, že plynomer je verejne prístupný, pričom žalovaný je povinný plynomer umiestniť
tak, aby bol verejne prístupný, ako aj skutočnosť, že žalovaný nesie v zmysle § 59 ods. 1 písm. d)

zákona o energetike objektívnu zodpovednosť za spôsobenú škodu. V otázke rozporu výkonu práva
žalobcom so zásadami poctivého obchodného styku v tejto právnej veci žalovaný poukazujeme tiež
na to, že aj zákonodarca už v súčasnej dobe dospel k záveru o neprípustnosti určovania výšky škodyprostredníctvom výpočtu určeného vo vyhláške, keďže takto získaný výsledok je natoľko vyšší oproti
akejkoľvek spravodlivo očakávateľnej škode, že tento stav bol naďalej neudržateľný.
Pre prípad, že by súd dospel k záveru, že žalobcovi skutočne vznikla škoda, za ktorú zodpovedá

žalovaný, žalovaný rozporoval samotnú výšku škody, ktorej úhrady sa žalobca domáhal, nakoľko z
obsahu podanej žaloby nevyplýva, ako žalobca k uvedenej výške dospel. V žalobcom predloženom
Výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu zo dňa 17.08.2011 sa totiž neuvádza, na
základe ktorých konkrétnych ustanovení vyhlášky, či na základe akých podkladov alebo vstupných
údajov dospel žalobca vo výpočte k uvedenej výške škody, a teda správnosť tohto výpočtu nie je v

súčasnej dobe možné verifikovať. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné na preukázanie súladu výpočtu
výšky škody s ustanoveniami vyhlášky, aby žalobca svoje podanie doplnil o vysvetlenie postupu pri
výpočte výšky škody.
Prostredníctvom tohto vyjadrenia si žalovaný upozornil súd na možnosť prerušenia konania vedeného
v tejto právnej veci a postúpenia návrhu Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska v zmysle § 109
ods. 1 písm. b) OSP, nakoľko ustanovenie § 59 ods. 1 písm. d) a ustanovenie § 59 ods. 2 zákona

o energetike sú podľa nášho právneho názoru v rozpore s Ústavou SR. Nesúlad ustanovení § 59
ods. 1 písm. d) a § 59 ods. 2 zákona o energetike s Ústavou Slovenskej republiky spočíva, podľa
názoru žalovaného, v tom, že zákon zakladá objektívnu zodpovednosť odberateľa, za škodu, ktorá bola
spôsobená neoprávneným odberom plynu podľa § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Odberateľ
je tak za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d)

zákona o energetike zodpovedný aj v tom prípade, ak túto škodu spôsobila akákoľvek tretia osoba.
Odberateľ (žalovaný) je ale súčasne povinný umiestniť plynomer tak, aby bol verejne prístupný, a teda
aby k nemu mala prístup akákoľvek osoba. Odberateľovi je teda na jednej strane odobratá možnosť
umiestniťachrániťplynomertak,abyhonemohlapoškodiťakákoľvektretiaosoba(tedanemôžehonapr.
umiestniť na svoj pozemok, kde by bol zamedzený prístup verejnosti) a na druhú stranu zákon stanovuje

objektívnu zodpovednosť odberateľa (žalovaného) za škodu, ktorá vznikne v dôsledku jeho poškodenia.
Zároveň rozpor uvedených ustanovení s Ústavou SR spočíva aj v tom, že napriek tomu, že plynomer
nie je vo vlastníctve odberateľa (žalovaného) je odberateľovi (žalovanému) uložená povinnosť tento
plynomer chrániť a je mu uložená povinnosť znášať škodu, ktorá vznikne v dôsledku jeho poškodenia,
a to dokonca na základe objektívnej zodpovednosti. Taktiež v prípade vzťahu žalovaného a spoločnosti

SPP, a.s., či žalobcu, ide o vzťah dvoch rovnocenných podnikateľských subjektov, a teda je neprípustné
a v rozpore s Ústavou SR, aby zákon jednému z nich poskytoval oproti druhému tak výrazné výhody
(opísané v predchádzajúcich odsekoch), pretože tým by bola jednoznačne porušená rovnosť týchto
subjektov. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d) a § 59 ods. 2 zákona
o energetike sú v rozpore minimálne s článkom 12 ods. 1, článkom 20, článkom 35 ods.1 Ústavy SR.

V tejto súvislosti žalovaný upozornil aj na znenie nového zákona o energetike - zákona č. 251/2012 o
energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ustanovení § 82 ods. 4 uvádza: „(4) Ak
ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným
na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena

neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet
škodyspôsobenejdruhýmaďalšímtakýmneoprávnenýmodberomplynunatomistomodbernommieste
sa použije postup podľa odseku 3.“ Z tohto ustanovenia možno, podľa názoru žalovaného, jednoznačne
odvodiť, že aj zákonodarca mal prinajmenšom pochybnosti o ústavnosti a legitímnosti ustanovenia § 59
ods. 1 písm. d) a § 59 ods. 2 zákona o energetike, preto do zákona č. 251/2012 zaradil ustanovenie §

82 ods. 4 (obdobné ustanovenia v zákone o energetike absentovalo), čím sa pokúsil aspoň čiastočne
zmierniť postih odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č.
251/2012 (ustanoveniu § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 zodpovedalo práve ustanovenie § 59
ods. 1 písm. d) zákona o energetike), tak aby aspoň znížil výšku škody, ktorú bude odberateľ povinný
uhradiť. Ustanovenie § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 teda treba, podľa názoru žalovaného, považovať

za prvý krok k odstráneniu objektívnej zodpovednosti, stanovenej v § 59 ods. 1 písm. d) a § 59 ods.
2 zákona o energetike a v tomto duchu treba, podľa názoru žalovaného, v súčasnej dobe vykladať aj
ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d) a § 59 ods. 2 zákona o energetike.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listom žalobcu zo dňa 17.06.2011, výpočtom

škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu zo dňa 21.07.2011 a 17.08.2011, montážnym
listom meradla zo dňa 21.07.2011, zápisom zo dňa 21.7.2011, protokolom zo skúšky meradla č.
0253/312.05/11, faktúrou č. 9000116488 zo dňa 15.08.2011, odporom proti platobnému rozkazu,
písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 17.09.2012, výsledkami odpočtu, písomným vyjadrenímžalovaného zo dňa 27.02.2013, vyúčtovacou faktúrou č. 7442099899 za obdobie od 19.03.2011 do
18.03.2012, výzvou na úhradu faktúry zo dňa 21.03.2012, vyúčtovacou faktúrou č. 6300122508 za
obdobie od 19.03.2012 do 31.12.2012, fotografiami.

Z montážneho listu meradla č. 201 zo dňa 21.07.2011 a zo zápisu zo dňa 21.07.2011 súd zistil, že pri
kontrole odberného miesta žalovaného na Bratislavskej 12, Trenčín bola zistená poškodená overovacia
značkanačíselníkumeradla,číselníkbolmierneodtiahnutýodtelesaplynomera.Meradloboloprístupné
aj bez prítomnosti majiteľa. Fotodokumentácia plynových spotrebičov bola umožnená. Výmena meradla

za nové č. 223840803900. Pri zásahu prítomná policajná hliadka OO PZ TN. Podanie trestného
oznámenia. Stav počítadla plynomera výr. č. 850395703907 bol 24544 m3. Na mieste pre vyjadrenie
odberateľa sa na tlačive zápisu nachádza otlačok pečiatky žalovaného, meno jeho zamestnanca s
nečitateľným vlastnoručným podpisom.

Podľa protokolu zo skúšky meradla č. 0253/312.05/11, vyhotoveného Slovenskou legálnou metrológiou,

n.o., Bratislava, plynomer č. 8503957 nevyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám prílohy č.
13 k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000Z.z. v znení neskorších predpisov z dôvodu poručenia overovacej
značky.

Faktúrou č. 9000116488 zo dňa 15.08.2011, splatnou 01.09.2011, vyfakturoval žalobca žalovanému

náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 19.03.2011 do 21.07.2011 na
odbernom mieste Bratislavská 12, Trenčín v sume 22 469,46 € a náhradu nákladov zisťovania NO/
D05130NM0122 v sume 241,02 €, teda spolu sumu 22 710,48 €. Žalovaný túto faktúru doteraz žalobcovi
neuhradil.

Podľa správy o neoprávnenom odbere, vyhotovenej žalobcom, stav počítadla na začiatku
neoprávneného odberu 19.03.2011 bol 20 755 m3 a dňa 21.07.2011 (zistenie podozrenia na NO ZP)
24 544 m3.

Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu zo dňa 17.08.2011, vyhotoveného

žalobcom, je zrejmé, že cena neoprávneného odberu zemného plynu za obdobie marec až júl 2011
predstavovala sumu 22 469,46 €, z toho za marec 2011 (13 dní) v sume 2 171,77 €, apríl 2011 v sume 5
190,77 €, máj 2011 v sume 5 548,75 €, jún 2011 v sume 5 548,75 € a júl 2011 (21 dní) v sume 4 009,42
€. Náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu zemného plynu predstavovali celkom sumu
241,02 €, z toho suma 181,65 € titulom zaistenia neoprávneného odberu, vrátane dopravy, suma 27,- €

titulomposudkumeradla,suma14,12€titulomovereniaplynomeruG4-G6asuma18,25€titulomopravy
plynomeru G4-G6. Celková škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu predstavovala sumu 22
710,48 €.

Z Výsledkov odpočtu je zrejmý stav k dátumu odpočtu: 20.07.2011 - 24 544, 18.03.2011 - 20 755,

31.12.2010 - 18 402, 31.10.2010 - 16 389, 31.03.2010 - 14 755, 18.03.2010 - 13 301, 31.12.2009 - 10
574, 30.06.2009 - 7 178, 31.03.2009 - 4887, 31.12.2008 - 1 073, 31.10.2008 - 304 a 30.09.2008 - 113.

Vyúčtovacou faktúrou č. 6300122508 zo dňa 21.03.2012, splatnou 04.04.2012, vyfakturoval dodávateľ
Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO 35 815 256 žalovanému za fakturačné obdobie od

19.03.2011 do 18.03.2012 nedoplatok za dodávku zemného plynu v sume 4 336,59 €. Z prehľadu
spotreby na tejto faktúre je zrejmý stav meradla: 19.03.2011 - 20 755, 30.06.2011 - 24 465, 01.07.2011
- 24 465 a 20.07.2011 - 24 544.

Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom do 31.08.2012 neoprávneným

odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa
nesprávne zaznamenáva odber plynu,

d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje
odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.

Podľa § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom do 31.08.2012 odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej
siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk

dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Podľa § 59 ods. 3 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom do 31.08.2012 ak nemožno vyčísliť
skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 1 (Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu) ods. 1 vyhl. č. 155/2005
Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení
účinnom do 31.08.2012 škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin
množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odseku 2 a sadzby za 1 m3 plynu, ktorá je

a) v prípade neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou cenou pre odberateľov plynu v
domácnosti v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu plynu sadzbou, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok
pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, platná
počas neoprávneného odberu plynu; príslušná sadzba za 1 m3 plynu, ktorá sa používa na zúčtovanie

odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete,
sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.

Podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, v znení účinnom do 31.08.2012 množstvo neoprávnene odobratého

plynu sa vypočíta
a) pri neoprávnenom odbere plynu pre domácnosti podľa vzorca NOP = D . P . HPs, kde NOP je
množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je
najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového
spotrebiča v h/d; za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považujú nasledujúce doby,

a to, ak ide o
1. plynový varič (s dvomi horákmi) dve hodiny,
2. plynový sporák štyri hodiny,
3. prietokový ohrievač vody tri hodiny,
4. plynový bojler alebo zásobníkový ohrievač vody štyri hodiny,

5. plynovú chladničku 24 hodín,
6. plynové vykurovanie
6.1 v období máj až september jedna hodina,
6.2 v období október až apríl 12 hodín,
7. plynové vykurovanie kombinovanými kotlami

7.1 v období máj až september štyri hodiny,
7.2 v období október až apríl 15 hodín,
b) pri neoprávnenom odbere plynu mimo domácnosti alebo pri užívateľovi prepravnej siete alebo
distribučnej siete podľa vzorca NOP = D . P . 24, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého
plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon všetkých

plynovýchspotrebičovvm3/halebohodinováspotrebaplynupritechnologickýchprocesochavýrobných
procesoch.

Podľa § 1 ods. 3 vyhl. č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, v znení účinnom do 31.08.2012 výpočet podľa odseku 2 písm. a) sa

vykoná pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové množstvo neoprávnene odobratého plynu sa
vypočíta ako súčet neoprávnených odberov plynu jednotlivými spotrebičmi.Podľa § 1 ods. 4 vyhl. č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, v znení účinnom do 31.08.2012 ak nemožno presne určiť dobu trvania
neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa posledného odpočtu meradla do dňa

zistenia neoprávneného odberu plynu.

Podľa § 1 ods. 5 vyhl. č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, v znení účinnom do 31.08.2012 ak nemožno dobu trvania
neoprávneného odberu plynu určiť podľa odseku 4, najmä ak sa odber plynu uskutočňoval bez uzavretej

zmluvy o dodávke plynu alebo bez meradla, alebo ak meradlo na odbernom mieste nebolo namontované
prevádzkovateľom siete, účtuje sa odber plynu od preukázanej doby prevádzky plynových spotrebičov
s prihliadnutím na dobu využívania miesta, z ktorého neoprávnený odber uskutočnila konkrétna fyzická
osoba alebo právnická osoba, alebo s prihliadnutím na dobu pripojenia odberného zariadenia k
prepravnej sieti alebo distribučnej sieti.

Podľa § 1 ods. 6 vyhl. č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, v znení účinnom do 31.08.2012 pri zistení množstva neoprávnene
odobratého plynu je smerodajný počet a typ zistených plynových spotrebičov v mieste neoprávneného
odberu. Ak nemožno zistiť skutočný počet a typ plynových spotrebičov, použijú sa na výpočet údaje
uvedené v zmluve medzi dodávateľom plynu a odberateľom plynu alebo v žiadosti o pripojenie k sieti

predloženej odberateľom.

Podľa § 1 ods. 7 vyhl. č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, v znení účinnom do 31.08.2012 ak nemožno zistiť menovitý hodinový
príkon plynového spotrebiča, použije sa na výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu

hodinový príkon porovnateľných plynových spotrebičov.

Podľa § 1 ods. 8 vyhl. č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, v znení účinnom do 31.08.2012 ak nemožno zistiť množstvo
neoprávnene odobratého plynu podľa vzorca uvedeného v odseku 2 písm. a) alebo b), najmä ak fyzická

osoba alebo právnická osoba po zistení neoprávneného odberu plynu nesprístupní plynárenskému
podniku odberné miesto na účely zistenia počtu a typu plynových spotrebičov alebo ak fyzická
osoba alebo právnická osoba nemá uzavretú zmluvu s dodávateľom plynu alebo s prevádzkovateľom
prepravnej siete alebo distribučnej siete, alebo ak fyzická osoba alebo právnická osoba nepredložila
prevádzkovateľovi prepravnej siete alebo distribučnej siete žiadosť o pripojenie k sieti, množstvo

neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčin objemu plynu, ktorý pretečie cez zariadenie, ktoré
bolo využívané na neoprávnený odber plynu, za 24 hodín a doby trvania neoprávneného odberu plynu.
Na určenie doby trvania neoprávneného odberu plynu sa primerane použijú ustanovenia odsekov 4 a 5.

Podľa § 1 ods. 9 vyhl. č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu, v znení účinnom do 31.08.2012 k sume vypočítanej podľa odseku 1
sa pripočítajú náklady plynárenského podniku, ktorému vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom
plynu, najmä náklady plynárenského podniku spojené s dopravou príslušného množstva neoprávnene
odobratého plynu do miesta neoprávneného odberu, náklady spojené so zisťovaním neoprávneného
odberu plynu a náklady spojené s odstraňovaním jeho následkov.

Podľa § 82 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov neoprávneným
odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,

2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,

d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,

h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to
prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ
potvrdil.

Podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov odberateľ, ktorý

neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete
a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Podľa § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov ak nemožno vyčísliť

skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu
škodyspôsobenejneoprávnenýmodberomplynuustanovenývšeobecnezáväznýmprávnympredpisom
vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

Podľa § 82 ods. 4 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov ak ide o

prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na
verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena
neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet
škodyspôsobenejdruhýmaďalšímtakýmneoprávnenýmodberomplynunatomistomodbernommieste

sa použije postup podľa odseku 3.

Podľa § 265 Obch. zák. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

Zo Zápisu zo dňa 21.07.2011 je zrejmé, že pri kontrole predmetného odberného miesta žalovaného
bolo zistené poškodenie overovacej značky na číselníku meradla. Podľa protokolu zo skúšky meradla
č. 0253/312.05/11 plynomer nevyhovoval technickým a metrologickým požiadavkám prílohy č. 13 k
vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000Z.z. v znení neskorších predpisov z dôvodu porušenia overovacej
značky. Uvedenými listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že na odbernom mieste Bratislavská

12, Trenčín došlo v zmysle § 59 ods. 1 písm. d) zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom do
31.08.2012 k neoprávnenému odberu zemného plynu, nakoľko odber bol realizovaný s meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Súd považoval protokol, i napriek
námietkam žalovaného, za vierohodný listinný dôkaz, nakoľko záver, že na predmetnom meradle bola
poškodená overovacia značka, z ktorého súd vychádzal, bol zistený a konštatovaný i v zápise zo dňa

21.07.2011, ktorý je podpísaný i zamestnancom žalovaného a obsahuje otlačok pečiatky žalovaného.

Podľa § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom do 31.08.2012 odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Súd mal za
preukázané, že na predmetnom meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

keďže bola poškodená plomba na číselníku. Z tejto skutočnosti však nie je zrejmé, či v dôsledku tohto
poškodenia meradla bolo meradlo nefunkčné, prípadne jeho funkčnosť bola obmedzená, teda, že odber
plynu zaznamenávalo nesprávne, resp. vôbec. Vzhľadom k tomu v konaní nebolo preukázané, že
žalobcovi v tomto prípade v dôsledku neoprávneného odberu vznikla škoda. Napriek poučeniu súdu
na pojednávaní dňa 01.03.2013 žalobca nepredložil, ani nenavrhol súdu na preukázanie vzniku škody

žiadne relevantné dôkazy. Dôkazom vzniku škody nie je ani skutočnosť, že plynomer zaznamenával
odber plynu počas neoprávneného odberu, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že zaznamenával
nižší odber plynu ako bol skutočne realizovaný. Podľa názoru súdu, vznik škody nemožno vyvodzovať
z každého poškodenia plomby meradla, ale iba z takého zásahu do meradla, následkom ktorého by
meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Povinnosť

nahradiť škodu nemožno zamieňať s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby. (viď rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/131/2011 zo dňa 24.01.2012)Žalobca pri vzniku škody nezohľadnil skutočnosť, že žalovanému bol v období od 19.03.2011 do
18.03.2012 dodávateľom plynu Slovenský plynárenský priemysel, a.s. fakturovaný odobratý plyn, čoho
dôkazom je vyúčtovacia faktúra č. 6300122508 zo dňa 21.03.2012, splatná 04.04.2012. Táto faktúra

vychádza z stavu meradla, a to 19.03.2011 - 20 755, 30.06.2011 - 24 465, 01.07.2011 - 24 465 a
20.07.2011 - 24 544, z ktorého vychádza pri určení vzniku škody a jej výšky i žalobca. Z uvedeného
potom nie je zrejmé, aká škoda a v akej výške mala vzniknúť žalobcovi ako prevádzkovateľovi
distribučnej siete, keď dodávateľ plynu predmetným meradlom zaznamenaný odber plynu žalobcovi
vyfakturoval. Pokiaľ žalobca poukazoval na straty plynu v distribučnej sieti, túto skutočnosť v konaní

žiadnym dôkazom nepreukázal. Žalobca v konaní tiež neuviedol konkrétne údaje, z ktorých vychádzal
pri stanovení výšky žalobou uplatnenej škody na základe vyhl. č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení účinnom do 31.08.2012.
Z vyššie citovaného ustanovenia § 1 uvedenej vyhlášky je zrejmé, že žalobcom predložené listinné
dôkazy - Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu zo dňa 17.08.2011 a Neoprávnený
odber plynu zo dňa 17.08.2011 na preukázanie výpočtu výšky škody v zmysle predmetnej vyhlášky

nepostačujú, nakoľko na základe údajov v nich uvedených nie je možné preskúmať správnosť výpočtu
výšky škody podľa § 1 citovanej vyhlášky. Žalobca v konaní nekonkretizoval vzorec a spôsob výpočtu
výšky škody. Súd poukazuje i na to, že žalobca sa v žalobe domáhal náhrady škody za obdobie od
19.01.2011 do 14.06.2011. Z listu žalobcu zo dňa 17.08.2011, Výpočtu škody a Neoprávneného odberu
zo dňa 17.08.2011 je však zrejmé, že žalobca si vyčíslil škodu za obdobie od 19.03.2011 do 21.07.2011.

Z uvedeného je zrejmý nesúlad medzi tvrdeniami žalobcu v konaní a predloženými listinnými dôkazmi.
Žalobca v konaní nezdôvodnil, na základe čoho si uplatnil náhradu škody od 19.01.2011 do 19.03.2011
a iba ku dňu 14.06.2011, a táto skutočnosť nebola zrejmá, ani z predložených listinných dôkazov.
Nie je tiež zrejmé, ako zohľadnil pri vzniku škody a stanovení jej výšky rozdiel medzi obdobiami od
14.06.2011 do 21.07.2011. I z uvedeného vyplýva, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno

pri preukázaní vzniku škody ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu
spôsobenú neoprávneným odberom plynu.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete zemného
plynu, v dôsledku čoho má podľa § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom

do 31.08.2012 ako prevádzkovateľ distribučnej siete právo na náhradu skutočne vzniknutej škody
spôsobenej neoprávneným odberom, ak vznikla. Vzhľadom k tomu súd považoval námietku žalovaného
ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní za bezpredmetnú.

Ustanovenie § 59 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom do 31.08.2012

taxatívnym spôsobom vymenúva prípady neoprávneného odberu plynu, medzi ktoré patrí aj prípad
odberu meraného meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii. V odseku 2 zároveň stanovuje, kto je povinný uhradiť škodu pri neoprávnenom odbere, a
to odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn. V prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom
odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie, a teda

pre vznik zodpovednosti za neoprávnený odber prevádzkovateľ distribučnej siete nemá povinnosť
preukázať, že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii porušil sám odberateľ. Naopak, odberateľ
sa môže zodpovednosti za neoprávnený odber zbaviť, ak by tvrdil a preukázal, že poškodenie
plynomera spôsobila tretia osoba, prípadne, že k poškodeniu došlo mimo sféru jeho zodpovednosti.
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 76/2010 zo dňa 03.10.2011) Medzi účastníkmi

konania nebolo sporné, že predmetný plynomer je verejne prístupný. Táto skutočnosť však sama
osebe nie je dostatočným dôkazom na preukázanie toho, že k poškodeniu plynomeru došlo mimo
sféru zodpovednosti žalovaného, alebo že poškodenie spôsobila tretia osoba. Taktiež v konaní nebolo
preukázané, že by k neoprávnenému odberu plynu, resp. k poškodeniu meradla došlo v dôsledku toho,
že meradlo bolo umiestnené na verejne prístupnom mieste.

Súd v konaní nezistil rozpor žaloby so zásadami poctivého obchodného styku. Práva a povinnosti
dodávateľa a odberateľa plynu i prevádzkovateľa distribučnej siete upravoval v období, za ktoré si
žalobca v žalobe uplatnil náhradu škody, zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom do
31.08.2012. Ustanovenie § 59 ods. 1 písm. d) tohto zákona obsahuje definíciu neoprávneného odberu a

ods. 2 právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t.j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť
prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla. V prípade, že v súdnom konaní sú skutočne
preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený
odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiadendôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
76/2010 zo dňa 28.10.2009) Je pravdou, že legislatívna konštrukcia ust. § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004
Z.z. o energetike v znení účinnom do 31.08.2012 zvýhodňuje prevádzkovateľa distribučnej siete plynu,

čo je však odôvodnené predovšetkým ochranou dodávateľa a prevádzkovateľa distribučnej siete proti
neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy. S prihliadnutím
na dôkazné povinnosti účastníkov v tomto konaní, konkrétne okolnosti tohto prípadu a preukázané
skutočnosti súd nezistil dôvod pre postúpenie návrhu žalovaného, ohľadom príp. rozporu zákona č.
656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom do 31.08.2012 s Ústavou SR, Ústavnému súdu SR.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd žalobu v
celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď
nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za predmetnú škodu, a to vznik
škody a jej výšku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu súdneho
poplatku za odpor proti platobnému rozkazu v sume 1 362,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 2 492,27 €, a to za 5 úkonov právnej služby po 386,74 € + 2x7,63 € a 3x7,81 € rež.
paušál - prevzatie, príprava veci, podanie odporu, písomné vyjadrenie zo dňa 27.02.2013. účasť na
pojednávaniach dňa 01.03.2013 a 10.05.2013, 1 úkon právnej služby po 96,69 € (1/4) + 1x7,81 € rež.
paušál - účasť na vyhlásení rozsudku dňa 30.05.2013, 20% DPH v sume 415,38 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol

dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2,
§ 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)

Ak žalobca nesplní uložené povinnosti riadne a včas má žalovaný právo podať návrh na exekúciu podľa

osobitného zákona.