Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 15, 2013

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/32/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611204647
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2013:1611204647.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloletého P. D., nar. XX.XX.XXXXX., št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A,
dieťa rodičov : P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., V. č. XX, št. prísl. SR, zastúpeného advokátom Mgr.
Matejom Vidom, AK so sídlom Bratislava, Papraďová ul. č. 3, Bratislava, a R. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W.C.. XXX, št. prísl. SR, zastúpenej advokátskou kanceláriou AK Neuschlová, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Dostojevského rad č. 1, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné pre maloletého P. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3.000,- Sk mesačne na

sumu 250 Eur mesačne, počnúc 01.06.2011, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15.
dňa v mesiac vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.06.2011 do 30.04.2013 vo výške 2.824 Eur súd povoľuje otcovi splácať
v mesačných splátkach po 100 Eur spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou
tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok a hrozbou exekúcie.

Do zaplateného výživného súd otcovi započítava sumu 635,66 Eur.

Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 13C/43/2004-21
zo dňa 22.09.2004 v časti výroku o výživnom pre maloletého P. .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 30.05.2011 sa matka domáhala zvýšenia výživného pre

maloletého P. zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 350 Eur mesačne od podania návrhu. Poukázala na
skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného prišlo k markantnej zmene pomerov najmä u maloletého
P., ktorý v čase podania návrhu už navštevuje 7. triedu základnej školy, pričom dochádza mimo miesta
svojho bydliska, má okruh svojich záujmov - aktívne športuje, má výdavky na zdravotnú starostlivosť o
maloletého. Takisto k zmene pomerov prišlo aj na strane matke zvýšením životných nákladov. Čo sa týka
otca, poukázala na skutočnosť, že síce nevie, aký príjem má otec, ale absolvuje nákladné dovolenky,
venuje sa takisto nákladnému záujmu - cyklistike. Takisto poukázala na skutočnosť, že vzhľadom naprípravu P. na strednú školu má zvýšené výdavky v súvislosti s prípravou na toto štúdium. Uviedla, že
otec okrem zvýšeného výživného podľa dohody a jednorazových príspevkov pre P. ( lyžiarsky výcvik,
zubný strojček) sa na bežných nákladoch P. nepodieľa, potvrdila však, že P. trávi s otcom dovolenky či

už v lete, alebo v zime, s P. sa v podstate pravidelne stretáva.

Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil z dôvodu, že mu pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť k dieťaťu z jeho terajšieho manželstva a k manželke, ktorá je na materskej dovolenke a
jeho príjem mu nedovoľuje prispievať vyšším výživným. Poukázal na skutočnosť, že od februára 2009
prispieva na výživu P. zvýšeným výživným vo výške 133 Eur na základe dohody s matkou, okrem toho

mu zakupuje veci na športovanie, trávi s ním pravidelne čas, bráva ho na dovolenky.

Kolízny opatrovník sa k návrhu matky na zvýšenie výživného, keď mal za to, že zvýšenie výživného je
v záujme maloletého dieťaťa, výšku zvýšeného výživného ponechal na úvahu súdu.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, vypočul maloletého P., oboznámil sa s
potvrdeniami o príjmoch rodičov dieťaťa a manželky otca, s dokladom o ďalšej vyživovacej povinnosti
otca, , potvrdením o návšteve školy maloletého P., ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a

zistil, že naposledy o výživnom pre maloletého P. rozhodoval Okresný súd Bratislava V v Bratislave, v
konaní č. 13C/42/2004, keď rozsudkom zo dňa 22.09.20043 rozviedol manželstvo rodičov maloletého,
maloletého P. na základe dohody rodičov zveril do výchovy a opatery matke, otec sa zaviazal prispievať
na výživu P. výživným vo výške 3.000,- Sk ( 99,58 Eur) mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 15.10.2004.

V tom čase matka bola zamestnaná s príjmom 8.500,- Sk ( 282,15 Eur) mesačne netto, otec s príjmom
19.500,- Sk ( 647 Eur ) mesačne netto, ani jeden z nich nemal inú vyživovaciu povinnosť. Maloletý P.
bol zdravý, v septembri 2004 nastúpil do 1. triedy základnej školy.

Počnúc mesiacom február 2009 otec na základe vzájomnej dohody s matkou zasiela na výživu dieťaťa
výživné vo výške 133 Eur mesačne.

Matka je i naďalej rozvedená, v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý jej na
chod domácnosti resp. na poplatky spojené s užívaním bytu neprispieva, matka s priateľom spoločne
nehospodária,každýsihradísvojevýdavkysám.Zichvzťahusadieťanenarodilo.Matkajezamestnaná,
za rok 2011 dosiahla príjem 748,33 Eur mesačne netto, za rok 2012 príjem 983 Eur mesačne netto,
matka iný príjem nemá.

Matka je vlastníčkou 3-izbového bytu, ktorý zakupovala v roku 2007 za sumu 1.300 000,- Sk (43 152
Eur ), na jeho kúpu jej finančný ústav poskytol hypotekárny úver spolu vo výške 50.000 Eur s dobou
splácania 30 rokov a mesačnou splátkou 280 Eur. Iný majetok väčšej hodnoty - motorové vozidlo,
hnuteľný majetok väčšej hodnoty - matka nevlastní. Matka vlastní jeden osobný účet, úspory má na
danom účte bežné - tvorené rozdielom medzi príjmami výdavkami, pričom za rok 2012 prišlo k poklesu

sumy uloženej na účte z dôvodu vyšších výdavkov než príjmov. Matka je zdravá, má stredoškolské
vzdelanie.

Otec má stredoškolské vzdelanie, je zdravý, je zamestnaný, za rok 2011 dosiahol príjem 916,30 Eur
mesačne netto, za rok 2012 príjem 964,83 Eur mesačne netto. Otec dňa 29.10.2011 uzavrel nové
manželstvo, z tohto vzťahu sa dňa XX.XX.XXXX narodilo jedno maloleté dieťa - maloletý P.. . Manželka

otca pred nástupom na materskú dovolenku bola zamestnaná, od 03.11.2011 jej vznikol nárok na
materské v priemernej výške 441 Eur mesačne, po uplynutí tohto nároku bude manželka otca poberať
rodičovský príspevok v zmysle platných právnych predpisov. Otec spolu s manželkou obývajú 4-
izbový byt, ktorý je vo vlastníctve matky otca maloletého, nájom neplatia, hradia iba poplatky spojené
s užívaním daného bytu. Otec je vlastníkom účtov v dvoch bankových inštitúciách - vždy jeden bežný a

jeden sporiaci ( otec uviedol, že sporiaci účet má v D. banke ) , podľa jeho vlastného vyjadrenia sporili
z bežných účtov pravidelne do júna 201 - z predložených výpisov z účtov je zrejmé, že aj v C. má otecsporiaci účet, keďže napr. v mesiacoch marec 2012, máj 2012, previedol finančné prostriedky na sporiaci
účet vedený v danej banke, nejedná sa o účet manželky, ktorý otec takisto zdokladoval a nejedná sa
ani o účet v D. banke; z výpisom zo D. banky je zrejmé, že otec pravidelne sporil do apríla 2012, potom

boli vklady z bežného účtu otca v C. sporadické. Ani on ani manželka nie sú vlastníkmi nehnuteľného
majetku,nevlastniamotorovévozidlo-otecsrodinouvyužívaslužobnémotorovévozidloajnasúkromné
účely, pohonné hmoty zamestnávateľovi hradí podľa skutočnej spotreby.

Maloletý P. je v súčasnosti žiakom 9. triedy základnej školy v V., do školy denne cestuje hromadnou
dopravou, stravuje sa v školskej jedálni, matka hradí stravné vo výške cca. 20 - 25 Eur mesačne.

Poplatok v škole je 10 ( roku 2011 ) resp. 15 Eur ( v r. 2012) polročne, takisto mu výlučne sama zakupuje
všetky školské potreby, pomôcky, učebnice - otec sa na týchto výdavkoch nepodieľa. Krúžky navštevuje
v rámci školy, sú bezplatné. V tomto školskom roku má P. zvýšené výdavky v súvislosti s prípravou na
celoslovenské testovanie deviatakov, tzv. „monitor“ - matka platí P. doučovanie zo slovenského jazyka
vo výške 7,50 Eur za hodinu týždenne.

Zdravotný stav P. je zhoršený - má zníženú imunitu, v dôsledku čoho býva častejšie chorľavý - matka P.

zakupuje lieky na posilnenie imunity. Okrem toho má zvýšené výdavky v súvislosti s vadou chrupu - P.
nosí pevný zubný strojček na oboch častiach chrupu - otec na kúpu strojčeka prispel polovicou, všetku
ostatnú starostlivosť už platí iba matka.

S otcom sa stretáva podľa vlastného uváženia - podľa vyjadrenia P. v súčasnosti už navštevuje otca
menej, pretože ho už nebaví absolvovať cyklistické výlety s otcom, má už iný okruh záujmov, s otcom i

matkou chodí na dovolenky či už v lete ( na Slovensku aj v zahraničí) , alebo na krátkodobé lyžovačky,
taktiežnaSlovenskualeivzahraničí-lyžiarskuvýstrojmuzakupovalamatka,otecmuzakupovalbicykel,
tento má aj u otca ( podľa vyjadrenia P. doma - u matky mu stačí aj starší bicykel). Takisto P. uviedol,
že otec mu poskytuje darčeky k osobným sviatkom a sviatkom v roku, vždy také, ako si P. vyberie -
väčšinou sa jedná o technické veci ( telefón, príslušenstvo k počítaču...) alebo k športovým aktivitám

( výživové doplnky, športovú výstroj, pokiaľ mu chýba...). U otca má zariadenú izbu a základné veci na
oblečenie ( z vyjadrení oboch rodičov ako i P. je zrejmé, že toto v podstate zakúpila matka, u otca si ho
P. iba nechal). Matka P. okrem bežnej starostlivosti poskytuje vreckové ( nielen bežné, ale aj na akcie
organizované školou, zakupuje mu všetko ošatenie a obutie, športovú výstroj.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich

rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 65 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti
zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od

času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o
priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu
možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju

splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné
plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že
omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové)

pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým
stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre
určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti
každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním,
pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou

pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo
vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R
30/1990). Pri hodnotení schopností a možností rodičov prispievať na výživu detí, pokiaľ došlo ku zmene
zamestnania niektorého z rodičov znamenajúcej pokles jeho zárobku, treba zistiť aj dôvody takejto

zmeny (R 3/1967).

Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených
národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť
maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.

Pri takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre
maloletého P. je dôvodný, preto mu vyhovel a výživné pre maloleté dieťaťa zvýšil.

Pri počiatku zvýšenia výživného sa súd zaoberal dobou, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného,
zmenou pomerov u oboch rodičov ako aj u maloletého P. a zistil, že naposledy bolo výživné premaloletého P. upravené v roku 2004, teda pred viac ako ôsmimi rokmi - od tej doby v podstate došlo
k markantnej zmene pomerov u P. jeho prechodom na druhý stupeň základnej školy a zároveň súd
poukazuje aj na prirodzený nárast potrieb P. vzhľadom k jeho veku - jeho rastu, vývinu a všeobecnému

rozvoju, zároveň došlo k nárastu príjmov oboch rodičov, u otca došlo k zmene pomerov aj tým, že mu
pribudla vyživovacia povinnosť k manželke, ktorá je na materskej dovolenke a k dieťaťu z terajšieho
manželstva .

I keď súd zaznamenal výraznú zmenu pomerov u maloletého ku dňu 01.09,2008 jeho nástupom na
druhý stupeň základnej školy ( § 78 ZR ), matka nežiadala takto spätne zvýšiť výživné, súd zároveň

poukazuje na skutočnosť, že otec od februára 2009 platí dobrovoľne zvýšené výživné vo výške 133 Eur
mesačne, súd sa viacej nezaoberal touto zmenou pomerov u maloletého a výživné zvýšil od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po podaní návrhu matkou, t. j. od 01.06.2011.

Čo sa týka výšky zvýšeného výživného súd sa takisto zaoberal vekom dieťaťa, jeho potrebami,
príjmovými a majetkovými pomermi oboch rodičov, zohľadnil vyživovacie povinnosti k otca k manželke
a ich spoločnému dieťaťu a dospel k záveru, že návrhu matky nie je možné vyhovieť v plnom rozsahu.

Maloletý P. je stále žiakom základnej školy, platené záujmové krúžky nenavštevuje, i keď v súčasnosti
mal v súvislosti s prípravou na testovanie v škole zvýšené výdavky, sú tieto výdavky iba krátkodobého,
dočasného charakteru a nie v takej výške, ktorá by markantne ovplyvnila potreby dieťaťa.. Na druhej
strane otec na mimoriadne výdavky maloletého P. prispieva polovicou i keď sú musí konštatovať, že na
ostatných zvýšených výdavkoch maloletého sa otec nepodieľal. Zároveň je P. vo veku, kedy už ustupuje

do úzadia osobná starostlivosť matky o maloletého a už i matka sa musí podieľať finančnou čiastkou
na výžive maloletého. Rodičia majú porovnateľný príjem, matka síce platí úver, avšak protihodnotou je
kúpená nehnuteľnosť. Otec naproti tomu nehnuteľnosť žiadnu nevlastní, avšak jeho benefitom je to, že
priestory na bývanie mu poskytla bezodplatne jeho matka. Tu sa súd nestotožňuje s vyjadrením právnej
zástupkyne matky, že otec investoval do bytu, ktorý nie je v jeho vlastníctve vlastné finančné prostriedky -

jesícepravdou,ženiejevjehovlastníctve,alesúduveriltvrdeniuotca,žeprostriedkynasporenénaúčet
stavebného sporenia nasporila matka otca dieťaťa a teda aj výška poskytnutého úveru a nasporených
peňazí je vkladom jeho matky ( otec ani neuvádzal že by splácal úver) - i keď je pravdou, že zmluvu
o stavebnom úvere uzavreli otec maloletého spolu s matkou maloletého - táto však bola uzavretá v
roku 2003 a v roku 2006 uzavreli a podpísali dohodu o vysporiadaní BSM, v ktorej však toto sporenie,

resp. úver z neho nie je uvedený ako majetok, ktorý nadobudli ako manželia spoločne a matka si ani
neuplatnila nárok na podiel na nasporenej sume resp. neprebrala na seba záväzok splácať poskytnutý
úver v prislúchajúcej výške - preto investovanie týchto finančných prostriedkov otcom do rekonštrukcie
bytu patriaceho jeho matke súd za neprimerané riziko nepovažuje. Takisto súd skúmal výšku finančných
prostriedkov oboch rodičov - tu musí konštatovať, že i keď otec má preukázateľne sporiaci účet v D.

banke,tietoúsporysanevymykajúbežnémušetreniuanepredstavujúneprimeranýmajetkovýprospech.
Na druhej strane súd musí konštatovať, že otec pravdepodobne má ďalší šetriaci účet, keďže z bežného
účtu sporil na dva účty, tento súdu však nepredložil resp. nepotvrdil jeho existenciu, avšak z pohybu
prostriedkov z jeho bežného účtu súd nezistil takisto neprimerané ukladanie finančných prostriedkov na
tento účet. Finančné. prostriedky matky sa takisto nevymykajú bežnému priemeru.

Na druhej strane súd musel zohľadniť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu z jeho terajšieho
manželstva a už i k jeho manželke, ktorá je v podstate odkázaná už iba na dávku štátu vo forme
rodičovského príspevku. Takisto vzal do úvahy, že otec jednak trávi so synom toľko času, ktorý si pre
neho maloletý vyhradí a samozrejme mu zabezpečuje dovolenky či už letné resp. zimné lyžiarske
pobyty, hradí polovicu mimoriadnych nákladov pre dieťa a časť prostriedkov používa i na zakupovanie

vecných darov pre maloletého podľa jeho výberu. To, že maloletý v podstate už u otca netrávi toľko času,
ako predtým, nie je zavinením otca ale tým, že maloletý je už starší, organizuje si voľný čas sám, čo
otec akceptuje a maloletému ponecháva na jeho rozhodnutí, kedy budú spolu tráviť čas.

Na druhej strane nemôže súd akceptovať vyjadrenie otca s nesúhlasom zvýšenia výživného už s
ohľadom na dobu, ktorá od poslednej úpravy uplynula, ako aj s ohľadom na vek a potreby dieťaťa ako

aj tú skutočnosť, že otec nemôže ponechávať celú starostlivosť iba na matke. Okrem toho i súd je toho
názoru, že otec má finančné prostriedky na platenie zvýšeného výživného, keď sám resp. s manželkou -
za takého príjmu aký má v súčasnosti - absolvuje zahraničné dovolenky ( i bez prítomnosti maloletého )a venuje sa pomerne nákladnému hobby - cyklistike ( čo potvrdil aj samotný maloletý a je zrejmé, že
otec nakupuje športové potreby - viď výpisy z účtov, kde je možné zaznamenať nákupy v športových
potrebách.

Za takto ustáleného skutkového stavu súd dospel k záveru, že suma 250 Eur zodpovedá súčasným
potrebám maloletého ( pri matkinom príspevku aspoň v polovici tejto sumy a pri započítaní príspevku
štátu vo forme rodinných prídavkov) ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.

Vo zvyšku súd návrh matky zamietol.

Vzhľadom k tomu, že otec od roku februára 2009 hradí výživné vyššie, ako bolo stanovené súdnym
rozhodnutím, rozdiel medzi určeným výživným a otcom dobrovoľne zaplateným výživným súd otcovi

za obdobie od 01.06.2011 do 30.04.2013 ( t. j. 635,66 Eur) započítal ako zaplatené výživné; zvyšok
nezaplateného výživného ( t. j. do výšky určeného výživného týmto rozhodnutím) - zročné výživné vo
výške 2824 Eur súd otcovi povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach v zmysle ustanovenia §
160 ods. 1, veta druhá Občianskeho súdneho poriadku a to s ohľadom na príjem otca a jeho vyživovaciu
povinnosť k manželke a dieťaťu z tohto manželstva. Tu zároveň musí súd poznamenať, že i keď otec

platí v súčasnosti výživné vo výške 133 Eur mesačne, v roku 2011 nezaplatil matke výživné za mesiac
júl ( podľa vyjadrení ako otca tak i matky, mal súd preukázané, že pokiaľ bol maloletý P. celý mesiac v
čase letných prázdnin u otca, otec matke výživné neposlal; z výpisov z účtu otca súd zistil, že v roku
2012 už výživné otec zaslal ) , preto v tomto roku časť naviac otcom zaplateného súd bral ako výživné
určené súdnym rozhodnutí ( t. j. 99,58 Eur ) a teda o túto sumu znížil naviac zaplatené výživné .

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko ide o konanie, ktoré sa
mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s

náležitosťami podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich
doručenia.

Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie
výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení/.