Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7P/237/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212218782
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Attila Csaba

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4212218782.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom Attilom Csabom vo veci starostlivosti o mal. M. A., nar. X.X.XXXX,

v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa
rodičov: M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C., U. M. X/XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman
Blažek s.r.o. so sídlom Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36721123 a B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C., F..
L. G. XXXX/X, zast. JUDr. Martou Srncovou, advokátkou so sídlom 821 03 Bratislava, Seberíniho 9 o
návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Súd mal. M. A., nar. X.X.XXXX na čas do rozvodu z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá
je oprávnená ju zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na jej výživu sumou 300,- Eur počnúc od 19.9.2012.

Zaostalé zročné výživné od 19.9.2012 v sume 2 210,- Eur súd otcovi p o v o ľ u je splácať v mesačných

splátkach po 368,33,- Eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

Výživné je splatné do rúk matky maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa svojím písomným návrhom žiadala, aby súd maloletú dcéru zveril do jej
osobnej starostlivosti s odôvodnením, že rodičia maloletej od 28.8.2012 nežijú v spoločnej domácnosti
a otec na maloletú výživným vôbec neprispieva. Žiadala, aby súd otca mal. dieťaťa zaviazal na platenie
výživného mesačne sumou 400,- Eur od podania návrhu na súd (19.9.2012). Na pojednávaní uviedla,
že z manželstva s otcom mal. dieťaťa pochádza plnoletá dcéra K., ktorá sa rozhodla, že po rozchode

rodičov ostane bývať s otcom. Maloletá M. však prehlásila, že chce bývať naďalej so svojou matkou.
Podľa matky mal. dieťaťa maloletá sa rozhodla takto preto, lebo keď žili spolu, vždy bolo cítiť napätie
medzi maloletou a otcom.

Otec mal. dieťaťa pôvodne s návrhom matky nesúhlasil a žiadal, aby maloletá bola zverená do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že bydlisko maloletej bude u otca. Otec namietal tvrdenie
matky maloletej, že ničím neprispieval na výživu maloletej, nakoľko maloletú zabezpečoval takým
spôsobom, že jej matka zo spoločnej kasy manželov mesačne vyberala okolo 450,- Eur. Maloletá jepod vplyvom matky. Plnoletá dcéra K. ostala u neho, nakoľko má vytvorené priaznivejšie podmienky a
navyše K. študuje na vysokej škole a otec jej zabezpečuje starostlivosť vrátane výdavkov na štúdium.

Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa , ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery súd môžu aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd sa oboznámil s potvrdením o zárobku otca za rok 2011 a za rok 2012. Podľa daňového priznania
otec za rok 2011 mal čistý priemerný mesačný zárobok 1 428,93 Eur a podľa mzdového listu za obdobie

od 1.1.2012 do 31.12.2012 mal čistý mesačný zárobok 1 880,- Eur. Na základe dohody o vykonaní
práce súd zistil, že matka mal. dieťaťa pracuje na dohodu, pri rozsahu dohodnutej práce 350 hodín za
rok a s odmenou 2,- Eur na hodinu.

Zo spisu tun. súdu č. 12P/37/2013 súd zistil, že manželstvo rodičov mal. dieťaťa bolo rozsudkom
zo dňa 25.4.2013 rozvedené, maloletá M. bola zverená pre čas po rozvode do osobnej starostlivosti

matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného mesačne sumou 300,- Eur. Rozsudok doposiaľ nie
je právoplatný. Na poslednom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku matka mal. dieťaťa uviedla,
že vzhľadom na to, že v tomto konaní sa rieši otázka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
na čas do rozvodu a v rozvodovom konaní maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti, žiadala,
aby maloletá aj v tomto konaní bola zverená do jej výchovy s tým, že výšku výživného ponecháva na

rozhodnutie súdu.Otec mal. dieťaťa v konečnom návrhu tiež žiadal, aby maloletá bola zverená na čas do rozvodu do
starostlivosti matke a aby on bol zaviazaný na platenie výživného mesačne sumou 300,- Eur.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že na čas do rozvodu maloletú treba zveriť

do osobnej starostlivosti matke, keďže manželstvo účastníkov bolo dňa 25.4.2013 rozvedené a do tejto
doby maloletá bola v starostlivosti svojej matky. Pri určení výšky výživného súd prihliadol jednak na
odôvodnené potreby maloletej, ktorá v čase podania návrhu mala XX rokov, ale aj na tú skutočnosť, že
otec zabezpečuje starostlivosť o plnoletú dcéru K., ktorá navštevuje vysokú školu a je samozrejmé, že na
jej výživu otec musí vynaložiť vyššie finančné prostriedky, než na maloletú dcéru. Výšku zárobku otca
mal. dieťaťa nie je možné skúmať paušálne a treba zohľadniť, že pokiaľ v Rakúsku slušne zarába, tak aj

nazákladnéživotnépotrebyvRakúskuvynakladávyššiufinančnúsumu,nežkeby pritomistomzárobku
permanentnežilnaSlovensku.Bolotrebaprihliadnuťajnatúskutočnosť,žeotecmaloletejzabezpečoval
financovanie jej športových aktivít, ktorú skutočnosť nepoprela ani matka mal. dieťaťa. Okrem toho
matka nepoprela, že sporadicky je zamestnaná na dohodu, teda má určité príjmy z pracovnej činnosti
aj ona. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že určené výživné v sume 300,- Eur na

čas do rozvodu je primerané a zohľadňuje tak odôvodnené potreby oprávnenej, ako aj schopnosti a
možnosti povinného.

Súd rozhodol o zaostalom zročnom výživnom od podania návrhu. Od podania návrhu zaostalé zročné
výživné činí sumu 2 210,- Eur, ktorú čiastku otec je povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 368,33
Eur až do vyrovnania spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za

následok splatnosť celého plnenia (§ 160 ods. 1 veta druhá OSP).

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 146 odsek 1 písmeno a/ Občianskeho
súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenie prostredníctvom tunajšieho súdu na

Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 odsek 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-

nutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnostíd) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Pokiaľ povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia.