Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/96/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211206608
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2211206608.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci

navrhovateľa: U. D., I..W..V.., ( D. Z. Q., I..W..V..) Š. R. V. XXX, XXX XX Š. R. V. X.: XX XXX XXX v
zastúpení: JUDr. Stanislav Jakubčíkom, advokátom so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava proti odporcovi:
V. Č.O., H. XXX, XXX XX Š. R. V., zast.: Kolíkova & Partners, s.r.o., so sídlom radvanská 21, Bratislava
IČO: 47 239 441 o náhradu škody vo výške 26.329,59 Eur takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni trovy párneho zastúpenia vo výške 6.178,99 Eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 29.04.2011 podal na tunajší súd návrh

proti odporkyni o náhradu škody vo výške 26,329,59 Eur s odôvodnením, že navrhovateľ je obchodnou
spoločnosťou, zaoberajúcou sa ťažbou kameniva, odporkyňa je obcou samostatným územným
samosprávnym a správnym celkom Slovenskej republiky na základe zákona č. 369/1990 Zb o obecnom
zriadení v planom znení.

Navrhovateľ si uplatnil voči odporkyni náhradu škody dôsledku konania odporkyni, ktorým zamedzila
realizáciu pôvodne schváleného podnikateľského zámeru navrhovateľa, nasledovne.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na rôzny a veľký počet stanovísk a rozhodnutí vydaných v
správnych konaniach, nasledovne: dňa 14.03.2005 obecné zastupiteľstvo odporkyni schválilo žiadosť

navrhovateľa zo 04.03.2005 a to uznesením č. 11/OZ/2005, následne dňa 15.03.2005 opäť vydalo
záväzné stanovisko k územnému konaniu na vytvorenie štrkovej bane na parc. č. XXX/XX, XXX/XX,
XXX/XX,XXX/X,XXX/XvkatúzemíČ..Následnedňa18.10.2005odporkyňavydalaúzemnérozhodnutie
naťažbuštrkovstechnológioutriedenia-Č.napozemkochparc.č.XXX/X,XXX/XX,XXX/XXO.XXX/XX
( chýbala parc,. č. XXX/X, ktorá bola doplnená opravou rozhodnutia). Dňa 02.02.2006 Obvodný banský
úrad vydal rozhodnutie č. XXX/XXXX a povolil dobývanie ložiska na parc. č. XXX/XX o výmere 4,995
hektárov, následne dňa 18.09.2006 Obvodný banský úrad v Bratislave vydal rozhodnutie o povolení

zmeny č. 1 dobývacieho ložiska a povolil ťažbu aj na pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 4,995 hektárov
v kat. území Č.. Dňa 11.10.2006 bolo vydané záväzné stanovisko odporkyni, ktorým bol daný súhlas
na rozšírenie štrkoviska Č. realizácia počítala s ťažobnou činnosťou na ploche cca 23 hektárov, za tým
účelom údajne investor -

9C/96/2011-2-

navrhovateľ v dôsledku tohto rozhodnutia realizoval predmetný zámer v obci Č. tak ako to bolo
prezentované aj na obecnom zastupiteľstve. Dňa 02.02.2007 MŽP SR vydalo záverečné stanovisko,

kde bol uvedený záver, že ťažba bude na parcelách č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X ( Č.), XXX/X ( Č.), XXX/
XX( Č.) a ostatné plochy, ďalšie parcely podľa dokumentácie.

Ťažba mala byť realizovaná v troch etapách, bola uvádzaná plocha ťažby cca 23,11 hektárov, pri
kapacite 400.000 ton/rok na dobu 39 rokov. Dňa 17.01.2008 prokurátor podal protest voči rozhodnutie
Obvodného banského úradu v Bratislave z 18.09.2006 na tom základe, že dobývanie ložiska sa povolil aj
na parcele č. XXX/XX vo výmere 4,995 hektárov, napriek tomu, že v územnom rozhodnutí, ako podklade

pre vydanie napadnutého rozhodnutia sa uvádza len parc. č. XXX/XX na ťažbu a parc. č. XXX/XX bude
len dotknutá činnosťou.

Navrhovateľ reagoval tak, že navrhol generálnemu prokurátorovi aby došlo späťvzatiu protestu s
poukazom na škodu a na nesprávny výklad bodu 2.1. územného rozhodnutia. Obec Čakany akceptovala
ťažbu na celom pozemku s poukazom na stanovisko z roku 2005. Dňa 07.04.2008 navrhovateľ požiadal

zmenu územného rozhodnutia v bode 2.1 s tým, že dobývať sa bude ložisko štrkopiesku na parcelách č.
XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a na časti pozemkov XXX/X, XXX/XX, XXX/XX o rozlohe 231.100
m2aďalšiepozemkyparc.č.XXX/XX,XXX/XX,XXX/XXbudúdotknuté.Dňa10.12.2008ObecČ.vydala
stanovisko, v ktorom uvádza, že žiadosť o zmenu územného rozhodnutia sa zamieta.

Dňa 21.05.2009 prijala odporkyňa uznesenie č. 25/OZ/2009, ktorým neschválila navrhovateľovi

zahrnutie pozemku do UPN obce par. č XXX/XX nachádzajúce sa v kat. územní Č. na ťažbu štrkov
- rozšírenie ťažobnej plochy. Dňa 02.06.2009 prijala odporkyňa uznesenie č. 29/OZ/2009, ktorým
neschválila navrhovateľovi zahrnutie pozemku do UPN obce par.Č. nachádzajúce sa v kat .územní Č. na
ťažbu štrkov - rozšírenie ťažobnej plochy a ani výhľadovo. Dňa 02.07.2009 podal navrhovateľ žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o využití územia vydaného Krajským stavebným úradom v Trnave

dňa 03.06.2009. Dňa 24.07.2009 rozhodol Obvodný banský úrad v Bratislave o povolení zmeny č. 1
povoleného dobývania ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov v kat. území Č., Č.. J.. XX-XXXX/
XXXX. Dňa 14.10.2009 rozhodol Hlavný banský úrad o zrušení

Rozhodnutia Obvodného banského úradu v Bratislave zo dňa 24.07.2009. Dňa 13.09.2010 rozhodol
Obvodný banský úrad v Bratislave o povolení č. 1 povoleného dobývania ložiska nevyhradeného nerastu

- štrkopieskov v kat. území Č. č.k. XX-XXXX/XXXX, ktoré rozhodnutie bolo napadnuté odporkyňou dňa
10.11.2010 rozhodol Hlavný banský úrad pod č.k. XXXX-XXXX/XXXX o zamietnutí odvolania odporkyni
proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Bratislave.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že škody, ktoré vznikli navrhovateľovi vznikli v dôsledku
konania odporkyni. Poukázal na uznesenie č. 11/OZ/2005 zo dňa 14.03.2005, ktorým odporkyňa

prijala rozhodnutie, ktorým schválila žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k územnému konaniu na
vytvorenie štrkovej bane. Na základe uvedeného bolo dňa 15.03.2005 vydaný záväzné stanovisko s
realizáciou zámeru ťažobného závodu v kat. územní obce Č.. Ďalšie záväzné stanovisko bolo vydané
dňa 11.10.2006, ktorým bol daný súhlas na rozšírenie štrkoviska Č., realizáciou s ťažobnou činnosťou
na ploche cca 23 hektárov. Navrhovateľ sa v dôsledku toho rozhodol realizovať predmetný zámer v obci

Č.O. tak, ako bolo prezentované aj na obecnom zastupiteľstve a začal vykonávať všetky potrebné kroky
smerujúcekzískaniupotrebnýchpovolení.Navrhovateľuviedol,žeponástupedofunkciestarostkyobce
pani Q. D. sa obec začala angažovať o zmarenie celkového zámeru navrhovateľa následkom čoho boli
prijaté uznesenia obecného zastupiteľstva č. 25/OZ/2009 zo dňa 21.05.2009 a č. uznesenie 29/OZ/2009
zo dňa 02.06.2009, ktorým sa rozhodlo, že

9C/96/2011

-3-odporkyňa neplánuje zapracovať ťažobnú činnosť, ktorá je medzitým už v povolenom rozsahu
realizovaná, ani len výhľadovo do územného plánu obce, teda odporkyňa sa odchýlila

od pôvodného plánu na základe, ktorého začal činnosť navrhovateľ a začal vykonávať v obci Č., nakoľko

navrhovateľ mal do 10.11.2010 platná banské povolanie na ťažbu len v rozsahu cca 5 hektárov a v
dôsledku konania resp. nekonania pri vydávaní územného rozhodnutia ) odporkyni musel pristúpiť k
nákladnejšiemu spôsobu.

Navrhovateľ uviedol, že „keby“ odporkyňa zotrvala na pôvodných záväzných stanoviskách a povolila by
ťažbu na vyššej ploche pozemku vo svojom vlastníctve a na celkovej ploche cca 23 hektárov. Takáto

ťažba, by znamenala realizáciu zámeru navrhovateľa, tak ako bol od počiatku plánovaný.

Navrhovateľ poukázal na ust. § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb o obecnom zriadení a
platnom znení je písmeno d) „ usmerňuje ekonomickú činnosť obci najmä vydáva záväzné stanoviská k
investičnej činnosti v obci, k využitiu miestnych zdrojov, k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a
fyzických osôb a zaujíma stanoviská k zámerom ich činnosti, ak sa týkajú záujmov obyvateľov a obce“.

Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa obec je povinná rešpektovať svoje záväzné stanovisko

prijaté obecným zastupiteľstvom, taktiež poukázal na článok 35 ods. 1 a 2 Ústavy SR upravujúci právo
na podnikanie a podmienky jeho obmedzenia. Pri obmedzovaní základných práva a slobody podnikania
musí dbať na ich podstatu a zmysel tým ,že takého obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený
cieľ. Ďalej poukazuje, že stanovisko možno chápať ako záväzné vyjadrenie názoru obce na konkrétny
investičný zámer cez pohľad územného plánovacieho orgánu, takéto záväzné stanovisko obce je

dôležité napr. v územnom a stavebnom konaní, ktoré vedie stavebný úrad, ale aj v iných konaniach v
rátane konania o banské povolenie, konanie posudzovanie vplyvom na životné prostredie a podobne.
Preto je toho názoru, že obci vznikla zodpovednosť za škodu spôsobenú záväzným stanoviskom a že sú
splnené všetky predpoklady, a to: porušenia právnej povinnosti, alebo úmyselné konanie proti dobrým
mravom, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Právnyzástupcanavrhovateľažalobuoprelsvojnárokoustanovenia§420a424OZ.Úmyselnékonanie
proti dobrým mravom ako prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa jeho udania spočíva v
existencii konania, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Zastáva názor, že ak obec zreviduje vlastné
skôr vydané záväzné stanovisko v tej istej veci, tak by mala za takého konanie niesť zodpovednosť a
to predovšetkým v prípadoch ak sa na základe pôvodného stanoviska investor rozhodol pre realizáciu

zamýšľaného podnikateľského zámeru a tento už aj začal realizovať. Z uvedeného vyplýva, že obec,
ktorá svojím konaním napĺňa samosprávnu pôsobnosť, si musí uvedomovať následky, ktoré môže jej
konanie spôsobiť pre investora. Podľa tejto úvahy navrhovateľ udáva, že mu vznikla škoda za obdobie
od 02.06.2009 ( prijatie uznesenie č. 29/OZ/2009 odporkyňou) do 18.11.2010 vo výške 121,994,82
Eur pričom táto škoda za jednotlivé mesiace zvýšených nákladov v dôsledku činnosti odporkyne je

nasledovná:

Za mesiac jún 2010 je vo výške 26.329,59 Eur, za mesiac júl 2010 je vo výške 33.030,03 Eur, za mesiac
august 2010 je vo výške 32.760,53 eur, za mesiac september 2010 je vo výške 29.874,67 Eur spolu to
činí 121.994,82 Eur. Škoda pozostáva z nasledovných položiek:

1.prenájom, obsluha, pohonné hmoty v súvislosti s využitím rýpadla na vodnú ťažbu

2. prenájom obsluha, pohonné hmoty v súvislosti s využitím dumpera - volvo

3. zvýšené náklady v súvislosti zníženým množstvom štrku o frakcii 0/4. Navrhovateľ si uplatnil škodu
iba za mesiac jún 2010 a to v sume 26.329,59 Eur.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, s odôvodnením, že návrh navrhovateľa nie je dôvodným, nakoľko
odporkyňa žiadnym spôsobom nezamedzovala a ani nezamedzuje

9C/96/2011

-4-navrhovateľa v realizácii jeho podnikateľského zámeru. Odporkyňa uviedla, že ona nemá kompetenciu
pre vydanie povolenia na požadovanú ťažbu štrkopiesku v zmysle zákona č. 44/1988 Zb o ochrane
a využití nerastného bohatstva ( ďalej len „ banský zákon“) na vydanie povolenie je v prvom stupni

príslušný Obvodný úrad v Bratislave a v druhom stupni banský úrad.

Odporkyňa nemala podľa banského zákona žiadne rozhodovacie právomoci na základe, ktorých by bola
bývala oprávnená rozhodnúť o povolaní, či nepovolení ťažby. Odporkyňa vystupovala v banskom konaní
len v pozícii účastníka konania a taktiež nerozhodovala ani v územnom konaní v ktorom bolo vydané
rozhodnutieovyužívaníúzemiananavrhovateľompožadovanérozšírenieťažobnejplochyo18hektárov

( rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave č.k. KSU-OSP-00419/2009/Gi zo dňa 03.06.2009).

Odporkyňa ďalej uviedla, že v prípade ak vznikla škoda, tak by bolo na mieste sa obrátiť na príslušný
banský úrad. Vo svojom vyjadrení sa ďalej tiež venuje genéze rozhodnutí vydaných v správnom konaní
a taktiež sa venovala otázke vzniku, kto je škodcom, či sa škodca ak tu nejaký je aj protiprávne
správal a následne, aké predchádzajúce podmienky boli splnené, či existuje príčina v súvislosti medzi
predchádzajúcimi predpokladmi.

Podľa udania právneho zástupcu odporkyni žiadne správanie odporkyni pri plnení jej úloh nemožno
považovať v rozpore s objektívnym právom, to znamená, že obec v banskom konaní chráni svoje
práva a práva a záujmy svojich občanov. Jej právo byť účastníkom, jej nemôže byť na škodu. Čo sa
týka úmyselného konania proti dobrým mravom tvrdí, že úmysel navrhovateľ musí vždy preukázať.
Neopodstatnenosť návrhu navrhovateľa odporkyňa odôvodnila s tým, že nie sú splnené zákonné

predpoklady k náhrade škody a to protiprávne konanie ( konanie proti dobrým mravom) príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Poukazuje na to, že odporkyňa sa
nedopustila protiprávneho konania resp. úmyselného konania proti dobrým mravom, aj keď navrhovateľ
namieta jednak nečinnosť odporkyne v správnom konaní ( pri vydávaní územného rozhodnutia) a jednak
prijatie uznesení obecného zastupiteľstva obce Čakany ( č. 25/OZ/2009 z 21.05.2009 a č. 29/OZ/2009

z 02.06.2009. Zároveň uviedol, že pre súdne konanie o škode dôsledku nečinnosti odporkyni nie sú
splnené podmienky, keďže nedošlo k predbežnému prejedaniu nároku v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škody spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, jednak výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s
obsahom pripojených listinných dôkazov a to záverečným stanoviskom č. 9220/06-3.5/gn, výpisom z

obchodného registra navrhovateľa, rozhodnutím obce Čakany č. Ča/2206/272/03 zo dňa 09.01.2007,
rozhodnutím Hlavného banského úradu z 14.10.2009 č. 10092941/2009, rozhodnutím Obvodného
banského úradu v Bratislave z 24.07.2009, rozhodnutím Krajského stavebného úradu z 03.06.2009 č.
KSUOSP-00419/2009/Gi s vyjadrením krajského stavebného úradu v Trnave z 11.03.2009, výpisom
uznesenia obecného zastupiteľstva č. 25/OZ/2009 zo dňa 21.05.2009, návrhom na zmenu územného

rozhodnutia z 12.05.2008, rozhodnutím Hlavného banského úradu z 10.11.2010 č. 1414-2140/2010,
zápisnicou z tretieho zasadnutia obecného zastupiteľstva z 14.03.2005, spolu s prezenčnou listinou,
rozhodnutím Obvodného banského úradu z 19.02.2008, písomným vyjadrením účastníkov konania,
rozhodnutím OBU v Bratislave zo dňa 02.02.2006, rozhodnutím OBU v Bratislave zo dňa 13.09.2010,
podnetom na preskúmanie rozhodnutia zákonnosti postupu zo dňa 09.06.2008, výzvou na konanie

z 03.10.2008, odpoveďou na žiadosť z 10.12.2208, výzvou na doplnenie návrhu z 25.02.2009,
záväzný stanoviskom obce Čakany z 15.03.2005, záväzným stanoviskom obce čakany z 11.10.2006,
rozhodnutím obce

9C/96/2011

-5-

Čakany z 18.10.2005, záverečnými návrhmi právnych zástupcov účastníkov konania, vyjadrením
Hlavného banského úradu zo dňa 04.09.2012 a z 15.01.2013 ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Z obsahu písomného vyjadrenia Hlavného banského úradu zo dňa 04.09.2012 / čl. 175 ) a zo dňa
15.01.2013 ( čl. 201 v spise) súd zistil, že Hlavný banský úrad nemá dôkazy o tom, že by navrhovateľvykonával ťažbu štrku z vody bez banského povolenia. V čase podania žiadosti o zmenu povolenej
činnostivykonávanejbanskýmspôsobomajnapozemokparcč.XXX/XXvkat.územíČ.malnavrhovateľ
povolenú činnosť vykonávanú banským spôsobom na pozemku parc. č. XXX/XX v kat. území Č. s

rozhodnutím Obvodného banského úradu v Bratislave č. 200/2006 z 02.02.2006, teda ťažbu z vody mal
navrhovateľ riadne povolenú.

Pri povolení zmeny t.j. rozšírenia ťažobného priestoru však musel technológiu ťažbu z vody nasadiť
podstatne skôr, ako vyplývalo z pôvodného plánu. Predpokladmi pre vydanie rozhodnutia Obvodného
banského úradu bolo územné rozhodnutie stavebného úradu Obec Č. č. ČA 2005/013-004 zo dňa

18.10.2005(právoplatnédňa19.10.2005)ovyužitíúzemiaaumiestenístaviebpre„ťažbuštrkopieskovs
technológiou triedenia - Čakany“ ako aj kladné záväzné stanovisko Obce Čakany č. 1/2005 z 18.03.2005
k predmetnej činnosti.

Povolená zmena č. 1 povoleného dobývaného ložiska nevyhradeného nerastu - štrkopieskov v kat.
území Č. a to jeho rozšírenie aj na plochu pozemku s prac. č. XXX/XX v kat. území Č. o výmere 18,6378
hektárov bola povolená rozhodnutím Obvodného banského úradu č. 93-2505/2010 z 13.09.2010

(právoplatné dňom 16.11.2010).

Podľa udania Hlavného banského úradu Obec Č. ako prvostupňový stavebný úrad bola vo veci vydanie
záväzného stanoviska a územného rozhodnutia na predmetnú činnosť na pozemku s par. č. XXX/XX
v kat. území Č. o výmere 18.6378 hektárov nečinná, preto podkladom pre vydanie rozhodnutia OBÚ
bolo právoplatné rozhodnutie Krajského stavebného úradu Trnava pod č. KSÚ-OSP-00419/2009-Gi z

03.06.2009 (právoplatné dňom 03.06.2009) o využívaní územia na pozemku parc. č. 482/34 o rozlohe
18.6378 m2, zároveň poukázal na aplikáciu § 27 ods. 1 Zákona č. 44/1988 Zb. o ohrane a využití
nerastného bohatstva ( banský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý sa vzťahuje na konania o
určení zmene a zrušení dobývacieho priestoru. Pri povoľovaní činností vykonávanej banským spôsobom
na pozemku s parc. č. XXX/XX v kat. území Č. je aplikácia tohto ustanovenia právne irelevantná. V

závere Hlavný banský úrad uviedol, že nemá dôkazy ani vedomosť o tom, že by navrhovateľ vykonával
ťažbu štrku z vody bez banského povolenia. Postavenie obce pri povoľovaní činnosti vykonávanej
banským spôsobom vidí dvojaké, jednak je to orgán štátnej správy, ako stavebný úrad, ktorý rozhoduje
o umiestnení stavby t.j. ťažobného miesta na druhej strane je to obec, ako účastník konania o povolení
činnosti vykonávanej banským spôsobom zo zákona.

Z obsahu výpisu uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 21.05.2009 č. 25/OZ/2009 súd zistil, že
obecné zastupiteľstvo Obce Č. neschválilo spoločnosti Z. Q., I..W..V.., Š. R. V., zahrnutie pozemku do
ÚPN obce parc,. č. XXX/XX o rozlohe 186,378 m2, ostatné plochy nachádzajúce sa v kat. území Č. na
ťažbu štrkov - rozšírenie ťažobnej plochy ( čl. 49 v spise).

Z obsahu výpisu uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 2.06.2009 č. 39/OZ/2009 súd zistil, že

obecné zastupiteľstvo Obce Č. neschválilo spoločnosti Z. Q., I..W..V.., Š. R. V. zahrnutie pozemku do
ÚPN obce parc. č. XXX/XX o rozlohe 186,378 m2 ostatné plochy nachádzajúce sa na kat. území Čakany
na ťažbu štrkov - rozšírenie ťažobnej plochy ani len výhľadovo ( čl. 101 v spise).

9C/96/2011

-6-

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.Podľa § 424 OZ za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Podľa § 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov. - tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy
pri výkone samosprávy

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu

Podľa § 3 cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci:

a) nezákonným rozhodnutím

b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody

c) rozhodnutím o treste o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa tretej časti cit. zákona zodpovednosť územnej samosprávy za škodu spôsobenú pri výkone

samosprávy § 10 ods. 1 - územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy

Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona územná samospráva zodpovedá za škodu podľa ods. 1., ktorá bola
spôsobená

a) nezákonným rozhodnutím, alebo

b) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 14 ods. 1 cit. zákona - územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon, alebo
vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránením záujmom

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 11 cit. zákona - vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo
nesprávnym úradným postupom orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy v mene územnej
samosprávy koná

a) starosta obce ak škodu spôsobil orgán obce

9C/96/2011

-7-

Podľa§12ods.1cit.zákona- právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,ktorébolo
vydané orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy v konaní na ktoré sa vzťahujú predpisy
o správnom konaní má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného vtomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania aj keď
s ním, ako účastníkom konania, konané malo byť.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku, alebo
jeho neuskorenej časti na súde.

Podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. - nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku k príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona č. 44/1988 o ochrane a využití nerastného bohatstva ( banský zákon)
a neskoršom platnom znení, dobývací priestor jeho zmenu a zrušenie určí obvodný banský úrad

o rozhodnutí po vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody a na základe záväzného stanoviska
stavebného úradu.

Podľa § 28 banského zákona konania a určenie zmenách a zrušenie dobývacieho priestoru ( ďalej len
„ konanie o určenie dobývacieho priestoru“) sa začína na návrh organizácie obce, ktorej katastrálnom
území sa dobývací priestor nachádza alebo na podnet obvodného banského úradu návrh sa doloží

a) stanoviskom ministerstva príslušného podľa druhu nerastu najmä z hľadiska realizácie surovinovej
politiky

b) rozhodnutím o určení chráneného ložiskového územia

c) príslušným banským oprávnením

d) dokladmi a dokumentáciou ustanovení vykonávacími predpismi k tomuto zákonu

e) zoznam o fyzických a právnických osôb, ktoré prichádzajú do úlohy, ako účastníci konania ak sú
navrhovateľovi známe

Podľa § 28 ods. 4 cit zákona - účastník konania o určenie obývacieho priestoru sú navrhovateľ, fyzické
a právnické osoby, ktorých vlastnícke a iné práva k pozemkom alebo k stavbám môžu byť určením
dobývacieho priestoru priamo dotknuté a obec v územnom obvode ktorej sa dobývací priestor nachádza

a fyzická osoba ale právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 28 ods. 12 obec zákona v ktorej katastrálnom území sa dobývací priestor nachádza nie je
povinná priložiť k návrhu na zmenu, alebo zrušeniu dobývacieho priestoru prílohy podľa ods. 1 písm.
b) až f)

9C/96/2011

-8-

Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb orgány obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.Podľa § 13 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a neskoršom platnom znení predstaviteľom
obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná.

Podľa ust. § 11 zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení - obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných

otázkach života obce, najmä je mu vyhradené okrem iného

a) určovať zásady hospodárenia a nakladanie s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva
schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním

b) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti ale jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí
života obce

f) vyhlasovať miestne referendum o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce

a zvolať zhromaždenie obyvateľov obce

Podľa § 4 zákona č. 369/11990 Zb. o obecnom zriadení ods. 3 písm d) obec pri výkone samosprávy
najmä okrem iného usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, ak tak ustanovuje osobitný predpis vydáva
súhlas, záväzné stanovisko, alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a
fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej

činnosti v obci.

Podľa § 8 O.s.p. ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu, môžu súdy konať len vtedy, ak
nebola vec v takomto konaní s konečnou splatnosťou vyriešená.

V danom prípade súd má jednoznačne preukázané, že navrhovateľ podal návrh odporkyni o náhradu
škody, v dôsledku konania odporkyni, ktorá bola spôsobilá proti dobrovoľnými úkonmi s cieľom zmariť a

prekaziťpodnikateľskéaktivitynavrhovateľa.Nauvedenúproblematikupodľanázoruprávnehozástupcu
navrhovateľa nie je možné použiť zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkoneverejnejmoci.Poukázalnauznesenieodporkyniresp.obecnéhozastupiteľstvač.25/OZ/2009na
č.29/OZ/2009,kedynedošlokrevizovaniupredchádzajúcehozáväznéhostanoviska.Úmyselnékonanie
smerovalo k zabráneniu činnosti ( pred tým odporkyňou podporovanej a odobrenej ) a šikanovanie

navrhovateľa. S týmto spôsobom sa snažili preukázať úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko odporkyňa sa so svojím konaním úmyselne odchýlila od pôvodného plánu na základe ktorého
navrhovateľ začal vykonávať svoju činnosť, pričom v dôsledku toho navrhovateľ musel pristúpiť k
nákladnejšiemu spôsobu ťažby.

Poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by navrhovateľ mal vedomosť o tom, že odporkyňa odstúpi od

pôvodného zámeru resp. od svojich pôvodných plánov, súvisiacich s ťažbou štrkopiesku tak, by v čase
investícií, by svoje rozhodnutie o investícii zvážil a prehodnotil. V zmene záväzného stanoviska došlo
po nástupe súčasnej starostky pani Lívii Bugárovej. Navrhovateľ jej jednoznačne pripisuje úmyselné
zmarenie jeho plánu v súvislosti s ťažbou štrkopiesok v kat. území odporkyni, ktorý postup kvalifikoval v
rozpore s dobrými mravmi, čím takýmto úmyselným konaním odporkyňa spôsobila navrhovateľovi škodu

vo forme zvýšených nákladov na prevádzku a ťažbu a za túto škodu musí aj zodpovedať. Za tým

9C/96/2011

-9-

účelom boli navrhnutí aj svedkovia, ktorých súd nepripustil z dôvodu, že v spise sa nachádza dosť
písomných dôkazov na to, aby ich vedel vyhodnotiť a vo veci rozhodnúť.Ako príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a proti právnym konaním odporkyni právny zástupca
navrhovateľa uviedol, že škoda vznikla navrhovateľovi jednoznačne v dôsledku obštrukcii a zmeny plánu
odporkyni vyjadrené v záväznom stanovisku zo dňa 15.03.2005.

Zdôraznil ak by odporkyňa nebola konala v rozpore, s týmto záväzným stanoviskom, navrhovateľ by
nemusel ťažiť nákladnejším spôsobom. Opäť vo svojej záverečnej reči poukázal na úmyselné konanie
odporkyni v súvislosti s uzneseniami obecného zastupiteľstva č. 25/OZ/2009 a č. 29/OZ/2009, na ktoré
sa nadviazali ďalšie úkony ako aj rozhodnutia vydané v správnych konaniach. Súd sa nezaoberal
spôsobom výpočtu a výškou škody,

nakoľko je toho názoru, že v prvom rade ako pre judikálnu treba otázku vyriešiť, otázku týkajúcu sa
samotného predmetu sporu. Vzhľadom na to, že vo veci je pripojených veľa písomných dôkazov najmä
rozhodnutí vydaných v správnom konaní je toho názoru, že vo veci aj bez výsluchu navrhnutých svedkov
a po vyhodnotení všetkých dôkazov, súd má možnosť vo veci rozhodnúť.

Súd sa zaoberal posúdením predmetnej veci v dvoch líniách, jednak podľa občianskeho zákonníka ( §
420,424) a podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, a v zmene niektorých zákonov.

Súd došiel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vznik právneho nároku na náhradu škody, nakoľko
nie sú splnené základné predpoklady a to porušenie právnej povinnosti, alebo úmyselného konania proti
dobrým mravom, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou.

Navrhovateľ získal dve povolanie na ťažbu štrkopieskov, jedna bola z roku 2005 na ťažbu na ploche 5

hektárov a druhé povolenie z roku 2010 na ťažbu na ploche 18 hektárov.

Podľa vyjadrenia navrhovateľa ujmu poisťuje, s tým získal druhé povolenie neskôr, týkajúce sa na
rozšírenie ťažby štrkopiesku, teda neskôr ako očakával, pričom mu to malo spôsobiť ďalšie náklady
a tieto zvýšené náklady boli spôsobené protiprávnym konaním odporkyni,. Pričom navrhovateľ nikde
neuvádzal, že kedy očakával vydanie takéhoto druhého povolenia a o aké skutočnosti oprel, že takého

povolenie mu bude na rozšírenie ťažby vydané.

Okrem záväzného stanoviska odporkyni, na ktorom postavil návrh na náhradu škody iné skutočnosti
neuvádza. Pričom nepreukázal súdu právnu silu takýchto záväzných stanovísk vydávaných obecnými
zastupiteľstvami. Samotný Hlavný banský úrad uviedol, že iba jedna z predpokladov na vydanie
povolenia je záväzné stanovisko obce príslušnej tam kde sa má dobývať ťažba štrkopiesku, takého

stanovisko sa dá nahradiť aj Obvodným stavebným úradom. Teda obec nebola kompetentná rozhodnúť
o povolení rozšírenej ťažby na ploche 18 hektárov. Navrhovateľ náhradu škody oprel najmä o nečinnosť
a úmyselné konanie odporkyni.

Záväzné stanovisko odporkyni nezakladá navrhovateľovi žiadne práva vo vzťahu k využitiu daného
územia, je iba predpokladom k vydaniu územného rozhodnutia banským úradom, ktoré je možné

nahradiť aj iným stanoviskom napr. stanoviskom alebo rozhodnutím stavebného obvodného úradu,
ako sa aj stalo v tejto veci. Záväzné stanovisko nemá žiadny vplyv na možnosť navrhovateľom
vykonávanú činnosť, resp. na možnosť realizovať podnikateľský zámer a to rozšírením povolenia na
ťažbu štrkopiesku o 18 hektárov. Podľa názoru súdu navrhovateľ mohol predísť tomuto prieťahu a mal
možnosť v zmysle banského zákona si nahradiť toto záväzné stanovisko iným rozhodnutím.

9C/96/2011

-10-

Nečinnosť obce súd skúmal v zmysle ust. § 514/2003 Z.z. podľa hore uvedených citovaných ustanovení
§ a došiel k názoru, že postup podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov a zistil, že uvedený nárok navrhovateľ mal vopredpredbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s
s príslušným orgánom.

Ust. § 15 ods. 1 cit. zákona zo strany navrhovateľa nebolo realizované. Preto súd má za to, že vec

ohľadne uplatnenia si nároku na náhradu škody na súde bol podaný predčasne z toho dôvodu ho súd
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti.

Súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 6.178,90 Eur.

Odmena a náhrada hotových výdavkov podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znp ( ďalej len „vyhláška“)

Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta od 01.06.2009 podľa § 10 ods. 1 vyhlášky v EUR

419,94 Eur

Paušálne telekomunikačné a prepravné v sídle pre rok 2011 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky ( 1/100
výpočtového základu) v EUR 7,41 Eur

Paušálne telekomunikačné a prepravné v sídle pre rok 2012 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky ( 1/100
výpočtového základu) v EUR 7,63 Eur

Paušálne telekomunikačné a prepravné v sídle pre rok 2013 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky ( 1/100
výpočtového základu) v EUR 7,81Eur

ODMENA:

1. prevzatie zastupovania a porada s klientom ( 09.06.2011) 419,94 Eur

2. vyjadrenie k žalobe ( 18.07.2011) - § 14 ods. 1 písm. b) 419,94 Eur

3. nazretie do súdneho spisu ( 26.08.2011) - § 14 ods. 4* 139,98 Eur

4. nazretie do súdneho spisu ( 09.03.2012) - 14 ods. 4* 139,98 Eur

5. nazretie do súdneho spisu( 04.07.2012) - § 14 ods. 4* 139,98 Eur

6. nazretie do súdneho spisu ( 24.09.2012) - § 14 ods. 4* 139,98 Eur

7. porada s klientom pred pojednávaním ( 11.10.2012) - § 14 ods. 2 písm. a)279,96 Eur

8. nazretie do súdneho spisu ( 15.10.2012) - § 14 ods. 4* 139,98 Eur

9. stanovisko k vyjadreniu žalobcu ( 18.10.2012) - § 14 ods. 1 písm. 419,94 Eur

10. vyjadrenie - položenie otázok na základe výzvy súdu ( 23.10.2012) - § 14 ods. 1 písm. b)
419,94 Eur

11. nazretie do súdneho spisu ( 28.01.2013) - § 14 ods. 4* 139,98 Eur

12. porada s klientom pred pojednávaním a po výzve súdu na predloženie písomných záverečných
návrhov ä 30.01.2013) - § 14 ods. 2 písm. a) 279,96 Eur

13. vyjadrenie na základe žiadosti súdu ( 31.01.2013) - § 14 ods. 1 písm. b)419,94 Eur

14. účasť a pojednávaní ( 05.02.2013) § 14 ods. 1 písm. c) 419,94 Eur15. záverečné písomné stanovisko na základe žiadosti súdu ( 12.03.2013) - § 14 ods. 1 písm. b)
419,94 Eur

16. nazretie do súdneho spisu ( 06.05.2013) - § 14 ods. 4* 139,98 Eur

17. účasť na pojednávaní ( 14.05.2013) - § 14 ods. 1 písm. c) 419,94 Eur

SPOLU: 5.319,24 Eur

9C/96/2011

-11-

HOTOVÉ VÝDAVKY:

Paušálne telekomunikačné a prepravné v sídle podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2011) - 14,82 Eur

Paušálne telekomunikačné a prepravné v sídle podľa § 16 ods. 3 vyhlášky ( 2012) - 22,89 Eur

Paušálne telekomunikačné prepravné v sídle podľa § 16 ods. 3 vyhlášky ( 2013) - 23,43 Eur

SPOLU: 61,14 Eur

CESTOVN´É NÁHRADY:

26.08.2011 Bratislava - Dunajská Streda a späť 28,20 Eur

09.03.2012 28,95 Eur

04.07.2012 28,47 Eur

15.10.2012 29,05 Eur

18.10.2012 29,00 Eur

28.01.2013 28,70 Eur

05.02.2013 28,70 Eur

06.05.2013 28,39 Eur

14.05.2013 28,39 Eur

SPOLU: 286,85 Eur

NÁHRADA ZA STRATA ČASU:

26.08.2011 Bratislava - Dunajská Streda a späť 49,40 Eur

09.03.2012 50,84 Eur

04.07.2012 50,84 Eur

24.09.2012 50,84 Eur

15.10.2012 50,84 Eur

18.10.2012 50,84 Eur28.01.2013 52,04 Eur

05.02.2013 52,04 Eur

06.05.2013 52,04 Eur

14.05.2013 52,04 Eur

SPOLU: 511,76 Eur

Celková odmena za hotové výdavky v EUR: 6.178,99 Eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby

každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

9C/96/2011

-12-

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym s v kat. území Čakkutkovým
zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu

(§251ods.1/O.s.p.),akideorozhodnutieovýchovemaloletýchdetí,návrhnasúdnyvýkonrozhodnutia

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).