Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 6C/10/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612203332
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7612203332.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Anna SLOVINSKÁ v právnej veci žalobkyne T.

J., B.. X.X.XXXX, X. I., I. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Martinom Špakom, advokátom v Spišskej
Novej Vsi, Odborárov 59 proti žalovaným 1) N.. Y. L., B.. XX.X.XXXX, X. T., D.. Y..T. XXX/XX, X) N.. L. L.,
B.. XX.XX.XXXX, X. T., I. XX, X) N.. P. L., B.. XX.X.XXXX, X. T., U. Č.. XXXX/X, zastúpeným žalovanou
v 4. rade a X) T.. P. L., B.. XX.X.XXXX, X. I., I. Č.. X, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Pirkovským,
advokátom v Prešove, Hlavná 19, o odstránenie zásahov do vlastníckych práv, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovaným trovy konania, na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa
Pirkovského vo výške 901,92 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne odstrániť

stavby a časti stavieb presahujúce na parcelu W.-S. XXXX/X P. C. I., katastrálne územie I., zapísanú
na liste vlastníctva č. XXXX - časť drevárne presahujúcej z parcely W.-S. XXXX/X katastrálne územie
I., betónový základ oplotenia, nachádzajúci sa pod zemským povrchom a časť kovovej konštrukcie na
prášenie kobercov presahujúcu z parcely W.-S. XXXX/X katastrálne územie I.. Uplatnila si náhradu
všetkých trov konania.

Žalobkyňa odôvodnila svoju žalobu tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - rodinného domu
s.č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX, garáže s.č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/X
ako aj pozemkov - parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2, parcela č. XXXX/

X -záhrady o výmere 324 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2,
parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, všetko zapísané na LV č. XXXX
W..Ú.. I.. Žalovaní v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území I.,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a zároveň susedmi žalobkyne. V žalobe žalobkyňa uviedla, že
napriek jej nesúhlasu žalovaní postavili dreváreň, oplotenie a časť konštrukcie na prášenie kobercov na
jej pozemku, čím z neho zabrali okolo 16 m2. Snažila sa o mimosúdne riešenie celej situácie, no úspech
dosiahla len čiastočný a do jej pozemku zasahujú žalovaní svojimi drobnými stavbami v časti, ktorej sa

domáha ich odstránenia. Na účely určenia presného zásahu do pozemku žalobkyne dala si vyhotoviť
geometrický plán, na ktorom je tento zásah jasne viditeľný, no žalovaná v 4. rade zásah neuznala s tým,
že pozemok tak ako je užíva 19 rokov, za súhlasu aj žalobkyne. Žalobkyňa však tvrdila, že žalovaní
od samého začiatku vedeli, že urobili časťami stavieb zásah do parcely č. XXXX/X a preto nemožno
hovoriť o dobromyseľnosti ich užívania alebo o oprávnenom užívaní. Žalobkyňa uviedla ďalej, že mázáujem si svoj pozemok oplotiť a žalovaní ju svojim postojom obmedzujú v jej vlastníckych právach tým,
že odmietajú z jej pozemku časti svojich stavieb odstrániť.

Žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade právny zástupca žalovanej v 4. rade

poukázal, že nemožno akceptovať petit žaloby tak, ako je formulovaný, lebo je nevykonateľný a už táto
skutočnosť by bola dôvodom na zamietnutie žaloby. V konaní vzniesol námietku vydržania vlastníckeho
práva žalovaných k tej časti pozemku evidovaného na žalobkyňu, ktorá je predmetom sporu a žiadal, aby
sa súd prejudicionálne zaoberal v tomto konaní vydržaním. Žalovaní si uplatnili náhradu trov konania.

Žalovaní v 1. až. 3. rade splnomocnili žalovanú v 4. rade na zastupovanie v spore a písomne súdu
oznámili, že súhlasia s pojednávaním v ich neprítomnosti. Žalovaná v 4. rade využila svoje právo v tomto

konaní dať sa zastupovať advokátom.

Žalovaná v 4. rade vo svojej výpovedi uviedla, že pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne i
žalovaných boli pôvodne vlastníctvom ich rodičov, keďže ona a žalobkyňa sú sestry. Po vyvlastnení
odkúpila pozemok do osobného vlastníctva a hranicu medzi pozemkami vlastne určoval ich otec, pričom
dreváreň aj s betónovým základom, tak ako stojí na pozemku, už bola postavená ich otcom. Hranica

medzipozemkamitak,akojeužívanánikdynebolaspornáaanivtedy,keďsadonehnuteľností,pôvodne
patriacich rodičom, nasťahovala žalobkyňa. Keď následne začali spory, bola prekvapená tvrdením
žalobkyne, že zasiahla do jej pozemku. Celú záležitosť vníma ako konanie žalobkyne proti dobrým
mravom, keďže ona, žalovaná v 4. rade darovala žalobkyni svoj podiel po rodičoch a hodnota tohto
podielu je mnohonásobne vyššia ako hodnota pozemku, ktorá je sporná.

Z výpovedí žalobkyne, žalovanej v 4. rade, zo svedeckých výpovedí Y. C., T.. H. W., z listov vlastníctva č.
XXXX H. Č.. XXXX W.. Ú.. I., z Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného geodetom
Y. X.Í. dňa XX.XX.XXXX, z Darovacej zmluvy napísanej na bývalom Štátnom notárstve v U. B. P. L. B.
XXX/XX, B. XXX/XX Z. J. XX.X.XXXX, z Výziev na odstránenie stavieb zo dňa 12.8.2011 a 14.11.2011,
z Podnetu na prešetrenie ohlásenia ku drobnej stavbe zo dňa 12.4.2011 a Zápisu z miestneho šetrenia

zo dňa 12.4.2011 a z ohliadky na mieste samom konanej dňa 10.4.2013 zistil nasledovný stav veci:

Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území I., zapísaných na LV č. XXXX,
medzi inými aj pozemku, parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere 19 m2, ktorá bola Geometrickým
plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vytvorená z parcely č. XXXX/X. Žalovaní 1. až 4. sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území I., zapísanými na LV č. XXXX, v prírode ide o

susedné pozemky s pozemkami žalobkyne. Z výpovedí účastníčok konania ale i z výpovedí svedkov Y.
C. H. T.. H. W. - súrodencov žalobkyne a žalovanej v 4. rade, vypočutých pri ohliadke nehnuteľností a
pojednávaní na mieste samom bolo zistené, že nehnuteľnosti v minulosti tvorili pozemky vo vlastníctve
ich otca. Tieto pozemky boli v územnom pláne určené za pozemky stavebné a tak otec v snahe
predísť vyvlastneniu v celosti po rozparcelovaní, sám rozdeľoval pozemky deťom, aby mali na výstavbu

svojich domov, časť ostala otcovi. Drevená búda - dreváreň bola zriadená ešte otcom, pričom otec
sám rozhodoval o hranici medzi pozemkami v prírode, pričom každý to akceptoval, t.j. nielen on ale aj
žalovaná v 4. rade, ktorej pozemok susedil s pozemkom, ktorý ostával otcovi. Obaja svedkovia uviedli,
že o sporoch medzi sestrami sa dozvedeli až niekedy v rokoch 2010-2011. Pokiaľ žalovaná v 4. rade
stavala plot, žalobkyňa to podľa svedkyne T.. W. akceptovala, lebo keby sa jej to nepáčilo, iste by sa

ohradila.

Žalovaná v 4. rade postavila na pozemku dom, začala ho užívať asi v roku 1986, ale ešte sa zdržiavala u
rodičov, lebo otec bol chorý a v roku 1987 po smrti otca tam bývala natrvalo. Prvé spory podľa žalovanej
v 4. rade nastali asi pred ôsmimi rokmi. Sama žalobkyňa uviedla, že v roku 1994 sa rozviedla a do
nehnuteľností s priľahlými pozemkami sa nasťahovala v roku 1994, uznala, že dreváreň staval ešte

otec niekedy v roku 1980 a že spory týkajúce sa hranice aj po jej nasťahovaní sa neboli. Nezhody
nastali neskôr, postupne, nemala záujem súdiť sa, ale možnosti, ktoré využila na nápravu sa minuli
účinku. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 14.3.2013 uviedla, že žalovaná v 4. rade postavila plot medzi
nehnuteľnosťami niekedy v r. 1997 a v r. 2010 zistila, že nehnuteľnosť, ktorá patrí jej je zaťaženástavbami žalovaných a to na základe geometrického plánu, ktorý si vtedy dala vyhotoviť. Geometrický
plán v tomto roku si dala vyhotoviť preto, že predchádzali nezhody medzi ňou a žalovanou v 4. rade.
Ďalším geometrickým plánom už v r. 2012 dala žalobkyňa zamerať geodetovi časť parcely č. XXXX/

X, ktorá je zabraná stavbami žalovaných a vznikla tak nová parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere 19
m2. Z tejto parcely žiadala zmeneným novým petitom žalobkyňa zaviazať žalovaných stavby odstrániť
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby sa započítava aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

je držba oprávnená.

Súd vykonal dokazovanie, zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil, zvážil všetky okolnosti
prípadu a dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nemožno vyhovieť. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila
ustanovením § 126 Občianskeho zákona. Predpokladom úspechu jej žaloby je preukázanie, že zabratý
pozemok, parcela W.-S. XXXX/X W..Ú.. I.H. jej vlastnícky patrí, ale zároveň, že žalovaní do tejto parcely

svojimi drobnými stavbami zasahujú neoprávnene. V konaní bolo preukázané, že na liste vlastníctva
č. XXXX W..Ú.. I. je zapísaná ako vlastníčka predmetnej parcely žalobkyňa v celosti. Pozemky tam
zapísané nadobudla žalobkyňa v dedičskom konaní J. XXX/XX bývalého Štátneho notárstva v U. B. P.
a na základe Darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, pričom bola to aj žalovaná v 4. rade, ktorá svoj
podiel v nehnuteľnostiach po rodičoch (aj v dome s.č. XX) žalobkyni darovala. Nehnuteľnosti a teda aj

parcela s terajším číslom XXXX/X sa v prírode najmenej od roku 1987 užívala žalovanou v 4. rade tak,
ako to súd zistil pri ohliadke na mieste samom. Napriek tomu, že hranica medzi pozemkami žalobkyne
parcela č. XXXX/X a žalovaných parcela č. XXXX/X, podľa hranice v katastrálnej mape nie je totožná
s hranicou v prírode, časť parcely č. XXXX/X práve o výmere 19 m2 - čo tvorí výmera novovytvorenej
parcely č. XXXX/X, bola užívaná žalovanou v 4. rade a právnym predchodcom ostatných žalovaných

a teraz aj nimi. Žalovaná v 4. rade a následne aj ostatní žalovaní, tak ako ich právny predchodca,
užívali pozemok v prírode v dobrej viere, že im vlastnícky patrí a to na základe vytýčenia hranice v
prírode otcom žalobkyne a žalovanej v 4. rade, ktorému pôvodne patril celý pozemok. Už pred rokom
1986 bola postavená dreváreň aj s betónovým základom, ktorá zasahovala na terajšiu parcelu XXXX/
X a všetci vlastníci susedných pozemkov, ale aj ostatní rodinní príslušníci takto vyznačenú hranicu

v prírode rešpektovali, o čom svedčia aj svedecké výpovede svedkov vypočutých na mieste samom.
Žalobkyňa začala svoje nehnuteľnosti užívať v roku 1994, rešpektovala aj postavenie plota žalovanou
v 4. rade, až keď začali nezhody medzi sestrami, začala zisťovať právnu hranicu a až v roku 2010,
kedy bol vyhotovený Geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX zistila, že hranica v prírode nie je
totožná s hranicou právnou. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa ako vlastníčka vstupuje do

svojich vlastníckych práv tak, že ju zaväzujú úkony jej právnych predchodcov pre prípad vydržania.
Súd dáva do pozornosti, že u účastníkov konania ide o blízkych príbuzných, pozemky všetky predtým
patriace ich právnemu predchodcovi a jednoznačne žalovaná v 4. rade pri užívaní časti parcely č.
XXXX/X, teraz parcela č. XXXX/X, mohla so zreteľom na všetky okolnosti byť dobromyseľná, že je
vlastníčkoupozemkutak,akohovprírodeajnerušeneužívala,nikýmnerušená,dokoncaanižalobkyňou

a to najmenej od roku 1987 a teda zákonom predpokladaná 10 ročná vydržacia doba uplynula ešte
v roku 1997. V tomto roku tiež žalovaná v 4. rade postavila plot a žalobkyňa, tak ako bol postavený
tento rešpektovala. Preukázané nezhody ohľadne užívania pozemkov nastali až v roku 2010, kedy bola
hranica zameriavaná geodetom a až následne sú v spise prítomné dôkazy produkované žalobkyňou
o domáhaní sa nápravy. Aj súrodenci žalobkyne a žalovanej v 4. rade svedčili, že im neboli známe

nezhody sestier ohľadne pozemkov, až niekedy v roku 2010 - 2011, t.j. dávno po uplynutí 10-ročnej
vydržacej doby. Súd prejudicionálne konštatuje, že došlo zo strany žalovaných k vydržaniu vlastníckehopráva k pozemku parcela č. XXXX/X, drobné stavby na neho zasahujúce a postavené žalovanou stranou
nemožno považovať za neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobkyne, práve z dôvodu vydržania
a preto bola žaloba žalobkyne zamietnutá.

Nemožno opomenúť ani aspekt dobrých mravov v zmysle ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, v
súvislosti s vyššie uvedeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
zo strany žalobkyne (darovanie svojho podielu žalovanou v 4. rade).

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalobkyňu, ktorá
v tomto konaní nemala úspech, zaplatiť žalovaným trovy konania - právneho zastúpenia podľa vyhl.
655/2004 Z.z., za 2 právne úkony (prevzatie a príprava, účasť na pojednávaní 24.9.2012) po 58,59

EUR, za 3 právne úkony (účasť na pojednávaniach 14.3.2013, 9.5.2013 a ohliadka na mieste samom
10.4.2013) po 60,07 EUR, 2 x 7,63 EUR a 3 x 7,81 EUR režijný paušál, náhradu cestovného osobným
motorovým vozidlom Prešov - Spišská Nová Ves a späť na štyri pojednávania a Prešov - Levoča na
ohliadku spolu 161,32 EUR, náhrada za stratu času spolu 254,20 EUR (za každú začatú polhodinu po
12,71 EUR spolu 20 polhodín), spolu trovy právneho zastúpenia 751,60 EUR a k tomu 20% DPH 150,32

EUR, celkom 901,92 EUR. Súd krátil vyúčtované trovy právneho zastúpenia o úkon a režijný paušál -
rokovanie s protistranou, keďže nebolo doložené zápisom, prípadne iným dokladom. Zároveň z náhrad
za stratu času uznal za cestu len 20 polhodín t.j. strata času za jednu cestu Prešov - Spišská Nová Ves
a späť 120 minút.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a exekučnom poriadku.