Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 3, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/70/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211204042
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Attila Csaba

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4211204042.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnosamosudcomAttilomCsabomvprávnejvecinavrhovateľa:W.I.,nar.XX.X.XXXX,

bytom M., B. X/XX, zast. JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom Komárno, Pohraničná č 7,
proti odporkyni: B. I., rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom M., B. XXXX/X, zast. Advokátskou kanceláriou
JUDr. Roman Blažek s.r.o., Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123 o určenie výživného na plnoleté
dieťa takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľa za obdobie od 9.3.2011 do 31.8.2011
mesačne sumou 300,- Eur a od 1.9.2011 mesačne sumou 150,- Eur.

Výživné je splatné do rúk navrhovateľa vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.

Na zaostalom zročnom výživnom od 9.3.2011 v sume 4 713,- Eur sa odporkyni započítava zaplatené
výživné v sume 4 613,- Eur a zvyšok v sume 100,- Eur odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť spolu s bežným
výživným v nasledujúci mesiac po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím písomným návrhom sa domáhal, aby súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu č.
12C/113/2007 v časti o určenia výživného tak, že výživné na navrhovateľa sa zvyšuje zo sumy 2
500,- Sk mesačne na sumu 500,- Eur počnúc od 1.1.2011. Návrh odôvodnil tým, že doposiaľ určené
výživné nikdy nepostačovalo na krytie jeho základných a osobných potrieb, nakoľko od narodenia
je ťažko zdravotne postihnutý, v dôsledku čoho je doživotne pripútaný na invalidný vozík. Miera
jeho zdravotného postihnutia má za následok, že potrebuje sústavnú a osobitnú starostlivosť pri

každodenných najzákladnejších činnostiach. V čase podania návrhu navštevoval F. F. D. Š. X. M.
v študijnom odbore propagačná grafika. Žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, ktorý mu
zabezpečuje starostlivosť. Keďže v čase podania návrhu v dôsledku zdravotného postihnutia je jeho
presun značne komplikovaný do M., kde študuje, má zabezpečené ubytovanie u jeho tety U. B., ktorá
ho počas týždňa opatruje. Za túto službu otec navrhovateľa jej mesačne prispieva sumou 160,- Eur.
Na zabezpečenie svojim životných potrieb má náklady na cestovné, za opatrovateľskú službu Mesta
Komárno, na stravu mimo školskej jedálne a v školskej jedálni, na nákup hygienických potrieb, učebných

pomôcok, liečebných pomôcok, výdavky spojené s internetom, notebookom a mobilom. Každý rok
tri týždne absolvuje liečbu v zariadení v I.. Ďalšie výdavky má spojené s prevádzkou motorového
vozidla, bez ktorého sa nemôže presúvať. Poberá invalidný dôchodok vo výške 191,90 Eur, príspevok na
ošatenie 17,19 Eur a kompenzáciu na zabezpečenie prevádzky osobného motorového vozidla 30,- Eur.Napojednávanídňa3.6.2011 žiadalurčiťvýživnéodpodanianávrhu(9.3.2011)a vozvyšku(zaobdobie
od 1.1.2011 do podania návrhu) návrh vzal späť. Taktiež uviedol, že v ročníku XXXX/XXXX úspešne

zmaturoval, avšak po zdravotnej stránke sa necíti byť pripravený pokračovať v štúdiu. Ako reklamný
grafik si snažil nájsť vhodné zamestnanie, ale sa mu to nepodarilo.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním zo dňa 25.5.2011 stručne s tým, že nie je schopná
prispievať na výživu navrhovateľa požadovanou sumou a žiadala, aby súd preskúmal skutočnú finančnú

situáciu oboch rodičov. Tvrdila, že na navrhovateľa od rozvodového konania platila 15 000,- Sk, teda
nie súdom určenú čiastku.

Odporkyňa na pojednávaní dňa 3.6.2011 uviedla, že je schopná prispievať na výživu navrhovateľa
maximálne sumou 300,- Eur mesačne. Odporkyňa uviedla, že v súčasnosti žije s druhom W. O. a
spoločne stavajú rodinný dom v O. F.. Dom je fakticky postavený, čiastočne zariadený a treba ho

dokončiť len z vonkajšej strany. Keďže odporkyňa so svojím druhom spoločne investovali do výstavby
rodinného domu, tento rodinný dom bude v ich podielovom spoluvlastníctve.

Pokiaľ ide o jej príjmy tak je zamestnaná v tej istej spoločnosti, ako otec navrhovateľa, avšak dostáva
aj diéty, nakoľko jej pracovisko je na H., cestuje zo služobným motorovým vozidlom v pondelok ráno

a vracia sa domov v piatok večer. Na pracovisku v Ukrajine má zabezpečené bývanie, čo jej hradí
zamestnávateľ, podobne ako aj cestovné náklady. Stravuje si zabezpečuje z vlastných finančných
prostriedkov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a spisom tunajšieho súdu č. 12C/113/2007.

Na základe potvrdenia F. strednej odbornej školy s vyučovacím jazykom maďarským M. (č.l. 96) súd

zistil,ženavrhovateľtútoškolunavštevovalodX.X.XXXXdoXX.X.XXXXaukončijumaturitnouskúškou.

Na základe oznámenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava (č.l. 6) súd mal za preukázané, že
navrhovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok v sume 191,90 Eur mesačne. Tento invalidný dôchodok
mu bol zvýšený na sumu 201,40 Eur (č.l. 59). Na základe rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí a rodiny

(ÚPSVR) M. Č.. XXXXX/XXXX/X zo dňa XX.X.XXXX navrhovateľovi bol priznaný peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla v sume 30,93 Eur mesačne. Na základe rozhodnutia Ú. M. Č.. XXXXX/XXXX/X z toho istého
dňa navrhovateľovi bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacichs hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne a bytového zariadenia v sume 17,19 Eur mesačne.
Navrhovateľ súdu predložil faktúry, účtenky, podacie lístky, z ktorých súd zistil, že v apríli 2011 bol pre
neho zakúpený invalidný vozík v celkovej hodnote 3 262,90 Eur, z čoho zdravotná poistná uhradila 1

859,38 Eur a navrhovateľ zaplatil 1 403,52 Eur. Z potvrdenia spoločnosti U. F..E..D.. Š. bolo zistené,
že za pobyt v liečebnom ústave Č. v auguste 2010 navrhovateľ zaplatil celkom 254,76 Eur vrátane za
pobyt doprovodu zo strany U. B.. Za používanie internetu platí mesačne 38,16 Eur (č.l. 39 - 41).

Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX súd mal za preukázané, že odporkyňa uzavrela so F. F.

R..F.. V. úverovú zmluvu na sumu 400 000,- Sk (13 277,57 Eur) so splátkami mesačne vo výške 209,22
Eur so splatnosťou prvej splátky 20.10.2008. Konečná splatnosť úveru je určená na deň 20.8.2018 (č.l.
19 - 20 v spise).

Podľa potvrdenia o zárobku (č.l. 23) súd zistil, že odporkyňa má priemernú čistú mzdu XXX,XX Eur.
Okrem mzdy dostáva aj diéty mesačne vo výške XXX,- Eur (č.l. 22). Otec navrhovateľa má čistý príjem

v priemere mesačne XXX,XX Eur.

Súd na pojednávaní vypočul ako svedka aj otca navrhovateľa, ktorý uviedol, že s odporkyňou - bývalou
manželkou, po rozvode bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadali mimosúdne dohodou, pritom jemu
pripadol aj byt, rodinný dom a motorové vozidlo s tým, že úver bude splácať on. Uviedol, že pokiaľ ide

o byt tento nadobudol v rámci vyporiadania BSM z prvého manželstva, avšak byt bol odkúpený v čase,
keď už odporkyňa bola jeho manželkou a preto bola táto nehnuteľnosť pojatá do BSM.

Svedkyňa U. B. vypovedala, že je sestrou odporkyne a za opatrovateľskú službu navrhovateľa dostáva
od Mesta Komárno 314,- Eur mesačne a od otca navrhovateľa 160,- Eur mesačne. K výpovedi

tejto svedkyne odporkyňa uviedla, že otec navrhovateľa by nemusel platiť až takú vysokú sumu do
rúk svedkyne, keď táto dostáva opatrovateľský príspevok a má podozrenie, že výživné, ktoré žiada
navrhovateľ od odporkyne, otec navrhovateľa chce použiť na splácanie úveru.

Zo spisu tun. súdu č. 12C/113/2007 súd zistil, že rozsudkom tun. súdu zo dňa 9.8.2007 manželstvo otca

navrhovateľa a odporkyne bolo rozvedené, pričom bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej
navrhovateľ v tom čase ešte ako maloletý bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca
a odporkyňa bola zaviazaná na platenie výživného mesačne sumou 2 500,- Sk.

Súd rozsudkom č. 7C/70/2011-107 zo dňa 18.11.2011 odporkyňu zaviazal na platenie výživného na

navrhovateľa za obdobie od 9.3.2011 do 31.8.2011 mesačne sumou 400,- Eur, od 1.9.2011 mesačne
sumou 350,- Eur a súd návrh vo zvyšku zamietol. Súčasne bolo zamietnuté aj o zročnom výživnom,
ktorý súd povolil odporkyni splácať v mesačných splátkach. Konanie čo do určenie výživné za obdobie
od 1.1.2011 do 9.3.2011 zastavil. Proti tomuto rozsudku odporkyňa podala odvolanie a Krajský súd v
Nitre uznesením č. k. 7Co/76/2012-148 zo dňa 7.6.2012 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých

výrokoch okrem výroku o zastavení konania a zamietnutí konania zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na nesprávne právne posúdenie trvania vyživovacej
povinnosti rodičov vychádzajúcej podľa názoru súdu prvého stupňa z § 3 ods. 1 zákona č. 600/2003
Z.z. o prídavku na deti. Odvolací súd vyslovil právny názor, že pre rozhodnutie v tejto veci je podstatné
posúdiť trvanie vyživovacej povinnosti rodičov voči plnoletému synovi len z hľadiska ustanoví Zákona

o rodine. Krajský súd v Nitre súdu prvého stupňa vytkol, že tento nevykonal dostatočné dokazovanie na
zistenie pomerov na strane navrhovateľa tak, aby bolo možné ustáliť neschopnosť navrhovateľa sám sa
živiťatedaitrvanievyživovacejpovinnostiodporkynevočiplnoletémunavrhovateľovi vzmysle§62ods.
1 zákona o rodine. V tomto smere súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal jednak so zdravotným
stavom navrhovateľa, ako aj schopnosťami a možnosťami navrhovateľa zamestnať sa. Navrhovateľ

XX.X.XXXX ukončil strednú odbornú školu, čím nadobudol určitý stupeň vzdelania. Ukončenie strednej
školy s maturitou vo všeobecnosti predstavuje schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. V prípade
navrhovateľavšaktútoschopnosťbolotrebaposudzovaťajzhľadiskajehozdravotnéhostavuareálnych
možností zamestnať sa v danom regióne. Odvolací súd poukázal na to, že navrhovateľ má priznaný
invalidný dôchodok, peňažné príspevky, čo treba považovať za zdroj príjmu navrhovateľa, z ktorého si

uspokojuje svoje životné potreby. Okrem toho na základe rozhodnutia Mesta Komárno má zabezpečenú
aj opatrovateľskú službu. V závere odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu prvostupňový súd bol
usmernený, akým spôsobom a akým smerom treba dokazovanie vykonať a doplniť. Až po doplnení
dokazovania súd posúdi, či navrhovateľ je schopný, resp. nie je schopný sám sa živiť. V prípade, žeprvostupňový súd dospeje k záveru, že vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu stále trvá, potom
prihliadajúc na zistené pomery na strane navrhovateľa i na strane jeho oboch rodičov určí rozsah
vyživovacej povinnosti odporkyne.

Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu prvostupňový súd doplnil dokazovanie v zmysle intencii a
usmernení odvolacieho súdu riadiac sa aj s jeho právnym názorom, ktorým je súd prvého stupňa viazaný
(§ 226 OSP).

Súd zisťoval osobné, zárobkové a majetkové pomery účastníkov konania, resp. otca navrhovateľa. Súd
tieto pomery zisťoval aj pred zrušujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Nitre, avšak podľa názoru
odvolacieho súdu neúplne. Z oznámenia navrhovateľa zo dňa 24.9.2012 bolo zistené, že nie je vedený v
zoznameuchádzačovozamestnanie,nakoľkojeinvalidnýdôchodcaazuvedenéhodôvodunemalnárok
na sociálne dávky po ukončení strednej školy. Lenže možnosť poberania - nepoberania sociálnych
dávok nesúvisí s otázkou snahy navrhovateľa nájsť si vhodné zamestnanie po získaní stredoškolského

vzdelania. Navrhovateľ popri poberaní invalidného dôchodku a ďalších štátnych príspevkov súvisiacich s
jeho zdravotným stavom sa má snažiť nájsť si vhodné zamestnanie, či už prostredníctvom úradu práce,
soc. vecí a rodiny, alebo individuálne z vlastnej iniciatívy osobne, s pomocou rodinných príslušníkov,
alebo formou hľadania vhodného zamestnania cez sociálnu sieť - internet. Do zoznamu uchádzačov
o zamestnanie sa zaregistrujú aj občania, ktorí nemajú nárok na dávku v sociálnej núdzi. Z uvedeného

dôvodu súd v prvom rade zisťoval, či, ak áno kedy sa dal navrhovateľ zaregistrovať do evidencie
uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a aké voľné práce na úrade
evidovali pre občana so zdravotným postihnutím.

PodľaoznámeniaÚradupráce,soc.vecíarodinyvKomárnesúdzistil,ževr.2011až2013úradevidoval

pre občanov so zdravotným postihnutým nad 40 % voľné pracovné miesta v rôznych profesiách u 8
spoločností.

Vyjmúc také profesie, ktoré vzhľadom na charakter zdravotného postihnutia navrhovateľa (pomocný
robotník, masér, obsluha, obsluha stroja) navrhovateľ v tomto období si mohol vybrať až u piatich

zamestnávateľov zamestnanie a posúdiť, že je schopný vykonávať také práce ako napr. administratívny
pracovník, telemarketingový pracovník.

Navrhovateľ pripojil k spisu potvrdenia rôznych spoločností, u ktorých si hľadal zamestnanie (č.l. 169
-181), z ktorých súd zistil, že navrhovateľ sa o zamestnanie uchádzal aj opakovane u tých istých

spoločnostiach, ale len sezónne a to v r. 2011 a v r. 2012 v zimnom a letnom období 1 - 2 mesiace.

Vychádzajúc z ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine súd musel prihliadnuť na námietky odporkyne, že otec
navrhovateľa bol zadržaný počas jazdy pod vplyvom alkoholu, za čo mu bol aj právoplatne odsúdený
tunajším súdom a bol mu uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Odporkyňa poukázala na to,

že v rodine navrhovateľa vlastnia až Y. motorové vozidlá, ktoré slúžia práve na zabezpečenie dopravy
navrhovateľa a jeho otca do zamestnania a bydliska a späť. Súd sa stotožnil s názorom odporkyne,
že otec navrhovateľa takýmto nezodpovedným správaním poškodil navrhovateľa tak finančne ako aj
morálne a nie je možné akceptovať takéto správanie otca navrhovateľa, nakoľko je to v rozpore už s
citovaným zákonným ustanovením. Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti súd dospel k záveru,

že vyživovacia povinnosť odporkyne voči navrhovateľovi je daná, keďže samotný invalidný dôchodok
a štátne príspevky v súvislosti s jeho zdravotným postihnutím nemôžu pokryť všetky jeho finančné a
materiálnepotreby.Lenže súdpozrušujúcomrozhodnutíodvolaciehosúdudospelkzáveru,žepôvodná
výška výživného určená rozsudkom zo dňa 18.11.2011 je neprimerane vysoká aj s prihliadnutím na to, že
otec navrhovateľa je tiež povinný prispievať na jeho výživu a s prihliadnutím aj na nezodpovedný prístup

otca k zabezpečeniu riadnej výživy navrhovateľa. Preto súd odporkyňu zaviazal na platenie výživného
do 31.8.2011 mesačne sumou 300,- Eur a následne po ukončení strednej školy mesačne sumou 150,-
Eur. Súd súčasne rozhodol aj o zaostalom zročnom výživnom v sume 4 713,- Eur, do ktorej čiastky bolo
započítané zaplatené výživné v sume 4 613,- Eur a zvyšok v sume 100,- Eur súd odporkyňu zaviazal
na zaplatenie spolu s bežným výživným v nasledujúci mesiac po právoplatnosti rozsudku.

Vzhľadom na horeuvedené dôkazy a úvahy súdu súd nezistil dôvody na určenie výživného v zmysle
návrhu navrhovateľa a preto súd návrh vo zvyšku zamietol.Nakoľko v tomto konaní mali obaja účastníci čiastočný úspech súd v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na
Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Pokiaľ povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia.