Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 2, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 17C/226/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108239813
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1108239813.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľky: A. V.,

F. Q. XX, XXX XX F., zastúpená: Mgr. Juraj Kindl, advokát, so sídlom Krížna 21, 811 07 Bratislava
proti odporcovi: DALET TRAVEL, s.r.o., IČO: 35 848 073, so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, o
neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 01.10.2008 je neplatné.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 3 226,44,- Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 01.12.2008 na tunajší súd domáhala, aby súd určil, že
skončenie pracovného pomeru je neplatné. Ďalej žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
náhrady mzdy a trov konania.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila dňa 01.06.2008 pracovnú zmluvu
na dobu neurčitú, s dohodnutým druhom práce vo funkčnom zaradení obchodný zástupca, s miestom
výkonu práce U. F., na Q. G.. XX. Dňa 01.10.2008 bolo navrhovateľke doručené Oznámenie o
skončení pracovného pomeru zo dňa 01.10.2008 s tým, že pracovný pomer bol uzavretý na dobu
určitú, t.j. do 30.09.2008, a preto pracovný pomer končí k uvedenému termínu. Navrhovateľka sa
pokúsila o zmier s odporcom a navrhla skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.09.2008
s podmienkou, že uhradí navrhovateľke nevyplatenú mzdu za mesiace august a september 2008

spolu s odstupným vo výške dvojnásobku jej priemerného mesačného zárobku, čo zodpovedá riadnej
dvojmesačnej výpovednej dobe. Zároveň odporca bol informovaný, že ak nedôjde k navrhnutej dohode,
bude považovať skončenie pracovného pomeru za neplatné, pričom navrhovateľka trvá na tom, aby ju
naďalej odporca zamestnával a odobratím kľúčov navrhovateľke spôsobil prekážku v práci na strane
zamestnávateľa.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 29.12.2008, v ktorom uviedol, že

považuje tvrdenia navrhovateľky za nepravdivé, pričom relevantný skutkový stav zodpovedá listu zo dňa
19.11.2008, ktorý v súvislosti so skončením pracovného pomeru doručil navrhovateľke.Počaskonanianavrhovateľkazmenilapetitnávrhu,oktoromsúdrozhodoluznesenímzodňa30.09.2009
tak, že pripustil zmenu návrhu na začatie konania v tom smere, že navrhovateľka žiadala okrem určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zaviazania odporcu na náhradu mzdy vo výške 268,87 Eur

od 04.10.2008 do dňa, kedy odporca umožní navrhovateľke pokračovať v práci aj zaviazania odporcu na
zaplatenie 537,74 Eur s príslušenstvom, v tejto časti súd konanie zastavil uznesením zo dňa 19.10.2010.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkyne R. V., a listinnými dôkazmi: pracovná
zmluva zo dňa 01.06.2008, oznámenie odporcu zo dňa 01.10.2008, pokus o zmier zo dňa 03.10.2008,

list odporcu zo dňa 19.11.2008, preberací protokol zo dňa 16.09.2008, potvrdenie o dĺžke zamestnania,
potvrdenie o príjmoch za rok 2008, doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2008,
daňové priznanie za rok 2008, potvrdenie na uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane, oznámenie
Sociálnej poisťovne zo dňa 07.01.2013, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový
stav:

Z pracovnej zmluvy predloženej navrhovateľkou vyplýva, že je datovaná 01.06.2008 a nie je podpísaná
účastníkmi uvedenými v zmluve. Pracovný pomer podľa uvedeného návrhu pracovnej zmluvy mal začať
dňomnástupudopráce,t.j.01.06.2008nadobuneurčitúnadohodnutýdruhprácevofunkčnomzaradení
obchodný zástupca s výškou mzdy 8 100,- Sk mesačne a výplatným termínom 20. deň každého mesiaca
a s dennou pracovnou dobou od 9.00 do 18.00 hod.

Z listinného dokumentu označeného ako "oznámenie" zo dňa 01.10.2008 súd zistil, že odporca oznámil
navrhovateľke, že podľa § 71 Zákonníka práce bol s ňou ukončený pracovný pomer k 30.09.2008, na
základe čoho jej zasiela potvrdenie o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania, potvrdenie o
príjmoch , o preddavkoch na daň a doklad o výške príjmu a o preddavkoch na poistné za rok 2008.

Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi zo dňa 03.10.2009 súd zistil, že navrhovateľ sa pokúsil o
zmier s odporcom v tom smere, že pracovný pomer sa skončí dohodou ku dňu 30.09.2008 a odporca
uhradí navrhovateľke mzdu za odpracované mesiace august a september 2008 spolu s odstupným
vo výške dvojnásobku jej priemerného mesačného zárobku. V prípade, že vec sa neukončí zmierom,

pokladá skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na tom, aby ju odporca naďalej zamestnával,
pričom odobratie kľúčov od pracoviska považuje za prekážku v práci na strane zamestnávateľa.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 07.01.2013 súd zistil, že vymeriavací základ navrhovateľky
vyplývajúci z predloženého mesačného výkazu zamestnávateľa je v období 7/2008 a 8/2008 suma 8

100,- Sk, predpis nemocenského poistenia 114,- Sk, predpis starobného poistenia 324,- Sk, predpis
invalidného poistenia 243,- Sk a predpis poistenia v nezamestnanosti 81,- Sk.

Z potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vyberanej
zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti súd zistil, že suma poistného a

príspevkov bola u navrhovateľky v r. 2008 4 348,- Sk, z toho poistné na verejné zdravotné poistenie
predstavovalo sumu 1 297,- Sk.

Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase skončenia pracovného pomeru pracovný pomer je
dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak

v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného
pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na
určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce pracovný pomer možno skončiť

a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 60 ods. 1 cit. zákona ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného
pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.Podľa § 60 ods. 2 cit. zákona dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec
uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to
zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa § 61 ods. 1 cit. zákona výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec.
Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 cit. zákona zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov

ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 62 ods. 1 cit. zákona ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej
doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak

je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná
doba najmenej tri mesiace.

Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť,

b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie

touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím
príslušného orgánu verejného zdravotníctva,
d) zamestnanec
1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,
2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2,

3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené
zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo
4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne
vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,
e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný

pomer,alebopremenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny;premenejzávažnéporušeniepracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 63 ods. 2 cit. zákona zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď

pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol

v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa § 64 ods. 1 cit. zákona zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to
a) v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si

túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú
liečbu až do dňa ich skončenia.

Podľa § 77 cit. zákona neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,

skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.Podľa § 79 ods. 1 ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak

súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 cit. zákona ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada
mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za
čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

Podľa § 134 ods. 1 cit. zákona priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný

zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 cit. zákona rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku,
v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 4 cit. zákona priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych

predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

V danej veci bolo potrebné v prvom rade vyriešiť otázku vzniku a obsahu pracovného pomeru medzi

navrhovateľkou a odporcom.

Odporca v konaní argumentoval, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú. Uvedené tvrdenie
však ničím nepreukázal. Odporca nepredložil v konaní dôkazy preukazujúce uzatvorenie pracovného
pomeru s navrhovateľkou na dobu určitú, pričom pracovný pomer na dobu určitú v zmysle zákonných

ustanovení je uzatvorený na neurčitý čas, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
Súd v danom prípade vyvodil, že pokiaľ nebol pracovný pomer na dobu určitú dohodnutý písomne,
bol dojednaný na dobu neurčitú a vychádzajúc z vykonaného dokazovania, predovšetkým výsluchom
navrhovateľky a svedkyne R. V. vyplynulo, že pracovný pomer navrhovateľky vznikol nástupom do práce
dňom 01.05.2008.

Súd vzhľadom k uvedenému dokument označený ako "oznámenie o skončení pracovného pomeru"
posúdil ako spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorý nemá oporu v zákone, nakoľko nešlo o
skončenie pracovného pomeru dohodnutým dňom, pričom nespĺňa ani náležitosti výpovede vzhľadom
k nedodržaniu výpovednej lehoty a zákonom prípustného výpovedného dôvodu.

V súvislosti s vyššie uvedeným vznikol navrhovateľke nárok na vyplatenie náhrady mzdy v sume jej
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď jej zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru. Za rozhodujúce obdobie je potrebné považovať kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v

ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, t.j. v danom prípade je rozhodujúcim obdobím obdobie 3. štvrťroka
2008. Z výpovede navrhovateľky ako aj svedkyne vyplynulo, že navrhovateľka odpracovala v období
7,8 a 9/2008 416 hodín (v mesiaci júl 184 hodín-23 pracovných dní , v mesiaci august 160 hodín-20
pracovných dní a v mesiaci september 72 hodín-9 pracovných dní, do 15.09.2008).
Výpočet priemerného mesačného zárobku:

obdobie: 7/2010 8/2010 9/2010
odpracované hodiny 184 160 72
hrubá mzda 268,87 Eur 268,87 Eur 268,87 Eurhrubá mzda spolu 806,61 Eur
odpracované hodiny spolu 416

806,61: 416 = 1,94 Eur priemerný hodinový zárobok
1,94 x 174 /koeficient pripadajúci na týždenný pracovný čas 40 hod./ = 337,56 priemerný mesačný
zárobok.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka žiadala priznať náhradu mzdy vo výške 268,87 Eur mesačne, súd
jej uvedenú čiastku v celkovej sume 3 226,44,- Eur (337,56 Eur x 12) priznal a to za obdobie 12 mesiacov
odo dňa keď oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní v súlade s ust. § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.

Uplatňovaná náhrada mzdy v danom prípade presahovala 12 mesiacov. Súd v takomto prípade môže na
žiadosťzamestnávateľajehopovinnosťnahradiťmzduzačaspresahujúci12mesiacovprimeraneznížiť,

prípadne nepriznať. Vzhľadom na ustálenú judikatúru možno samotné popieranie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru odporcom v konaní považovať za takúto žiadosť, súd posudzoval uplatňovanú
náhradu mzdy presahujúcu 12 mesiacov z hľadiska dôvodov na strane navrhovateľa. Navrhovateľka v
konaní uviedla, že ešte pred vznikom pracovného pomeru mala už dlhšiu dobu živnosť a po skončení
pracovného pomeru pracovala na základe živnostenského oprávnenia. Súd nevzhliadol uvedené

skutočnostiakodôvodnéaspôsobiléprepriznanienáhradymzdypresahujúcej12mesiacov,vzhľadomk
tomu, že navrhovateľka si v období bezprostredne po skončení pracovného pomeru zabezpečila prácu.
Súd z týchto dôvodov navrhovateľke priznal náhradu mzdy iba za obdobie 12 mesiacov odo dňa keď
oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní a v ostatnej časti návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p., tak, že o trovách rozhodne po
právoplatnosti rozsudku.