Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 4C/592/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208796
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812208796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL,
s.r.o., Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 789 615 p r o t i žalovanému : W. Q., nar. X.X.XXXX, bytom
XXX XX K. XXX , o zaplatenie 1129,73- eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd zastavuje konanie v časti sumy 2,50 eur.

Súd zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 447,45 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.

Súd zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 0,- eur a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 22.8.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny

1129,73 eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným
dňa 16.6.2013 Úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. 3505088910 (ďalej len „Úverová
zmluva") a súčasne Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru (ďalej len „Zmluva o RÚ" a obe zmluvy
spolu len „Zmluva"). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu (ďalej
len „ÚP"), s ktorými bol žalovaný oboznámený a podpisom Úverovej zmluvy prejavil súhlas byť nimi
viazaný. ÚP vymedzujú práva a povinnosti oboch zmluvných strán týkajúce sa poskytnutého úveru,
ako aj práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o RÚ v prípade, že dôjde k splneniu podmienok na

čerpanie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty v súlade s príslušnými ustanoveniami
ÚP. Žalobca má za to, že Zmluva je celistvá, bola uzavretá v písomnej forme v súlade s § 52a
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov na jednej listine,
určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovaného. Svoju vôľu byť viazaný touto Zmluvou a
jej súčasťami potvrdil žalovaný podpisom priamo na prednej strane Zmluvy. Podstatné náležitosti
vyplývajú v zrozumiteľnom znení buď priamo zo Zmluvy alebo z ÚP, ktoré sú nesporne neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy, a preto nesmú byť materiálne alebo formálne oddeľované a rozlišované od Zmluvy.

V súlade s judikatúrou súdov, celistvosť listiny možno posudzovať z priebežného číslovania strán alebo
z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená
ďalšia manipulácia s textom. V takýchto a podobných prípadoch je totiž potrebné dať prednosť vážne
mienenému a obsahovo bezchybnému prejavu vôle pred striktným a bezúčelným formalizmom. Úverovázmluva sa stala platnou v deň, ktorý je na nej uvedený ako deň jej podpísania posledným z účastníkov
Úverovej zmluvy. Za podmienok uvedených v Hlave ÚP s názvom Poskytnutie revolvingového úveru,
bol žalobca oprávnený poskytnúť žalovanému revolvingový úver, vydať a zaslať úverovú kartu spolu s

výzvou k jej aktivácii a príručkou pre držiteľa. Vo výzve k aktivácii karty bolo žalovanému oznámené
identifikačné číslo ÚZ č. 5603038924, ktoré je zároveň variabilným symbolom. Súčasťou príručky
pre používateľa bol Sadzobník poplatkov a úrokov (ďalej len „Sadzobník"). Revolvingový úver je
žalovanému poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje klientovi
čerpať po odsúhlasení zo strany žalobcu peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky

nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Úverovú kartu je potrebné pred jej použitím spôsobom
uvedeným v UP a príručke aktivovať. Dňom aktivácie úverovej karty zriadil žalobca žalovanému
úverový účet pre čerpanie poskytnutého revolvingového úveru do výšky prideleného úverového rámca.
Maximálna čiastka, ktorú bol žalovaný oprávnený čerpať je daná nevyčerpaným zostatkom úverového
rámca.Čerpanienadrámecúverovéhorámcajeneoprávnenéažalovanýjepovinnýčiastkučerpanúnad
úverový rámec na požiadanie vrátiť žalobcovi. V súlade s ustanoveniami Úverovej zmluvy a ÚP žalovaný

využil právo na poskytnutie revolvingového úveru, ktoré mu plynie zo Zmluvy a čerpal revolvingový úver.
Ako už bolo vyššie uvedené k platnosti Zmluvy o RÚ dochádza podpisom Úverovej zmluvy, no účinnosť
nadobúda až okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty po
splnení odkladacej podmienky vo forme telefonickej aktivácie úverovej karty žalovaným. Uzatvorením
Zmluvy v časti Zmluvy o RÚ tak žalovanému nevznikli žiadne práva, či povinnosti, keďže k účinnosti

Zmluvy o RÚ a následnému poskytnutiu dohodnutého revolvingového úveru dochádza až priamym
úkonom zo strany žalovaného, ktorým je práve aktivácia úverovej karty. K aktivácii úverovej karty
dochádza vedomým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovaného aktivovať úverovú kartu, a teda
využiť právo na poskytnutie revolvingového úveru, prostredníctvom zavolania na určené telefónne
číslo. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splatiť žalobcovi poskytnutý revolvingový úver, a to v

pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v Úverovej zmluve a
zaplatiť žalobcovi úroky z poskytnutého úveru (v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté
úroky a príslušná časť úverovej istiny) a poplatky za poskytované služby podľa Sadzobníka. Výška
pravidelnej mesačnej splátky bola dohodnutá v Úverovej zmluve na najmenej 39,83 eur (1.200,-Sk) na
základe prideleného úverového rámca vo výške 995,82 eur (30.000,-Sk). Podľa Hlavy ÚP s názvom

Poskytnutie revolvingového úveru je možné zmeniť celkovú výšku poskytnutého úverového rámca
a žalovaný sa dohodol so žalobcom na navýšení úverového rámca v zmysle priložených listinných
dôkazov. V zmysle Zmluvy a ÚP, uzatvorením Zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému
dohodnutý úver a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úroky a poplatky podľa aktuálneho
Sadzobníka. Žalobca bol v súlade s ÚP oprávnený jednostranne meniť Sadzobník s tým, že zmenu

bol povinný žalovanému oznámiť. Súhlas so zmenou Sadzobníka žalovaný vyjadril uskutočnením
transakcie v období po účinnosti zmeny. Z vyššie uvedeného vyplýva aj nemožnosť určenia výšky ročnej
percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN") priamo v Úverovej zmluve, pretože sa úver v rámci
poskytnutého úverového rámca čerpá na základe vôle žalovaného, a tým sa aj menia údaje relevantné
pre výpočet RPMN. Žalovaný hradil dlžnú sumu a dostal sa do omeškania s úhradou svojho záväzku tak,

ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva priebeh čerpania úveru aj prehľad
jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚP s názvom Ukončenie/zánik
úverovej zmluvy bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom zo dňa 29.3.2010 k splateniu celého zostatku
úveru vo výške 1129,73 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy. V prípade omeškania s úhradou splátky
úveru alebo jej časti alebo zmluvnej pokuty dlhšieho ako 7 dní, je žalovaný povinný podľa Hlavy ÚP

s názvom Záverečné ustanovenia zaplatiť žalobcovi zmluvné úroky z omeškania vo výške 0,08% z
dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej
časti dlhšieho ako 7 dní je odporca povinný podľa Hlavy ÚP s názvom Záverečné ustanovenia zaplatiť
navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Vzhľadom
na vyššie uvedené, tak ako vyplýva aj zo splátkového kalendára, žalobca eviduje voči žalovanému

dlh pozostávajúci z istiny plus poplatky za výber z bankomatu a za výpis z úverového účtu spolu vo
výške 1002,88 eur, úroku z vyššie uvedenej istiny do času zosplatnenia vo výške 114,78 eur, úroku z
vyššie uvedenej zosplatnenej istiny (ktorý by mal odporca uhradiť v prípade riadneho platenia úveru,
uplatňovaný v zmysle Hlavy ÚP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru) + zmluvná
pokuta vo výške 12,07 eur, dlžného poistného vo výške 0,00 eur.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, písomným vyjadrením žalobcu
zo dňa 22.3.2013 spolu s prílohami a zistil nasledovný skutkový stav:

V písomnom podaní žalobcu zo dňa 22.3.2013 tento uviedol, že nárokovaná suma vo výške 1.129,73

eur predstavuje istinu - dlžná suma úveru bez úrokov z úveru vo výške 995,43 eur (vypočítaná ako
rozdiel istiny čerpaného úveru vo výške 1699,72 eur a jednotlivých čiastkových súm zo splátok určených
podielom na uhradenie istiny, ktoré boli uhradené splátkami vo výške 704,29 eur, poplatok za výpis z
účtu - dlžná suma poplatkov za vedenie účtu vo výške 7,45 eur (vypočítaná ako rozdiel vyrubených
poplatkov za vedenie účtu vo výške 67,16 eur a uhradenej časti takto vyrubených poplatkov vo výške

59,71 eur). V zmysle Úverovej zmluvy a § 7 Hlavy 9. Čerpanie a splácanie revolvingového úveru
Úverových podmienok „Klient, s ktorým bola uzatvorená zmluva o poskytnutí RÚ, je povinný hradiť
spoločnostipoplatkyzaposkytovanéslužby.Špecifikáciepoplatkovýchslužiebavýškapoplatkovjedaná
vždy sadzobníkom spoločnosti aktuálnym v dobe vzniku poplatkovej povinnosti“. V zmysle uvedeného
neuhradenými zostávajú poplatky za obdobie splátok od 31.10.2009 do 28.2.2010. Nárokovaná suma
vo výške 114,78 eur predstavuje úrok z úveru vyčíslený vždy z istiny splátky. V zmysle platobnej

disciplíny žalovaného, ktorú je možné vidieť zo splátkového kalendára, je dlžný úrok rozdielom medzi
vyúčtovaným úrokom z úveru vo výške 929,55 eur a uhradenou časťou úroku z úveru vo výške 814,77
eur. Takto vyúčtovaný úrok z úveru vypočítaný zo základu splátky vo výške úrokovej sadzby vyplývajúcej
zo Sadzobníka poplatkov a odmien (vid. príloha - 1,79 % mesačne) za príslušný kalendárny mesiac
nebol uhradený pri vyúčtovaní zo dňa 31.10.2009, 30.11.2009, 31.12.2009, 31.1.2010 a 28.2.2010

(súčet týchto vyúčtovaných dlžných úrokov tvorí žalobcom nárokovanú sumu vo výške 114,78 eur).
Nárokovaná suma vo výške 9,57 eur predstavuje zmluvnú pokutu v zmysle § 2 Hlavy 13 Úverových
podmienok („V prípade omeškania s úhradou splátky či jej časti dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný
zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní.“), pričom v
tomto prípade ide o 8% z dlžnej splátky vo výške 39,83 eur zo dňa 20.11.2009 = 3,19 eur účtovaných

dňa 31.12.2009. Takto vyúčtované zmluvné pokuty sú neuhradené pre vyúčtovaniach uvedených v
splátkovom kalendári v dňoch 31.12.2009, 31.1.2010, 28.2.2010 (súčet týchto vyúčtovaných dlžných
úrokov tvorí žalobcom nárokovanú sumu vo výške 9,57 eur). Nárokovaná suma vo výške 2.50 eur
predstavuje zákonný úrok z omeškania dohodnutý podľa toho istého ustanovenia 2 Hlavy 13 Úverových
podmienok, prvej vety: „ V prípade omeškania úhrady splátky úveru či jej časti, zmluvnej pokuty alebo

platby podľa Hlavy 5. a Hlavy 9. týchto ÚP je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08
% z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania." Pokiaľ ide o výšku sadzby úroku z omeškania,
žalobca si uplatňuje úrok z omeškania v zákonnej výške. a nie vo výške 0,08 %. Toto označenie stĺpca
splátkového kalendára je nesprávne a ide o historické, v súčasnosti neplatné označenie v programe
žalobcu. Vzhľadom na pokyn klienta, žalobca však berie nárok vo výške 2,50 eur predstavujúci tento

úrok z omeškania späť. Z vyššie uvedenej špecifikácie je zrejmé, že žalovanému bol poskytnutý úver
v celkovej výške 1699,72 eur. Žalovaný spolu uhradil 1603,24 eur. Vyššie uvedené platby žalovaného
vyplývajú aj z predloženého splátkového kalendára, ktorý je akýmsi prehľadom pohybov na účte resp.
úverovej karte žalovaného. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá v súlade s ustanoveniami § 53
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a s ustanoveniami zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej _ národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.

Medzi žalobcom a žalovaným ako klientom došlo dňa 14.5.2005 k uzavretiu úverovej zmluvy č.
3505088910, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 13.040,- Sk. Zároveň bol
žalovanému poskytnutý revolvingový úver, ako vyplýva z bodu 5. úverovej zmluvy s výškou úverového

rámca 995,82 eur. Výška pravidelnej mesačnej splátky bola stanovená na 39,83 eur.

V zmysle bodu 2. zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „Úverové podmienky“ ) uvedené na ďalších listoch tejto úverovej
zmluvy. Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými zmluvnými
podmienkami, všetky ustanovenia sú mu zrozumiteľné a že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje

súhlas byť viazaný týmito podmienkami a, že bezvýhradne súhlasí s ich obsahom.Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami
v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ),

ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva
a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej
zmluvy, ktorá sa na tieto Úverové podmienky odkazuje.

Klient je navrhovateľom uzavretia úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 43a Občianskeho zákonníka
a prijatím tohto návrhu a poskytnutím úveru spoločnosťou v prospech klienta sa stáva dlžníkom podľa

ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ustanovení úverovej zmluvy a týchto Úverových
podmienok a spoločnosť sa stáva veriteľom ( § 3 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa hlavy 8 § 1 Úverových podmienok - Poskytnutie revolvingového úveru klient sa so spoločnosťou
dohodol na tom, že ak bude klient plniť svoje povinnosti vyplývajúce z Úverových podmienok, úverovej
zmluvy a platných právnych predpisov a nemá so spoločnosťou uzavretú úverovú zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru, Zriadený úverový účet aktivovanú úverovú kartu, je spoločnosť oprávnená

klientovi v lehote do dvanástich mesiacov odo dňa uvedeného v úverovej zmluve, ako dátum jej
uzatvorenia, poskytnutý revolvingový úver, vydať a zaslať úverovú kartu špecifikovanú v hlavách 10 a
11 týchto úverových podmienok spolu s výzvou jej aktivácii a príručkou pre držiteľa, a to na základe
uzatvorenej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru podľa bodu 5 tejto úverovej zmluvy.

Revolvingový úver je klientovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a

umožňuje klientovi čerpať po odsúhlasení zo strany spoločnosti peňažné prostriedky prostredníctvom
úverovej karty do výšky nevčerpaného zostatku úverového rámca, ak nie je v úverovej zmluve uvedené
inak ( hlava 8 § 2 Úverových podmienok ).

V zmysle hlavy 8 § 3 Úverových podmienok dňom aktivácie úverovej karty zriadi spoločnosť klientovi
úverový účet pre čerpanie poskytnutého revolvingového úveru do výšky prideleného úverového rámca.

Podľa hlavy 8 § 4 Úverových podmienok riadnou aktiváciou úverovej karty spôsobom uvedeným v hl. 11
§ 5 týchto úverových podmienok a realizáciou prvého čerpania prostredníctvom tejto úverovej karty sa
stanú pre klienta a spoločnosť taktiež záväzné ďalšie ustanovenia hl. 8., 9.,10., 11., týchto úverových
podmienok a príručky.

V zmysle hlavy 9 § 5 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver

a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená
v ÚZ, na základe prideleného úverového rámca spoločnosťou, pričom prvú splátku klient hradí až v
mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu, pokiaľ spoločnosť
nerozhodne inak. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť
úverovej istiny. Výška splátky slúžiaca k splateniu úverovej istiny a príslušenstva môže byť odlišná

od výšky pravidelnej splátky. V prípade ďalšieho čerpania revolvingového úveru zo strany klienta sa
zvyšuje výška príslušenstva obsiahnutá v splátke. Výška nevyčerpaného zostatku úverového rámca
sa klientovi automaticky zvyšuje v závislosti na splácaní revolvingového úveru. Úver je klient povinný
splácať do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva. Týmto nezaniká právo
klienta na uskutočnenie ďalšieho čerpania. Klientov záväzok k hradeniu úrokov z poskytovaného úveru

voči spoločnosti vzniká okamihom kedy sa transakcia prejaví na úverovom účte klienta. Výňatok zo
sadzobníka: základná úroková sadzba k 1.6.2004 je 2,21 % mesačne, čo predstavuje ročnú úrokovú
sadzbu 26,52 %. Aktuálna základná úroková sadzba za mesiac je uvedená v sadzobníku, ktorý je
súčasťou príručky.

Podľa hlavy 9 § 6 Úverových podmienok splátka je uhradená dňom jej pripísania na účet spoločnosti.Klient, s ktorým bola uzatvorená zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, je povinný hradiť spoločnosti
poplatky za poskytované služby. Špecifikácia poskytovaných služieb a výška poplatkov je daná
vždy sadzobníkom spoločnosti aktuálnym v dobe vzniku poplatkovej povinnosti. Klient aktiváciou

revolvingového úveru potvrdzuje, že v príručke obdržal a oboznámil sa s platným sadzobníkom ( hlava
9 § 7 Úverových podmienok ).

V zmysle § 10 hlavy 9 Úverových podmienok klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške
aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku.

Podľa Hlavy 13 § 2 Úverových podmienok V prípade omeškania s úhradou splátky úveru či jej časti,
zmluvnej pokuty Alebo platby podľa Hlavy 5 a Hlavy 9 týchto úverových podmienok dlhšieho ako 7 dní

je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvné úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za
každý započatý deň omeškania. V prípade omeškania s úhradou splátky či jej časti dlhšieho ako 7 dní
je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou
je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute ako aj samotným zaplatením zmluvnej pokuty, nie
sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu v celom rozsahu a výške

spôsobenej škody.

V zmysle Hlavy 13 § 3 Úverových podmienok, klient je povinný na požiadanie zaplatiť spoločnosti
zmluvnú pokutu v prípade, že klient naplní minimálne jednu zo skutočností uvedených v hlave 7 § 4
písm. b), c týchto úverových podmienok vo výške 100 % z celkovej výšky poskytnutého úveru v dobe
porušenia povinnosti.

Ako vyplýva z hlavy 13 § 12 Úverových podmienok ÚZ, ÚP, zabezpečenie záväzkov z ÚZ a vzťahy,
ktoré vznikli následne na základe uvedených právnych úkonov, sa riadia príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka,
v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára ako ja špecifikácie pohľadávky žalobcu v písomnom podaní súd

zistil, že žalovaný čerpal úver v celkovej výške 1354,48 eur a uhradil celkom 1234,78 eur, pričom dňa
26.2.2010 došlo k zosplatneniu úveru.

Listom zo dňa 29.3.2010 označeným ako výzva k splateniu celého úveru žalobca žalovanému oznámil,
že z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z predmetnej úverovej zmluvy, spoločnosť
ho vyzýva k splateniu celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 1129,73 eur a vyzval ju na

splatenie do 15 dní odo dňa odoslania výzvy.

V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 14.5.2005, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom
znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo

alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie účinné od
1.4.2004).

Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa

ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

V zmysle § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanúštandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Ako vyplýva z ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase
omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas

trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o
revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému prostredníctvom úverovej
karty, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil,
žalobca dňa 29.3.2010 zosplatnil celý úver a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného ako aj zo špecifikácie žalovanej sumy je zrejmé,
že na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru žalobca poskytol žalovanému úverový rámec

do výšky 995,82 eur, pričom žalovaný vyčerpal do zosplatnenia sumu 1699,72 eur. Žalovaný zároveň
uhradil sumu 1603,24 eur.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Čo sa týka úroku z úveru, tak žalobca vo svojom návrhu žiadal priznať vyčíslenú sumu úroku z úveru v
sume114,78eur,pričomcelýúrokzúveruvyúčtovanýpriúrokovejsadzbe2,21%mesačnepredstavoval

929,55 eur. Úroková sadzba 2,21% mesačne predstavuje 26,52 % ročne.

V danom prípade sa súd zaoberal vyššie uvedenou sadzbou dohodnutého úroku z úveru.

Účastníkmi konania bolo dohodnuté, že minimálna mesačná splátka bude 39,83 eur, pričom úverový
rámec bol dohodnutý vo výške 995,82 eur a takto pri uvedenej výške splátky by žalovaný bol povinný
platiť mesačne 39,83 eur a to po dobu 25 mesiacov, pričom úroková miera podobného úveru v bankách

v tomto čase ( máj 2005 pre spotrebiteľský úver od 1 do 5 rokov ) činila úrok 7,40% p.a. Z toho je zrejmé,
že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol viac ako 3x vyšší ako bola
priemerná úroková miera z obdobných úverov poskytovaných v tomto období bankami. Súd preveroval
úrokové miery podobného úveru v bankách z internetovej stránky NBS.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v

súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov nad 7,40 % ročne za
absolútne neplatnú.

Ako primerané súd určil úroky vo výške 7,40 % ročne. V zmluve dohodnutý požadovaný úrok z úveru za
celé obdobie poskytnutia predstavoval sumu 929,55 eur pri ročnej úrokovej miere 26,52% ročne, pričom

súd vyššie konštatoval, že opodstatnený nárok žalobcovi vznikol len pri úrokovej miere 7,40% ročne,
teda žalobca mal nárok len na 27,90% uplatňovaného úroku ( 7,40% x 100 / 26,52% = 27,90 % ), teda27,90% zo sumy 929,55 eur, čo predstavuje sumu 259,34 eur. Žalobca si však žalobou uplatnil vyčíslený
úrok z úveru iba vo výške 114,78 eur, pričom na úrok z úveru žalovaný uhradil 814,77 eur. Žalovaný
tak uhradil na úrok z úveru viac ako mal zaplatiť, preto súd započítal platbu žalovaného prevyšujúcej

sumu 259,34 eur v sume 555,43 eur na istinu úveru. Súd preto žalobu v časti istiny 555,43 eur a úroku
z úveru v sume 114,78 eur zamietol.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v zmysle ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR
č. 238/2008 Z. z. výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť sumu, ktorá
zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ

spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa §
7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého
priemerupriemernýchhodnôtročnejpercentuálnejmierynákladovapriemernejúrokovejmieryzavšetky
typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej
podľa § 7a ods. 2 zákona. Podľa názoru žalobcu, je teda potrebné aplikovať maximálnu výšku
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítanú zo súhrnných údajov o novoposkytnutých

spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2008 podľa nariadenia, ktoré je pri kreditných kartách
39,02 %. K vyššie uvedenému však treba uviesť, že žalobca si zamieňa celkovú odplatu za poskytnutie
spotrebiteľského úveru s ročnou úrokovou mierou pri spotrebiteľských úveroch. Žalobcom požadovaná
celková odplata za poskytnutie úveru predstavuje sumu 995,82 eur. Celková žalobcom požadovaná
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru tak predstavovala 58,59 % úveru poskytnutého v sume

1699,72 eur, no v čase uzatvorenia úverovej zmluvy boli na trhu spotrebiteľských úverov obvyklé ročné
úrokové sadzby za obdobný typ úveru vo výške 7,40 %. Uvedené nariadenie zároveň obmedzuje
maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v tom zmysle, že žalobca nemôže
požadovaťodžalovanejúrokzúveruneobmedzenedodňazaplatenia.Takýmtopostupombytotižmohlo
dôjsť k prekročeniu maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Nárok na zmluvnú pokutu v sume 9,57 eur podľa hlavy 13§ 2 Úverových podmienok súd považoval
za neopodstatnený. Ide totiž o neprimeranú sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ. Takto dohodnutá výška
zmluvnej pokuty neúmerne zaťažuje spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ okrem dohodnutej zmluvnej
pokuty, ktorá navýši jeho každú nesplatenú mesačnú splátku o 8% mal platiť aj úrok z omeškania, čo má
za následok neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a je jednoznačne v prospech veriteľa. V danom prípade

ide teda o kumulovanie sankcií voči žalovanému ako spotrebiteľovi. Navyše táto zmluvná podmienka sa
javí byť ako neurčitá a nejasná, nakoľko z uvedeného dojednania zmluvnej pokuty nevyplýva, ako sa
táto uplatní v ďalších mesačných splátkach. Pri uplatnení výšky zmluvnej pokuty 8% mesačne z každej
nesplatnej splátky dochádza k neprimeranému a tiež duplicitnému zaťaženiu spotrebiteľa v prospech
veriteľa. Neprimeranosť zmluvnej pokuty súd vidí aj v tom, že sadzba 8 % z mesačnej splátky po dobu

dlhšiu ako 7 dní je v prepočte na rok až vo výške 96 % (8 % x 12 mesiacov). Ide síce o jednorazovú
pokutu,alejejrozsahuzhľadiskajejdôsledkovkorešpondujezmluvnápokutavprepočtecca96%ročne,
čo je jednoznačne neprimeraná sankcia. K vyššie uvedenému súd poukazuje aj na názor vyslovený v
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.9.2011 sp.zn. 3Co 3/2011.

V predmetnej úverovej zmluve bol za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami)

dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania, zmluvná pokuta, náhrada škody. Tiež lehota
splatnosti zmluvnej pokuty je veľmi krátka, takže nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa. Ku kumulácii sankcií voči spotrebiteľovi prispieva aj ďalšia
zmluvná pokuta dohodnutá v hlave 13 § 3 Úverových podmienok vo výške 100% z celkovej výšky
poskytnutého úveru v dobe porušenia povinnosti, pri naplnení aspoň jednej zo skutočností uvedených

v hlave 7 § 4 písm. b) a c) Úverových podmienok. Podľa písm. c) vyššie cit. ustanovenia by žalobcovi
vznikol nárok na jej uplatnenie ak „klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z úverovejzmluvy, z týchto úverových podmienok alebo zo zmlúv, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávok
vyplývajúcich z úverovej zmluvy“. Takto široko koncipované ustanovenie je prinajmenšom neurčité a
umožňuje žalobcovi požadovať uvedenú zmluvnú pokutu za akékoľvek porušenie zmluvy prípadne

úverových podmienok.

Súd preto žalobcovi nepriznal nárok na zmluvnú pokutu, v sume 9,57 eur, ktorú žalobca žiadal zaplatiť
a v uvedenej časti žalobu žalobcu zamietol.

Nárok žalobcu na zvyšnú časť istiny súd považoval za dôvodný a v tejto časti súd žalobe vyhovel. Súd
považoval za dôvodné aj nároky žalobcu na ním požadované poplatky.

Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je suma 2,50 eur predstavujúca vyčíslený úrok z omeškania.

Podľa ust. § 96 ods. 1 a ods 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj je návrh vzatý späť
v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak
dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podaním zo dňa 22.3.2013 žalobca zobral späť skôr, než sa začalo pojednávanie žalobu v časti sumy
2,50 eur, preto súd konanie v rozsahu späťvzatia zastavil.

V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca bol v prevažnej časti nároku neúspešný, keďže z požadovanej sumy 1129,73 eur s
príslušenstvom mu bolo priznaných iba 447,45 eur s príslušenstvom, teda mal úspech iba v časti 39,61
% a úspešnejší žalovaný, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,78% (po odrátaní
úspechužalobcuodúspechužalovaného:60,39%-39,61%=20,78%),saprávananáhradutrovkonania
zriekol. Súd pri vyhlasovaní rozsudku zaviazal žalovaého na náhradu trov konania žalobcovi vo výške,

ktorá bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku, avšak pri výpočte trov konania zistil, že došlo k
chybe v počítaní a úspešnejší žalovaný už nemá hradiť trovy konania, pričom súd bol viazaný výrokom
rozsudku o trovách tak, ako ho vyhlásil na pojednávaní, preto rozhodol, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške 0,- eur.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.