Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/248/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311218925
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2311218925.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci
navrhovateľa: L. O., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX O. A. Q. X, zast. TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom
927 01 Šaľa, Štúrova 42, proti odporcom: v 1./ rade H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. A. Q. X,
prechodne bytom XXX XX Š.Y., L.. X. XXXX/XX, v 2./ rade Y. Q.Á., rod. X., nar. X.X.XXXX, XXX XX O. A.
Q. X, prechodne bytom XXX XX Š., L.. X. XXXX/XX, obaja zast. JUDr. Petrom Belovičom, advokátom so
sídlom 927 05 Šaľa - Veča, Hollého 1854/9, o zdržanie sa zásahov do výkonu práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu doživotného bývania a užívania nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom náhradu trov konania na účet ich právneho zástupcu vedený
v Slovenskej sporiteľni, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 799,18 eur titulom trov právneho
zastúpenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 9.8.2011 bol súdu doručený návrh navrhovateľa, ktorým žiadal, aby (I.) súd zakázal odporcom
akýkoľvek zásah do práv zodpovedajúcich vecnému bremenu v podobe doživotného bývania a užívania
viaznucom na rodinnom dome (stavbe) so súpisným číslom X, postavenom na parc. č. XX, k.ú. O. A. Q.,
zapísaný na LV č. XXX na Správe katastra Š., ktoré právo prináleží navrhovateľovi. Zároveň navrhovateľ
žiadal, aby (II.) súd zaviazal odporcov, aby mu umožnili užívanie celého rodinného domu a aby (III.) na
vlastné náklady zabezpečili do tohto domu dodávku plynu, elektrickej energie a vody a to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ sa uvedeného žalobou domáha na tom skutkovom a právnom základe uvedenom, že
kúpnou zmluvou zo dňa 29.3.2005 na odporcov previedol vlastnícke práva k pozemkom a rodinnému
domu zapísaných na LV č. XXX, na Správe katastra Š., katastrálne územie O. A. Q., ktoré odporcovia
nadobudli v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva, pričom v tejto kúpnej zmluve bolo zároveň
zriadené vecné bremeno v prospech navrhovateľa (ako právo osobné - in personam) k doživotnému a
bezplatnému užívaniu všetkých nehnuteľností.

Rušenie výkonu práva vecného bremena zo strany odporcov spočíva v odpojení a nezabezpečovaní
dodávok vody, plynu, elektrickej energie do rodinného domu, a to najneskôr od 20.5.2009, pričom od
tejto doby odporcovia tieto služby do rodinného domu opätovne nezapojili a ich dodávku nezabezpečujú.
Navrhovateľ žije v rodinnom dome, resp. v jednej jeho miestnosti bez týchto médií. Navrhovateľ môže
v rodinnom dome užívať výlučne len jednu miestnosť, ktorá bola pôvodne kuchyňou, ktorú navrhovateľ
používa súčasne ako spálňu, kuchyňu, kúpeľňu, a všetky svoje fyzické, ale aj hygienické potreby si musí
uspokojovať výlučne v jednej miestnosti, ktorá je (nakoľko sa rodinný dom nevykuruje) vlhká a nespĺňa

hygienické predpoklady a podmienky pre jej užívanie. Navrhovateľ je pritom ako osoba nachádzajúca sa
v hmotnej núdzi na život v tomto rodinnom dome odkázaná, nakoľko žiadnu inú nehnuteľnosť nevlastní
a z dôvodu svojej životnej situácie si iné bývanie zabezpečiť nevie a ani nemôže.

Odporcovia žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 25.4.2012
uviedli, že po nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti túto rekonštruovali, pričom navrhovateľ
sa odmietol podieľať na nákladoch na rekonštrukciu, rovnako sa nepodieľal ani na vykonávaní
rekonštrukčných prác. Rekonštrukciou vznikli dve samostatné bytové jednotky v rodinnom dome,
navrhovateľ býval sám, odporcovia mali v tom čase dve dospievajúce deti. Spočiatku odporkyňa
zabezpečovala aj potreby navrhovateľa (pranie, varenie), ani na zabezpečení týchto potrieb sa
navrhovateľ finančne nepodieľal. Keď navrhovateľ prišiel o prácu, začali problémy v spolunažívaní,
pretože navrhovateľ mal konfliktnú povahu a nadmerne užíval alkohol. Vznikali medzi nimi konflikty, pre
ktoré sa odporcovia rozhodli v decembri 2010 odísť bývať do Š..

Uviedli, že k odpojeniu plynu došlo z dôvodu, že navrhovateľ mal uzatvorenú zmluvu s SPP, a.s.,
ktorú nemohli prepísať na odporcov, keďže k tomu bolo potrebné súčinnosti navrhovateľa, ku ktorej
navrhovateľ nebol ochotný a keďže dodávateľ evidoval voči navrhovateľovi nedoplatky, odpojil plyn k
23.8.2010., t.j. k odpojeniu došlo z viny navrhovateľa.

Dodávka vody je od 8.10.2008 vedená na odporcu 1/, pričom vodné, stočné bolo odporcami riadne
uhrádzané po celú dobu, keď v nehnuteľnosti bývali spolu s navrhovateľom, t.j. do konca roku 2010.
Odpojenie dodávky vody bolo vykonané až 6.5.2011, teda v čase, keď v rodinnom dome odporcovia už
nebývali, keď vodu užíval výlučne navrhovateľ, ktorý za dodávku vody neplatil, t.j. k odpojeniu došlo z
viny navrhovateľa.

Dodávka elektriny je vedená na odporcu 1/, pričom táto bola ukončená 25.8.2010, z dôvodu, že
odporcovia sa koncom roku 2009 ocitli v ťažkej životnej situácii, v dôsledku čoho nevládali uhrádzať
svoje záväzky, pretože odporca 1/ ako hlavný živiteľ rodiny bol 2-3 mesiace práceneschopný.

Hoci navrhovateľ mal v tom čase (keď spoločne všetci bývali v spornej nehnuteľnosti) pravidelný príjem,
nikdy neprispieval na náklady na domácnosť, v ktorej býval.

Odporcovia poukázali na právny stav, v ktorom spochybnili konanie navrhovateľa, keď odmietol prispieť
na rekonštrukčné práce, čo by podľa zákona mal a taktiež poukázali na to, že zriadenie vecného bremena
bezodplatne si nie je možné vysvetliť tak, že bude užívať výhody zadarmo, ale tak, že bezodplatnosť je
právo neplatiť za užívanie cudzej nehnuteľnosti finančnú náhradu (spravidla nájomné). Nie je zákonný
dôvod, aby bezodplatnosť bola vztiahnutá aj na náklady za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti,
najmä ak ju navrhovateľ užíva výlučne sám.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom spisu - kúpna zmluva, LV č. XXX, potvrdenia
o odpojení energií, ako aj ostatným na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom, vypočul účastníkov
konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. XX/X (záhrady), XX/X (záhrady)
a XX (zastavané plochy a nádvoria) a rodinného domu so súp. č. X na parc. č. XX; nehnuteľnosti sa
nachádzajú v k.ú. O. A. Q., zapísané sú na LV č. XXX vedenom na Správe katastra Š.. Odporcovia
nadobudli uvedené nehnuteľnosti do spoluvlastníctva Kúpnou zmluvou (ďalej len KZ) uzatvorenou dňa
30.3.2005 (č.l. 9), v ktorý deň preukázateľne podpisovali zmluvu, pričom odporcovia vystupovali ako
kupujúci, navrhovateľ ako predávajúci. Navrhovateľ mal tieto nehnuteľnosti pri ich scudzení vo výlučnom
vlastníctve.

V čl. III KZ sa účastníci zmluvného vzťahu v súlade s § 151n a nasl. OZ dohodli, že zriaďujú touto
zmluvou vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania na predmet prevodu špecifikovaný v
č.l. I a to v prospech predávajúceho (navrhovateľa), bezodplatne.

V čl. I KZ bola nehnuteľnosť špecifikovaná ako parc. č. XX/X (záhrady), XX/X (záhrady) a XX (zastavané
plochy a nádvoria) a rodinný dom so súp. č. X na parc. č. XX; nehnuteľnosti sa nachádzajú v k.ú. O.
A. Q., zapísané sú na LV č. XXX.

Logickým a gramatickým výkladom čl. III KZ je možné dospieť k záveru, že došlo k zriadeniu vecného
bremena „in personam“.

Podľa § 151n ods. 1 a 3 OZ, (1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy;
ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Vecné bremená sú typickým právom k cudzej veci, a to iba nehnuteľnej (§ 119 ods. 2 OZ). Vecné
bremená obmedzujú vlastnícke právo k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu (v prejednávanom
prípade v prospech navrhovateľa). Na základe vecného bremena vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká
povinnosť v prospech oprávneného subjektu: a) niečo strpieť (pati), b) niečoho sa zdržať (non facere), c)
niečo konať (facere). Z vecného bremena vznikajú práva a povinnosti pre subjekty vzťahu založeného
vecným bremenom (vrátane oprávnenej osoby - navrhovateľa).

V prípade vecného bremena "in personam" práva a povinnosti, ktoré sa dojednali, zaväzujú (platia) iba tie
subjekty, tých vlastníkov nehnuteľností, ktoré vecné bremeno dojednali. V prípade, ak by došlo k zmene
vlastníka z akéhokoľvek dôvodu, vecné bremeno (práva a povinnosti z neho vyplývajúce) by zaniklo.
Toto právo neprechádza ani na právnych nástupcov vlastníkov a možno ho previesť na inú osobu iba
so súhlasom druhého subjektu.

Účastníci právneho vzťahu z vecného bremena sa môžu dohodnúť aj na ďalších právach a
povinnostiach. Môžu sa dohodnúť aj na cene vecného bremena. Vecné bremeno možno zriadiť ako
odplatné a aj ako bezodplatné. Možno sa dohodnúť aj o uhrádzaní nákladov, ktoré sú spojené s výkonom
vecného bremena. Najmä v prípadoch, keď je niekto na základe práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu oprávnený vec užívať, je povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie, ako aj náklady
na jej opravy. V zmluve možno dohodnúť výšku platieb, ich splatnosť, ako aj ostatné práva a povinnosti.
Ak je oprávnených viac alebo ak okrem oprávneného užíva nehnuteľnosť aj vlastník, náklady sa rozdelia
medzi osoby, ktoré nehnuteľnosť užívajú. Ustanovenie odseku 3 má dispozitívnu povahu, takže účastníci
sa môžu dohodnúť aj inak, ako je to upravené v zákone.

Povinnostiam vyplývajúcim z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane práva
oprávneného subjektu. Vecným bremenám, v ktorých oprávnenia slúžia určitej osobe a sú na túto osobu
viazané (pôsobia in personam), zodpovedá napríklad právo doživotne užívať určitú nehnuteľnosť, resp.
jej časť, a pod. Toto právo nemožno zmluvne prevádzať a neprechádza na inú osobu.

Spôsoby vzniku vecných bremien a práv zodpovedajúcich vecným bremenám sú v zákone uvedené
taxatívne. Ak dôjde k zriadeniu vecného bremena zmluvou, táto zmluva, vzhľadom na závažnosť tohto
právneho úkonu a z dôvodu právnej istoty, musí mať písomnú formu. V zmluve treba dostatočne presne
vymedziť rozsah a obsah práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena.

Vyššie uvedená KZ v čl. IV uvádza, že zmluva je uzavretá na základe slobodného prejavu vôle, na znak
súhlasu podpísaná, že zmluvné prejavy sú dostatočne zrozumiteľné a určité, zmluvná voľnosť nie je
obmedzená a právny úkon je urobený v predpísanej forme.

V zmluve nikde nie je záznam o tom, že ju možno meniť len písomne a to aj v časti, ktoré práva a
povinnosti je možné dohodnúť aj ústne. Z uvedeného preto vyplýva, že tam, kde zákon nevyžaduje
písomnú formu, je možné zmluvu meniť ústne.

Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 a 2 OZ, (1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný.
(2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Povinnú písomnú formu zákon vyžaduje predovšetkým pri úkonoch, ktorých predmetom je nehnuteľnosť
alebo práva a povinnosti spojené s nehnuteľnosťami, teda ako aj pri úkonoch podľa § 151o ods. 1
OZ. Písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak text právneho úkonu podpíše konajúca osoba (v
prejednávanom prípade navrhovateľ a odporcovia na č.l. 8 a 9). Podpisom konajúcej osoby môže byť v
určitých zákonom ustanovených prípadoch len podpis, ktorý bol osvedčený (notárom alebo obvodným
úradom či obcou).

Výsluchom účastníkov konania mal súd za jednoznačne preukázané, že účastníci KZ uzatvorili, osobne
podpísali. Na základe tejto zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z navrhovateľa
na odporcov 1/ a 2/. Súčasťou zmluvy je aj čl. III o zriadení vecného bremena in personam, ktoré je
zachytené aj na LV č. XXX (časť I. - ťarchy, bod 1). Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou
katastra Š. dňa 29.4.2005 pod č. XXX/XX.

Podľa § 40 ods. 2 OZ písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Podľa
zásad gramatického a doslovného výkladu toto pravidlo správania by znamenalo, že stačí právny úkon
urobiť v písomnej forme a aj na jeho zmeny a zrušenie sa pod sankciou neplatnosti vyžaduje písomná
forma. Toto ustanovenie však treba interpretovať v spojitosti s odsekom 1 a z neho možno vyvodiť, že
písomne uzavretá dohoda musí byť predpísaná zákonom alebo dohodnutá účastníkmi úkonu. Iba na
takúto písomne uzavretú dohodu sa vzťahuje odsek 2, a preto ak je dohoda urobená písomne bez toho,
aby sa o tom účastníci úkonu výslovne dohodli, na jej zmenu alebo zrušenie sa nevyžaduje písomná
forma.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia vo vzájomnej súvislosti potom je potrebné konštatovať,
že vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Avšak dohoda o odplatnosti alebo bezodplatnosti
vecného bremena nemusí byť písomná a na takejto forme (písomnej) sa nedohodli ani účastníci konania
v KZ (odplatnosť a zriadenie vecného bremena je nutné od seba odlišovať).

Z logického a gramatického výkladu čl. III KZ však vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené
bezodplatne, túto bezodplatnosť nemožno vzťahovať na výkon vecného bremena (čl. III: „... sa
účastníci zmluvného vzťahu v súlade s § 151n a nasl. OZ dohodli, že zriaďujú touto zmluvou vecné
bremeno - právo doživotného bývania a užívania na predmet prevodu špecifikovaný v č.l. I a to v
prospech predávajúceho (navrhovateľa), bezodplatne“). Keď sa zoberie základ vety z čl. III a vynechá
sa vysvetlenie pojmu vecné bremeno, potom zo stáva nasledovné znenie: „... sa účastníci zmluvného
vzťahu v súlade s § 151n a nasl. OZ dohodli, že zriaďujú touto zmluvou vecné bremeno, bezodplatne“.
Teda zriaďujú vecné bremeno bezodplatne, pričom bezodplatnosť je potrebné viazať na zriadenie
vecného bremena, nie na výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. V takomto prípade bol
navrhovateľ povinný postupovať podľa § 151n ods. 3 OZ a teda bol povinný znášať primerane náklady
na zachovanie a opravy nehnuteľnosti; a keďže však vec užívali aj jej vlastníci - odporcovia, bol povinný
tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania; analogicky to platí aj na odplatu za energie, ktoré užíval
aj navrhovateľ.

Ak by sa výkladom sporného článku dospelo k tomu, že sa jedná o bezplatné užívanie a bývanie,
teda bezplatný výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, potom je nutné, s poukazom na §
40 ods. 1 a 2 OZ, dospieť k tomu, čo vyplynulo zo zhodného tvrdenia všetkých účastníkov. Účastníci
konania sa po zavkladovaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ústne dohodli, že navrhovateľ
im bude mesačne prispievať sumou 1.500,- Sk na energie. Ako prvý to uviedol sám navrhovateľ na
pojednávaní dňa XX.X.XXXX (následne to potvrdili odporcovia pri svojich výsluchoch), ktorú sumu aj

niekoľko mesiacov platil, prestal, keď im prišla faktúra od SPP, a.s. na zaplatenie nedoplatku za spotrebu
plynu. V dôsledku toho odporcovia prestali uhrádzať elektrinu.

Navrhovateľ uviedol, že s odporkyňou 2/ a deťmi býval v dome ešte pred prevodom vlastníckeho
práva, vtedy dom užívali tak, že on sám užíval zadnú kuchynku, odporkyňa s deťmi prednú časť
domu (kuchynku a dve izby), on sám to chcel užívať takýmto spôsobom a užívali to tak aj po prevode
vlastníckeho práva. Navrhovateľ navyše užíval aj garáž na dvore. Kúpeľňa bola v dome jedna, túto
užívali všetci spoločne.

Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania mal súd za preukázané, že pred prevodom vlastníckeho práva
odporkyňa 2/ platila elektrinu, navrhovateľ plyn a vodu. K prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
došlo slobodne, bez nátlaku, dobrovoľne, po vzájomnej dohode, skôr na naliehanie navrhovateľa, ktorý
nechcel zostať bývať v nehnuteľnosti sám.

Či už došlo k zriadeniu a výkonu práva zodpovedajúce vecnému bremenu odplatne alebo bezodplatne,
ústne medzi účastníkmi zmluvného vzťahu došlo k zmene v tejto časti dohody (po zavkladovaní
vlastníckeho práva a vecného bremena), keď sa vzájomne dohodli na tom, že navrhovateľ bude
odporcom prispievať na energie mesačne sumou 1.500,- Sk, čo sa niekoľko mesiacov aj realizovalo.
Následne sám navrhovateľ prestal uhrádzať dohodnuté platby, čím porušil vzájomnú dohodu s
odporcami.

Zo zhodných tvrdení účastníkov konania mal súd ďalej za preukázané, že elektrinu a vodu si prehlásil
odporca 1/ na svoje meno po vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na odporcov, tieto energie
aj uhrádzali.

K prepisu plynu na odporcov nedošlo. Z vyjadrenia SPP, a.s. zo dňa 5.3.2013 (č.l. 203) súd zistil, že v
roku 2005 (keď došlo k zmene vlastníctva) bolo potrebné vyplniť tlačivo o zmenu odberateľa, na ktoré
bolo potrebné pripojiť podpis pôvodného odberateľa, aj nového žiadateľa. Prepis odberateľa je možné
vykonať až na základe kompletne vyplnenej žiadosti. V spornej nehnuteľnosti bol odber plynu hlásený
od roku 1996 na meno navrhovateľa. Dňa 19.5.2005 odporca 1/ sa telefonicky informoval o možnosti
prepisu odberateľa. Navrhovateľ nevedel relevantne vysvetliť, prečo neposkytol súčinnosť pri snahe
odporcu 1/ o prepis odberateľa zemného plynu.

Z pripojených potvrdení súd zistil, že energie boli odpojené nasledovne: voda dňom 6.5.2011 z dôvodu
neuhradenia existencie splatnej pohľadávky dodávateľa, elektrina dňom 25.8.2010, z rovnakého dôvodu
a plyn dňom 23.8.2010 jednostranným odstúpením SPP, a.s. od Zmluvy pre neplnenie si povinností zo
strany odberateľa.

Súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strán oboch právnych zástupcov zamietol (vypočutie
svedkov - detí odporcov, dokazovanie zaplatenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti, či dokazovanie ohľadne
príjmov a tým platobnej schopnosti účastníkov konania) zamietol, nakoľko nesúvisia s predmetom
konania, boli by len zbytočne nehospodárne, neúčelné a preto súd na tieto dôkazy neprihliadal ani
napriek tomu, že ich právna zástupkyňa navrhovateľa do spisu založila (preto sa k nim súd ani nebude
vyjadrovať a hodnotiť ich). Právna zástupkyňa navrhovateľa by si mala ujasniť predmet konania a síce to,
čo sama žiadala petitom návrhu a ďalšie dôkazy ňou navrhnuté nemajú oporu v O.s.p., sú len zbytočným
naťahovaním sporu a zahmlievaním predmetu konania, ktorými dôkazmi sa samotné súdne konanie
mohlo stať značne neprehľadným.

Podľa § 153 ods. 1 a 2 O.s.p., (1) Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
(2) Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie
mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Keďže od zimy 2010 navrhovateľ výlučné sám užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov (skutočnosť
preukázaná zhodným tvrdením účastníkov konania, nakoniec to sám navrhovateľ uvádza priamo v
návrhu), nebolo možné vyhovieť časti návrhu (II.), aby súd zaviazal odporcov na povinnosť umožniť
navrhovateľovi užívať celú nehnuteľnosť. Navyše v domácnosti, kde žije väčší počet ľudí, je bežné
(pokiaľ to umožňuje rozloha nehnuteľnosti a jej dispozičné riešenie), že každý má sám pre seba
vyhradenú určitú miestnosť a len určité miestnosti užívajú všetci spoločne (ako v danom prípade
kúpeľňu). V tejto časti musel súd návrh zamietnuť.

Nebolo možné vyhovieť ani návrhu v časti (III.), aby odporcovia sami na vlastné náklady zabezpečili
dodávky energií (plyn, voda, elektrina) do rodinného domu, vzhľadom na odplatnosť výkonu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, v prípade plynu aj s poukazom na to, že odporcovia s SPP,
a.s. nikdy nemali uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu (najmä z dôvodu nesúčinnosti navrhovateľa). K
odpojeniu plynu došlo len z viny navrhovateľa, ktorý si neplnil svoje povinnosti voči dodávateľovi. Keďže
je súd viazaný petitom návrhu, nemohol tento prekročiť (napr. zaviazať na zabezpečenie dodávky energií
všetkých účastníkov) a preto ho bolo potrebné zamietnuť aj v uvedenej časti.

Navrhovateľ nepreukázal ani dôvodnosť návrhu vo výroku I. Súd sa stotožnil s právnym zdôvodnením
právneho zástupcu odporcov v záverečnom vyjadrení, ktorý poukázal na to, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, kedy a ako mu mali odporcovia znemožniť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Podľa § 3 ods. 1 OZ nesmie byť výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Podstatným obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka
nehnuteľnosti, obmedzenie v jeho výkone vlastníckeho práva (§ 151n Občianskeho zákonníka). V
danej veci odporcovia 1/, 2/ ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti obmedzili výkon svojho vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam zriadením vecného bremena v prospech navrhovateľa
zodpovedajúcemu právu doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností. Za úkon v rozpore
s dobrými mravmi treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Odporcovia sa nikdy a
nijakým právnym úkonom nezaviazali, že sa o navrhovateľa budú doživotne starať a uhrádzať zaňho
všetky energie, ktoré využíval aj sám navrhovateľ. Navyše sám navrhovateľ uviedol a potvrdil, že
odporcovia od neho žiadali čiastočnú úhradu energií, čo aj uhrádzal a sám bezdôvodne prestal. Týmto
vykonával svoje právo vyplývajúce z vecného bremena v rozpore s dobrými mravmi. Takýmto konaním
sa sám podieľal na odpojení energií a preto by bolo nespravodlivé, keby súd zaviazal odporcov za znovu
pripojenie dodávok energií len na ich náklady, navyše keď nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov užíva
výlučne sám navrhovateľ. Výkon (realizáciu) subjektívnych práv vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov možno vnímať ako právo každého správať sa (konať či nekonať) spôsobom, ktorý mu umožňuje
zákon alebo ktorý vyplýva zo zmluvy a možnosť domáhať sa svojich práv. Výkon práva alebo povinnosti
však predpokladá existenciu takéhoto práva či povinnosti. Výkon práv a povinností však nemožno
chápať absolútne a neobmedzene. Obmedzenie výkonu subjektívnych práv je dané predovšetkým
právom na výkon subjektívnych práv iných subjektov. Každý je teda pri výkone svojho práva povinný
dbať aj na to, aby neznemožnil či nerušil výkon práv iných. Preto zákon ustanovuje, že výkon práv
a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb
a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zákon ustanovuje základné pravidlá a spôsob výkonu
subjektívnych práv a povinností. Ide o pravidlá, ktoré vyplývajú zo zásady, že subjektívne práva a
povinnosti nemožno vykonávať neobmedzene. Je potrebné vzájomné rešpektovanie výkonu práv a
povinností medzi subjektmi a potrebná mieru tolerancie, a to všetko vo vhodnej miere a únosnosti.
Súd poukazuje na to, že navrhovateľ svojím správaním znemožnil odporcom výkon ich vlastníckeho
práva, keď odporcovia pred neznesiteľným spolužitím s navrhovateľom volili radšej riešenie odsťahovať
sa do nájmu (resp. podnájmu). Súd správanie navrhovateľa neskúmal (nebolo predmetom konania),
ale odporcovia subjektívne vnímali spolužitie s navrhovateľom ako neznesiteľné, ktoré zhodnotenie ich
prinútilo k riešeniu bývania formou nájmu.

V prípade, že by súd rigorózne zhodnotil chápanie (v ponímaní účastníkov konania) čl. III KZ v spojení
s § 37 ods. 1 OZ, potom by musel súd dospieť k záveru, že tento článok je absolútne neplatným
právnym úkonom (je možné ho oddeliť od ostatnej časti právneho úkonu - kúpnej zmluvy) a v návrh
je potrebné zamietnuť celý ako nedôvodný, pretože vecné bremeno nebolo zriadené z dôvodu jeho
neurčitosti, keďže účastníkom konania nebolo zrejmé, v akom obsahom a rozsahu si vecné bremeno

dohodli a jeho výkon potom nie je možný. Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Právny
úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno
odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení
zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Neurčitý je aj právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť,
čo je jeho predmetom. Pri zmluvách je to najčastejšie vtedy, ak nemožno zistiť, čoho sa prejavená
vôľa určitého právneho úkonu týka, ak teda nie je určito (konkrétne) vyjadrené (uvedené) to, čoho sa
právny úkon týka. Ak právny úkon nie je urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a s možným
predmetom plnenia, je absolútne neplatný. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické,
že pôsobí ex tunc, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom
právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím
orgánu právnej ochrany, určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá
naliehavý právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť, sa na ňu prihliada
aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia
alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to z
rovnakého dôvodu nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, nie je časovo obmedzená,
zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

Súd je však toho názoru, že sa nejedná o absolútnu neplatnosť čl. III KZ, účastníci chceli a zriadili vecné
bremeno in personam, pričom si ústne dohodli odplatu za užívanie energií vo výške 1.500,- Sk mesačne,
ktorú dohodu navrhovateľ sám bezdôvodne porušil (konal v rozpore s § 3 ods. 1 OZ).

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku a návrh zamietol ako
nedôvodný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Právny zástupca odporcov, ako úspešných účastníkov konania, vyčíslil trovy právneho zastúpenia dňa
25.4.2013 elektronickým podaním, ktoré podanie doplnil originálom 29.4.2013 (pondelok v súlade s §
122 ods. 3 OZ a § 42 ods. 1 O.s.p.) a to v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. nasledovne:

odmena za 1 úkon podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (advokátska tarifa) vykonaný od 1.1.2012 do
31.12.2012: 58,69 eur
odmena za 1 úkon podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (advokátska tarifa) vykonaný od 1.1.2013 do
31.12.2013: 60,07 eur

úkony právneho zastúpenia (odmena je účtovaná v zmysle § 10 ods. 1 cit. vyhl.):

- 10.4.2012 - Prevzatie veci a príprava zastúpenia O 1/ a O 2/ - 58,69 eur
- 16.4.2012 - Písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu na začatie konania - 58,69 eur
- 18.4.2012 - Nahliadnutie do spisu OS GA - 58,69 eur
- 23.4.2012 - Písomné podanie na súd - odvolanie proti predb. opatreniu - 29,35 eur
- XX.X.XXXX - OS GA - pojednávanie - 58,69 eur
- XX.XX.XXXX - OS GA - pojednávanie - 58,69 eur
- XX.X.XXXX - OS GA - pojednávanie - 60,07 eur
- XX.X.XXXX - OS GA - pojednávanie - 60,07 eur
Odmena advokáta spolu (bez režijných paušálov, bez DPH): 442,94 eur + 20 % DPH (88,59 eur), spolu
531,53 eur

- 6 x režijný paušál za úkony v roku 2012 - 6 x 7,63 eur, spolu 45,78 eur
- 2 x režijný paušál za úkony v roku 2013 - 2 x 7,81 eur, spolu 15,62 eur

režijný paušál spolu (bez DPH) € 61,40 + 20 % DPH (12,28 eur), spolu 73,68 eur

Náhrada cestovného (základná náhrada a PHM - § 16 ods. 4 cit. vyhl.):
(cesta šaľa - Galanta a späť spolu 26 km, základná náhrada 0,183 eur za 1 km, pri spotrebe 7,3 l na
100 km, za cenu PHM 1,- eur/l)

- 18.4.2012 - Nahliadnutie do spisu OS GA - 6,66 eur
- XX.X.XXXX - Pojednávanie OS GA - 6,66 eur
- XX.XX.XXXX - Pojednávanie OS GA - 6,66 eur
- XX.X.XXXX - Pojednávanie OS GA - 6,66 eur
- XX.X.XXXX - Pojednávanie OS GA - 6,66 eur
Náhrada cestovného za vykonané cesty spolu (bez DPH) 33,28 eur + 20 %DPH (6,66 eur), spolu 39,94
eur

Náhrada za stratu času (čas strávený cestou - § 17 cit. vyhl.):
rok 2012 - náhrada za každú aj začatú polhodinu 12,72 eur
rok 2013 - náhrada za každú aj začatú polhodinu 13,01 eur
počet začatých polhodín - 2

- 18.4.2012 - cesta SA-GA-SA - 25,44 eur
- XX.X.XXXX - cesta SA-GA-SA - 25,44 eur
- XX.XX.XXXX - cesta SA-GA-SA - 25,44 eur
- XX.X.XXXX - cesta SA-GA-SA - 26,02 eur
- XX.X.XXXX - cesta SA-GA-SA - 26,02 eur
Náhrada za stratu času spolu (bez DPH) 128,36 eur + 20 % DPH (25,67 eur), spolu 154,03

Odmena advokáta spolu s náhradami vrátane DPH: 799,18 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.