Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2013

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5C/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912207090
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Borošková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2013:5912207090.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Dankovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421, jej menom advokát a konateľ Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti odporcovi: SLOVENSKÁ
REPUBLIKA, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, v konaní
o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2012 si navrhovateľ uplatnil právo voči odporcovi na

zaplatenie sumy 125.- eur z titulu majetkovej škody a sumy 385.- eur z titulu nemajetkovej ujmy, pričom v
odôvodnení svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 500100049 dlžníčkou /povinnou/ J. K., nar. XX.X.XXXX, exekučné konanie bolo
vedené pod spisovou zn. EX 13798/2010. Okresný súd v Ružomberku vydal súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 31.01.2011.

Napriek tomu, že vec ním prerokovávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný

vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, exekučný súd nerozhodol o návrhu o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom a prijal ju na ďalšie konanie, čím
došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci
priznanej právomoci v zákonnej lehote 15 dní. V danom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a nevydať
poverenie v zákonnej lehote. Okresný súd a jeho nečinnosť nie je ničím ospravedlniteľná, nakoľko
počas daného obdobia nevykonával vo veci úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej

sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal /základný účel práva zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR/. Poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Navrhovateľ
z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne: navrhovateľovi vznikla majetková škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne plynulo medzi doručením žiadosti oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodený vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému 70.- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40.- eur, na administratívne

spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené
s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15.- eur, celkove vynaložil poškodený
vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období uplynutej medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej výlučne vplyvom nesústredenej činnosti

exekučného súdu márne sumu 125.- eur a táto suma by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval
správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú
lehotu, navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky /

spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu/ sumu
385.- eur, za 7 mesiacov, pričom uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55.- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu /na základe aplikácie Ústavného súdu 660.- eur
za rok: 12 mesiacov rovná sa 55.- eur za mesiac/ a upozornil, že v danej veci bol exekučný súd
bezdôvodne nečinný viac ako 238 dní. Rozhodovanie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie

v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prerokovanie veci v primeranom čase
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že nastanú účinky

predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a že správnym postupom súdu dôjde
k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry
exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k insolvencii povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu

za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a poukázal na ďalšie dôvody na podporu svojej
žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy: neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu /resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a
základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času/ vyvolala
u navrhovateľa /resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti/ a u jej majiteľov pocity frustrácie,

úzkosti, neistoty, nespravodlivosti a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších

rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je všeobecný súd
povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie
podľa relevantnej právnej normy. Poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti
požadovanej výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Navrhovateľ v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. písomne žiadal

odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania žaloby odporca nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 16.04.2013 žiadal návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok
potrebných pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., s poukázaním na nedostatky
podaného návrhu spôsobujúce zmätočnosť podania, týkajúce sa procesných podmienok konania, a to

najmä: v návrhu nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného konania, ktoré je vedené na
súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd majúce význam pre posúdenie
celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti odporca namieta,
že navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik
skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď. Navrhovateľ uviedol časť dôkazov /odkazuje na exekučný

spis/, v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
sám. Tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisovej značke predmetného exekučného konaniamá charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia a odporca navrhuje aplikáciu ustanovenia § 43
ods. 1 OSP. Z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody a neoznačenie
spisovej značky exekučného konania /v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradného postupu zo

strany exekučného súdu/ bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol
sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu /rozhodnutie
Ústavného súdu SR IIÚS 211/2012, spis. zn. IV.ÚS 366/2012, spis. zn. IV.ÚS 374/2012/. Nie je jasný
titul nároku na náhradu škody, nakoľko nie zrejmé či si navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej dobe. Čo

sa týka prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného
stavu a odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Neuviedol, ani po
vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania
sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť
podania ústavnej sťažnosti /t. z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania/.

Dňa 27.09.2012 bol okresnému súdu doručený návrh, je zrejmé, že ho navrhovateľ nepodal až po
uplynutí 6 mesiacov a teda ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti SR
adresoval navrhovateľovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
výzvy na doplnenie žiadosti, avšak navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o

ktorého prerokovanie žiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm.
a) zákona č. 514/2003 Z.z. nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný nepovažoval.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa
25.04.2013 v neprítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa, ktorí mali doručenie
predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, a v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie

predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu /spisová zn. 5Er/721/2010/, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový
a právny stav:

Dňa 26.11.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,

so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný
súd Ružomberok vydal dňa 31.01.2011 pod č. 5508 013664 * poverenie pre súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého na vykonanie vyššie uvedenej exekúcie.

Podľa § 106 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu

škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo
k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu škody
spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu
korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci,

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym
úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno

vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
mociazmeneniektorýchzákonov,akpríslušnýorgánneuspokojínároknanáhraduškodyalebouspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi

poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na

náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, účinného od 01.07.2010, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.07.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.Súd sa prednostne zaoberal odporcom vznesenou námietkou premlčania a konštatoval, že nemá
opodstatnenie, nakoľko ak navrhovateľovi mala vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom
spočívajúcom vo vydaní poverenia na vykonania exekúcie po uplynutí 15 - dňovej lehoty /premlčacia

lehota/, táto začína plynúť od prvého dňa po uplynutí zákonnej lehoty na vydanie poverenia na
vydanie exekúcie a uplynie po troch rokoch od tohto dňa, k čomu však nedošlo, pretože žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 26.11.2010, pričom
tunajší súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 31.01.2011, ktoré bolo doručené oprávnenému
prostredníctvom právneho zástupcu, ktorým bol oprávnený v exekučnom konaní právne zastúpený

dňa 03.02.2011 pričom je zrejmé, že oprávnený ako účastník exekučného konania zastúpený právnym
zástupcom mal v exekučnom spise k dispozícii informácie o škode, ktorá mu vznikla tým, že súd
podľa tvrdenia oprávneného nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote do 15 dní
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie už dňom 01.02.2011 t.j. dňom
nasledujúcim po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ zastúpený právnym zástupcom
doručil na tunajší súd návrh dňa 27.09.2012, pričom súd poukazuje že predmetný návrhu bol doručený

tunajšiemu súdu včas z čoho vyplýva nedôvodnosť vznesenej námietky premlčania.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil z listinných dôkazov, z písomných tvrdení a písomných
vyjadrení navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu, nasledovný skutkový a právny
stav veci a má za preukázané:

Dňa26.11.2010doručiltunajšiemusúdusúdnyexekútorJUDr.RudolfKrutýžiadosťoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie, súd vyzval /dňa 09.12.2010/ Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, aby zaslali fotokópiu Zmluvy
vystavenej dňa 18.08.2009 a opätovne dňa 14.01.2011, aby zaslali fotokópiu Zmenky vystavenej dňa
18.08.2009, následne po doručení požadovaných listín dňa 19.01.2011 súd vydal dňa 31.01.2011
poverenie číslo: 5508 013664*, ktorým poveril JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora, so sídlom

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu v Bratislave číslo konania SR 05085/10 zo dňa 18.06.2010. Keďže išlo o
spotrebiteľský úver, súd po preskúmaní exekučného titulu exekúciu v časti o vymoženie zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 496,00 eur za dobu od 22.1.2010 do zaplatenia zastavil /dňa
31.01.2011/. Dňa 19.08.2011 Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS doručilo tunajšiemu

súdu návrh na vylúčenie exekútora a zastavenie exekúcie, a súdny exekútor /dňa 26.09.2011/ doručil
súdu stanovisko, splnenie povinnosti podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, že bol pred začiatkom
výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a vyjadril sa k
námietke zaujatosti voči nemu.

Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za

škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Pre vznik zodpovednosti štátu za
spôsobenú škodu orgánom verejnej moci musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne /
nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou/.

Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z

existencie prieťahov v súdnom konaní pre prípad, ak by tieto boli konštatované predsedníčkou súdu
alebo Ústavným súdom SR. Súd nepovažuje za preukázanú existenciu prieťahov v exekučnom
konaní, a ak ide o materiálnu škodu vo výške 125.- eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
385.- eur, s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., sa uhrádza skutočná škoda a
ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo nie je iná právna skutočnosť. Navrhovateľom

uvádzané paušálne sumy sú nesprávne a účelové, skutočnú škodu je nevyhnutné dokázať listinami
a skutočnosťami preukazujúcimi požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k
ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany navrhovateľa.

Navrhovateľ nepreukázal nárok na vznik nemajetkovej ujmy, keď s poukazom na judikatúru Ústavného
súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha

podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu.Súd neuznal domáhanie sa nahradenia nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 385.- eur predstavujúci
pomernú výšku k čiastke 660.- eur za rok prieťahov /suma, ktorú v niektorých nálezoch priznal
Ústavný súd SR/, navrhovateľ poukázal na viacero nálezov Ústavného súdu SR, v ktorých rozhodoval

o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, avšak poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu /pritom
prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur, ktorá musí byť priznaná za
každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha/.

U právnických osôb a fyzických osôb je vznik nemajetkovej ujmy odlišný. Pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe "frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom

konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S
poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky /spis. zn. 30 Cdo/675/2011/ odškodnenie
právnickejosobyza nemajetkovúujmuspôsobenúprieťahmivkonaníniejemožnévzťahovaťnafyzické
osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma
priamo a taktiež "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov" nebol zo strany navrhovateľa

žiadnymi listinnými dôkazmi preukázaný a ani to, akým spôsobom uvedená situácia "ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy navrhovateľa". Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka /pri formovaní
záveru potrebuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch/ je potrebné zohľadniť a s
prihliadnutím na charakter podnikateľskej činnosti považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi /
navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu/, keďže uplatnená škoda mala vzniknúť

pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite. V tejto súvislosti súd konštatoval, že nebola
preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho zástupcu /v súlade s ustanovením § 101
ods. 2 OSP/, ktorí podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.04.2013 žiadali návrhom na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti a sudcu a ním

označené skutočnosti v podanom návrhu sú charakteru predpokladaného vylúčenia všetkých sudcov
okresného súdu z prerokovávania a rozhodovania vo veci a neakceptoval návrh navrhovateľa a jeho
právneho zástupcu na zrušenie nariadeného pojednávania z ním uvádzaných dôvodov, keď zákonná
sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie po oboznámení sa s dôvodmi návrhu
právnemu zástupcovi navrhovateľa telefonicky, e-mailom a písomne oznámila, že k prejednávanej veci

a k účastníkom konania nemá žiaden vzťah, ktorý by objektívne vzbudzoval pochybnosti o jej zaujatosti.
Svojou rozhodovacou činnosťou sa nepodieľala na rozhodnutí súvisiacej s nárokom navrhovateľa /
náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu/. Skutočnosť, že
navrhovateľ sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu
nie je bez ďalšieho objektívne spôsobilá vyvolať pochybnosti o jej nezaujatosti. Povinnosťou zákonnej

sudkyne v rámci výkonu svojej funkcie je každú pridelenú vec podľa rozvrhu práce prejednať a
rozhodnúť nestranne, spravodlivo, podľa zákona a na základe skutkového stavu veci a musí zachovávať
profesionálny prístup zahrňujúci profesionálny nadhľad, čo pri zachovávaní sudcovskej etiky dáva
záruku nestranného a zákonného rozhodnutia. Zároveň poukázala na to, že nie je dôvodný postup v
zmysle § 15 ods. 1 OSP a ani podľa § 12 ods. 1 OSP.

V prerokovávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 125.- eur a
nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 385.- eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného v exekučnom konaní v zákonom stanovenej
lehote. Vyššie citované ustanovenie zákona nedefinuje pojem nesprávneho úradného postupu.
Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä

jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok a nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, a aj
nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.

Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Ružomberok poverenie nevydal v 15 - dňovej zákonnej
lehote na vydanie poverenia - návrh na vydanie poverenia bol doručený dňa 26.11.2010, poverenie

bolo vydané dňa 31.01.2011, avšak zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v predmetnom konaníexekučného súdu postupoval súd v zmysle platnej legislatívy /§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku/
účinnej v čase podania návrhu na vydanie poverenia, keď preskúmaval žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a samotný exekučný titul, rozsudok vydaný

Stálym rozhodcovským súdom dňa 18.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.07.2010 a
vykonateľnosť dňa 15.07.2010, keď k uvedenému preskúmaniu bolo nevyhnutné vyžiadať si od Stáleho
rozhodcovského súdu fotokópiu Zmluvy vystavenej dňa 18.08.2009, a dňa 14.1.2011 fotokópiu zmenky
vystavenej dňa 18.08.2009. Po doručení požadovaných listín od Stáleho rozhodcovského súdu dňa
19.01.2011 a po ich preskúmaní tunajší súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 31.01.2011,

t.j. v čase 12 dní od doručenia požadovaných listín spolu s uznesením č.k. 5Er/721/2010-22 zo
dňa 31.01.2011, ktorým súd exekúciu v časti zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy
496,00.- eur za dobu od 22.01.2010 do zaplatenia zastavil s poukazom na zistený rozpor zo zákonom,
t.j. súd mal z exekučného titulu za preukázané, že neúplnú zmenku, ktorou oprávnený a povinný
zabezpečili svoj záväzkový vzťah, oprávnený vyplnil dňa 02.04.2010 na sumu 496,00.- eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 496,00.- eur od 22.01.2010. Uvedený zmenkový

úrok prevyšoval maximálnu výšku príslušenstva stanovenú zákonom o spotrebiteľských úveroch, do
ktorej môže veriteľ od dlžníka prijať zmenku na zabezpečenie svojich nárokov, pričom v ad hoc išlo o
neprijateľnú podmienku /§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka/, nakoľko dohodnutý zmenkový úrok bol
neprimerane vysoký, spôsobujúci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech povinného /ako spotrebiteľa/ a teda v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka uvedená

podmienka je neplatná. Súd má jednoznačne preukázané, že plynulo konal a bez zbytočných prieťahov
pri dodržaní zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 v spojení s § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
platného a účinného v čase doručenia žiadosti o vydanie poverenia pre súdneho exekútora, pričom
nevydanie poverenia v zákonnom stanovenej lehote zapríčinil samotný navrhovateľ, ktorý v pozícii
oprávneného v exekučnom konaní sa domáhal výkonu exekučného titulu, ktorý v znení v akom sa ho

domáhal nebol v súlade so zákonom.

Okresný súd Ružomberok neporušil povinnosti pri uskutočnení jednotlivých úkonov v konaní, postupoval
správne a v súlade zo zákonnými podmienkami, t.j. preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a samotný exekučný titul rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom dňa 18.06.2010, pričom neopomenul urobiť úkon /poverenie bolo vydané v

lehote 12 dní/ po doručení požadovaných listín vyššie špecifikovaných tunajšiemu súdu /t.j. po
odstránení objektívnej prekážky vyplývajúcej zo zákonnej úpravy platnej a účinnej v čase konania
exekučného súdu, na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie/.

Zákon č. 514/2003 Z.z. taxatívne vymedzuje podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu
škody pri ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej

moci: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Nebol
preukázaný vznik škody a nesprávny úradný postup / existencia prieťahov konaní/, ako podmienky sine
qua non úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody.

V súlade s vyššie uvedeným mal súd za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa

konal v predmetnej veci priebežne bez zbytočných prieťahov, súd nemal za preukázaný nesprávny
úradný postup /existenciu prieťahov v exekučnom konaní/ ako jeden z predpokladov pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a z uvedeného dôvodu súd
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.tak,žepriznalodporcovi,ktorýmalvoveciplný

úspech, právo na náhradu konania vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.Podľa § 151 ods. 2 OSP, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov

konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Predpokladom na to, aby boli účastníkovi priznané všetky trovy konania (§ 137 OSP), ktoré v konaní
účelne vynaložil, je ich riadne vyčíslenie v lehote stanovenej zákonom, v uvedenom prípade je to v lehote
do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozsudku. Vyčíslenie trov musí urobiť účastník bez toho,

aby ho súd musel vyzvať na splnenie tejto povinnosti. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v uvedenej
lehote trovy konania nevyčíslil, keď tieto neboli súdu predložené, pričom rozsudok bol vyhlásený dňa
25.04.2013, súd postupoval podľa § 151 ods. 2 OSP.

Z obsahu súdneho spisu nezistil žiadne trovy, ktoré by bolo možné odporcovi priznať na náhradu, v
dôsledku toho súd nebol viazaný výrokom o prisúdení náhrady trov konania odporcovi v rozsudku, tak
ako ho verejne vyhlásil dňa 25.04.2013, a preto odporcovi v písomnom vyhotovení rozsudku náhradu

trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline

písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha /§ 205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2
OSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie /§ 205 ods. 3 OSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona

/§ 251 ods. 1 OSP/.