Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 24, 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/99/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711206495
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8711206495.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu S.. R. Z., V..

XX.X.XXXX, P. Y., Š. XX/XX, zast. JUDr. Jozefom Urbánkom, advokátom, AK Košice, Mlynárska 19, proti
žalovanému Mesto Y., V. J. Y. II. XXXX/X, Y., S.: XXX XXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX je n e p l a t n é .

Pracovný pomer žalobcu u žalovaného t r v á .

Konanie o nárokoch žalobcu na náhradu mzdy v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 30.5.2011 žiadal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo
dňa XX.XX.XXXX je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Uplatnil si aj nárok
na náhradu mzdy. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 13C/99/2010-97 zo dňa 25.10.2011 tak, že
žalobuzamietol.Nazákladeodvolaniapodanéhožalobcomprejednalvecodvolacísúd,ktorýuznesením
č. k. 2CoPr/3/2011-124 zo dňa 29.11.2012 rozsudok zrušil a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd vyslovil právny názor, že o organizačnej zmene v útvare Mestskej polície Mesta Y. malo
rozhodnúť príslušné mestské zastupiteľstvo. Mestská polícia predstavuje samostatný poriadkový útvar,

ktorého zriadenie, postavenie a úlohy upravuje osobitný právny predpis, a to Zák. č. 564/1991 Zb. Tento
právny predpis a ani Zák. č. 369/1990 Zb. neurčujú, že by útvar mestskej polície bol súčasťou mestského
úradu, ako je to napríklad v prípade úradu hlavného kontrolóra. Pokiaľ Zák. č. 564/1991 Zb. stanovuje,
že organizáciu mestskej polície určuje mestského zastupiteľstvo, je potrebné tým rozumieť organizáciu
všeobecne v každom jej zmysle a teda aj zmenu organizačnej štruktúry útvaru z pohľadu celkového
počtu zamestnancov.

Žalobca trval na podanej žalobe a uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje s názorom odvolacieho
súdu. Má za to, že organizačná zmena nebola vykonaná v súlade so zákonom, pretože o tejto zmene
malo rozhodnúť mestské zastupiteľstvo, čo vyplýva aj zo štatútu mestskej polície. Nespochybňuje, že
mestská polícia nemá právnu subjektivitu, a že je organizačnou zložkou Mesta Y., ale v zmysle Zák. č.
564/1991Zb.oorganizáciimestskejpolícieaovšetkýchskutočnostiach,ktorésatýkajúmestskejpolície,
aj vrátane zmien v organizačnej štruktúre a v personálnom zložení, rozhoduje mestské zastupiteľstvo.
Poukázal aj na to, že mestská polícia nie je súčasťou štruktúry mestského úradu a aj z vyjadrenia

žalovaného k žalobe vyplýva, že primátor mesta rozhodol o organizačnej zmene mestského úradu, teda
táto zmena sa netýkala mestskej polície.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a nesúhlasil s názorom vysloveným odvolacím súdom. Žalovaný
zastáva názor, že ust. § 4, ods. 1, Zák. č. 564/1991 Zb., má na mysli organizáciu, pod ktorou sa rozumie,
že má ísť o schvaľovanie tejto organizácie mestským zastupiteľstvom, teda schvaľuje sa jedine vznik a

zmena útvaru mestskej polície, pretože útvar ako taký je organizačnou zložkou právnickej osoby a tou
právnickou osobou je Mesto Y.. Keďže ide o pracovnoprávny spor, na príslušníka mestskej polície sa
vzťahuje výlučne Zák. 552/2003 o prácach vo verejnom záujme s tým, že na veci neupravené v tomto
zákone sa vzťahuje Zákonník práce. Žalovaný postupoval správne pri rozhodnutí o organizačnej zmene,
pretože cit. zákon nemá ustanovenie, v ktorom by bolo výslovne uvedené, že pracovnoprávne vzťahy

musí ešte potvrdiť iný orgán okrem primátora.

Z výpovedí účastníkov, z výpovede svedka S.. J. R. a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu
pracovnej zmluvy, dohody o zmene pracovnej zmluvy, výpovede, vyjadrenia k výpovedi, dodatku č.
21 k organizačnému poriadku, organizačnej štruktúry, zoznamu mestských policajtov k 31.12.2010,
pracovného poriadku, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Pracovný pomeru
žalobcu začal uvedeným dňom a žalobca bol prijatý na výkon práce mestského policajta. Počas trvania
pracovného pomeru bola pracovná zmluva menená iba dohodou o zmene pracovnej zmluvy č. 1 zo dňa
15.11.2010, ktorá sa týkala iba úpravy pracovného času, výmery dovolenky a dĺžky výpovednej doby.

Dňa 23.12.2010 primátor vydal organizačný poriadok č. 21, ktorý sa týkal organizačných zmien
MestskéhoúraduvY.od1.4.2011,ktorýmisaznížilstavzamestnancovscieľomzvýšiťefektívnosťpráce.
K znižovaniu stavu zamestnancov došlo na viacerých oddeleniach a organizačná zmena sa týkala aj
zložky mestskej polície, pretože na základe organizačnej zmeny sa rušia 3 pracovné miesta mestských

policajtov na počet 1+41 pracovných miest.

Dňa XX.XX.XXXX dal žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 63, ods. 1, písm. b/,
Zákonníka práce a žalobca výpoveď prevzal dňom 28.12.2010. Žalobca v liste zo dňa 25.2.2011 oznámil
žalovanému, že s výpoveďou nesúhlasí, pretože mu bola daná neopodstatnene a došlo k porušeniu

zákona. V prípade späťvzatia výpovede dáva na to žalovanému súhlas. Listom zo dňa 11.4.2011 žalobca
oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

Z predložených dokladov vyplýva, že mestská polícia je Poriadkový útvar Mesta Y., pričom k 1.1.2011
bol stav zamestnancov 1+44, teda mestskú políciu tvoril jeden riadiaci pracovník, ktorým je náčelník

mestskej polície a 44 zamestnancov, pričom v tomto počte sú zahrnutí tak mestskí policajti, ako aj civilní
zamestnanci mestskej polície. V organizačnej štruktúre mestského úradu od 1.4.2011 už je zahrnutá
organizačná zložka mestskej polície s počtom 1+41.

Podľa predložených dokladov mestskú políciu tvorí 42 príslušníkov mestskej polície a člení sa na

organizačnú časť, výkonnú časť, kamerový systém a 4 okrsky, a to okrsok Centrum, Západ, okrsok Juh
I - VI, Juh III, Q., okrsok L. - T., T. T. a okrsok R..

Vo veci bol vypočutý svedok S.. J. R., V. R. Y., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že mestská polícia sa
skladá jednak z príslušníkov mestskej polície, teda z osôb, ktoré majú odbornú spôsobilosť a vykonávajú

policajnú prax a ďalších civilných zamestnancov, ktorí nie sú príslušníkmi, ale patria pod mestskú políciu.
Civilnými zamestnancami sú ekonómka a obsluha kamerového systému. Svedok uviedol, že zmeny v
organizačnej štruktúre s ním prejednal primátor, pričom svedok ako náčelník mestskej polície, mal úlohu
pripraviť podklady pre skončenie pracovného pomeru 3 príslušníkov mestskej polície. K organizačnej
zmene došlo z ekonomických dôvodov. Neboli dané žiadne kritériá, na základe ktorých by rozhodol o

konkrétnych pracovníkoch, ktorým bude daná výpoveď. V prípade žalobcu zvážil aj to, že bol znížený
rozpočet na činnosť mestskej polície, žalobca mal jeden z najvyšších príjmov, pretože bol zaradený v 8.
platovej triede, pričom činnosť, ktorú vykonával, môžu vykonávať aj policajti zaradení do nižšej triedy.
Ďalej uviedol, že rozdelenie mesta na okrsky a ustanovovanie veliteľov okrskov je v jeho kompetencii.
Veliteľ okrsku v rámci svojho okrsku rozdeľuje za ktoré ulice a miesta je konkrétny policajt zodpovedný.

Vo vzťahu k radovému policajtovi nemá právomoci v zmysle disciplinárneho postihu a podobne. V
prípade, že si policajt neplní svoje úlohy, veliteľ okrsku to signalizuje náčelníkovi mestskej polície, alebo
jehozástupcovi.Taktiežuviedol,žerozpočetnačinnosťmestskejpolíciejeschvaľovanývrámcirozpočtumesta, kde jedna kapitola rozpočtu mesta sa týka verejného poriadku a pod túto kapitolu patrí aj mestská
polícia.

V zmysle § 63, ods. 1, písm. b/, Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný, vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa,
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 62, ods. 1, Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj pre zamestnanca a je najmenej
dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť
rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.

Podľa § 13, ods. 4, písm. d/, Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení noviel, starosta vydáva

pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov
obce; informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu.

Podľa § 4 Zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení noviel, organizáciu, objem mzdových
prostriedkov a rozsah technických prostriedkov obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo s

prihliadnutím na rozsah jej úloh.

Podľa § 5 Zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení noviel, obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej
polície, ktorí sú zamestnancami obce. Pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa.

V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorú mu dal
žalovaný dňa XX.XX.XXXX, je neplatná a jeho pracovný pomer naďalej trvá. Žalobca za dôvod jej
neplatnosti považuje to, že u neho nešlo o nadbytočnosť, pretože pôsobil ako veliteľ okrsku a nedošlo k
zrušeniu miesta veliteľa okrsku, namietal taktiež neurčitosť organizačnej zmeny a výpoveď považuje za
neplatnú aj z dôvodu, že o organizačnej zmene rozhodol primátor, pričom podľa § 4 Zákona o obecnej

polícii organizáciu mestskej polície určuje mestské zastupiteľstvo, teda k rozhodnutiu o organizačnej
zmene došlo v rozpore s § 4 Zákona o obecnej polícii.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že so žalobcom bol ukončený pracovný pomer výpoveďou,
ktorámuboladanávzmysle§63,ods.1,písm.b/,Zákonníkapráce.Predpokladompreplatnéukončenie

pracovného pomeru z výpovedného dôvodu vyplývajúceho z cit. zák. ustanovenia je skutočnosť,
že zamestnanec sa stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa, alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Z uvedeného vyplýva, že
zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom z tohto dôvodu iba v prípade, ak bolo

platne rozhodnuté o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa zamestnanec stal nadbytočným.

Pokiaľ žalobca poukazoval na dôvody neplatnosti spočívajúce v tom, že vykonaná organizačná zmena
nie je dostatočne určitá, a že nedošlo k zrušeniu miesta veliteľa okrsku, tak tieto tvrdenia súd
nepovažoval za dôvodné. V danom prípade písomným rozhodnutím je dodatok č. 21 k organizačnému

poriadku Mestského úradu v Y. zo dňa 29.11.2007. Podľa bodu 1 v organizačnej zložke mestskej polície
sa rušia 3 pracovné miesta mestských policajtov na počet 1+41 pracovných miest. Žalobca namietal, že
v uvedenom dodatku je rozpor, pretože podľa dodatku má dôjsť k zníženiu stavu mestských policajtov
na 1+41 a takýto stav mestských policajtov zostal aj po zmene. Podľa názoru súdu dodatok č. 1 v bode
1 je dostatočne určitý, nakoľko sa tu uvádza, že sa rušia 3 miesta mestských policajtov, z čoho vyplýva,

že sa vzťahuje na policajtov vo výkone a nie na civilných zamestnancov a po zmene má byť v tejto
organizačnej zložke vytvorených 42 pracovných miest, teda aj vrátane civilných zamestnancov.

Taktiež za nedôvodnú súd považuje aj námietku, že žalobca sa nestal nadbytočným, pretože sa
nezrušovalo miesto veliteľa okrsku. Z predložených dokladov vyplýva, že funkcia veliteľa okrsku nie

je samostatnou funkciou, ktorá je zahrnutá v organizačnej štruktúre, ktorá je upravená tak, že pre
oblasť mestskej polície je stanovené 1 miesto vedúceho zamestnanca a ďalších 41 zamestnancov.
Jednotliví zamestnanci sú potom zadelení tak, že pôsobia v organizačnej časti, výkonnej časti, pri
obsluhe kamerového systému, alebo sú začlenení do jedného zo 4 okrskov. Z obsahu pracovnej zmluvyžalobcu vyplýva, že ako druh práce bol dohodnutý výkon práce mestského policajta, teda nie konkrétne
zaradenie do niektorej z vyššie uvedených častí. Uvedené zadelenie pracovníkov mestskej polície je iba
interným rozdelením tejto organizačnej zložky a je v kompetencii náčelníka mestskej polície, aby zadelil

jednotlivých zamestnancov, pričom na ich preloženie do iného okrsku sa nevyžaduje zmena pracovnej
zmluvy. Nadbytočnosť 3 zamestnancov mestskej polície vyplýva z dodatku týkajúceho sa organizačnej
zmeny, pritom je v kompetencii žalovaného ako zamestnávateľa rozhodnúť o tom, s ktorým konkrétnym
zamestnancom bude ukončený pracovný pomer. Podľa názoru súdu iba v prípade, ak by v pracovnej
zmluve bolo uvedené konkrétne pracovné zaradenie žalobcu na určitom úseku, tak v tom prípade by

sa skúmala nadbytočnosť s ohľadom na to, či sa ruší konkrétne pracovné miesto. Keďže však vnútorné
členenie mestskej polície nie je zahrnuté v rámci organizačnej štruktúry mestského úradu a u každého
zo zamestnancov mestskej polície je uvedené pracovné zaradenie mestský policajt, tak pre posúdenie
otázky nadbytočnosti je rozhodujúce, že organizačná zmena sa týka zníženia počtu zamestnancov
mestskej polície.

Súd sa stotožňuje aj s tvrdením žalovaného, že o výbere konkrétneho zamestnanca, ktorým sa
stal nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ. Zákonník práce neustanovuje žiadne kritériá pri výbere
zamestnancov, s ktorými zamestnávateľ chce ukončiť pracovný pomer z dôvodu organizačnej zmeny,
preto ak žalovaný rozhodol o nadbytočnosti zamestnancov v organizačnej zložke mestskej polície, tak
je právom žalovaného rozhodnúť s ktorými konkrétnymi zamestnancami pracovný pomer ukončí.

Za dôvodné však súd považoval námietky žalobcu týkajúce sa platnosti vykonania organizačnej zmeny.
V danom prípade rozhodnutím o organizačnej zmene je rozhodnutie primátora Mesta Y. o prijatí
dodatku č. 21 k organizačnému poriadku Mestského úradu v Y. zo dňa 29.11.2007. Rozhodnutie o tejto
organizačnej zmene za žalovaného urobil primátor ako štatutárny zástupca Mesta Y., a to s poukazom

na ust. § 13, ods. 4, písm. d/, Zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom od 1.4.2010, v
zmysle ktorého je v právomoci primátora okrem iného vydávať aj organizačný poriadok obecného úradu.
Táto kompetencia prešla z mestského zastupiteľstva na primátora novelizáciou cit. zákona Zákonom
č. 102/2010.

V zmysle § 226 O.s.p. súd je v prejednávanej veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý
konštatoval, že o organizačnej zmene v útvare Mestskej polície Mesta Y. malo rozhodnúť mestské
zastupiteľstvo. Je nepochybné, že mestská polícia, ktorá je samostatným poriadkovým útvarom, je
organizačnouzložkouprávnickejosoby-R.Y.,avšaktátoorganizačnázložkaniejesúčasťoumestského
úradu, pričom kompetencia primátora mesta v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia je daná iba vo vzťahu

k organizačnému poriadku mestského úradu. V zmysle § 19 Zák. 369/1990 Zb. môže mať obec zriadenú
aj obecnú políciu, pričom jej zriadenie, postavenie a úlohy upravuje osobitný predpis, ktorý je Zákonom
č. 564/1991 Zb.

V zmysle § 4 Zák. č. 564/1991 Zb. organizáciu obecnej polície určuje obecné zastupiteľstvo s

prihliadnutím na rozsah jej úloh. Odvolací súd zaujal stanovisko, že pod organizáciou je potrebné
rozumieť organizáciu všeobecne, teda aj zmenu organizačnej štruktúry útvaru z pohľadu celkového
počtu zamestnancov. Je nesporné, že aj príslušníci mestskej polície sú zamestnancami mesta a na
ich právne postavenie sa vzťahuje Zák. č. 552/2003 a Zákonník práce. Z tohto dôvodu výpoveď z
pracovného pomeru aj v prípade príslušníka mestskej polície podpisuje primátor ako štatutárny zástupca

mesta, avšak pokiaľ ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v § 63, ods. 1, písm. b/, Zákonníka práce,
musí jej predchádzať rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré za zamestnávateľa musí urobiť príslušný
orgán. Zákon č. 564/1991 Zb. je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k Zákonu č. 369/1990 Zb.,
teda právne vzťahy týkajúce sa mestskej polície je potrebné posudzovať predovšetkým podľa právnej
úpravy obsiahnutej v Zák. č. 564/1991 Zb. a iba vzťahy, ktoré nie sú upravené v tomto zákone je

možné posudzovať podľa Zák. č. 369/1990 Zb. Keďže v zmysle § 4 cit. zákona o organizácii mestskej
polície rozhoduje mestské zastupiteľstvo, tak aj o organizačnej zmene, spočívajúcej v znižovaní stavu
zamestnancov v organizačnej zložke mestskej polície, ktorá bola dôvodom pre výpoveď danú žalobcovi,
malo rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. V danom prípade o organizačnej zmene rozhodol primátor
mesta, teda vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že rozhodnutie o organizačnej zmene

nebolo urobené príslušným orgánom a teda na základe tohto rozhodnutia nemohol žalovaný platne
ukončiť pracovný pomer so žalobcom. Z uvedeného dôvodu súd s poukazom na ust. § 79, ods.
1, Zákonníka práce, rozhodol, že výpoveď daná žalobcovi je neplatná a pracovný pomer žalobcu užalovaného trvá, pretože žalobca listom zo dňa 11.4.2011 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom
zamestnávaní.

Vzhľadom k tomu, že vo veci uplatneného nároku na náhradu mzdy je potrebné vykonať ešte ďalšie
dokazovanie, rozhodol súd o vylúčení veci na samostatné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané
a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.