Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2013

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/184/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210205050
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2013:8210205050.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci navrhovateľa Thorpe

recovery, s.r.o., so sídlom Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 662 324, zastúpeného JUDr.
Petrom Psotkom, advokátom so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen proti odporkyni B. P., nar.XX.X.XXXX,
P. E. X, XXX XX I., o zaplatenie 574,53 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ nemá právonanáhradutrovkonaniaaodporkynináhradutrovkonania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ SKP, k.s., so sídlom Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 915 691,
správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. “v konkurze“, Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo,
IČO: 36 814 148 sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 8.9.2010 voči odporkyni domáhal

zaplatenia sumy 574,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 122,25 €
od 21.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 117,72 € od 18.9.2007 do zaplatenia, zo sumy 106,39 € od
18.6.2007 do zaplatenia, zo sumy 95,66 € od 19.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 56,10 € od 19.4.2007
do zaplatenia, zo sumy 76,41 € od 18.5.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodňoval
tým, že odporkyňa uzavrela s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s, so sídlom Karadžičova 10,
825 16 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako poskytovateľom Zmluvu o pripojení podľa zákona č.610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách ktorej prílohou,

ktorú odporkyňa ako účastník pri podpise prevzala a zaviazala sa dodržiavať boli Všeobecné obchodné

podmienky. Predmetom záväzku poskytovateľa podľa jeho tvrdenia bolo poskytovanie verejnej
telefónnej služby/elektronickej komunikačnej služby, ktorému zodpovedala povinnosť účastníka-
odporkyne platiť poskytovateľovi cenu za poskytnuté služby. Tvrdil, že poskytovateľ cenu za poskytnuté
služby v súlade so zmluvou vyúčtovával odporkyni v mesačných intervaloch, pričom odporkyňa svoje
peňažné záväzky voči poskytovateľovi neplnila riadne a včas a dostala sa do omeškania s platením
záväzkov vyúčtovaných faktúrami vo výške 122,25 €, 117,72 €, 106,39 €, 95,66 €, 56,10 € a 76,41 €. V
návrhu tvrdil, že pohľadávku uplatnenú návrhom nadobudol postúpením na základe Zmlúv o postúpení

pohľadávok. K sadzbe požadovaného úroku z omeškania uviedol, že ide o sadzbu dohodnutú zmluvne,
v súlade s § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ( Časť IV.ods.6 Všeobecných obchodných podmienok )
nakoľko sa vzájomný vzťah účastníkov riadil režimom obchodného práva.

Odporkyňa sa k návrhu v konaní vyjadrila tak, že je si vedomá, že nezaplatila za telefón, avšak vzhľadom
na jej nepriaznivé majetkové pomery by bola schopná dlžnú sumu uhradiť len v splátkach.Súd o návrhu rozhodol rozsudkom zo dňa 7.10.2011 č.k.6C 184/2010-105 tak, že ho v celom rozsahu
zamietol.

K zamietnutiu návrhu došlo preto, lebo súd, vychádzajúc zo zistenia, že prejednávaná vec má pôvod

v spotrebiteľskom vzťahu opierajúc sa o ustanovenia zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
podrobil praktiku dodávateľa a jeho právnych nástupcov spočívajúcu v postupe pri ktorom došlo k
postúpeniu pohľadávky na subjekt v úpadku hodnoteniu z hľadiska znakov, ktoré definujú nekalú
obchodnú praktiku a dospel k záveru, že navrhovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie
pohľadávky, lebo postúpenie pohľadávky, ako právny úkon z ktorého ju vyvodzoval je pre rozpor

s dobrými mravmi absolútne neplatné. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetná pohľadávka
voči odporkyni majúca pôvod v spotrebiteľskom vzťahu bola opakovane postupovaná ( najskôr z
postupcuSlovakTelekom,a.s.napostupníkaMEDIATIONKMCH,s.r.o.Rámcovouzmluvouopostúpení
pohľadávok zo dňa 22.7.2009 v spojení s odovzdávacími protokolmi o postúpení pohľadávok zo dňa
10.8.2009, 12.10.2009 a 10.11.2009 a následne postupcom MEDIATION KMCH, s.r.o. na postupníka
KFZ Sys, s.r.o.“v konkurze“ konajúceho správcom konkurznej podstaty SKP, k.s. Zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 14.12.2009 ) pričom posledným postupníkom je úpadca. V rozsudku ďalej uviedol, že
v prejednávanej veci sa jedná o spor v rámci ktorého došlo k postúpeniu pohľadávok voči spotrebiteľom
na subjekt v úpadku, za ktorý uplatňuje pohľadávky správca konkurznej podstaty. Jedná sa pôvodne
o pohľadávku spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zo spotrebiteľskej zmluvy o pripojení a poskytovaní
verejnej telefónnej služby. Z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík, súd preskúmal

podmienky uzavretej zmluvy, ktorá je typovo nepochybne zmluvou spotrebiteľskou pričom platí, že
ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu
uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka ) a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007

Z.z. v platnom znení (ďalej aj len ZOS) rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore s vžitými tradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri
predaji výrobku a

poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe, pričom využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a

porušovanie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 ZOS). Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné
praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítavá nekalé
obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé a tieto sú uvedené v prílohe
č.1 k ZOS. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v prílohe od ostatných je ten, že sú nekalé bez
ďalšieho, t.j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to 1.) či k nim došlo postupom dodávateľa

bez odbornej starostlivosti a 2.) či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napr.
uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a pod. U praktík, ktoré nie sú uvedené v prílohe je teda pre
záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného

spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná,
alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov
(§ 7 ods. 2 ZOS). Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti,
ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca

čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti
(§ 2 písm. u/ ZOS). Súd považoval postup dodávateľa ako postup v rozpore s úrovňou osobitnej
schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu
k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (nedostatok odbornej starostlivosti). Zámer dosiahnuť aktívnu

legitimáciu postúpením pohľadávky na subjekt v úpadku vyhodnotil súd ako nekalú obchodnú praktiku,
pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to jednak nedostatok odbornej
starostlivosti na strane dodávateľa (porušený účel konkurzného konania, obchádzanie poplatkovéhozákona), ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Postúpenie
pohľadávky ako právny úkon je za uvedených okolností v rozpore s dobrými mravmi a preto
absolútne neplatné (§ 39 OZ). Nekalá obchodná praktika predstavuje zákonom zakázané konanie (§

7 ods. 2 ZOS), pričom práve takéto konanie malo byť prostriedkom k získaniu aktívnej legitimácie
navrhovateľa. Súd konštatoval, že v prejednávanej veci musel prihliadať na takúto nekalú činnosť a
návrh zamietnuť pre nedostatok aktívnej legitimácie. Súd v tejto veci považoval za potrebné poukázať
aj na skutočnosť obchádzania zákona o súdnych poplatkoch. Mal za to, že navrhovateľ vykonáva
štandardnú podnikateľskú činnosť ako iné podnikateľské subjekty vykonávajúce správu a vymáhanie

pohľadávok. Týmto postupom tak dochádza k neoprávnenému zvýhodňovaniu navrhovateľa oproti
ostatným podnikateľským subjektom obchádzaním zákona. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení
záväzného pravidla (platenia súdneho poplatku) použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom
zakázaný (konkurz), avšak je použitý za tým účelom, ktorý zákon nepredvída a nikdy k nemu
účelom nesmeroval. Pripustením takejto možnosti by mohol nastať stav, kedy by správcovia vymáhali
pohľadávky rôznych subjektov bez znášania poplatkovej povinnosti a rizika náhrady trov konania. V tejto

súvislosti súd zároveň poukázal na to, že zmyslom právnej úpravy § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch je dosiahnuť, aby správca mohol napadnúť, bez zaťaženia poplatkovou
povinnosťou,tieúkony, ktorýmidošlo k„tunelovaniu“úpadcu.Toznamenáiniciovaťkonanieo vrátenie

majetku späť do podstaty. Prebiehajúce konanie rozhodne nevykazuje znaky takéhoto postupu,
naopak ide o vstup správcu do ďalších súdnych konaní vo vzťahu k pohľadávkam (odhliadnuc od

problematickosti ich vymoženia) nadobudnutých až po vyhlásení konkurzu. Úpadca zároveň nemôže
mať žiadne záruky, že nadobúdané pohľadávky budú bonitné a vymožiteľné. Zároveň je nutné poukázať
na to, že navrhovateľa reálne nezaťažuje ani hrozba náhrady trov konania, čo ešte viac zvýrazňuje
deformáciu voľnej súťaže na trhu vymáhania pohľadávok, pretože aj v prípade neúspechu v spore a
priznaní náhrady trov konania protistrane, si ich táto nebude môcť uplatniť inak, ako v rámci konkurzného

konania,čovzhľadomnaužexistujúcuinsolventnosťúpadcuaprednostnéprávainýchveriteľovrobítoto
potencionálne oprávnenie skôr len fiktívnym, ako reálnym. Súd tak na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky na subjekt v konkurze je nekalou obchodnou praktikou z
dôvodov, ktoré súd už vyššie uviedol. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd dospel
k záveru, že navrhovateľ v predmetnej veci nie je aktívne legitimovaný z dôvodu neplatnosti zmluvy o

postúpení pohľadávky, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozhodol uznesením zo dňa 27.9.2012 č.k.18Co/9/2012 tak,
že napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Zrušenie rozsudku
odôvodnil tým, že rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a je

aj nepreskúmateľný, lebo nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia nedalo odpoveď na otázky ktoré je
potrebné v tomto konaní riešiť a súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení bližšie nevysvetlil, ako
sa postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na spoločnosť v úpadcu dotýka práv spotrebiteľa v
zmysle zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa krajského súdu nebola daná odpoveď,
akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil, keď dospel k záveru o neplatnosti postúpenia predmetnej

pohľadávky, keďže ním uvedené závery sú aj z pohľadu argumentácie navrhovateľa v jeho odvolaní
nepreskúmateľné. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia krajský súd uviedol, že bude povinnosťou
súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v tom smere, či nákup prípadne predaj pohľadávok bol
podnikateľskou činnosťou úpadcu, a to v čase, kedy došlo k nadobudnutiu predmetnej pohľadávky
zo strany úpadcu resp. správcu konkurznej podstaty úpadcu, keďže účelom Zákona o konkurze a

reštrukturalizácii nie je umožnenie ľubovoľnej podnikateľskej činnosti pre správcu konkurznej podstaty,
alelenpokračovanievtejpodnikateľskejčinnosti,ktorúúpadcapôvodneprevádzkovalatolenzaúčelom
zamedzenia zmenšenia hodnoty majetku alebo zvýšenia hodnoty tohto majetku. Krajský súd uložil súdu
prvého stupňa zabezpečiť si výpis z obchodného registra a preskúmať oprávnenia na podnikateľskú
činnosť úpadcu v čase nadobudnutia predmetnej pohľadávky a potom vychádzať z ustanovenia § 86

ods.4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže z dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa
je nepochybné, že správca konkurznej podstaty počas vykonávania povinností súvisiacich s konkurzom
úpadcu nakupoval pohľadávky takéhoto charakteru vo väčšom rozsahu, išlo teda o podnikateľskú
činnosť, pričom pokiaľ táto bola v súlade s povolením uvedeným vo výpise z obchodného registra
úpadcu, je tu zrejmý súvis s ust.§ 86 ods.4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Krajský súd upriamil

pozornosť súdu prvého stupňa v ďalšom konaní na tri základné okruhy problémov v tejto veci s tým,že prvým je riešenie otázky či nadobudnutie pohľadávky bolo v nadväznosti na § 86 ods.4 Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii pokračovaním podnikateľskej činnosti úpadcu. Druhým je zaoberanie sa
otázkou akým spôsobom mohol byť spotrebiteľ, tu odporkyňa a jej právny vzťah

k pôvodnému veriteľovi, spoločnosti Slovak Telecom dotknutý prevodom predmetnej pohľadávky na
správcu konkurznej podstaty úpadcu a tretím okruhom problémov sú otázky nastolené navrhovateľom
v jeho odvolaní, ktoré sa zaoberá aj otázkou nekalých obchodných praktík, trov konania a súdnych
poplatkov s tým, že bude povinnosťou súdu prvého stupňa náležite odôvodniť, či analyzovaná
problematika súdnych poplatkov ( oslobodenie správcu konkurznej podstaty od povinnosti platiť súdne

poplatky) a otázka náhrady trov konania potenciálne úspešných odporcov môžu mať súvis s nekalými
obchodnými praktikami v zmysle ich definície uvedenej v Zákone o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Vzhľadom na vyššieuvedené, keďže rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 7.10.2011
č.k.6C/184/2010-105 bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, bolo povinnosťou

súdu opätovne konať a rozhodnúť o návrhu pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu.

V konaní nasledujúcom po rozhodnutí odvolacieho súdu bolo dňa 26.10.2012 tunajšiemu súdu doručené
písomné podanie obchodnej spoločnosti Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Radlinského 1716, 026
01 Dolný Kubín, IČO: 46 662 324 ktorým oznámila, že dňa 20.6.2012 spoločnosť KFZ Sys, s.r.o. „v
konkurze“, so sídlom Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 36 814 148 v mene ktorej konal

správca SKP, k.s., so sídlom Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 915 691 ako postupca
uzavrela Zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou THORPE CORPORATION LTD., so sídlom
Suite 13, First Floor, Oliaji Trade Center, Francis Rachel Street, Victoria, Mahe, Seycheles, IČO:
63 513, zapísanou v Seychelles International Business Authority- Registrar of International Business
Companiesakopostupníkom,predmetomktorejboloajpostúpeniepohľadávkypostupcuvočiodporkyni,

ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania na postupníka. Na dôkaz uvedenej skutočnosti označila
Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.6.2012. Ďalej tvrdila, že následne dňa 27.6.2012 spoločnosť
THORPE CORPORATION LTD., so sídlom Suite 13, First Floor, Oliaji Trade Center, Francis Rachel
Street, Victoria, Mahe, Seycheles, IČO: 63 513, zapísaná v Seychelles International Business Authority-
Registrar of International Business Companies ako postupca uzavrela Zmluvu o postúpení pohľadávok

so spoločnosťou Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 662
324 ako postupníkom, pričom predmetom tejto zmluvy bolo aj postúpenie pohľadávky voči odporkyni,
ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania na postupníka. Na dôkaz uvedenej skutočnosti označila
Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2012.

Odvolávajúcsanauvedenézmluvyopostúpenípohľadávokatvrdiac,žedošlokpostúpeniupohľadávky,

ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania obchodná spoločnosť Thorpe recovery, s.r.o. navrhla, aby
súd pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa a pripustil, aby na miesto pôvodného
navrhovateľa SKP, k.s., so sídlom Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca
konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. “v konkurze“, Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, IČO:
36 814 148 vstúpil do konania nový navrhovateľ, obchodná spoločnosť Thorpe recovery, s.r.o.

Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu účastníka konania podľa § 92 ods.2 a 3 O.s.p. súd skúma, či ten
kto zmenu účastníka navrhuje preukázal prevod alebo prechod práv alebo povinností, pričom pre
účely tohto rozhodnutia stačí preukázanie, že nastala (

formálno-právna)skutočnosť,ktorámôžemaťpodľahmotnéhoprávazanásledok prevodaleboprechod
práv alebo povinností. Súd v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady

pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy, t.j. neposudzuje prevod alebo prechod
práv alebo povinností podľa hmotného práva v rozsahu zodpovedajúcemu možnému záveru pre
rozhodnutie vo veci samej, neposudzuje, či podľa hmotného práva skutočne došlo k prevodu alebo
prechodu práva alebo povinnosti lebo to je vyhradené až rozhodnutiu vo veci samej pri skúmaní vecnej
legitimácie účastníka konania ( viď tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.6Cdo

42/2011 zo dňa 20.12.2011). Súd teda pri rozhodovaní o zmene účastníka konania hodnotí takýto návrhlen z hľadísk, či návrh na zmenu účastníkov bol podaný navrhovateľom alebo tým, na koho práva a
povinnosti o ktorých sa koná boli prevedené, alebo na koho prešli, či sa tak stalo po podaní návrhu na
začatie konania a osoba, ktorá má vstúpiť do konania na miesto navrhovateľa s tým súhlasila a či v

návrhu tvrdená skutočnosť je podľa hmotného práva spôsobilá preukázať, že po začatí konania došlo
k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností.

Zmluva o postúpení pohľadávok je právnou skutočnosťou s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv,
ten kto mal vstúpiť na miesto navrhovateľa do konania s tým súhlasil, preto za splnenia podmienok podľa
§ 92 ods.2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku súd uznesením zo dňa 20.12.2012 č.k.6C/184/2010-143

návrhunazmenuúčastníkakonanianastranenavrhovateľavyhovelapripustil,abydokonanianamiesto
navrhovateľa vstúpila obchodná spoločnosť Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Radlinského 1716, 026 01
Dolný Kubín, IČO: 46 662 324 ( ďalej len „navrhovateľ“). Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.2.2013.

Podaním zo dňa 12.4.2013 tento nový navrhovateľ oznámil, že na návrhu trvá, považuje ho za dôvodný
v celom rozsahu, návrhy na vykonanie dokazovania nemá, nemôže uviesť žiadne nové skutočnosti s

tým, že predložené už boli všetky listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii.

Na opätovné prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 23.4.2013, na ktorom ju prejednal a
rozhodol v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľa s prihliadnutím na obsah spisu
a vykonané dôkazy, keďže tí sa naň napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili a o jeho
odročenie nežiadali ( § 101 ods.2 O.s.p.).

Pri opätovnom prejednaní veci súd, riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu prostredníctvom výpisu z
obchodného registra skúmal, či obchodovanie s pohľadávkami bolo podnikateľskou činnosťou úpadcu
v čase keď došlo k nadobudnutiu predmetnej pohľadávky zo strany úpadcu, resp. správcu konkurznej
podstaty úpadcu v nadväznosti na § 86 ods.4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a tiež sa v zmysle
pokynov odvolacieho súdu zaoberal vymedzenými okruhmi problémov súdenej veci, vrátane námietok

vznesenýchvodvolaníprotirozsudkuzodňa7.10.2011,pričomvýsledkomtohtopreskúmaniajezistenie
o nemožnosti návrhu čo i len v časti vyhovieť.

V súlade s pokynom odvolacieho súdu sa súd oboznámil s obsahom výpisu z obchodného registra
Okresného Trnava oddiel Sro, Vložka číslo 22191/T a preskúmal tam uvedené oprávnenia na
podnikateľskú činnosť úpadcu ( KFZ Sys, s.r.o. v „konkurze“) v čase nadobudnutia predmetnej

pohľadávky. Po takomto preskúmaní uzavrel, že hromadné

nakupovanie tisícok pohľadávok takého charakteru, ako bola pohľadávka voči odporkyni po vyhlásení
konkurzu na majetok úpadcu uskutočňované spôsobom, ktorý vyplýva zo zistení v prejednávanej nie je
súladné so zápísom v obchodnom registri, nie je možné subsumovať ho pod činnosť podľa § 86 ods.4
Zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, nie je ho možné považovať ani za súladné s účelom

konkurzu a s účelom sledovaným zákonodarcom pri tvorení zákona o konkurze a reštrukturalizácii a pri
úprave niektorých osobitných aspektov súvisiacich s konkurzom v iných zákonoch ( napr. v zákone o
súdnych poplatkoch upravujúcom oslobodenie správcu od súdnych poplatkov ).

Predmetom činnosti úpadcu zapísaným v obchodnom registri v čase, keď mal nadobudnúť pohľadávku
proti odporkyni boli kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu

voľných živností, kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v
rozsahu voľných živností, sprostredkovanie obchodu v rozsahu voľnej živnosti, činnosť organizačných
a ekonomických poradcov, reklamná, propagačná a inzertná činnosť, spracovanie a výroba reklamných
návrhov,prieskumtrhuaverejnejmienky,organizovanieškolení,kurzov,seminárovainýchvzdelávacích
aktivít, záložňa, vedenie účtovníctva, inžinierska činnosť, podnikateľské poradenstvo v oblasti

stavebníctva, obchodu a služieb, výsadba a údržba zelene, upratovacie práce, podnikanie v oblasti
nakladania s odpadmi, demolačné a zemné práce, maliarske práce, predaj na priamu konzumáciu
tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh ako aj bezmäsitých jedál, predaj na
priamu konzumáciu zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne vyrábané koncentráty a mrazenékrémy, predaj alkoholických a nealkoholických nápojov na priamu konzumáciu, prenájom motorových
vozidiel , nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami do celkovej hmotnosti 3,5 t vrátane prípojného
vozidla , neverejná osobná cestná motorová doprava vykonávaná do 9 miest vrátane vodiča ,

prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom
zabezpečovanie služieb potrebných na prevádzku objektov, zariadení a budov , správa bytového fondu,
sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť), poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov nebankovým spôsobom, faktoring a forfaiting, finančný leasing.

Keďže k uplatneniu nároku na súde došlo v súvislosti s nadobudnutím pohľadávky proti odporkyni

jej postúpením za odplatu, je zrejmé, že z uvedených predmetov činnosti predmetom záujmu
súdu musí byť faktoring a forfaiting. Podľa ekonomickej encyklopédie ( Slovník A-Ž), Vydavateľstvo
SPRINT, Bratislava 1995, autori prof. Ing. Ľubomír Michník, CSc, Doc.Ing. Drahoš Šíbl, DrSc, Ing.
Marta Smreková, CSc a spol. výrazom faktoring sa rozumie odkúpenie krátkodobej pohľadávky od
dodávateľa faktoringovou spoločnosťou ( faktorom ) alebo inou špecializovanou inštitúciou s cieľom jej
správneho a včasného inkasa, a to bez regresu či už z dôvodu platobnej neschopnosti alebo platobnej

nevôle dlžníka. Bez práva regresu znamená bez práva spätného postihu veriteľa v prípade nezaplatenia
pohľadávky, i keď tento princíp nie je uplatňovaný úplne absolútne. Výrazom forfaiting sa rozumie
bezregresné diskontovanie exportných pohľadávok. Forfaiting je pojem, ktorý sa všeobecne používa na
odkúpenie pohľadávok splatných v budúcom termíne. Je to forma dodávateľského úveru, čo znamená,
žedodávateľposkytujekupujúcemuúverovépodmienkyapotompredávadlhbankebezregresu.Taktiež

je možné charakterizovať ho ako predaj exportnej pohľadávky bez spätného postihu ( regresu) z dôvodu
dlžníkovejinsolvencie,atobankealeboinejfinančnejinštitúcii,tzv.forfaiterovi,forfaitingovejspoločnosti.
Lehota splatnosti týchto pohľadávok je strednodobá. Forfaiter v rámci odkupu pohľadávok vyplatí

vývozcovi čiastku faktúry po zrážke diskontu a poplatkov, riziko inkasa plne preberá na seba.

Súd je toho názoru, že v danom prípade postup úpadcu pri nadobudnutí pohľadávok nemožno

subsumovať pod faktoring a forfaiting, zapísané predmety činnosti úpadcu vrátane faktoringu a
forfaitingunelegitimizujúpostupúpadcuvdanomprípadeasaméosebeneznamenajúautomatickýsúlad
tohto postupu s ust.§ 86 ods.4 zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Základným účelom konkurzu je
riešenie úpadku dlžníka prostredníctvom speňaženia jeho majetku, z ktorého sa kolektívne uspokoja
veritelia tohto dlžníka. Ak zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 86 ods.4 zakotvil oprávnenie

správcu pokračovať vo výkone niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu za
účelom zamedzenia zmenšenia hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu alebo zvýšenia hodnoty
tohto majetku tak, aby náklady na výkon týchto činností nepresiahli výnosy z týchto činností, tak zaiste
tým nemyslel to, aby správca konajúci v mene úpadcu uzatváral zmluvy o postúpení pohľadávok na
základe ktorých by dochádzalo k nadobúdaniu obrovského objemu pohľadávok, ktoré sú dávno po

splatnosti a ktorých uspokojenie je nanajvýš neisté ( keďže napriek dávno uplynutej lehote splatnosti
ku dňu postúpenia pohľadávok stále neboli dlžníkmi uspokojené ako tomu má byť v prejednávanom
prípade) a ktoré je preto nutné vymáhať nútene, súdnou cestou. Ak právny predchodca navrhovateľa
vo svojom odvolaní zo dňa 12.12.2011 tvrdiac, že v danom prípade nešlo o nič iné, než o pokračovanie
činností postupom podľa § 86 ods.4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a snahu „zvýšiť hodnotu

majetkovej podstaty úpadcu“ za dôkaz o tejto skutočnosti uvádzal aj to, že úpadca je subjektom, ktorý
aj pred vyhlásením konkurzu sa špecializoval v prevažnej miere na obchodovanie s pohľadávkami a
ich uplatňovanie, tak tu mu treba pripomenúť, že výsledkom jeho podnikania pred vyhlásením konkurzu
bol v konečnom dôsledku úpadok a vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Teda vydávať činnosť, ktorá
bola podľa jeho slov prevažujúcim predmetom jeho činnosti pred vyhlásením konkurzu, čím sa podieľala

na jeho úpadku za činnosť, ktorá má byť po vyhlásení konkurzu motivovaná zamedzením zmenšeniu
hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu alebo zvýšením hodnoty tohto majetku tak, aby náklady na
výkon týchto činností nepresiahli výnosy z týchto činností ( § 86 opds.4 ZKR) je nevierohodné.

Úmyslom zákonodarcu pri tvorbe zákona o konkurze a reštrukturalizácii zaiste nebolo, aby subjekt, vo
vzťahu ku ktorému sa vedie súdne konanie sledujúce čo najrýchlejšie a najefektívnejšie speňaženie

jeho majetku a rozdelenie výťažku veriteľom aktívne vo veľkom množstve nadobúdal pohľadávky,
ktoré by následne jeho správca musel hromadne, často zdĺhavo, komplikovane a s neistým výsledkom
ich vymoženia uplatňovať na súde. Je skutočnosťou známou súdu z jeho činnosti ( § 121 O.s.p.),
že prejednávaná vec zapadá do väčšieho počtu vecí ( len na tunajšom súde bolo a je vedenýchniekoľko desiatok takýchto vecí), pričom aj zo sledovania rozhodovacej činnosti iných súdov vrátane
súdov vyššieho stupňa vo veciach navrhovateľa, či jeho právneho predchodcu je zrejmé, že právny
predchodca navrhovateľa po celom Slovensku hromadne uplatňoval pohľadávky, ktoré boli postúpené

na subjekt v úpadku, za ktorý ich následne uplatnil na súde správca konkurznej podstaty. V súdenej
veci išlo pôvodne o pohľadávku spoločnosti Slovak Telekom, a.s zo spotrebiteľskej zmluvy o pripojení
a poskytovaní verejnej telefónnej služby. Z dôvodov ďalej uvedených je súd toho názoru, že činnosť
právneho predchodcu navrhovateľa nemožno hodnotiť ako pokračovanie vo výkone niektorých činností
súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu za účelom zamedzenia zmenšeniu hodnoty majetku

podliehajúceho konkurzu alebo zvýšenia hodnotu tohto majetku ( § 86 ods.4 Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii.)

Právny predchodca navrhovateľa postupom, pri ktorom malo dôjsť aj k nadobudnutiu pohľadávky
uplatňovanej v tomto konaní vykonával štandardnú podnikateľskú činnosť ako iné podnikateľské
subjekty vykonávajúce správu a vymáhanie pohľadávok, keď v tisíckach konaní vymáhal pohľadávky
bez povinnosti zaplatiť súdny poplatok ( vzhľadom na zákonné oslobodenie správcu od tejto povinnosti

podľa § 4 ods.2 písm. m) zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase začatia
konania ), ktorá ostatné subjekty podnikajúce v danej oblasti výrazne zaťažuje a znevýhodňuje. Hoci
často ide o minimálne súdne poplatky (ako v prejednávanej veci), s poukazom na obrovské množstvo
takýchto súdnych konaní, získaval neprimeranú a účelovú výhodu. Týmto postupom tak dochádzalo k
jeho neoprávnenému zvýhodňovaniu oproti ostatným podnikateľským subjektom obchádzaním zákona.

Obchádzanie zákona spočívalo vo vylúčení záväzného pravidla (platenia súdneho poplatku) použitím
prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný (konkurz), avšak je použitý za tým účelom,
ktorý zákon nepredvída a nikdy k nemu účelom nesmeroval. Pripustením takejto možnosti by mohol
nastať stav, kedy by správcovia vymáhali pohľadávky rôznych subjektov, ktoré by nadobudli za trvania
konkurzu bez znášania poplatkovej povinnosti a rizika náhrady trov konania. Zmyslom právnej úpravy

§ 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. je dosiahnuť, aby správca mohol napadnúť - bez zaťaženia
poplatkovou povinnosťou - tie úkony, ktorými došlo k „tunelovaniu“ úpadcu. To znamená iniciovať
konanie o „vrátenie“ majetku späť do podstaty. Prebiehajúce konanie rozhodne nevykazuje znaky
takéhoto postupu, naopak ide o vstup správcu do ďalších súdnych konaní vo vzťahu k pohľadávkam
(odhliadnuc od problematickosti ich vymoženia) nadobudnutých až po vyhlásení konkurzu. Úpadca

nemohol mať žiadne záruky, že nadobúdané pohľadávky budú bonitné a vymožiteľné.

Súdzovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovdanýpostupnepovažujezasúladnýsust.§86ods.4Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii.

Keďže právny predchodca navrhovateľa vo svojom odvolaní proti pôvodnému rozsudku vyššie uvedené
závery súdu spochybňoval a namietal, a aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení považoval

za nedostatočne zdôvodnené závery súdu o získavaní neprimeranej a účelovej výhody právneho
predchodcu navrhovateľa obchádzaním poplatkového zákona možnosťou vymáhať pohľadávky bez
povinnosti zaplatiť súdny poplatok, súd k tomu dopĺňa nasledovné.

Pokiaľ právny predchodca navrhovateľa v snahe presvedčiť súd o nesprávnosti jeho záveru o
obchádzaní zákona o súdnych poplatkoch argumentoval tým, že svojim postupom nemohol sledovať

„dosiahnutie výsledku právnou normou nepredvídaného a nežiaduceho... nakoľko zákon o súdnych
poplatkoch takýto právny následok ( oslobodenie správcu od platenia súdneho poplatku) v § 4 ods.2
písm.m)atobezakéhokoľvekinéhovecnéhoobmedzeniavýslovnepredpokladal“,taktusúdkonštatuje,
že takáto argumentácia nemôže v žiadnom prípade obstáť. K presvedčeniu o tom, že motiváciou
postupov, keď je na úpadcov postupované značné množstvo pohľadávok, ktoré následne správcovia

uplatňujú na súdoch je žalovať postúpené a po vyhlásení konkurzu nadobúdané pohľadávky bez
povinnostiplatiťsúdnypoplatokzaúčelomobchádzaniaskutočnéhozmysluaúčelukonkurzu nedospel
totiž len súd v prejednávanej veci ( a tiež iné súdy v iných, skutkovo

a právne podobných veciach, na rozhodnutia ktorých bude poukázané v ďalšej časti odôvodnenia), ale
k takémuto jednoznačnému presvedčeniu dospel aj sám zákonodarca. Ten totiž reagujúc na uvedené

postupy s účinnosťou od 1.10.2012 zmenil § 4 ods.2 písm. m) zákona č.71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov svojim zákonom č.286/2012 Z.z. tak, že správcu
konkurznej podstaty od poplatku oslobodil už len pre konania, v ktorých nejde o uplatňovanie nárokov
z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu. Čo viedlo zákonodarcu k tomuto krokutento vysvetlil v dôvodovej správe k uvedenému zákonu, z ktorej súd dáva do pozornosti navrhovateľa
nasledujúcu časť, cit“ V aplikačnej praxi sa rozmohli postupy, kedy je na úpadcov postupované značné
množstvo pohľadávok a správcovia ich následne začínajú uplatňovať na súdoch. V týchto prípadoch

ide o vymáhanie nárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu až po vyhlásení konkurzu. Javí sa,
že predmetnou aktivitou sa obchádza skutočný zmysel a účel konkurzu, pri nezanedbateľnej motivácii
žalovať postúpené a po vyhlásení konkurzu nadobudnuté pohľadávky bez povinnosti platiť súdny
poplatok. Konanie úpadcov, ktorí po vyhlásení konkurzu nadobúdajú majetkové práva, tak indikuje
postup súvisiaci s prevádzkou podniku, priečiaci sa však samotnému zmyslu konkurzu. Označené

konanie úpadcu môže mať - ako indikuje súdna prax - dopad aj na otázky dodržiavania záväzkov
Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii vo sfére ochrany spotrebiteľa. Krajský súd v Prešove
predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky (konanie C-433/11 SKP), týkajúce sa
postupovania pohľadávok na subjekt v konkurze ako potenciálnej nekalej obchodnej praktiky spôsobilej
poškodiťprávaspotrebiteľa,resp.odradiťhooduplatňovaniajehopráv.Vzhľadomnauvedenéavsnahe
odstrániť nejasný výklad a aplikáciu sa navrhuje nové znenie písmena m), podľa ktorého bude správca

konkurznej podstaty od súdneho poplatku oslobodený iba v prípadoch, ak nepôjde o uplatňovanie
nárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu.“

Ak teda sám zákonodarca považoval za potrebné zasiahnuť a zamedziť postupom, keď sa obchádza
zákon o súdnych poplatkoch spôsobom, ako tomu došlo aj v prejednávanom prípade, tak potom je
zrejmé, že nemôže obstáť argumentácia snažiaca sa legitimizovať takýto postup právneho predchodcu

navrhovateľa.

Podľa názoru súdu už samotné vyššie popísané obchádzanie zákona o súdnych poplatkoch robí
vzhľadom na ust.§ 39 Občianskeho zákonníka Zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej pôvodný
navrhovateľ vyvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu absolútne neplatným právnym úkonom. Ak bolo
v konaní argumentované ( v odvolaní pôvodného navrhovateľa zo dňa 12.12.2011- čl.119 spisu) v tejto

súvislosti tým, že „jednotlivou zmluvou o postúpení pohľadávok nemohol byť vo všeobecnosti dosiahnutý
právny následok obchádzania zákona o súdnych poplatkoch, nakoľko v čase jeho uzatvorenia nebolo
v žiadnom prípade zrejmé, či vôbec bude zo strany správcu nutnosť tieto majetkové práva uplatňovať
súdne, keď pri veľkom množstve prípadov splnili dlžníci záväzky dobrovoľne, resp. plnia ich v rámci
mimosúdnych dohôd postupne s dojednaným splátkovým kalendárom“ tak k tomu súd uvádza, že

vzhľadom na charakter postupovaných pohľadávok je nemožné uveriť tomu, že v čase uzatvárania
zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo zrejmé, či bude nutné súdne uplatnenie práv. Je nevierohodné a
nepresvedčivé odvolávanie sa na vieru postupníka v mimosúdne vymoženie postúpených pohľadávok
v situácii, keď sa súčasne tvrdí ( čl.116 spisu), že ani trojstupňový mimosúdny inkasný proces priamo
u dodávateľa spočívajúci v množstve výziev a upomienok neviedol k mimosúdnemu riešeniu veci a

neviedli k nemu ani následné oznámenia o postúpení

pohľadávok s uvedením možnosti a spôsobu dobrovoľnej úhrady týchto omeškaných záväzkov. Tvrdená
dobrá viera právneho predchodcu navrhovateľa, že po mnohých márnych výzvach dlžníci odrazu
po postúpení pohľadávok začnú mu svoje niekoľko rokov neuhradené splatné záväzky hromadne
mimosúdne splácať odporuje logike.

Keďže v konaní bol spochybňovaný aj názor, už vyslovený v pôvodnom rozsudku súdu zo dňa
7.10.2011 o poškodzovaní práv spotrebiteľa takýmto postúpením pohľadávok a aj krajský súd vo svojom
zrušujúcom uznesení uložil tunajšiemu súdu náležite vysvetliť, akým spôsobom mohol byť spotrebiteľ
( tu odporkyňa ) dotknutý prevodom predmetnej pohľadávky, súd k tomu uvádza nasledovné.

V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a

odporkyňou bola uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Uzatvorením zmlúv o
postúpení pohľadávok podľa ustanovenia § 524 a nasl Občianskeho zákonníka sa charakter tohto
právneho úkonu nezmenil. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa a nie aby
nastala zmena aj v obsahu postúpenej pohľadávky, ktorá by mohla zhoršiť postavenie spotrebiteľa ako
dlžníka. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na obsah pohľadávky. Charakter pohľadávky

vyplývajúcizprávaspotrebiteľskéhosatedanezmenilanitým,žesapohľadávkapostúpilanainýsubjekt.
V prejednávanej veci pôvodným veriteľom postúpenej pohľadávky bola spoločnosť Slovak Telekom a.
s. Táto spoločnosť na základe odovzdávacieho protokolu zo dňa 10.8.2009 ( č.l. 39 spisu) postúpilaspoločnosti MEDIATION KMCH s.r.o. aj pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Stalo sa tak v súlade
s rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi týmito subjektmi dňa 22.7.2009.

Súčasnýzákonoochranespotrebiteľač.250/2007Z.z.(ďalejajlen,,ZOS“alebo,,spotrebiteľskýkódex“)

konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovaniezmluvnejslobodypovažujezakonanie
v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 ZOS).

Uvedený zákon tiež zakazuje nekalé obchodné praktiky ( § 7 ZOS). Obchodná praktika sa považuje
za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 ZOS).

Uvedené zákonné znaky nekalej obchodnej praktiky majú svoju legálnu definíciu v § 2 Zákona o ochrane
spotrebiteľa.

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,

zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho

oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ ZOS).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r/ ZOS).

Predmetná pohľadávka voči odporkyni majúca pôvod v spotrebiteľskom vzťahu bola opakovane

postupovaná ( najskôr z postupcu Slovak Telekom, a.s. na postupníka MEDIATION KMCH, s.r.o. a
následne postupcom MEDIATION KMCH, s.r.o. na postupníka KFZ Sys, s.r.o.“v konkurze“ konajúceho
správcom konkurznej podstaty SKP, k.s ) pričom posledným postupníkom je úpadca. Dôsledkom
postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa bez zmeny obsahu práva na plnenie (pohľadávky).
Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako také, nemôže mať za následok zhoršenie postavenia

dlžníka. Práve predmetná vec je však typická tým, že to tak nie vždy je a aj postúpenie pohľadávky môže
predstavovať stav zákonom zakázaný, napríklad nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 ZOS). Nekalé
obchodné praktiky sú len indikatívne vypočítané (arg. slovo „najmä“; „Za nekalú obchodnú praktiku sa
považuje najmä...“, § 7 ods. 4 ZOS).

Súd podrobil praktiku dodávateľa vrátane jeho právnych nástupcov hodnoteniu z hľadiska znakov, ktoré

definujú nekalú obchodnú praktiku. Konkrétne postup, ktorým došlo k postúpeniu pohľadávky na subjekt
v úpadku. Vzhľadom k tomu, že k postúpeniu pohľadávky došlo za účinnosti zákona č.250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, opieral sa pritom o kritériá vymedzené týmto zákonom.

Súd považuje postup dodávateľa ako postup v rozpore s úrovňou osobitnej schopnosti a starostlivosti,
ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, odpovedajúcej

čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti
(nedostatok odbornej starostlivosti).

Zámer dosiahnuť aktívnu legitimáciu postúpením pohľadávky na subjekt v úpadku hodnotí súd ako
nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to
tak nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa (porušený účel konkurzného konania,

obchádzane poplatkového zákona), ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie
spotrebiteľa. O tom, že mnoho spotrebiteľov zvolí vyplatenie uplatnenej sumy, súd nemá pochybností.
Nekalá obchodná praktika predstavuje zákonom zakázané konanie (§ 7 ods. 2 ZOS). Práve takétokonanie malo byť prostriedkom k podaniu návrhu. Súd nemohol prehliadnuť takúto nekalú činnosť a
uzavrel, že zo strany úpadcu išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi.

Ešte pôvodný navrhovateľ v konaní namietal, ( čl.112 spisu) že účelom zákona o ochrane spotrebiteľa, je

poskytnutie ochrany spotrebiteľovi pred konaním dodávateľa čo však nie je možné stotožniť so situáciou,
keď dôjde k postúpeniu pohľadávky na iný subjekt- postupníka, ktorý nenapĺňa zákonnú definíciu pojmu
dodávateľ a teda mu ani nevznikajú povinnosti dodávateľa vo vzťahu k dlžníkovi, hoci tým je spotrebiteľ.

Súd tento názor nezdieľa. V súvislosti s námietkami navrhovateľa o nemožnosti považovať postup pri
postúpení pohľadávky za nekalú obchodnú praktiku, robiac zadosť

tiež povinnosti vyplývajúcej z názoru odvolacieho súdu o potrebe zdôvodnenia, aký súvis môže mať

postúpenie pohľadávky s nekalými obchodnými praktikami súd uvádza, že Smernica 2005/29 ,,o
nekalých obchodných praktikách“ (ďalej len ,,smernica“) výslovne stanovila za cieľ ochranu pred
nekalými obchodnými praktikami aj po uzavretí zmluvy. ,,Táto smernica sa uplatňuje na nekalé
obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas
a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k produktu“(čl. 3 ods. 1smernice). Niektoré nekalé

obchodné praktiky uvedené v prílohe 1. k Zákonu o ochrane spotrebiteľa sa už s ohľadom na svoju
podstatu nemôžu týkať konania pred dojednaním služby, napr. osobné navštevovanie domácnosti
spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa nevracať, okrem prípadov a v rozsahu
odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.

Pokiaľ ide o námietku, že postúpenie pohľadávky nemá charakter propagácie, ponuky, predaja, dodania

výrobku,tedačinnostidodávateľaadresovanejspotrebiteľovizaúčelomdosiahnutiaresp.maximalizácie
zisku súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky síce nie je žiadna služba, ale spadá do sféry praktík,
ktoré musia byť podrobené súdnej kontrole z hľadiska imperatívu dobrých mravov.

Na margo praktík po vzniku zmluvy, a teda že aj po vzniku zmluvy môže dôjsť k nekalým obchodným
praktikám dáva súd do pozornosti napr. aj list Európskej komisie vláde Slovenskej republiky z 14.9.2010,

v ktorom EK na margo nekalého vymáhania pohľadávok od spotrebiteľov (zjavne po vzniku zmluvy)
uvádza, že ,,útvary komisie by len sotva uverili tomu, že by bol niekto schopný nepovažovať tieto praktiky
za nekalé“ .

Zo strany navrhovateľa bolo v konaní argumentované tiež tým, že v danom prípade išlo o so zákonom
súladný postup, o zákonom predpokladané postúpenie pohľadávky s poukazom na § 524 a nasl.

Občianskeho zákonníka a že nedošlo k zhoršeniu postavenia dlžníka. Súd nemá výhrady k postúpeniu
pohľadávky v spotrebiteľských veciach. V konečnom dôsledku cesia je bežným a pomerne častým
právnym úkonom aj v spotrebiteľských veciach. Súd však postupovanie pohľadávok na úpadcu za
účelom vymáhania pohľadávok dejúce sa spôsobom ako v prejednávanej veci považuje za nekalé a
zákonom zakázané z dôvodov, ktoré už uviedol.

V súvislosti s námietkami produkovanými v konaní pôvodným navrhovateľom súd poukazuje na
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.5Co/4/2012 zo dňa 26.6.2012 a tam citované pripomienky
Európskej komisie vo veci SKP, k.s. správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o.“v konkurze“
proti Kveta Polhošová, Smerovo, vedenej pred súdnym dvorom pod č.C-433/11 v ktorých je uvedené,
že je evidentné, že súdna kontrola nekalých obchodných praktík vo svetle dobrých mravov nekončí

podpisom zmluvy. Smernica 2005/29 Európskeho parlamentu a Rady z 11.5.2005 o nekalých
obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa
smernica Rady 84/480/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/
ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č.2006/2004 ( „Smernica o nekalých obchodných
praktikách“) explicitne v čl.3 ods.1 upravuje že predmetom jej ochrany je obdobie pred uzavretím zmluvy,

počasuzavretiazmluvyapozánikuzmluvy.Ktomu,abybolomožnéurčitúobchodnúpraktikupovažovať
za nekalú postačuje, že takétokonanie môže, teda stačí potencionálna hrozba, odradiť spotrebiteľa od určitého ekonomického
správania.

Z uvedeného konania je zrejmý postoj Európskej komisie, ktorá poukázala na to, že „postúpenia sa

zdajú byť v niektorých ohľadoch zvláštnymi a ťažko zlučiteľnými so zásadami čestnej obchodnej praxe
a dobrej viery, ktoré sú v zmysle článku 2 písm. h) smernice 2005/29/ES súčasťou požiadavky odbornej
starostlivosti“. Európska komisia sa v návrhu priklonila k možnosti označenia obchodnej praxe za nekalú
obchodnú praktiku ( viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.3Co/135/2011 zo dňa 5.9.2012).

Navrhovateľa nijako neospravedlňuje z nekalej obchodnej praktiky prípadná existencia pohľadávky
proti odporkyni. Inými slovami povedané nemôže sa zo zákonom zakázaného konania stať zákonom

dovolené konanie len s poukazom na existenciu pohľadávky. Naopak argumentácia produkovaná v
konaní zo strany navrhovateľa, len utvrdzuje súd v závere, že najmä pri drobných pohľadávkach
spotrebitelia rezignujú (naruší sa ich rozhodovanie) na uplatnenie svojich práv voči subjektu v úpadku
a uhradia aj nedôvodne žiadané sumy.

V súvislosti s ďalšími námietkami proti záverom súdu, ( ktoré boli vznesené v odvolaní

právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 12.12.2011) súd odkazuje na názor Krajského
súdu v Banskej Bystrici v rozsudku 13Co 38/2012 zo dňa 13.3.2012 s ktorým sa plne
stotožňuje ( dostupné na www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia ) a ktorý bol vyslovený k rovnakému odvolaniu v inej právnej veci
pôvodného navrhovateľa, cit. Krajský súd konštatuje, že žalobca v odvolaní prakticky zhrnul rozsiahle

teoretické spracovania čiastkových problémov iných autorov (napr. Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.,
JUDr. Branislav Jablonka, JUDr. Zuzana Bartková, Doc. JUDr. Mária Patakiová, CSc., JUDr. Jozef
Vozár, CSc., a ďalší), ktoré sú nepochybne správne. Odvolací súd ale konštatuje, že jadro, podstata a
zmysel rozhodnutia okresného súdu vychádza z komplexného posúdenia celej veci. Zhrnutie výsledkov
rozboru postupných jednotlivých krokov súdu komplexnej veci, ktorá je sama o sebe viacvrstvová,

sčítaním ich výsledkov dôjsť k jednoznačnému záveru, aké má byť jedine správne rozhodnutie súdu.
Pri rozbore a rozhodovaní v súdnom spore nemožno automaticky aplikovať matematické postupy,
kde sčítavanie znamienok plus dáva ako výsledok vždy plus. Okresný súd výslovne uviedol: „nebýva
pritom obvyklým, že subjekt vo vzťahu, ku ktorému sa vedie konkurzné konanie, t. j. súdne konanie,
účelom ktorého je speňaženie majetku subjektu a rozdelenie výťažku veriteľom, aktívne nadobúda vo

veľkom počte pohľadávky a následne ich na súde jeho správca uplatňuje“. Skutočnosť, že žalobca,
ktorý je v konkurznom konaní, nadobúda vo veľkom počte pohľadávky a následne ich na súde
uplatňuje, oprávňuje súd k záveru o nekalých praktikách, pretože takto už v značnom rozsahu dochádza
k obchádzaniu zákona o súdnych poplatkoch, či má vzťah k uplatňovaným trovám. Výkon práv a
povinností ktoréhokoľvek subjektu práva nemožno chápať absolútne a neobmedzene. Obmedzenie

výkonu subjektívnych práv je dané predovšetkým právom na výkon subjektívnych práv iných subjektov.
Nezáležínatom,čiideovýkonprávrovnakéhodruhualebonie.Privýkonesvojhoprávajekaždýpovinný
dbať aj na to, aby neznemožnil či nerušil výkon práv iných. Zákon ustanovuje, že výkon práv a povinností
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi. Zákon ustanovuje základné pravidlá a spôsob výkonu subjektívnych práv

a povinností. Ide o pravidlá, ktoré vyplývajú zo zásady, že subjektívne práva a povinnosti nemožno
vykonávať neobmedzene. Okresný súd poukázal aj

nasmernicu2005/29onekalýchobchodnýchpraktikách,kdejezdôraznené,žesmernicasauplatňujena
nekalé praktiky aj po skončení obchodnej transakcie (v danom prípade následné postúpenie pohľadávky
na iný subjekt) a to aj skutočnosť, že za nekalé považuje len také postupovanie pohľadávok, ktoré

sa deje na úpadcu za účelom vymáhania pohľadávok. Záverom krajský súd zhrňuje, že rozbor, ktorý
vykonal žalobca v odvolaní k jednotlivým bodom je v jednotlivých bodoch správny. Správnosť rozboru
jednotlivých bodov však nemožno aplikovať v komplexe prejednávanej veci“.V súvislosti s označením vyššie popísaných záverov súdu právnym predchodcom navrhovateľa za
svojvoľné „arbitrárne, neobjektívne dotvárajúce právne normy pri súdu vlastnej aplikácii európskej
legislatívy“ súd uvádza, že jeho závery sa nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v skutkovo a

právne obdobných veciach dospeli aj iné súdy, tak okresné ako aj krajské ( viď. napr. rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn.7Co/98/2012 zo dňa 25.3.2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.3Co/135/2011 zo dňa 5.9.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.5Co/4/2012 zo
dňa 26.6.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.7Co/4/2012 zo dňa 19.4.2012, rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn.6Co/1/2011 zo dňa 14.7.2011, rozsudok Krajského súdu v Trnave

sp.zn.11Co/8/2012 zo dňa 21.11.2012, rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn.6C/146/2011 zo
dňa 24.11.2011, rozsudok Okresného súdu Trnava sp.zn.17C/81/2011 zo dňa 10.11.2011, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.13Co/38/2012 zo dňa 13.3.2012, rozsudok Okresného súdu
Prešov sp.zn.12C/69/2011 zo dňa 29.9.2011, rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn.9C/98/2011 zo
dňa 8.12.2011 ).

Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou

po samostatnom, podrobnom, na sebe nezávislom skúmaní praktík obdobných praktikám právneho
predchodcu navrhovateľa dospelo k záveru o nekalosti týchto obchodných praktík poškodzujúcich
spotrebiteľa, o obchádzaní zákona o súdnych poplatkoch a vyvodili z toho takisto závery o neplatnosti
zmlúv o postúpení pohľadávok.

Rozhodnutia všeobecných súdov nie sú v zmysle Ústavy SR všeobecne záväzné a dotýkajú sa len

účastníkov konania, v ktorého rámci boli vydané. K znakom právneho štátu a medzi jeho základné
hodnoty ale neoddeliteľne patrí princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy), ktorého neopomenuteľným
komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na
určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda
to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný možno

považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho
nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Ústavný súd Slovenskej republiky k tomu v Uznesení z 22.
11. 2011, č. k. IV. ÚS 499/2011-25 uviedol : Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné
v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických

osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by

ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných

veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v
analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v
spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).

Podobne aj ESĽP v rozsudku Beian proti Rumunsku konštatoval, že je v rozpore s princípom právnej

istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne.

V prejednávanej veci súd, majúc na pamäti princíp právnej istoty nielenže nenašiel žiadne objektívne
a presvedčivé argumenty pre odôvodnenie odchýlenia sa od záverov vyššie citovaných rozhodnutí
všeobecných súdov, ale s týmito sa plne stotožňuje.

Podľa názoru súdu výkonu práv úpadcu na základe nekalej obchodnej praktiky nie je možné

poskytnúť súdnu ochranu. Nielenže ide o nedostatok odbornej starostlivosti voči spotrebiteľom, ale aj
defraudovanie zdravého podnikateľského prostredia na trhu s vymáhaním pohľadávok v súvislosti so
zvýhodnením oproti ostatným subjektom. Súd postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania
na právneho predchodcu navrhovateľa považuje za postup odporujúci dobrým mravom, preto takýtoprávny úkon nie je možné považovať za platný. Prostriedkom k získaniu aktívnej legitimácie právneho
predchodcu navrhovateľa bola nekalá obchodná praktika, ktorá predstavuje zákonom zakázané
konanie. Súd na uvedené skutočnosti musel prihliadať, preto návrh musel byť zamietnutý. Právny

predchodcanavrhovateľatotižnemalaktívnuvecnúlegitimáciuanemájuaninavrhovateľ.Keďžezmluva
o postúpení pohľadávok na právneho predchodcu navrhovateľa bola absolútne neplatným právnym
úkonom, v dôsledku zásady že nikto nemôže preniesť na iného viac práv ako má sám, nemohol
ani navrhovateľ od svojho právneho predchodcu postúpením platne nadobudnúť práva ktoré jeho
predchodca nemal. Preto súd návrh zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151
ods.1 Občianskeho súdneho poriadku.

Vzhľadom na skutočnosť, že návrh bol zamietnutý, neúspešný navrhovateľ právo na náhradu trov
konania nemá.

Úspešná odporkyňa návrh na uloženie povinnosti navrhovateľovi nahradiť jej trovy konania v priebehu
konania neurobila, súd jej preto náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.