Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 22, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoPr/19/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311210894
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8311210894.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej vo veci žalobcu: ATV, družstvo Strážske, Obchodná
437, Strážske, IČO: 36 212 580, proti žalovanému: J. G., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, I., o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu v Humennom, č.k. 6Cpr/1/2011-273 zo dňa 22.5.2012 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
žalovaného u žalobcu, vykonané listom žalovaného z 5.8.2011, doručeným žalobcovi dňa 8.8.2011, je
neplatné. Náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi konania bola dňa 1.7.2008 uzavretá pracovná zmluva

na dobu neurčitú, na základe ktorej žalovaný na mieste výkonu práce u žalobcu vykonával majstra
dielne obrobňa, neskôr na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy z 30.9.2009 vykonával prácu
zoraďovač - obrobňa poverený vedením zmeny. Žalovaný bol práceneschopný v čase od 11.2.2010
do 10.2.2011 pre úraz a od 3.5.2010 bol práceneschopný v súvislosti s neskôr priznanou chorobou z
povolania. Ďalej bol žalovaný práceneschopný od 18.2.2011 do 7.8.2011 na ochorenie dýchacích ciest.
Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 3.2.2011 oznámil žalobcovi, že vzhľadom na

nevyhovujúce pracovné podmienky utrpel chorobu z povolania a požiadal o preradenie žalovaného
na iný druh práce. Žalobca 8.2.2011 požadoval od žalovaného, aby predložil hodnoverné doklady o
vzniku choroby z povolania, po predložení ktorých bude rokovať so žalovaným o preradení na vhodné
pracovisko. Žalovaný predložil 22.2.2011 žalobcovi lekársku správu MUDr. Z. E., ktorý neodporučil
žalovaného naďalej zaraďovať do pôvodného pracovného zaradenia pre možnosť ďalšieho zhoršenia
zdravotného stavu. Zároveň predložil aj správu z kožného vyšetrenia u MUDr. N. K., ktorá tiež doporučila

preradiť žalovaného na iné pracovisko.

Listom zo 14.2.2011 žalobca vyzval žalovaného na nástup do práce s tým, že mu ponúkol
pracovné miesta: pracovník montáže, obsluha vysokozdvižného vozíka, informátor (vrátnica), pracovník
expedície,pracovníkskladu.Žalobcapripravilkpodpisudohodu ozmenepracovnejzmluvyz14.2.2011,
ktorou po dohode so žalovaným zmenil pracovné zaradenie žalovaného na informátora pri vchode
do areálu žalobcu. Listom z 28.7.2011 bolo žalobcovi oznámené, že po zasadnutí komisie pre

posudzovanieaodškodňovaniekožnýchchorôbzpovolaniaz25.6.2011bolažalovanémuuznanákožná
choroba z povolania a priznané bolestné vo výške 100 bodov z hlásenia choroby z povolania určenéhozamestnávateľovi, teda žalobcovi, vystaveného v júny 2011 a podpísaného MUDr. M. Y. Univerzitnej
nemocnice L. O. v C. vyplýva, že žalovaný trpí profesionálnou dermatózou z ropných výrobkov.

Žalovaný listom z 5.8.2011, ktorý bol doručený žalobcovi 8.8.2011, oznámil žalobcovi, že okamžite

skončil pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce z dôvodu, že podľa lekárskeho
posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho
nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia lekárskeho posudku na inú, preňho vhodnú prácu. Žalobca
listom z 10.8.2011 oznámil žalovanému, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru. Trvá
na tom, že žalovaný má vykonávať prácu u žalobcu podľa preradenia, ktoré bolo zaslané dňa 24.2.2011

a vyzval žalovaného na nástup do práce. Inšpektorát práce Košice vo svojom zázname z 5.12.2011
konštatoval, že u žalobcu pri vykonanej kontrole neboli zistené nedostatky.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP)
v spojení s ust. § 150 OSP.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že prvostupňový súd
nedostatočnezistilskutkovýstav.Nazákladevykonanéhodokazovaniadospelknesprávnymskutkovým

zisteniam a z toho dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že je pravdou, že listom z 3.2.2011 požiadal žalobcu, aby ho najneskôr do
10.2.2011 informoval o jeho preradení z dôvodu nevyhovujúcich pracovných podmienok vzhľadom na
chorobu z povolania. Predložil lekárske správy MUDr. Z. E., MUDr. N. K., ktorí neodporúčali naďalej
ho zaraďovať do pôvodného pracovného zaradenia. Poukázal na to, že nedošlo k žiadnej dohode

o zmene pracovnej zmluvy dňa 14.2.2011 hoci je pravdou, že v ten deň sa stretol so štatutárnou
zástupkyňou žalobcu, ktorá mu ponúkla päť pracovných zaradení. Výpoveď štatutárnej zástupkyne
a ďalšieho zamestnanca žalobcu považoval za účelovú a nepravdivú. Podľa neho práca informátora
zahŕňala v sebe aj obhliadku závodu a kontrolu vjazdu a výjazdu vozidiel, teda také činnosti, kde by
mohol prichádzať do styku s ropnými látkami a inými chemikáliami. Táto skutočnosť jasne vyplýva aj

z pokynov pre výkon informačnej služby od 1.4.2009, ktoré boli predložené súdu pre informáciu. Aj
keď ho žalobca listom zo 14.2.2011 vyzval na nastúpenie do práce, bol v tom čase práceneschopný a
nemohol do zamestnania nastúpiť. Poukázal na svoj list z 20.2.2011, ktorým oznamoval žalobcovi, že
pracovné pozície, ktoré mu ponúkol vzhľadom na jeho zdravotný stav, sú preňho nevhodné. V konečnom
dôsledku aj výsledok zasadnutia komisie pre posudzovanie a odškodnenie kožných chorôb z povolania

z 25.6.2011 bol ten, že bola mu uznaná kožná choroba z povolania a priznané bolestné. Dňa 13.7.2011
doručil doporučene žalobcovi zásielku s rozhodnutím komisie pre posudzovanie a odškodňovanie
kožných chorôb z povolania a keďže do uplynutia lehoty 15 dní, t.j. do 28.7.2011 nebol preradený na
inú vhodnú prácu, oznámil listom z 5.8.2011 žalobcovi, že s ním okamžite končí pracovný pomer podľa
§ 69 ods. 1 a) Zákonníka práce. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu

v celom rozsahu zamietol.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na protirečivosť vo vyjadrení žalovaného
v priebehu celého konania pred súdom. Jediný záver z konania žalovaného je ten, že sa vyhýba
nástupu do zamestnania, má vedomosť o tom, že žalobca disponoval piatimi vhodnými pozíciami,
ktoré mu aj ponúkol. Dohodol s ním preradenie na inú prácu dňa 14.2.2011 a toto preradenie na

podnet žalovaného prešetroval aj Inšpektorát práce Košice, ktorý nezistil žiadne nedostatky. Subjektívne
nesprávne interpretuje náplň práce informátora, na ktorú pozíciu sa ústne zaviazal nastúpiť a súhlasil
s ponúkanou dohodou o zmene pracovnej zmluvy. Je vylúčené, aby prišiel do styku so škodlivými
látkami. Žalobca získal prvú informáciu o tom, že bolo vydané rozhodnutie komisie pre posudzovanie a
odškodňovanie chorôb z povolania vo vzťahu k žalovanému až listom z 2.8.2011 a už 5.8.2011 žalovaný

na adresu žalobcu doručoval oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru. Žalovaného
nemohol duplicitne preradiť na základe lekárskeho posudku na iné vhodné miesto vzhľadom k tomu, že
bolo vyhovené jeho žiadosti a ústne sa dohodli na jeho preradení ešte vo februári 2011. Preto navrhol,
aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 OSP a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

OSP) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 69 os. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť,
ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia
a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú
prácu.

Podľa § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa

zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol pracovný pomer
na základe uzavretej zmluvy z 1.7.2008 na dobu neurčitú. Táto zmluva bola dohodami o zmene
pracovnej zmluvy v časti druhu práce opakovane zmenená. Posledná zmena sa udiala 14.2.2011, kedy

žalobca ponúkol inú vhodnú prácu žalovanému na základe odporúčania ošetrujúcich lekárov. Stalo sa
tak po osobnom jednaní žalovaného so štatutárnou zástupkyňou žalobcu pracovníkom personálneho
oddelenia a ďalšou zamestnankyňou žalobcu, ktorá po tom, čo žalovaný požiadal o priestor na
premyslenie si ponúk pozostávajúcich z piatich pracovných pozícií, konzultácie s rodinnou príslušníčkou
- manželkou, súhlasil so zmenou pracovného zaradenia na pozíciu informátora (vrátnica). Na základe

toho poverená pracovníčka žalobcu vypracovala aj písomnú dohodu o preradení žalovaného na túto
pracovnú pozíciu. Žalovaný mal nastúpiť na najbližší pracovný deň do zamestnania. Nenastúpil a
oznámil žalobcovi, že je práceneschopný.

K odvolacím námietkam žalovaného je potrebné uviesť, že nedošlo k jeho preradeniu na inú,
vhodnú pracovnú pozíciu. Samotná skutočnosť, že pred súdom prvého stupňa boli vypočutí štatutárna

zástupkyňa a ďalší zamestnanci žalobcu, ktorí boli svedkami tejto dohody a naďalej pôsobia u žalobcu,
nemôže automaticky znamenať to, že toto tvrdenie je účelové a nepravdivé. Naopak, z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobca prejavil snahu vyhovieť žiadosti žalovaného o preradenie na inú
vhodnú prácu, akceptoval čiastkové lekárske správy, ktoré predznamenávali chorobu z povolania už vo
februári 2011, pričom rozhodnutie o zistení choroby z povolania bolo prijaté až 25.6.2011. Z toho dôvodu

možnoakceptovaťajkonaniežalobcu,ktorýnavýzvužalovanéhovjúny2011avjúli2011okonštatovaní
choroby z povolania a žiadosti o preradenie na iné vhodné pracovné miesto, poukazoval na to, že tak
urobil už vo februári 2011. Z výsluchu svedkov vyplynulo, že ponúknutá pracovná pozícia informátor na
vrátnici sa nestotožnila s náplňou informačnej služby podľa pokynov, ktoré platili u žalobcu od 1.4.2009,
kedy túto náplň zabezpečovala súkromná bezpečnostná služba. Žalobca pri riešení nároku žalovaného

prihliadal aj na jeho pomery majetkové, sociálne a z týchto dôvodov vzhľadom k tomu, že pracoval u
žalobcu od roku 2008, mal snahu vyriešiť pracovnoprávne vzťahy k spokojnosti žalovaného. K tomu,
že žalovaný súhlasil s pracovnou pozíciou informátora sa jednoznačne vyjadrili vypočutí svedkovia a
možno tým prisvedčiť súdu prvého stupňa, že Zákonník práce zakotvuje v § 54 písomnú formu zmenu
pracovnej zmluvy, avšak nedodržanie tejto písomnej formy nespája so sankciou neplatnosti zmeny

pracovnej zmluvy.

Preto postupom podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil v závislosti
od toho, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP, podľa
ktorého žalovaný ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi

žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto táto náhrada nebola priznaná
žiadnemu z účastníkov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.