Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 19, 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21P/300/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712215175
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712215175.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci starostlivosti o maloletú:

H. I., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov, a
to matky: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., I. XXE, právne zastúpená: JUDr. Mario Buksa, právne
služby, s.r.o. so sídlom v Martine, Červenej armády 1, a otca: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W. F., L.
XXXX, právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Čierny, advokát so sídlom v Martine, Holubyho 51, v konaní
o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 10C/309/2007-103 zo dňa 27.05.2009 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/298/2009-126 zo dňa 27.10.2009, ktorým bola naposledy
určená vyživovacia povinnosť otca k maloletej H. I. v sume 120,- € mesačne, sa mení tak, že toto výživné

sa zvyšuje na sumu 140,- € mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke N. Y. vždy vopred, do 20-teho
dňa v mesiaci, s účinnosťou od 09.10.2012.

II. Vo zvyšku sa návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

III. Dlh na výživnom za obdobie od 09.10.2012 do 31.03.2013, v sume 114,- € zaplatí otec

matke do 30.06.2013.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 09.10.2012, matka žiadala, aby súd výživné,
ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 10C/309/2007-103 zo dňa 27.05.2009 vo
výške120,-€mesačnezvýšilnasumu170,-€mesačne,atosúčinnosťouod02.09.2010.Matkauviedla,
že dcéra H. I. je študentkou J. U..T.. M. U. Y., a podrobne popísala náklady, ktoré na starostlivosť o

ňu vynakladá. Uviedla, že otec sa okrem platenia výživného na starostlivosti o maloletú dcéru iným
spôsobom nepodieľa, a nestretáva sa s ňou.

Otec sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 07.01.2013, v ktorom uviedol, že v
porovnaní s rokom 2009 majú jeho príjmy klesajúcu tendenciu a podstatnú časť svojich príjmov, ktorétvoria diéty spotrebuje v zahraničí na jedlo, hygienu a podobne. Otec ďalej uviedol, že sa medzičasom
oženiladňaXX.XX.XXXXsamunarodilsynK.I..Jehomanželkajenapredĺženejrodičovskejdovolenke.
Otec žiadal, aby z týchto dôvodov súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočutím právnych zástupcov účastníkov,
listinami založenými v spise a spismi Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/165/2009 a 10C/309/2007.

Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 10C/309/2007-303 zo dňa 27.05.2009 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/298/2009-126 zo dňa 27.10.2009 bola naposledy určená vyživovacia
povinnosť otca K. I. voči maloletej dcére H. I.Š. vo výške 120,- € mesačne. Toto rozhodnutie o
výživnom nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2009. Matka podala návrh na zvýšenie výživného dňa

09.10.2012 a žiadala, aby súd výživné zvýšil s účinnosťou odo dňa 02.09.2010. To znamená, že odo
dňa právoplatnosti pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom neuplynul ani 1 rok. Je evidentné, že za
obdobie deviatich mesiacov nemohlo dôjsť k takej podstatnej zmene nárastu životných nákladov, ako aj
k nárastu odôvodnených potrieb maloletej, ktoré by zakladalo právo na zvýšenie výživného.

V roku 2009, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, bola matka na materskej dovolenke, a to s

maloletou Y. Q., ktorá sa jej narodila dňa XX.XX.XXXX, s jej partnerom Y.. Y. Q.. Odporkyňa od štátu
v tom čase dostávala rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve deti. Matka bývala v trojizbovom
byte, ktorý bol v jej osobnom vlastníctve. Za tento byt platila nájomné a inkaso v celkovej výške 166,-
€ mesačne. H. v tom čase chodila na základnú školu, a navštevovala A. G. Š. U. Y., odbor tanečný
a výtvarný, za čo platila okolo 38,- € mesačne. H. navštevovala ambulanciu zubného lekára a nosila

strojček na zuby, s čím súviseli náklady okolo 10,- € mesačne. Matka pred nástupom na materskú
dovolenku pracovala v spoločnosti H. I. L., L..C..I.., a v roku 2008 bol jej priemerný čistý príjem 817,-
€ mesačne. Matke bolo v decembri roku 2008 vyplatené materské 274,- €, v januári 2009 500,- €, vo
februári 2009 459,- €, a v marci roku 2009 500,- €.

V roku 2009, po rozchode s matkou otec býval u svojich rodičov, a pracoval ako vodič kamiónovej

dopravy v zahraničí. Príjem otca ako vodiča predstavoval za obdobie od marca 2008 do decembra 2008
327,- € mesačne čistého. Ako vodič kamiónu dostával aj diéty, ktoré presahovali 1.000,- € mesačne.
Z vykonaného dokazovania v spore č.k. 10C/309/2007 vyplýva, že časť týchto diét otec použil na to,
na čo sa mali, teda na úhradu stravného, nocľažného, parkovného a iné. Otec v tom čase mal väčšie
množstvo dlhov z rôznych úverových vzťahov, a bol vo veľmi zlej finančnej situácii.

Od septembra roku 2010 začala bývať matka so svojimi dvomi deťmi v štvorizbovom rodinnom dome
na adrese I. XXE, U. Y., ktorý vlastní jej partner Y.. Y. Q.. Podľa správy kolízneho opatrovníka matka
prispievala partnerovi na vedenie spoločnej domácnosti sumu 230,- € mesačne. Počas materskej
dovolenky matka pracovala v spoločnosti Y., L..C..I.. na základe dohody o vykonaní práce, a dostávala
tam 250,- € mesačne. V čase vyhlásenia rozsudku tento zamestnávateľ s ňou pracovno-právny vzťah

už ukončil. Jediným príjmom matky je rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve deti. V porovnaní
s koncom roka 2009, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, je maloletá H. o tri a pol roka staršia,
študuje na šesťročnom gymnáziu v Y., kde navštevuje druhý ročník. V súčasnosti navštevuje R. Š. Š.
U. Y., a to trikrát do týždňa, za čo platí 70,- € ročne.

Otec rovnako, ako v roku 2009 pracuje ako vodič kamiónovej dopravy v zahraničí, a to najmä v

Taliansku a Francúzsku. Jeho čistý príjem zo zamestnania je takmer rovnaký ako v roku 2009, a je len
o niečo vyšší ako minimálna mzda. Podstatnú časť jeho príjmu tvoria „diéty“, teda nárok na náhradu
za stravu, ubytovanie, parkovanie a podobne, ktoré vynaloží otec v zahraničí počas pracovnej cesty.
Otec staré úvery už splatil, a v súčasnosti si požičal od spoločnosti Z. L. sumu 5.000,- €, ktoré spláca
mesačne po 58,- €. Zmluvou zo dňa 08.03.2013 si požičal od L. L. sumu 37.000,- €, a to za účelom

nadobudnutia úpravy a údržby nehnuteľností. Sumu 37.000,- € spláca splátkami vo výške 201,- €.
Tieto pôžičky použil otec na zakúpenie bytu v Bánovciach nad Bebravou, kde v súčasnosti žije so
svojou novou manželkou A. I.. Za tento byt sa podľa predpisu mesačných úhrad platí 140,- € mesačne
plus inkaso. V porovnaní s rokom 2009 došlo k podstatnej zmene na strane otca nielen tým, že sizaložil novú rodinu, ale aj tým, že sa mu dňa XX.XX.XXXX narodil syn K. I.. Jeho manželka je v
súčasnosti na predĺženej materskej dovolenke. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Partizánskom v roku 2012 dostávala rodičovský príspevok vo výške 194,70 € mesačne. Náklady otca

v súvislosti so splácaním pôžičiek súd vyhodnotil ako náklady potrebné, pretože po rozvode manželstva
bolivynaloženénazakúpeniebytu,vktoromžije.Otecžijesnovoumanželkou,anarodilsaimajmaloletý
syn K.. Ako neúčelné sa súdu javia pomerne vysoké náklady, ktoré otec vynakladá za poistné. Poistenie
otca za zodpovednosť za škody a životné poistenie súd považuje vzhľadom na rizikové zamestnanie
otca ako šoféra kamiónovej dopravy za nevyhnutné. Bez takéhoto poistenia by mu banky ani úver

neposkytli, alebo len za veľmi nevýhodných podmienok. Podľa vyjadrenia otca, diéty ktoré dostával od
svojho zamestnávateľa, spotrebováva na to, na čo slúžia a to na jedlo, hygienu a podobne. Väčšiu časť
týchto prostriedkov v roku 2009 otec používal na úhradu veľkého množstva dlhov, ktoré v tom čase mal.
Na miesto výkonu práce v zahraničí dochádza otec osobným automobilom približne 15 krát do roka, za
čo podľa potvrdenia R. M., ktorý ho na miesto výkonu práce odváža osobným automobilom, platí ročne
približne sumu 1.500,- €.

PoskytovanienáhradvýdavkovainýchplnenívsúvislostispracovnýmicestamidoštátovEurópskejúnie
upravuje zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Podľa tohto zákona tieto náhrady výdavkov
nie sú príjmom zamestnanca, ale ich účelom je nahradiť tie výdavky a iné plnenia, ktoré zamestnancom v
súvislosti s ich pracovnou cestou vzniknú, najmä náklady na stravné, ubytovanie, cestovné, parkované a
podobne. Výšku týchto nákladov štát aktualizuje vzhľadom na celkový nárast takýchto výdavkov tak, aby

výška náhrady zodpovedala reálnym výdavkom zamestnanca. Je však všeobecne známe, že z týchto
výdavkov si zamestnanci vedia väčšie množstvo ušetriť a to tak, že prespávajú v aute a jedia potraviny,
ktorý si dovezú. Takéto šetrenie ide nepochybne na úkor životného štandardu, a na úkor zdravia. Časté
pracovné cesty do zahraničia sú aj na úkor rodiny.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predpokladomzmenyprávoplatnéhorozhodnutiaovýživnomjepodstatnázmenaokolností,ktorénastali
v porovnaní s obdobím, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom. O podstatnú zmenu okolností ide
vtedy, ak dôjde k výraznej zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o
výživnom.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej
H. I., ktorá je v porovnaní s rokom 2009, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, o tri a pol roka
staršia a navštevuje druhý ročník šesťročného gymnázia v Y., s čím súvisí celkový nárast nákladov na
starostlivosť o ňu. Súd podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine prihliadol aj na celkový nárast životných
nákladov od roku 2009, ktorý podľa štatistických údajov o náraste spotrebiteľských cien na Slovensku

predstavujezauvedenéobdobieasi6%.TentodôvodsámosebezakladáprávomaloletejH.nazvýšenievýživného. Súd musel prihliadnuť aj na nárast nákladov na starostlivosť o maloletú súvisiaci s jej vyšším
fyzickým vekom. Dôvodom pre zvýšenie výživného je skutočnosť, že maloletá H. začala navštevovať Š.
R. Š., do ktorej chodí trikrát týždenne a učí sa po anglicky.

Na druhej strane došlo k podstatnej zmene okolností na strane otca, ktorý sa po roku 2009 oženil a
narodil sa mu syn K., čím mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť Jeho nová manželka je v súčasnosti
na materskej dovolenke, a z toho dôvodu má odporca aj vyživovaciu povinnosť voči nej. Na pojednávaní,
ktoré sa konalo dňa 19.04.2013, otec súhlasil s tým, aby súd výživné zvýšil na sumu 130,- € mesačne.
Príjem otca sa v porovnaní s rokom 2009 podstatným spôsobom nezmenil.

Porovnávaním dôvodov, ktoré svedčia v prospech zvýšenia výživného a dôvodov v prospech zníženia

výživného, súd vzhľadom aj na vyjadrenie otca dospel k záveru, že vzhľadom na vyšší fyzický vek
maloletej a celkový nárast životných nákladov je zvýšenie výživného zo sumy 120,- € na sumu 140,- €
za daných okolností primerané. Súd prihliadol aj na vyjadrenie otca, ktorý so zvýšením výživného na
sumu 130,- € mesačne súhlasil.

Vo zvyšujúcej časti súd návrh matky, ktorý prevyšoval zvýšené výživné vo výške 140,- € zamietol ( 170,-

€ mínus 140,- € = 30,- € ).

Súdnemoholakceptovaťnávrhmatky,ktorýmžiadalaozvýšenievýživnéhosúčinnosťouod02.09.2010,
pretože v tom čase neuplynul ani jeden rok od obdobia, keď súd naposledy právoplatne o výživnom
rozhodol. Z týchto dôvodov súd rozhodol o priznaní zvýšenia výživného odo dňa podania návrhu
na začatie konania, teda od 09.10.2012, keď došlo k zásadnej kumulácii dôvodov rozhodujúcich pre

zvýšenie výživného.

V nadväznosti na toto rozhodnutie súd rozhodol aj o tom, že otec je povinný uhradiť matke dlh na
výživnom za obdobie od 09.10.2012 do 31.03.2013 v sume 114,- €, a to v termíne do 30.06.2013.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).