Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/14/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110203001
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7110203001.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobkyne: E. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Košice, Q. X, právne zast. JUDr. Juraj Sopko, advokát AK, Štúrova 20, Košice,
proti žalovanému: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Košice, Q. X, právne zast. Chochoľák & Česla, s.r.o.,
Rumanova 2, Košice, IČO: 36 857 416, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
žalovaného vo výške 392,92 EUR na účet právneho zástupcu žalovaného Chochoľák & Česla, s.r.o.,
Rumanova 2, Košice, IČO: 36 857 416 do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňasanávrhomdoručenýmsúdudňa4.2.2010domáhala,abysúdzrušilprávospoločnéhonájmu

účastníkov k družstevnému bytu č. 25 na 1. poschodí na Q. X v Košiciach, za výlučnú nájomníčku a
členku Stavebného bytového družstva určil žalobkyňu s tým, že žalovaný je povinný vypratať byt do 30
dní od právoplatnosti rozsudku bez zabezpečenia bytovej náhrady.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s tým, že dňa 6.11.2004 došlo medzi účastníkmi k dohode o zrušení
práva spoločného nájmu k predmetnému bytu, na základe ktorej sa žalovaný stal výlučným nájomcom
predmetného bytu a výlučným členom Stavebného bytového družstva.

Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Košice I 18C 44/2004, nájomnou zmluvou zo dňa
8.4.1998, rozhodnutím o pridelení družstevného bytu, vyjadrením SBD Košice I zo dňa 24.5.2010,
oznámením SBD Košice I zo dňa 17.4.2011, výpoveďou žalobkyne, výpoveďou žalovaného, výpoveďou

svedka C. Q., výpoveďou svedka Y. T., čestným prehlásením zo dňa 6.11.2004, písomným vyjadrením
žalobkynezodňa5.4.2011,zdravotnoudokumentácioužalobkyne,úradnýmzáznamomzodňa6.3.2012
a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Košice I 18C 44/2004 súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 27.8.2004, č.k. 18C 44/2004-14, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 26.10.2004. Pre čas po rozvode súd zveril v tom čase mal. L. T. a mal. T. T. do osobnej
starostlivostižalobkyneažalovanéhozaviazalprispievaťnavýživumaloletýchdetípo400,-Skmesačne.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že asi pred 4 rokmi došlo k vzájomnému odcudzeniu účastníkov, ani

jeden z partnerov ďalšie manželské spolužitie nepokladá za perspektívne, obaja účastníci majú nových
partnerov. Žalobkyňa uviedla, že má priateľa asi rok, tento nie je dôvodom rozpadu manželstva. V návrhunarozvodmanželstvažalobkyňauviedla,žeúčastnícižiliasi8rokovvcelkomnormálnejrodinnejpohode
a po tejto dobe sa začali jeden druhému odcudzovať. Spoločný citový vzťah sa zmenil, po vzájomnej
dohode sa rozišli a rozhodli manželský zväzok ukončiť, nakoľko je len formálny. Obaja sa dohodli, že

si budú aj naďalej pomáhať pri výchove ich dvoch maloletých detí. Žalobkyňa na pojednávaní dňa
27.8.2004 uviedla, že účastníci sa dohodli, že žalobkyňa podá návrh na rozvod manželstva. Žalovaný
uviedol na pojednávaní dňa 27.8.2004, že určite sa budú vedieť zariadiť tak, aby bolo dobre aj ich deťom
aj im dvom a vyriešia aj ich bytovú otázku. Uviedol, že nemá trvalý príjem, súhlasil s navrhovanou výškou
výživného, ktoré sa snažil platiť a platí aj výdavky za byt.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 8.4.1998 súd zistil, že Družstvo združených stavebných bytových družstiev
Košice I, Vojenská 14 ako prenajímateľ a žalobkyňa a žalovaný ako nájomcovia uzatvorili dňa 8.4.1998
nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom bytu č. 25 na 1. poschodí v bloku 217D v Košiciach na
Q. X v Košiciach, pozostávajúci zo 4 izieb, kuchyne, predsiene, WC, kúpeľne, loggie, úžitková plocha
80,44 m2 a príslušenstvo pivnice č. 25 na dobu neurčitú, účinnosť zmluva nadobúda 8.4.1998.

Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu súd zistil, že Družstvo združených stavebných bytových

družstiev Košice I, Vojenská 14 dňa 6.4.1998 na základe rozhodnutia predsedu zo dňa 1.4.1998 po
zaplatení členského podielu vo výške 52.000,- Sk pridelilo žalovanému 4-izbový byt č. 25 na Q. X v
Košiciach do nájmu podľa zmluvy a podľa stanov družstva.

Z vyjadrenia Stavebného bytového družstva Košice I zo dňa 24.5.2010 súd zistil, že Stavebné bytové
družstvo Košice I, Vojenská 14, Košice navrhuje ponechať právo nájmu bytu a členstvo v družstve

tomu účastníkovi konania, ktorému boli po rozvode zverené do osobnej starostlivosti maloleté deti
účastníkov. V ostatných prípadoch ponecháva skutočnosť, ktorému z bývalých manželov ostane právo
nájmu družstevného bytu a členstvo v družstve na rozhodnutí súdu.

Z oznámenia Stavebného bytového družstva Košice I, Vojenská 14, Košice zo dňa 17.4.2011 súd zistil,
že Stavebné bytové družstvo Košice I, Vojenská 14, Košice oznámilo listom zo dňa 17.4.2011, že ku

dnešnému dňu nedošlo k žiadnej zmene týkajúcej sa bytu č. 25 na Q. X v Košiciach, t.j. byt je naďalej
v spoločnom nájme rozvedených manželov T..

Z výpovede žalobkyne súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo v roku 1991, v roku 1998 uzatvorili
nájomnú zmluvu a v roku 2004 sa rozviedli. Od roku 1998 bývala v byte žalobkyňa s maloletými deťmi,
žalovaný nemal v predmetnom byte trvalý pobyt, až keď sa rozvádzali tak má trvalý pobyt v predmetnom

byte. V roku 2003 sa žalobkyňa odsťahovala aj s deťmi na KVP s priateľom, v byte zostal bývať žalovaný,
chodil tam iba prespávať, na začiatku tam asi aj býval, neskôr chodil do bytu zriedkavo a zdržiaval sa u
priateľky. Byt chátral a preto sa stretli a dohodli sa, že žalobkyňa dá žalovanému 300.000,- Sk a on sa
vzdá práva k predmetnému bytu. Keď žalobkyňa s priateľom prišli odovzdať žalovanému 300.000,- Sk,
žalovaný povedal, že nechce peniaze, povedal, aby v byte bývali a o byt sa starali. Žalobkyňa býva v

byte od roku 2004 aj s deťmi, žalovaný neprispieva na úhradu za predmetný byt, všetky platby uhrádza
žalobkyňa. Žalovaný býva v 1-izbovom byte na N., ktorého je vlastníkom. V byte býva aj 4-ročná dcéra
žalobkyne, ktorej otcom je priateľ žalobkyne. Žalobkyňa je nezamestnaná, poberá sociálne dávky, priateľ
je nezamestnaný. Priateľ žalobkyne má okrem spoločnej dcéry 2 plnoleté deti, ktoré sú zabezpečené.
K jednaniu ohľadom bytu došlo pred rozvodom v roku 2003. V roku 2010 žalovaný predložil žalobkyni

zmenku s tým, že žalobkyňa je mu dlžná určitú sumu, žalobkyňa odmietla podpísať zmenku. Ona osobne
nemala finančné prostriedky, chcela si zobrať úver, ktorý si však nezobrala, nakoľko by ho nemala z čoho
splácať, priateľ mal finančné prostriedky, prípadne by si požičala od známych. Účastníci najprv bývali
na M. X v byte otca žalovaného. Tento byt predali za 750.000,- Sk až 760.000,- Sk a za tieto finančné
prostriedky nadobudli členské práva k bytu na Q. ulici. Cena za byt bola vyššia ako kúpna cena na M., zo

spoločných prostriedkov doložili finančné prostriedky na tento byt. Žalobkyňa podpísala nejaký doklad,
papier, ktorý jej žalovaný predložil, podpísala ho pod nátlakom v čase, keď bola vo finančnej tiesni,
žalovaný sa jej vyhrážal, že jej vezme deti, keď podpisovala vyhlásenie, ktoré jej predložil žalovaný. Keď
sa rozišli, cítila sa byť slobodná a bolo jej jedno, že zostane bez bytu s priateľom s deťmi. Zavolal jej
žalovaný, že sa chce stretnúť, hovoril jej, že žalobkyňa má finančné problémy, že nevie platiť byt, že

jej zoberie deti, keďže nebude mať ako zabezpečiť pre nich bývanie. Predmetnú listinu si prečítala apodpísala u notára. Žalovaný na ňu stále tlačil, že keď nebude robiť, čo povie, zoberie jej deti. Vyhrážal
sa jej, že nemá peniaze a že jej dá zobrať deti. Dňa 6.11.2004 ju zavolal, prišiel pred blok, strčil jej do ruky
papier, aby ho podpísala. Zbežne si listinu prečítala, zistila, že sa má zrieknuť práva na byt. Pod tlakom

žalovaného, keďže sa bála, že jej vezme deti, to podpísala. Žalobkyňa si až potom uvedomila, že urobila
chybu. Uviedla, že v tom období navštívila asi 3 krát psychiatra. Brala lieky predpísané psychiatrom,
potom si povedala, že sa kvôli deťom musí dať dokopy a ďalej psychiatra nenavštívila. Jej stav sa jej
zlepšilkoncomroka2004ažvjanuári2005.Vsúčasnostimápredpísanéneurológomliekynaupokojenie
z dôvodu sporov so žalovaným ako aj s dôvodu jej zdravotného stavu. Stará sa o deti, živí ich, platí

všetky poplatky, vychováva ich a žalovaný ju mieni z bytu vyhodiť. Deti s ním byť nechcú, keď pýtajú
od neho peniaze, tak im nedá.

Z výpovede žalovaného súd zistil, že sa nikomu nevyhrážal a ohradzuje sa voči výpovedi žalobkyne.
Žalobkyňa si našla milenca, podvádzala ho, keď to zistil, odsťahovala sa s tým, že nič nebude od
žalovaného chcieť. V byte zostal bývať žalovaný a platil poplatky súvisiace s bytom. Asi po roku sa
žalobkyňa s milencom rozišla, prišla s plačom za žalovaným, že nemá peniaze na podnájom a prosila ho,

aby mohla v byte bývať s čím žalovaný súhlasil. Potom ako zistil, že do bytu chodí aj priateľ žalobkyne,
začali vznikať hádky, pri ktorých boli prítomné deti, preto sa žalovaný rozhodol odísť do podnájmu. So
žalobkyňousajasnedohodli.Žalobkyňasibolavedomáspôsobu,akýmbolbytnadobudnutý.Dohodlisa,
že byt bude patriť iba žalovanému a že žalobkyňa môže v byte bývať a bude platiť. Pred rozvodom išli na
notársky úrad, kde žalobkyňa podpísala, že sa vzdáva práva k predmetnému bytu s tým, že po rozvode

opätovne podpíše dohodu o zrušení práva spoločného nájmu. Po rozvode sa žalovaný spýtal žalobkyne,
či dohoda platí, v tom čase boli vzťahy relatívne dobré. Žalobkyňa súhlasila a po právoplatnosti rozvodu
predložil žalovaný žalobkyni dohodu o zrušení práva spoločného nájmu, bolo to v aute, žalobkyňa ju
podpísala a pôvodnú dohodu podpísanú pred notárom roztrhal, keďže bola podpísaná pred rozvodom
a nemala žiadnu právnu silu. Žalovaný je sklamaný z jednania žalobkyne, keďže dohody boli jasné. Byt

plánuje predať, zabezpečiť ich dvom deťom menšie byty. Žalovaný kúpil garsónku po bezdomovcoch,
ktorú musel kompletne prerobiť, spláca úver. Byt na M. predali za 820.000,- Sk a byt na Havanskej kúpili
za 760.000,- Sk až 780.000,- Sk, zvyšné peniaze investovali do tohto bytu. Byt na M. bol družstevný
byt, ktorého nájomcom a výlučným členom Stavebného bytového družstva bol otec žalovaného. Byt
predal otec a finančné prostriedky z predaja členského podielu za byt daroval otec výlučne žalovanému.

Keď nadobúdali byt na Q., tak sa otec pýtal, či chce aby boli účastníci spoločnými nájomcami bytu, na
čo žalovaný uviedol, že sú manželia a chce, aby boli spoločnými nájomcami bytu. Žalovaný plánuje
potom ako bude mladší syn zárobkovo činný, byt predať, finančné prostriedky rozdeliť, je to ešte 6-7
rokov a nemá problém, aby v byte bývala žalobkyňa aj s deťmi. Dohodu o zrušení práva spoločného
nájmu bytu dal podpísať žalobkyni v aute preto, že boli jasne dohodnutí a mali dobré vzťahy a nebol

dôvod ísť k notárovi. Prvú dohodu pred rozvodom podpísali u notára, keďže v tom čase mali medzi
sebou problém. Stavebnému bytovému družstvu žalovaný neoznámil uzavretie dohody o zrušení práva
spoločného nájmu bytu, nemal dôvod, chce počkať, kým obidve deti budú dospelé, keďže sa takto
dohodli so žalobkyňou. Vzťahy sa narušili v októbri 2010, keď žalobkyňa vyhodila syna z bytu, išiel spať
ku kamarátovi, volal žalovanému, situáciu vyriešili a uznáva, že bol syn drzý. Žalovaný chcel, aby ho

žalobkyňa vyplatila, predložil písomnú dohodu, potom ako si ju žalobkyňa prečítala, zistila, že by sa
nemohla svojej povinnosti vyhnúť a preto ju nepodpísala. Keď priateľ žalobkyne ponúkal žalovanému
finančné prostriedky za byt, žalobkyňa mu zatelefonovala, aby nezobral od jej priateľa peniaze, pretože
by potom mohol mať nárok na byt a keby sa mu niečo stalo, tak by na byt mohli mať nárok aj jeho
deti. Potom ako žalobkyňu opustil priateľ, požila väčšie množstvo liekov. Prvý kontakt s psychiatričkou

zabezpečoval žalobkyni žalovaný, potom si našla žalobkyňa inú psychiatričku. Postaral sa o ňu, keď
bolo najhoršie, nikdy na ňu nevyvíjal nátlak.

Z výpovede svedka C. Q. súd zistil, že svedok je priateľom žalobkyne. V roku 2003 sa spoznal so
žalobkyňou a po mesiaci s ňou začal žiť v byte na KVP. Po roku a pol ich oslovil žalovaný, že zbytočne
platia polovicu výdavkov za byt na Q. ulici, nikto v byte nebýva, povedal, že chce 300.000,- Sk a

že im byt prenechá. Svedok pripravil 300.000,- Sk pre žalovaného. Potom si to žalovaný rozmyslel,
povedal, aby sa svedok staral o ich deti, že im nechá byt, aby v ňom bývali a nebude si na neho robiť
nárok. Svedok prerobil byt, staral sa o deti žalovaného. Problém nastal, keď mladší syn účastníkov
povedal žalovanému, že žalobkyňa bude dediť 1.000.000,- Sk. Žalovaný uplatňovaným nárokom na
byt výrazným spôsobom narušil spolunažívanie v ich rodine. Svedkovi je jedno ako to skončí ale chce,

aby bola situácia vyriešená. Byt platila žalobkyňa v mene žalovaného, potom jej svedok povedal, abyplatila nájomné vo svojom mene. V septembri 2004 už bývali v predmetnom byte. Svedok sa dozvedel
o čestnom prehlásení, ktoré podpísala žalovaná až v priebehu tohto konania. V období podpísania
čestného prehlásenia žil svedok so žalobkyňou, nič mu o podpise nepovedala, dozvedel sa o tom až v

súčasnosti. Povedala mu, že podpísala čestného prehlásenie v aute, že žalovaný ju vytiahol z bytu, kde
listinu podpísala. Žalobkyňa mala strach zo žalovaného, bola v permanentnom strese, keďže žalovaný
si každý týždeň vymyslel niečo iné.

Z výpovede svedka Y. T. súd zistil, že svedok je otcom žalovaného. V roku 1961 získal družstevný byt na
M. ulici, v ktorom býval do roku 1991. Následne v byte býval žalovaný. Členské práva k predmetnému

bytu previedol za sumu 820.000,- Sk, kúpnu cenu daroval výlučne žalovanému, aby finančné prostriedky
použil na kúpu bytu na Ť.. Vie, že žalovaný nechal žalobkyňu bývať v byte aj s deťmi.

Z čestného prehlásenia zo dňa 6.11.2004 súd zistil, že dňa 6.11.2004 podpísala žalobkyňa čestné
prehlásenie, ktorým čestne prehlásila, že 4-izbový byt č. 25 na 1. poschodí, Q. X v Košiciach, ktorý
je v spoločnom nájme účastníkov, v celosti prenecháva do výlučného nájmu a výlučného užívania
žalovanému a zároveň mu prenecháva výlučné členstvo v bytovom družstve. Uvedené činí z dôvodu,

že spoločnú domácnosť dobrovoľne opúšťa a spolužitie z vlastného, slobodného rozhodnutia ukončuje
a v ďalšom bude svoje bývanie riešiť so svojím priateľom, prípadne inak a o užívanie predmetného
bytu nemá v budúcnosti záujem obnoviť v žiadnej forme. Byt bol nadobudnutý a prevod členských práv
obstaraný v celosti zásluhou žalovaného z jeho výlučných finančných prostriedkov získaných darom
od otca z predaja bytu vo vlastníctve otca žalovaného. Na základe týchto skutočností v súlade so

zásadou spravodlivosti výlučné členstvo v bytovom družstve a výlučného predmetného bytu slobodne
a vážne prenecháva žalovanému. Čestne prehlasuje, že žiadne nároky voči žalovanému titulom
vyporiadania spoločného členstva v družstve a spoločného nájmu bytu nemá a ani si nebude uplatňovať,
nakoľko by sa to priečilo dobrým mravom vzhľadom k dobrovoľnému opusteniu spoločnej domácnosti
a vzhľadom na obstaranie predmetného bytu z výlučných prostriedkov žalovaného. Žalovaný vyhlásil,

že s vyporiadaním členských, nájomných a užívacích práv k bytu na Q. X v celosti súhlasí, 6.11.2004
a opatril svoj súhlas podpisom.

Zpísomnéhovyjadreniažalobkynezodňa5.4.2011súdzistil,žemanželstvoúčastníkovbolorozvádzané
za veľmi náročných psychických pomerov, žalovaný ju psychicky vydieral a bola rada, že sa zbaví
žalovaného a tak zobrala deti a odišla preč. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 26.10.2004 a

žalovaný ju vzápätí snažil sa vyhľadávať, ona sa s ním nechcela stretnúť, avšak aj napriek tomu ju našiel,
prinútil ju nastúpiť do motorového vozidla, kde mal pripravené už čestné prehlásenie, ktoré jej predložil,
strčil jej ho pod nos, kričal na ňu nech to okamžite podpíše, lebo mi zoberie deti a vôbec ho nezaujímajú
rozhodnutiasúdu.Žalobkyňavtedyneváhalaajkeďnevedela,čojeobsahomčestnéhoprehlásenia,lebo
si listinu nestihla ani prečítať. Predmetný byt len veľmi krátko neužívala, žalovaný ma vyhľadal a povedal,

že byt chátra a teda nech sa do bytu vrátim s tým, že vtedy sľuboval, že byt bude iba jej a o žiadnom
čestnom vyhlásení vôbec nič nespomínal, pretože žalovaný už býval inde a nemal záujem o predmetný
byt. Odvtedy teda od roku 2004 užíva tento byt žalobkyňa s deťmi, uhrádza za byt všetky poplatky a
žalovaný sa správa tak, že už nemá žiadne práva a povinnosti k tomuto bytu. Žalobkyňa nevlastní žiaden
iný byt, má vo svojej osobnej starostlivosti dve deti pochádzajúce zo spoločného manželstva ale na tento

byt je odkázaná aj mal. dcéra, ktorú má s ďalším partnerom. Z uvedeného dôvodu trvá na tom, že čestné
prehlásenie, ktoré predložil žalovaný, nemyslela vážne a podľa správania sa žalovaného ani on a ani
žalobkyňaaždopredloženiatohtovyhlásenianasúdenevedelačojeobsahomtohtovyhlásenia,pretože
ho nemala k dispozícii. Čo sa týka návrhu žalovaného na vypočutie svojho otca, nemá námietky, avšak
nevie o tom, že by otec žalovaného prispieval nejakým spôsobom na nadobudnutie predmetného bytu,

pretože jej bolo povedané, že byt na M. 1 bol darovaný žalovanému, tento následne predali, kúpili byt,
ktorý je predmetom vyporiadania a dokonca doložili finančné prostriedky do tohto bytu. Pri vyporiadaní
členských práv je viacero kritérií, ktoré má súd brať do úvahy, v prvom rade je to záujem maloletých detí,
ktoré žijú v spoločnej domácnosti, ďalej je to odkázanosť účastníkov konania na bývanie v predmetnom
byte a zistenie, či má možnosť si riešiť bytovú otázku žalobkyňa alebo žalovaný, pričom v tomto prípade

žalovaný má už vyriešenú svoju bytovú otázku. Len ako jedno z vedľajších kritérií je zásluhovosť na
získaní tohto bytu, kde podľa žalobkyne zásluhovosť oboch účastníkov je rovnaká, lebo byt nadobudli
za trvania manželstva, pričom to, že žalovaný mal už iný byt a bola použitá aj hodnota tohto bytu nieje rozhodujúce kritérium. Je bežnou praxou, že následne sa má riešiť trhová hodnota bytu, avšak nie
v rámci tohto konania.

Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa bola vyšetrená psychiatrom MUDr.

Zuzana Beňačková dňa 16.1.2006 - akútna dekompenzácia stavu - anamnéza - pacientka sa dostavila
bez poukazu. V auguste 2003 po TS medic. bola vyšetrená na PK FNsP - zjedla asi 15 ks Ibuprofenu.
Neuropsychická záťaž v rodine pozitívna - 17 ročný brat zomrel po TS strianguláciou. Po somatickej
stránke prekonala bežné detské ochorenia, opakovane bronchopneumóniu, časté angíny, od detstva
liečená na bronchiálnu astmu ako novorodenec operovaná pre herniu. Úrazy neudáva. Vzdelanie -

SOU strojárske, bez mat. Zamestnanie - pracovala na rôznych miestach, potom na MD, od r. 1998 je
nezamestnaná, vedená na Úrade práce, býva s rodinou. Vychovaná rodičmi, trestaná a súdne stíhaná
nebola. Alkohol len príležitostne, poslednú dobu konzum vína, aj fajčiť začala, t.č. 20 cig. denne.
Iné drogy, sniffing, gambling nezistené. Manželstvo 12 ročné, poslednú dobu disharmonické, 2 deti
zdravé. Subj.: nevie ako to povedať, opustila muža kvôli priateľovi, teraz ju priateľ nechal, chcel aby
bola doma s ním, má vyše 40 rokov, je žiarlivý, držal ju stále doma, samé problémy, keď sa mu s

niečím nezverila, začal si to zisťovať, rozišli sa asi už 2 krát, vrátila sa k manželovi, vzťah vydržal
len 3 roka, s manželom žijú oddelene, hoci v jednej domácnosti, nezvláda danú situáciu, hoci má
dlhodobo problémy, teraz je viac plačlivá, precitlivelá, cíti sa veľmi neschopná, nevie čo má robiť,
má ho rada, má vnútorné chvenie, nekľud, tras, hanbí sa za to, nevie spávať, nič sa jej nedarí,
nevie sa tešiť, všetko čo robí, robí nasilu, lebo musí, potom sa hnevá na seba, na celý svet, lebo jej

nič nevychádza. Obj.: orientovaná správne, kontakt možný, odpovede adekvátne, myslenie obavné,
hypoprosexia, vnímenie neporuš., správanie maladaptívne, zvýšená tenzia, anxieta, afektívna labilita,
úzkostne depresívna sympt. so zníženou aktivitou, spontaneitou, činnostnou dekompenzáciou, pocitmi
somatopsychickej insufficiencie, plačlivou depresívnou náladou, prítomná nízka frustračná tolerancia,
osobnosť disponovaná, dyssomnia. Záver: zmiešaná úzkostne depresívna porucha F 41.2 v.s. porucha

prispôsobenia F 43.2. 23.1.2004 - Subj.: cíti sa trochu lepšie, aspoň je trochu kľudnejšia, nálada
nie je zmenená, spánok kolíše, bez liekov nie je dobrý, nie je úplne spokojná sama so sebou,
lieky užívala p. doporučenia, dobre jej robia, nespozorovala žiadne vedľajšie NÚL. Obj.: orientovaná
správne, kontakt možný, odpovede adekvátne, myslenie obavné, hypoprosexia, vnímanie neporuš.,
správanie maladaptívne, zvýšená tenzia, anxieta, afektívna labilita, úzkostne depresívna sympt. so

zníženou aktivitou, spontaneitou, činn. dekomp., pocitmi somatopsychickej insufficiencie, plačlivou
depresívnou náladou, nízkou frustračnou toleranciou, osobnosť disponovaná, pretrvávajúca dyssomnia.
12.2.2004 - Subj.: celkovo sa cíti trochu lepšie, problémy sa neporiešili, ale lepšie ich zvláda, nálada
je lepšia, nie je taká precitlivelá a plačlivá, lepšie spí, spokojná. Obj.: orientovaná správne, kontakt
možný, odpovede adekvátne, myslenie koherentné, vnímanie neporuš., správanie sociabilnejšie, tenzia,

anxieta zmiernené, afektívna labilita, úzkostne depresívna sympt. pretrváva, pocity somatopsychickej
insufficiencie, nálada inhibovaná, nízka frustračná tolerancia, osobnosť dispon., spánok kvalitnejší pri
liečbe, dlhodobá záťaž. situácia.

Z úradného záznamu zo dňa 6.3.2012 súd zistil, že znalkyňa z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie
psychiatria, MUDr. Ivica Mitríková Kmečová na otázku súdu, či je možné jednoznačne stanoviť, či

žalobkyňa v roku 2003 urobila právny úkon, podpis dohody o zrušení práva spoločného nájmu bytu
slobodne alebo či tento úkon bol urobený pod nedovoleným nátlakom, bezprávnou vyhrážkou, ktorá bola
takej intenzity, že vzbudzovala dôvodný strach, znalkyňa uviedla, že z hľadiska znaleckého posudku z
odboru psychiatrie je možné iba stanoviť, či žalobkyňa v predmetnom období trpela duševnou poruchou,
resp. duševnou chorobou, ktorá ju robí na tento úkon neschopnou.

Z úradného záznamu zo dňa 6.3.2012 súd zistil, že PhDr. Darina Hubová, znalec z odboru psychológia
oznámila, že znaleckým dokazovaním nie je možné jednoznačne určiť, či účastník v roku 2004 urobil
právny úkon slobodne alebo pod bezprávnou vyhrážkou.

Podľa ust. § 685 ods. 1,2 nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;

nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený;ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Nájomnú zmluvu o
nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.

Podľa ust. § 700 ods. 1,3 byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú

rovnaké práva a povinnosti. Pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa ust. § 705 ods. 1,2,3 ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného
z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt
ďalej užívať ako nájomca. Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden
z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;
právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím

manželstva.Vostatnýchprípadochspoločnéhonájmudružstevnéhobyturozhodnesúd,aksarozvedení
manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako
člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko
prenajímateľa.

Podľa ust. § 34 právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa ust. § 38 ods. 1,2 OZ neplatný je právny úkon pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na

právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento úkon neschopnou.

Predmetom konania je zrušenie práva spoločného nájmu bytu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sa na základe
rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 6.4.1998 a nájomnej zmluvy zo dňa 8.4.1998 stali

spoločnými nájomcami družstevného bytu č. 25 na Q. ulici 8 v Košiciach. V čase uzatvorenia nájomnej
zmluvy boli účastníci manželia. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Košice I zo dňa 27.8.2004, č.k. 18C 44/2004-14. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli zverené
doosobnejstarostlivostižalobkyne.Predrozvodommanželstvažalobkyňaopustilaspoločnúdomácnosť
s dvoma maloletými deťmi a odišla bývať do podnájmu s priateľom. Byt na Q. ulici 8 v Košiciach

užíval žalovaný sporadicky, po vzájomnej dohode pred rozvodom manželstva sa žalobkyňa vrátila aj s
maloletými deťmi do predmetného bytu, kde bývala aj so svojím priateľom a žalovaný sa odsťahoval.
Pred uzatvorením nájomnej zmluvy, ktorej predmetom bol byt na Q. ulici 8 v Košiciach bývali účastníci na
M. ulici v byte, ktorého výlučným nájomcom bol otec žalovaného, ktorý predmetný byt predal a finančné
prostriedky 820.000,- Sk poskytol žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny za prevod členských práv

a povinností v Stavebnom bytovom družstve, ktoré následne pridelilo žalovanému byt č. 25 na Q. X
v Košiciach. Žalobkyňa tvrdila, že finančné prostriedky poskytnuté otcom žalovaného tvorili iba časť
kúpnej ceny za členské práva a povinností v Stavebnom bytovom družstve. Žalovaný tvrdil, že finančné
prostriedky poskytnuté z predaja bytu jeho otca prevyšovali kúpnu cenu členských práv a povinností v
Stavebnom bytovom družstve.

Keďže predmetom konania je zrušenie práva spoločného nájmu bytu, súd mal za preukázané, že v čase
vzniku nájmu k predmetnému bytu boli účastníci konania manželia, je pre konanie o zrušenie práva
spoločného nájmu bytu irelevantné preukazovať, akú časť finančných prostriedkov za nadobudnutie
členských práv a povinností v Stavebnom bytovom družstve poskytol každý z účastníkov konania zo
svojich výlučných finančných prostriedkov. Táto otázka by bola významná v konaní o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.Pre rozhodnutie súdu o zrušení práva spoločného nájmu bytu je právne významná existencia
spoločného nájmu bytu, absencia dohody účastníkov o ďalšom trvaní nájmu a kritériá v ust. § 705 ods.
3 OZ v záujme mal. detí a stanovisko prenajímateľa.

Žalovaný tvrdil, že spoločný nájom účastníkov a spoločné členstvo účastníkov v Stavebnom bytovom
družstve zaniklo dohodou účastníkov zo dňa 6.11.2004, ku ktorej malo dôjsť v čestnom prehlásení
žalobkyne zo dňa 6.11.2004, ktorou prenechala žalovanému do výlučného nájmu a výlučného užívania
predmetný byt a prenechala mu výlučné členstvo v bytovom družstve s poukazom na dobrovoľné
opustenie domácnosti ako aj na spôsob obstarania predmetného bytu z výlučných finančných
prostriedkov žalovaného. Čestné prehlásenie predložené žalovaným zo dňa 6.11.2004, v ktorom je

jednak prejav vôle žalobkyne prenechať žalovanému výlučné členstvo v Stavebnom bytovom družstve
a prenechanie predmetného bytu do výlučného nájmu, na ktorom sa nachádza súhlas žalovaného s
usporiadaním práv k predmetnému bytu a je podpísané oboma účastníkmi, súd vyhodnotil ako dohodu
o zániku spoločného nájmu bytu.

Žalobkyňa namietala platnosť dohody o zániku spoločného nájmu bytu s poukazom na skutočnosť, že

túto dohodu podpísala pod nátlakom žalovaného, ktorý sa jej mal vyhrážať vzhľadom na jej tiesnivú
finančnú situáciu, že v prípade nepodpísania predmetnej dohody, jej vezme deti, keďže sa o nich nebude
mať ako postarať a nebude mať kde s nimi bývať a že v období podpisu predmetnej dohody mala
psychické problémy a navštevovala psychiatra.

Súd posúdil platnosť dohody o zrušení práva spoločného nájmu zo dňa 6.11.2004 vzhľadom na námietky

žalobkyne a dospel k záveru, že dohoda o zrušení práva spoločného nájmu bytu je platná.

Žalobkyňa namietala, že v období podpisu predmetnej zmluvy mala psychické problémy. Preto súd
posudzoval, či žalobkyňa mala spôsobilosť na právne úkony, resp. či úkon urobila v duševnej poruche,
ktorá by ju robila na tento úkon neschopnou. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že manželstvo účastníkov bolo rozvedené dňa 27.8.2004. Na pojednávaní dňa 27.8.2004 v konaní

18C 44/2004 žalobkyňa uviedla, že účastníci sa dohodli, že žalobkyňa podá návrh na rozvod,
žalovaný uviedol, že účastníci sa budú vedieť zariadiť tak, aby bolo dobré aj im aj ich dvom deťom
a vyriešia aj svoju bytovú otázku. Z predmetného spisu vyplýva, že v čase rozhodovania súdu
o rozvode manželstva boli vzťahy medzi účastníkmi ustálené, že obaja účastníci mali vnútorne
vyriešenú otázku ich vzájomného vzťahu, z predmetného konania nie je zrejmý žiaden vážny konflikt

medzi účastníkmi, skutočnosť, že by žalobkyňa bola v dôsledku správania žalovaného psychicky
traumatizovaná ani existencia sporu o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti niektorého z
účastníkov. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne predloženej ošetrujúcim psychiatrom vyplýva, že
žalobkyňa vyhľadala psychiatra dňa 16.1.2004 s tým, že v auguste 2003 požila asi 15 kusov ibuprofénu,
kde bola dňa 16.1.2004 konštatovaná zmiešaná úzkostno-depresívna porucha a porucha prispôsobenia

v dôsledku nezvládania situácie, dlhodobých problémov potom ako opustila manžela kvôli priateľovi,
ktorý ju nechal, vrátila sa k manželovi, vzťah vydržal trištvrte roka, s manželom žijú oddelene, bola
vyšetrená dňa 23.1.2004 a dňa 12.2.2004 s tým, že sa cíti lepšie, problémy sa nevyriešili ale lepšie ich
zvláda, nie je taká precitlivelá a plačlivá, lepšie spí. Okrem psychiatrických záznamov zo dňa 16.1.2004,
23.1.2004 a 12.2.2004 žalobkyňa nedisponuje žiadnymi lekárskymi potvrdeniami o jej psychickom

stave. Ako sama vo výpovedi uviedla z danej situácie sa dostala sama niekedy koncom roku 2004 až
začiatkom roku 2005 s tým, že si uvedomila, že má deti a má pre koho žiť. Zo zdravotnej dokumentácie
žalobkyne vyplýva, že v čase predmetných návštev psychiatra dňa 16.1. až 12.2.2004 bola žalobkyňa
orientovaná správne, kontakt možný, odpovede adekvátne, myslenie koherentné, ošetrujúci psychiater
nekonštatoval poruchy, ktoré by mali vplyv na spôsobilosť na právne úkony.

Súd vyhodnotil vyššie uvedené dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru,
že aj keď žalobkyňa mala v období od augusta 2003, kedy v dôsledku rozchodu s priateľom užila
väčšie množstvo tabliet Ibuprofenu do februára 2004, kedy prestala navštevovať psychiatra psychické
problémy, tieto však s poukazom na skutočnosť, že psychiater nekonštatoval poruchy, ktoré by mali
vplyv na spôsobilosť na právne úkony, neboli takej intenzity, aby spôsobili neplatnosť právnych úkonovučinených žalobkyňou.. Žalobkyňa po 12.2.2004 nenavštívila psychiatra, sama uviedla, že do konca
roka 2004 , t.j. v období podpisu dohody o zrušení práva spoločného nájmu bytu, sa jej stav zlepšil.
Súd nenariadil na posúdenie duševného stavu žalobkyne v čase podpisu dohody o zrušení práva

spoločného nájmu bytu znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo odvetvie psychiatria a z odboru
psychológia, keďže žalobkyňa nedisponuje zdravotnou dokumentáciou z odboru psychiatria z obdobia
podpisu dohody.

Okrem tvrdenia, že žalobkyňa trpela duševnou chorobou v čase uzatvorenia dohody o zrušení práva
spoločného nájmu súd vzhľadom na námietku žalobkyne posudzoval, či daný právny úkon urobila

žalobkyňa slobodne, či tento úkon nebol urobený pod nedovoleným nátlakom, resp. bezprávnou
vyhrážkou, ktorá by bola takej intenzity, že vzbudzovala dôvodný strach u žalobkyne.

Podľa ust. § 37 OZ pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby k prejavu vôle došlo slobodne,
vážne, určite, zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Sloboda je náležitosťou vôle, vychádza
z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na
mechanizmus vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejav vôle, možno

konštatovať, že vôľa bola slobodná. Ak bol prejav vôle urobený neslobodne, možno usúdiť aj neslobodu
vôle. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením. Psychické
donúteniet.j.bezprávnavyhrážkavyvolávaneplatnosťprávnehoúkonulenvprípade,keďjeprotiprávne,
t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať, vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto
hrozí, t.j. intenzívne pôsobenie okolností použitých ako bezprávne vyhrážanie sa. Pri posudzovaní

dôvodnosti obavy nemožno zohľadniť subjektívny postoj, povahu adresáta bezprávnej vyhrážky ale
treba optimalizovať vzťah medzi okolnosťami vyvolávajúcimi dôvodnú obavu a subjektom, ktorý je pod
ich tlakom. Bezprávna vyhrážka musí byť adresná.

Žalobkyňaokremvlastnéhotvrdenia,žesajejžalovanývyhrážal,žejejzoberiedetiavdôsledkutakéhoto
nátlaku podpísala čestné prehlásenie,(dohodu o zrušení práva spoločného nájmu bytu), uvedenú

skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala. Svedok Q., ktorý so žalobkyňou žil v období podpisu
dohody o zrušení práva spoločného nájmu bytu (čestné prehlásenie), uviedol, že nemal vedomosť o
podpise takejto dohody, že žalobkyňa mu nepovedala, že predmetnú listinu podpísala. Uviedol, že bola
v permanentnom strese, keďže žalovaný si každý týždeň niečo vymyslel. Žalobkyňa sama vo svojej
výpovedi uviedla, že po rozchode so žalovaným sa cítila slobodná, bolo jej jedno, že zostane bez bytu,

potvrdila, že si bola vedomá následkov podpisu čestného prehlásenia v čase podpisu a až následne si
uvedomila, že urobila chybu. Tvrdenie, že sa jej mal žalovaný vyhrážať , že jej zoberie deti súd považoval
za účelové a v rozpore s obsahom spisu v konaní 18C 44/2004.

Vzhľadomnavyššieuvedenémalsúdzato,žežalobkyňanepreukázala,žebypredmetnýúkonneurobila
slobodne, resp., že by ho urobila v tiesni, preto dospel k záveru, že spoločný nájom účastníkov k bytu č.

25naQ.XvKošiciachzanikolvzájomnoudohodouúčastníkov,nazákladektorejsavýlučnýmnájomcom
predmetného bytu a výlučným členom Stavebného bytového družstva stal žalovaný.

Keďže žalobkyňa sa domáhala zrušenia spoločného nájmu účastníkov k bytu a súd dospel k záveru,
že spoločný nájom účastníkov zanikol dohodou , návrh žalobkyne na zrušenie práva spoločného nájmu
bytu zamietol.

Súd považuje za potrebné dodať, že aj keď súd zamietol návrh žalobkyne na zrušenie práva spoločného
nájmu bytu, predmetom tohto konania nebola otázka práva žalobkyne bývať v predmetnom byte, preto
súd neposudzoval existenciu resp. neexistenciu právneho titulu - práva žalobkyne užívať predmetný byt
vzniknutého po zániku práva spoločného nájmu bytu účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému, ktorý mal v konaní

plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva. Trovy žalovaného pozostávajú z trov
právneho zastúpenia právneho zástupcu žalovaného podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenácha náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za úkony právnej služby 1/§ 14 ods. 1 písm.
a/ cit. vyhl. prevzatie, príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 24.3.2011 - 57 EUR, § 11
ods. 1 cit. vyhl., 2/ účasť na pojednávaní dňa 24.3.2011 § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. - 57 EUR, § 11 ods.

1 cit. vyhl., 3/ účasť na pojednávaní dňa 24.3.2011 - 57 EUR, § 11 ods. 1 cit. vyhl., účasť na pojednávaní
dňa 28.9.2011 § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. 57 EUR § 11 ods. 1 cit. vyhl., 4/ účasť na pojednávaní dňa
8.3.2012 - 58,69 EUR § 11 ods. 1 cit. vyhl., § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl., 5/ účasť na pojednávaní dňa
18.4.2013 § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. - 60,07 EUR § 11 ods. 1 cit. vyhl. a režijný paušál § 16 ods. 3
cit. vyhl. za 3 úkony za rok 2011 - 3x 7,41 EUR, 1 úkon za rok 2012 - 1x 7,63 EUR a 1 úkon za rok 2013

- 1x 7,81 EUR, spolu 327,43 EUR + 20% DPH, trovy právneho zastúpenia činia 392,92 EUR.

Vzhľadom k tomu, že žalovaného zastupoval advokát, súd v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal
žalobkyňu zaplatiť trovy na účet advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitnéhozákona. ( § 251 O.s.p. )