Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 12, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/112/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709211444
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1709211444.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľa:

E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ulica N.. D. XX, G., zastúpený: Q. D., splnomocnenec, ulica N.. D. XX,
G., proti odporcovi: Pezinské tehelne - Paneláreň, a. s., so sídlom Tehelná 9, Pezinok,

IČO: 35 757 540, zastúpený: JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 36 857
033, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 1.008,62 €, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a
náhrady mzdy.

Návrh odôvodnil tým, že 07.10.2009 si prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.
1 písm. b/ Zákonník práce z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, ktorého
sa dopustil tým, že dňa 02.10.2009 počas nočnej služby spal. U odporcu pracoval posledné štyri roky
ako obsluha vysokozdvižného vozíka, posledný polrok zaradený vrátnik a zároveň pomáhal nakladať
kamióny. Pracovné podmienky boli veľmi ťažké, najmä preťaženie nadčasmi. Bolo bežné, že mesačne
odrobil 240 až 320 hodín. Pri nízkej hodinovej mzde mu to umožnilo dosiahnuť primeraný zárobok na
živobytie. Aj posledný priestupok zaspal na konci 24 hodinovej služby. Výpovedná dvojmesačná doba
mu mala uplynúť 30.11.2009. Krátko pred výpoveďou, posledné tri týždne, odrobil veľa nadčasov, v

priemere 84 hodín týždenne. Cítil sa prechladnutý, liečil sa počas práce, predpokladal, že to nebude nič
vážne, maródku si nemohol dovoliť. Zo všetkého bol krajne vyčerpaný a nad ránom zaspal.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom
bolo závažným porušením pracovnej disciplíny, pretože z hľadiska pracovnej náplne navrhovateľa
došlo k porušeniu elementárnej povinnosti. Navrhovateľ takýmto spôsobom porušil pracovnú disciplínu
už 30.09.2009 a odporca bol ústretový a situáciu riešil len písomným napomenutím hoci mal dôvod
okamžite skončiť pracovný pomer. Situácia sa však zopakovala a odporca si nemohol dovoliť stav, že

jeho zamestnanec v najbližšej zmene zaspí a do jeho objektu sa dostanú nepovolané osoby.Súd vykonal dokazovanie, výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením návrhu, okamžitého
skončenia pracovného pomeru, evidencie dochádzky, pracovnej zmluvy z 28.09.2005, pracovnej náplne
pomocníka obsluhy linky, dohody o zmene pracovnej zmluvy z 31.12.2008 a 31.03.2009, výpovede

z 28.09.2009, žiadosti - zrušenie výpovede, mzdových listov, upozornenia na porušenie pracovnej
disciplíny z 30.09.2009, pracovnej náplne pracovníka vrátnice, pokynov pracovníkov vrátnice, školenia
BOZP z 30.04.2009, rozpisu prestávok na vrátnici a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Splnomocnenec navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že odporca rozpisom služieb za posledné tri
týždne od 11.09.2009 spôsobila stav, že navrhovateľ nedokázal plniť svoje služobné povinnosti riadne

a zapríčinil úplnú vyčerpanosť zamestnanca. Namietal odporcom predloženú evidenciu dochádzky na
vrátnici. Porovnaní dosiahnutej mzdy navrhovateľa v septembri 2009 je zrejmé, že evidencia predložená
navrhovateľom je správna. Žiadal, aby odporca predložil výpis z hovorov služobného telefónu na vrátnici
zaobdobiemájaažoktóbra2009.Dvahlavnéargumenty,prektorébolookamžitéskončeniepracovného
pomeru zo strany odporcu unáhlené boli, že prvé upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré
bolo navrhovateľovi písomne udelené, tak v deň, kedy mal počas nočnej služby spať, teda 30.09.2009

nebol na pracovisku. Druhým argumentom, že počas výkonu

24 hodinovej služby má každý zamestnanec právo na prestávku v práci v trvaní jednej hodiny, ktoré
čerpanievšakbližšieneupravujevnútornýpredpisodporcu.Tedanebolourčené,kedyaakýmspôsobom
mohol navrhovateľ túto prestávku vykonať.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v septembri 2009 mali veľmi nahustené služby, boli štyria,

na každej zmene dvaja. Mal dvadsaťštyri hodinovú zmenu, počas ktorej kontroloval kamióny a robil
obchádzky v podniku. Na druhý deň mal voľno a potom opäť dvadsaťštyri hodinovú zmenu. Potom
02.10.2009 zaspal. Keď bolo potrebné pomôcť tak pomáhal. Poslednú zmenu nastúpil na šiestu do
práce, skontroloval asi dvadsať kamiónov. Keď bol jeden strážnik na obchôdzke tak druhý sedel na
vrátnici. Keď zaspal, zaspal tam s ním aj druhý vrátnik, ten však prvýkrát, preto nedostal okamžité

skončenie pracovného pomeru, iba napomenutie. Zaspal nadránom. Pôvodne dostal výpoveď dňa
28.09.2009 z dôvodu nadbytočnosti. Za ten čas čo spal sa neudiala žiadna udalosť, nešiel žiadny kamión
nevznikla žiadna škoda.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že odporca mohol okamžite skončiť pracovný pomer
s navrhovateľom už pri prvom porušení pracovnej disciplíny. Toto napomenutie si navrhovateľ prevzal

01.10.2009 a hneď nasledujúci deň sa dopustil toho, na čo ho upozorňoval predchádzajúci deň.
Rozdielne údaje v evidencii dochádzky na pracovisku s uvedením konkrétneho dňa 30.09.2009 v
písomnom upozornení na porušenie pracovnej disciplíny sú v dôsledku reálneho výkonu služby na
vrátnici, keď si vrátnici vymieňali medzi sebou služby bez toho, aby to bolo nahlásené a evidované.
Tak tomu bolo aj v prípade navrhovateľa. Zákonník práce určuje, že prestávka v práci sa neposkytuje

na konci zmeny, ale v jej priebehu. Navrhovateľ na pracovisku nezaspal, ale spal. Odporca žiadnu
pracovnú dokumentáciu úmyselne neskartoval, nakoľko o návrhu sa dozvedel až jeho doručení od súdu.
V konaní bolo preukázané akým spôsobom a akou intenzitou došlo k porušeniu pracovnej disciplíny.
Svedecké výpovede dokazujú a navrhovateľ nesporoval, že na pracovisku spal. Išlo o úmyselné
porušenie pracovnej disciplíny, nie nedbanlivosť, išlo o opakované porušenie pracovnej disciplíny v

krátkom čase predtým, ktoré bolo dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Svedecká
výpoveď nadriadenej preukázala, že navrhovateľ mal k upozorneniam a pokynom nadriadeného
ľahostajný prístup, napomenutia ofrflal. Porušenie pracovnej disciplíny, pre ktorú došlo k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru došlo počas plynutia výpovednej doby. To tiež potvrdzuje ľahostajný
prístup navrhovateľa k plneniu povinností. Poukázal, že navrhovateľ porušil základnú povinnosť,

ktorá mu vyplývala z pracovného pomeru, ktorá bola spojená s pozíciou vrátnika, nebolo možné od
zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnával osobu, ktorá úmyselne porušuje základné
pracovné povinnosti, ktoré nastalo v čase, kedy v objekte zamestnávateľa bol minimálny počet
pracovníkov, z ktorého dôvodu bolo potrebné, aby si vrátnik plnil o to viac svoje pracovné povinnosti.
Zamestnávateľ nemôže znášať riziko, že takéto porušenie nastane znova, príp. sa do jeho priestorov

dostane nepovolená osoba. Odporca je názoru, že požadované určenie neplatnosti tak ako bolo
pripustené uznesením súdu v zmysle návrhu navrhovateľ je neurčité, nezodpovedá skutkovému stavu,ktorý bol preukázaný. Odporca sa nedostal ani do omeškania k dnešnému dňu s výplatou mzdy. Žiadal
návrh zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Odporca konajúci prostredníctvom konateľa W. G. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ robil ako

vrátnik, občas robil kontroly, našiel ho spať na vrátnici tak, že mal upravené stoličky a kreslo tak, aby
sa mu spalo čo najpohodlnejšie. Svetlo bolo zhasnuté, kolega bol zrejme na obchôdzke, mohol vojsť
do vrátnice a vziať čokoľvek aj kľúče, čo aj spravil nakoľko bola administratívna budova zamknutá.
Toto porušenie pracovnej disciplíny riešil upozornením. Poznal jeho zlú sociálnu situáciu a navrhol mu
gentlemanskú dohodu, nech odíde, pokiaľ sa to bude opakovať. Navrhovateľ sľúbil, že sa to nebude

opakovať. Prešlo štyri až päť dní a okolo piatej hodiny, spali aj s kolegom, mohol vziať kľúč čo aj urobil.
Bol to cielený spánok s vytvorením si podmienok. Nevedel sa vyjadriť k plneniu pracovných povinností
navrhovateľa, lebo nebol jeho priamym nadriadeným.

Svedkyňa I. C. na pojednávaní uviedla, že bola priama nadriadená navrhovateľovi, ktorý bol ako
zamestnanec bezproblémový, riešili s ním počas služby telefonáty na erotické linky. Na pracovné
zadanie nevykonával úplne dokonale, k plnenie pracovných úloh mal ľahostajný postoj. K okolnostiam

okamžitého skončenia pracovného pomeru sa nevedela vyjadriť. Evidencia dochádzky založená
odporca je pravá a jediná. Vždy každému vyšla v práci v ústrety, keď potreboval peniaze na výživné, tak
mu požičala. Nikdy nenamietal rozvrh pracovných zmien, keď mal problém, vymenil si zmenu s kolegom.

Svedok I. G. na pojednávaní uviedol, že činnosť na vrátnici bola organizovaná zamestnávateľom tak, že
na konci mesiaca vypracoval rozpis služieb na ďalší mesiac. Podľa tohto rozpisu služieb sa vykonávala

práca s tým, že bolo možné po vzájomnej dohode medzi vrátnikmi si aj službu vymeniť, avšak nemohlo
sa tak stať bez súhlasu C.. Rozpis služieb nikdy nenamietal. Nevedel, či rozpis služieb namietal iný
kolega z vrátnice. V tom čase boli vykonávané aj 24 hodinové služby v rámci nadčasov, dnes takáto
zmena už nie je v rozpisoch. Navrhovateľ bol jeho kolegom, s ktorým nemal žiadne problémy a neriešil
žiadne nedostatky. Počas dňa na vrátnici bol prítomný jeden vrátnik a jeden zapisovateľ, počas nočnej

zmeny boli prítomní dvaja vrátnici, z ktorých jeden chodil na obchôdzku. Ak bol niektorý z vrátnikov
chorý musel sa tam doplniť zamestnanec z výroby. Evidencia dochádzky založenej na č. 4 je blbosť. Na
vrátnici vždy dvaja vrátnici nepretržite, cez deň bol vrátnik a zapisovateľka a v noci dvaja vrátnici. Nikdy
sa nemohlo sa stať, že by došlo k výmene služby bez toho, aby o tom vedela p. C.. Nemal vedomosť
o tom, že by iný vrátnici si vymieňali služby bez vedomia C., nebol stále na vrátnici, keď potreboval

vymeniť službu, vždy to ohlásil C..

Svedok I. J. na pojednávaní uviedol, že v období októbra 2009 u odporcu pracoval na vrátnici s tým, že
občas vypomáhal pri prácach s ťažkými strojmi. Práca na vrátnici bola organizovaná prostredníctvom
rozpisu služieb, ktorý vždy na začiatku mesiaca vypracovala C.. Výmena služieb bola možná, ale iba s
vedomím C.. Na vrátnici sa vykonávali aj 24 hodinové zmeny. Nikdy sa nestalo, že by po 24 hodinovej

zmene nastúpil do ďalšej zmeny. Ak nesúhlasili s rozpisom zmien, skôr to ofrflali ako kolegovia, ale šéfke
sa nesťažovali. S navrhovateľom občas slúžil na vrátnici, cez deň, ak si dobre pamätal, boli na vrátnici
traja zamestnanci, z toho dvaja vrátnici a zapisovateľ. Počas nočnej zmeny tam boli dvaja vrátnici.

Svedkyňa Y. T. na pojednávaní uviedla, že práca na vrátnici bola organizovaná rozpisom služieb, ktorý
ku koncu mesiaca vypracovala na ten ďalší C.. V tom období boli na vrátnici cez deň ako aj cez noc

dva ľudia, z toho počas dňa bol jeden vrátnik a jeden zapisovateľ, cez noc dvaja vrátnici. Pracovala a
pracuje ako zapisovateľ na vrátnici. Ak niekomu nevyhovoval rozpis služieb, musel to oznámiť C., ktorá
zabezpečila za neho náhradu. Nevedela o tom, že by si vrátnici medzi sebou zamieňali služby bez jej
vedomia. Nepamätala si, že by niekto namietal rozpis služieb, lebo to vychádzalo tak, že musel ísť do
práce. V období roku 2009 sa vykonávali aj 24 hodinové zmeny. Nepamätala si na žiaden problém s

navrhovateľom na pracovisku. Vypĺňanie evidencie robila vedúca C.. Na vrátnici evidenciu dochádzky
vrátnici nevypĺňali. Rozpis služieb na vrátnici je listina ako na č. l. 4 spisu s nadpisom Evidencia
dochádzky na vrátnici. V prípade, ak vrátnik podľa rozpisu nemohol nastúpiť na službu, tento rozpis
sa v časti jeho služby opravil, aby bolo zrejmé, že túto službu nevykonal. Náhrada sa zabezpečovala
z ostatných vrátnikov a keď títo nemohli, tak niekým z výroby, nakoľko pri kontrole na vrátnici musel

zamestnanec aspoň trochu poznať jednotlivé výrobky. Rozpis služieb a osobitne aj záznam skutočnejdochádzky na vrátnici neexistoval. Vrátnici majú prestávky počas služby, svedok uvádza, počas dennej
zmeny je to v čase od 10:00 - 10:30 h, počas 12 hodinovej zmeny majú dve prestávky, kedy ju využijú, to
je na zamestnancovi. Nie je bežné, že si vrátnici robia tieto prestávky na začiatku alebo na konci zmeny.

Svedkyňa I. C. na pojednávaní uviedla, že na konci príslušného mesiaca vypracovala rozpis služieb,
teda ako je založený na č 4. V prípade, ak niektorý vrátnik nemohol nastúpiť na službu, oznámil jej to a
bola povinná zabezpečiť za neho náhradu. V prípade, ak vrátnik neodpracoval službu podľa rozpisu, tak
sa predpísaná služba v rozpise vymazala, zabielilo sa to. Vrátnici mali povolené tento rozpis samy takto
opravovať. Neexistoval žiaden osobitný výkaz dochádzky, bol vypracovaný iba jeden exemplár rozpisu,

ktorý sa počas mesiaca prípadne opravil a takto dokazoval skutočnú dochádzku na vrátnici. Navrhovateľ
nikdy nenamietal služby v rozpise a ani iní vrátnici nemali námietky. Náhradu za vrátnika zabezpečovala
od iných vrátnikov, avšak nemohlo sa stať, aby vrátnik po nočnej nastúpil hneď na dennú zmenu. Keď
oslovila navrhovateľa, aby zastúpil kolegu, nikdy neprotestoval, rád prišiel do práce. Vedela, že chcel
peniaze. Rozdelenie náhradných služieb bolo rovnomerné, vždy sa o to snažila. Vyžadovala si, aby jej
vrátnici oznámili výmenu zmeny, keď jej to neoznámili, tak o tejto výmene nevedela. Boli aj situácie, že

sa to dozvedela neskôr. Vrátnici majú čerpať prestávku počas dennej zmeny od 10:00 - 10:30 h, druhý
vrátnik od 10:30 h - 11:00 h, poobede od 13:30 h do 14:00 h, druhý vrátnik od 14:00 h - 14:30 h, počas
nočnej zmeny od 22:00 - 22:30 h, druhý od 22:30 - 23:00 h, od 01:30 - 02:00 h, druhý od 02:00 h - 02:30
h. K tomu existuje predpis určujúci kedy majú zamestnanci čerpať prestávku na jedlo.

Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 28.09.2005 pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2005 na

výkon práce robotníka vo výrobe stavebných látok. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 31.12.2008
a 31.03.2009 bol dohodnutý druh práce vrátnika.

Odporca dal písomne dňa 28.09.2009 navrhovateľovi podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
výpoveď z dôvodu nadbytočnosti.

Odporca písomne dňa 30.09.2009 upozornil navrhovateľa na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého

sa dopustil tým, že počas nočnej služby na vrátnici spal. V prípade opakovaného porušenie pracovnej
disciplíny s ním bude okamžite rozviazaný pracovný pomer.

Odporca dňa 05.10.2009 okamžite skončil s navrhovateľom pracovný pomer z dôvodu porušenia
pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorého sa
dopustil tak, že dňa 02.10.2009 počas nočnej služby na vrátnici spal.

Pracovnou náplňou vrátnika bolo stráženie objektu a zariadení, zabezpečenie ochrany proti krádežiam,
kontrola príchodu a odchodu vozidiel a ich evidencia, kontrola vyvážaného tovaru a materiálu z areálu,
evidencia obchôdzok po areáli.

Podľa Čl. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení zákona č. 124/2006 Z. z. (ďalej len „ZP“)
zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych

vzťahov.

Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmä

a/ pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

b/ byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho

až po skončení pracovného času,c/ dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,

d/ v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,

e/ hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,

f/ zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Podľa § 178 ods. 1 ZP zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života,
zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec
porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľaods.2zamestnávateľmôžepodľaodseku1okamžiteskončiťpracovnýpomeribavlehotejedného

mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka
odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia §
63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným

dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa§77ZPneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitýmskončením,skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí

zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany

zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník
práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej
disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny.

Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité
skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a §

63 ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, žeod ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani
neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk
pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny.

Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak
osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia
konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre
zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.

Navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu bolo

doručené 07.10.2009. Návrh na určenie neplatnosti bol doručený súdu 30.11.2009, teda v zákonnej
lehote v zmysle § 77 ZP.

Pri skúmaní platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP súd
zistil, že bolo dané zamestnancovi písomne, v lehote dvoch mesiacov od zistenia dôvodu pre okamžité
skončenie pracovného pomeru.

Zo strany navrhovateľa bolo namietané nenaplnenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného

pomeru, teda, že konanie navrhovateľa opísané v okamžitom skončení pracovného pomeru nezakladá
možnosť jeho posúdenia ako závažného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom.

Súd považuje skutkové a právny vymedzenie výpovedného dôvodu v okamžitom skončení pracovného
pomeru za dostatočne zrozumiteľné, určité a nezameniteľné.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný skutkový stav, na základe ktorého odporca s

navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer. Ten bol spoľahlivo zistený a odporca ho vôbec
nenamietal.

Skutočnosť, že navrhovateľ počas nočnej zmeny spal spôsobom, ktorý nemožno hodnotiť ako náhodné
zaspatie z vyčerpanosti, ale ako vedomé vytvorenie si podmienok pre nerušený spánok nemožno právne
kvalifikovať inak ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Závažnosť porušenia pracovnej disciplíny spočívala v úmyselnom konaní navrhovateľa ako
zamestnanca a významu pracovných úloh, ktoré boli navrhovateľovi zverené. Odporca preukázal, že
navrhovateľ bol oboznámený s pravidlami bezpečnosti ochrany zdravia pri práci ako aj pracovnou
náplňou vrátnika. Závažnosť porušenia pracovnej disciplíny bola napokon zavŕšená opakovaním tohto
konania, keď za rovnaký nedostatok v plnení pracovných úloh bol navrhovateľ písomne upozornený

30.09.2009. S poukazom na rozpis prestávok na vrátnici počas dennej a nočnej služby je zrejmé, že
navrhovateľ nemohol nadránom čerpať prestávku v práci.

Ak by mali byť pravdivými a úprimnými námietky navrhovateľa o neúmernou zaťažovaní nadčasmi zo
strany odporcu, tak ich navrhovateľ mal namietať najneskôr po tomto písomnom upozornení. Nestalo
sa tak pred ani po doručení výpovede z pracovného pomeru pre nadbytočnosť. Aktuálnymi sa tieto

námietky a výhrady stali až po tom, čo bol s navrhovateľom okamžite skončený pracovný pomer, ktoré
malo dopad na vyplatenie odstupného. Takéto konanie má však výlučne zištný motív. Otázkou je, ako by
postupoval navrhovateľ, ak by odporca porušenie pracovnej disciplíny nezistil. Odpracovanie nadčasov
by potom bolo v súlade s pracovnou zmluvou, zákonom a nepoukázal by na zneužívanie?

Navrhovateľ sám vo svojej výpovedi priznal, že sa v daný deň cítil byť chorý, ale ostať doma

práceneschopný si z finančných dôvodov nemohol dovoliť. Sám navrhovateľ poukázal na jeho finančnú
odkázanosť na výkon práce nadčas, aby tým zabezpečil potreby svojej rodiny.Je nepochybné, že odporca ako zamestnávateľ mal nepísanú dohodu o zabezpečení prevádzky vrátnice
spôsobom, že si jednotliví zamestnanci mohlo podľa potreby navzájom zameniť služby, prípadne
odpracovať viac hodín ako mali v pracovnej zmluve dohodnuté. Takáto dohoda ale nebola v neprospech

navrhovateľa, sám s ňou súhlasil a nenamietal proti nej. Z vykonaného dokazovania možno uzavrieť,
že konanie navrhovateľa (spánok na pracovisku) nebolo náhodným, ale zámerným a to z poukazom na
doručenie výpovede z pracovného pomeru, kedy navrhovateľ prestal v reakcii na výpoveď úmyselne
dbať o plnenie pracovných povinností, čo potvrdzuje aj to, že sa hneď v ďalšiu pracovnú zmenu dopustil
rovnakého porušenia pracovnej disciplíny. Takémuto konaniu zamestnanca nemožno poskytnúť súdnu

ochranu.

Z vyššie uvedených dôvodov, preto súd považoval okamžité skočenie pracovného pomeru za dané v
súlade so Zákonníkom práce a preto návrh navrhovateľa na určenie jeho neplatnosti vyhodnotil ako
nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporca si uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia v zmysle §§ 11, 14, 16, 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 z. z. a to:

1. príprava a prevzatie zastúpenia (á 66,03 €),

2. vyjadrenie k návrhu (á 66,03 €),

3. účasť na pojednávaní dňa 13.05.2010 a 26.08.2010 (á 66,03 €),

4. účasť na pojednávaní dňa 03.06.2011 (á 68,40 €),

5. účasť na pojednávaní dňa 07.03.2012, 01.06.2012, 31.10.2012 (á 70,43 €),

6. účasť na pojednávaní dňa 12.04.2013 (á 72,10 €).

Paušálna náhrada nákladov 4 x á 8,58 €, 1 x á 8,89 €, 3 x á 9,16 €, 1 x á 9,37 €.

Náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 13.05.210 v sume 28,60 €, dňa 26.08.2010 v sume
28,60 €, dňa 03.06.2011 v sume 29,64 €, dňa 07.03.2012 v sume 30,50 €, dňa 01.06.2012 v sume 30,50
€, dňa 31.10.2012 v sume 30,50 €, dňa 12.04.2013 v sume 31,22 €.

Náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 13.05.210 v sume 4,06 €, dňa 26.08.2010 v
sume 3,97 €, dňa 03.06.2011 v sume 4,63 €, dňa 07.03.2012 v sume 4,85 €, dňa 01.06.2012 v sume
5,05 €, dňa 31.10.2012 v sume 5,01 €, dňa 12.04.2013 v sume 4,96 €. Náhrada za použitie motorového
vozidla v celkovej sume 70,56 €.

Celkovo predstavujú trovy konania odporcu sumu 1.008,62 € vrátane DPH, ktoré je povinný navrhovateľ

zaplatiť advokátovi odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia.