Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812216522
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812216522.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: PEVA SK s.r.o.,

so sídlom v Trenčíne, Hodžova 1476/7, IČO: 46 824 791, proti odporcovi: Q. R., nar. XX.X.XXXX, bytom
S., H. armády XXX/XX, o zaplatenie 648,48 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ, spoločnosť GOLDKREDIT a.s., so sídlom v Prahe, návrhom podaným dňa 11.9.
2012 si uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie istiny 648,48 eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne
zo sumy 648,48 eur od 14.4. 2008 do zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil
tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.9. 2009 medzi postupcom BENEFIT

INVEST, s.r.o. a navrhovateľom ako postupníkom, sa navrhovateľ stal novým veriteľom odporkyne.
Postupca a odporca uzavreli dňa 13.3. 2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 15.000 Sk (497,91 eur) s ročnou percentuálnou mierou nákladov 406,20 %, s
celkovými nákladmi dlžníka spojenými s úverom vo výške 150,56 eur (4.536 Sk), ktoré pozostávajú zo 40
% - ného ročného úroku z úveru vo výške 199,16 eur (6.000 Sk), z poplatku za poskytnutie a spracovanie
úveru vo výške 9,96 eur (300 Sk) a z administratívneho poplatku vo výške 138,23 eur (4.164 Sk). Úver
sa odporca zaviazal vrátiť v celkovej sume 648,47 eur (19.536 Sk), splatnej v 3 mesačných splátkach
po 216,15 eur (6.512 Sk), vždy k 13. dňu mesiaca podľa pripojeného splátkového kalendára, ktorý tvorí

neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Prevzatie poskytnutých peňažných prostriedkov odporca potvrdil
svojím podpisom na zmluve. Odporca si svoje zmluvné povinnosti neplnil, dňa 14.4. 2008 sa dostal do
omeškania. Na základe porušenia dojednaných zmluvných podmienok dňa 13.3. 2008 bol úver splatný
v celej jeho podstate, pretože dňa 13.6. 2008 bol dátum poslednej splátky úveru.

Uznesením č. k. 12C/19/2013-74 zo dňa 20.2. 2013 tunajší súd pripustil, aby do konania na strane
navrhovateľa vstúpila namiesto spoločnosti GOLDKREDIT a.s., so sídlom v Prahe spoločnosť PEVA SK
s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Hodžova 1476/7, IČO: 46 824 791

Odporca s návrhom na začatie konania nesúhlasil z dôvodu, že na zmluve o úvere nie je jeho podpis,

podpisuje sa inak. Uviedol takisto, že je nereálne, aby si požičal takú vysokú sumu, navyše pri splátke
6.500 Sk. Súčasne namietal premlčanie navrhovateľom žalovaného dlhu.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere uzavretou
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom č. 10000271 dňa 13.3. 2008, formulárom o
zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žiadosťou o úver, splátkovým kalendárom k

zmluve o úvere, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.9. 2009 a zo dňa 31.12. 2012 s prílohami,
fotokópiou príjmového pokladničného dokladu zo dňa 13.3. 2008, faktúrou č. 1/2008 a č. 2/2008,
fotokópiou živnostenského listu na meno odporcu, aktuálnym výpisom zo živnostenského registra na
odporcu a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, na základe čoho mal zistený tento skutkový stav veci:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.9. 2009 uzavretej medzi postupcom,

spoločnosťou M. V. partners s.r.o. (predtým BENEFIT INVEST) so sídlom v Trenčíne a postupníkom,
spoločnosťou GOLDKREDIT a.s., postúpil postupca na spoločnosťou GOLDKREDIT a.s., pohľadávku
voči odporcovi.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.12. 2012 uzavretej medzi postupcom,
spoločnosťou GOLDKREDIT a.s., a navrhovateľom ako postupníkom, postúpil postupca na
navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi.

Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 13.3. 2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 15.000 Sk (497,91 eur) s ročnou percentuálnou
mierou nákladov 406,20 %, s celkovými nákladmi dlžníka spojenými s úverom vo výške 150,56 eur
(4.536 Sk), ktoré pozostávajú zo 40 % - ného ročného úroku z úveru vo výške 199,16 eur (6.000
Sk), z poplatku za poskytnutie a spracovanie úveru vo výške 9,96 eur (300 Sk) a z administratívneho

poplatku vo výške 138,23 eur (4.164 Sk). Úver sa odporca zaviazal vrátiť v celkovej sume 648,47 eur
(19.536 Sk), splatnej v 3 mesačných splátkach po 216,15 eur (6.512 Sk), vždy k 13. dňu mesiaca
podľa pripojeného splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Prevzatie
poskytnutých peňažných prostriedkov odporca potvrdil svojím podpisom na zmluve. Odporca si svoje
zmluvné povinnosti neplnil, dňa 14.4. 2008 sa dostal do omeškania. Na základe porušenia dojednaných

zmluvných podmienok dňa 13.3. 2008 bol úver splatný v celej jeho podstate, pretože dňa 13.6. 2008
bol dátum poslednej splátky úveru.

Zástupca navrhovateľa na pojednávaní tvrdil, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver z dôvodu,
že odporca si požičal peniaze na podnikanie o čom súdu predložil Živnostenský list na meno odporcu a
2 faktúry č. 1/2008 a 2/2008. K tvrdeniam odporcu, že zmluvu o úvere neuzavrel, keďže na nej údajne

nie je podpis odporcu, uviedol, že zmluvu o úvere musel odporca podpísať, pretože podpis odporcu bol
úradne overený na Mestskom úrade v Prievidzi, čo je zrejmé zo samotnej zmluvy o úvere.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom .

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
zmluvou označenou ako "Zmluva o úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného

zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že v čase uzavretia
zmluvy o úvere odporca podnikal, pretože ak vôbec zmluvu uzavrel, z obsahu zmluvy o úvere,
Všeobecných obchodných podmienok úveru, z Formulára o zmluvných podmienkach „zmluvy o
spotrebiteľskom úvere“ ale i zo samotného návrhu na začatie konania je zrejmé, že právny predchodca

navrhovateľa konal s odporcom, resp. s osobou, ktorá zmluvu podpísala, ako so spotrebiteľom. Súd
vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že
predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom možno podriadiť
režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do

oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený
záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené
znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa
na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o
záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy

podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka, je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do
Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to
i znenia § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si
zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka
ako celku. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o

ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto v
čase uzavretia zmluvy platná a učinná norma viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a
contrario" súd podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného
zákonníka vzťahujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka).

Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od
akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní. ).

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietka dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci vzniesol odporca pred súdom námietku premlčania navrhovateľom uplatneného
nároku, preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Podľa

Zmluvy o úvere bola dojednaná konečná splatnosť úveru dňom 13.6.2008 pri riadnom splácaní úveru
v mesačných splátkach. V konaní bolo preukázané, že odporca dlh nesplácal, nezaplatil právnemu
predchodcovi navrhovateľa ani časť poskytnutej sumy. Tak ako súd konštatoval vyššie, na predmetný
vzťah a právo navrhovateľa súd aplikoval premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je
trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvyje absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa
názoru súdu i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nie je predmetom zmluvných dojednaní,

použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka tak ako súd
podrobne uviedol vyššie, vzhľadom na to, že spotrebiteľská zmluva je inštitútom občianskeho práva
a požíva ochranu podľa zásad občianskeho práva je nevyhnutné. Navrhovateľovi uplynula trojročná
premlčacia doba najneskôr 13.6. 2011. Návrh vo veci samej podal navrhovateľ dňa 11.9. 2012, t.j. po
uplynutí trojročnejpremlčacejlehoty(aleajpouplynutíštvorročnejpremlčacejlehotypodľaObchodného

zákonníka - ak by v danom prípade nešlo o spotrebiteľský úver), preto súd jeho návrh zamietol ako
premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných
úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pre úplnosť súd udáva,
že použitie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách uzavretých
nie podľa Občianskeho zákonníka pripustil aj NS SR napr. v uznesení sp. zn. 5M Cdo 20/2009 zo
dňa 25.1.2011.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní si náhradu trov uplatnil len
navrhovateľ, ktorý však v spore úspešný nebol a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.