Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/11/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210200278
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7210200278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Angely Čechovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobcu T. X., bytom K., Erveňská XX, zast. JUDr.
Antonom Hencovským, advokátom, Košice, Františkánska 3, proti žalovanej D. poisťovňa, a.s., X., I.
XX, IČO: 00 653 501, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 31C 5/2010-123
z 28.9.2011 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 2.675,10 € zastavil a žalovanú zaviazal

zaplatiť žalobcovi 52,86 € spolu s úrokmi z omeškania od 1.6.2011 do zaplatenia a úroky z omeškania vo
výške321,55€,tovšetkodotrochdníododňaprávoplatnostirozsudkuavčastiozaplatenie9.636,04€s
príslušenstvomžalobuzamietol.Účastníkomnáhradutrovkonanianepriznalažalovanúzaviazalzaplatiť
štátu na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 16,50 €,
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody na zdraví vo výške 12.364,- € a úrokov z
omeškania a to titulom bolestného. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 16.9.2008 pri dopravnej

nehode utrpel ťažkú ujmu na zdraví, keď motorové vozidlo zn. Chrysler PT S., Q.: SB XXX-AT, ktorým
vodič L. O. zapríčinil vznik nehody bolo poistené u žalovanej. Výzvou z 22.12.2008 si uplatnil u žalovanej
podľa § 444 Občianskeho zákonníka právny nárok na jednorázové odškodnenie bolesti v rozsahu 820
bodov priznaných mu v znaleckom posudku MUDr. J. V. č. 120/2008 a ďalšou výzvou z 26.6.2009
si uplatnil právny nárok na jednorazové odškodnenie bolesti v rozsahu 945 bodov vyplývajúcich z
lekárskeho posudku o bolestnom z 10.6.2009, ktorý vypracoval MUDr. O. T., CSc., s celkovým bodovým
ohodnotením na 1515 bodov. Žalobca ďalej uviedol, že na základe jeho výzvy si dala žalovaná

vystaviť kontrolný lekársky posudok svojmu zmluvnému lekárovi, ktorý v posudku z 26.9.2009 určil
bolestné v rozsahu 830 bodov. Právny nárok na jednorazové odškodnenie bolestného v rozsahu 855
bodov bol uplatnený na základe lekárskeho posudku MUDr. O. T., CSc., v sume 12.364,- €. Žalovaná
nespochybnila, že došlo k dopravnej nehode spôsobom popísaným žalobcom a uviedla, že 8.4.2009
preplatila žalobcovi sumu 10.967,27 € (330.400,- Sk) a tým považovala jeho odškodnenie za konečné
a keďže predložené posudky MUDr. T. a MUDr. V. boli vo veľkom nepomere, dala si prekontrolovať
znalecký posudok MUDr. T. svojmu zmluvnému lekárovi, ktorý stanovil bodové ohodnotenie bolestnéhovo výške 830 bodov, vzhľadom načo doplatok vo výške 137,77 eura vyplatila žalobcovi 1.10.2009 a
navyše požadované doplatenie nie je dôvodné a dostatočne preukázané. Súd prvého stupňa ďalej
uviedol, že písomným podaním z 10.6.2011 žalobca zobral návrh na začatie konania späť v časti

istiny vo výške 2.675,10 €, čo odôvodnil peňažným plnením zo strany žalovanej a zotrval na nároku
vo výške 9.688,90 €. Podľa posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vyhotoveného
MUDr. J. Hrubalom, S.. zistil, že bolestné žalobcu spôsobené úrazom zo 16.9.2008 bolo ohodnotené
spolu počtom bodov 820. Vzal do úvahy, že písomnou výzvou z 26.6.2009 žalobca vyzval žalovanú na
zaplatenie náhrady škody titulom bolestného v celkovej výške 13.665,- €, pričom sa odvolal na lekársky

posudok o bolestnom z 10.6.2009 vypracovaný MUDr. O. T., S.., ktorý bolestné ohodnotil 1515 bodmi.
Prihliadol na to, že žalovaná oba posudky o bolestnom vyhotovené MUDr. V. a MUDr. T. zaslala na
kontrolu svojmu zmluvnému lekárovi a Doc. MUDr. P. J. ohodnotil bolestné 830 bodmi. Právne vec
posúdil podľa § 420 ods. 1, § 444 OZ, § 4 ods. 1,2 a 4, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., § 3 ods. 1,
4, § 5 ods. 1, 2 a 4, § 7 ods. 1,3,4 a 6 zák. č. 437/2004 Z.z., opatrenia MZ SR č. 30/2008 a č. 29/2010
Z.z. a bol toho názoru, že v danom prípade podmienky pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu

spôsobenú žalobcovi na zdraví osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla jej poistenca neboli
sporné a spornou bola výška uplatneného nároku. Pri rozhodovaní vychádzal zo záveru znaleckého
posudku znalkyne MUDr. Silvie K. N. PhD., ktorá po prihliadnutí na znalecké posudky znalcov MUDr.
J. V., CSc., MUDr. O. T., CSc. a MUDr. P. J. bodové hodnotenie náhrady za bolesť žalobcu stanovila
na 1030 bodov. Keďže žalovaná žalobcovi ako náhradu za bolesť už zaplatila sumu 13.776,14 €, berúc

do úvahy závery znaleckého posudku z 19.4.2011 zaviazala ju ešte na zaplatenie sumy 52,86 € a v
prevyšujúcej časti o zaplatenie 9.636,04 € žalobu zamietol. Vychádzajúc z § 517 ods. 1 veta prvá OZ, § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 11 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z.z. zaviazal žalovanú aj na zaplatenie
úrokovzomeškaniazaobdobieod15.10.2009do28.5.2011,ktorévsadzbe9%ročnepredstavujúsumu
321,55 €. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiadnemu z nich náhradu trov nepriznal, pričom

pri uplatnení zásady úspechu mala by právo na pomernú náhradu trov konania žalovaná, ktorá však
náhradu trov konania nežiadala a prevažne neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov nevzniklo. O
trovách štátu nerozhodol, keďže ešte nebolo rozhodnuté o znalečnom a žalovanú zaviazal na náhradu
pomernej časti súdneho poplatku.

Rozsudoknapadolvčaspodanýmodvolanímžalobca,navrholhozmeniťvjehozamietnutejprevyšujúcej

časti a priznať mu 9.636,04 € ako aj trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil
odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. b/ a d/ O.s.p. majúc za to, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zrekapituloval,
akým spôsobom dospel k celkovému počtu neuhradeného bodového ohodnotenia bolestného, keď

porovnával znalecké posudky vypracované MUDr. Dušanom V. a T.. O. T., S.. Nesúhlasil so závermi
znaleckého posudku č. 5/2001, vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou MUDr. U. K. N., PhD.,
keďže znalkyňa pri hodnotení bolesti iba v jednom prípade aplikovala ust. § 9 ods. 5 zák. č. 437/2004
Z.z., kedy posudzujúci lekár môže základné bodové ohodnotenie položiek bolestného zvýšiť. Znalkyňa
síce konštatovala, že z medicínskeho hľadiska je možné jeho poranenia hodnotiť ako úraz ťažký,

avšak v prevažnej väčšine jednotlivých hodnotených položiek sa priklonila k spodnej hranici bodového
ohodnotenia. Vyčítal súdu prvého stupňa, že pri troch vypracovaných lekárskych posudkoch a jednom
znaleckom posudku nemohol vychádzať iba z matematického odčítania bodov z jedného posudku vo
vzťahu k druhému, keďže pre objektívne posúdenie veci bolo nevyhnutné lekárske posudky porovnať
a tak určiť jednotlivo, za ktoré poškodenie na zdraví bol odškodnený. Namietal, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa o nepriznaní náhrady trov konania je nepreskúmateľné, pretože súd v odôvodnení
rozhodnutia nezdôvodnil skutočnosť o nepriznaní trov konania a neuviedol pritom, o ktoré ustanovenie
zákona sa opiera. Trovy, ktoré mu vznikli považoval za účelne vynaložené na uplatňovanie práva na
náhradu škody na zdraví a súd mal preto aplikovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého by mu vznikol
nárok na náhradu trov konania aj v prípade len čiastočného úspechu. Nedostatočným odôvodnením

rozhodnutia v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, konkrétne
právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 46 Ústavy SR a článku 36 Listiny základných práv
a slobôd.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako právne
odôvodnený a vecne správny s poukazom na vykonané znalecké dokazovanie a stanovisko žalobcu,

že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a že ním napadnutý
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti je z hľadiska uplatneného odvolacieho

dôvodu § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. vecne správny. Za opodstatnené odvolanie považuje odvolací súd
jeho časť, ktorá smeruje proti výroku o trovách konania, preto v tomto výroku bol rozsudok zrušený podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/, odsek 2 O.s.p. a vec v tomto rozsahu vrátená na nové rozhodnutie.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Rozsah
preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa
rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu

rozhodnutia. Ide teda o obsahové vymedzenie odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p.

Žalobca odvolanie proti rozsudku vo veci samej odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm.
d/ O.s.p.

Odvolací dôvod podľa tohto ustanovenia sa v súdnej praxi vykladá tak, že sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo

podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, tzn. Musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny

význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie
je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo.

Tento odvolací dôvod po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil, lebo súd
vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané dôkazmi (znalecké dokazovanie) jeho skutkové zistenia nie
sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov a výsledok
hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až 135 O.s.p.

Žalobca v rámci dôvodov odvolania namieta, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie

súdu je vadné, nakoľko nevyplynulo z vykonaných dôkazov spochybňujúc závery znaleckého posudku
č. 5/2011, vypracovaného znalkyňou MUDr. U. K. N., PhD. Uvedená námietka nie je náležitá.

Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza z celkového poštu
bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

V danom prípade lekárske posudky na hodnotenie bolestného vypracované posudzujúcimi lekármi

MUDr. Dušanom V., CSc. z 5.10.2008, MUDr. O. T., CSc. (zástupcom prednostu kliniky úrazovej
chirurgie W.) z 10.6.2009 žalovaná neuznala v celom rozsahu, dala si vypracovať posudok Doc.
MUDr. P. J. PhD. (prednostom kliniky chirurg.onkológie, C. ústavu Sv. Alžbety v X.) dňa 26.9.2009 a
pre objektívnosť posúdenia výšky bolestného navrhla nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, preto
so súhlasom účastníkov bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie na zistenie ohodnotenia

bolestného. Znalecký posudok podaný v konaní tak za tohto stavu treba považovať za lekársky posudok
v zmysle § 5 ods. 1 cit. zák. čo znamená, že pre určenie výšky náhrady za bolesť sa v takomto
prípade vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila. Súd prvého stupňa v danej
veci vychádzal zo znaleckého posudku podaného v konaní ustanovenou znalkyňou MUDr. Silviou
K. N., PhD. a jeho postupu nemožno nič vyčítať. Znalkyňa na záveroch svojho posudku zotrvala

napriek čiastkovým výhradám žalobcu a k týmto sa vyčerpávajúco vyjadrila na pojednávaní 28.9.2011(zápisnica o pojednávaní na č.l. 118-120). Žalobca voči posudku žalobkyne zásadné pripomienky
nemal a o konečnom stanovisku znalkyne tak pochybovať nemožno. Navyše žalobca ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania nemal, napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a preto niet dôvodu

akceptovať námietky odvolateľa, v zmysle ktorých súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
mal dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ súdu prvého stupňa odvolateľ vytýka, že pri
rozhodovaní o jeho nároku nepoužil komparáciu všetkých lekárskych posudkov vypracovaných v danej
veci a porovnávaním jednotlivo neurčil, za ktoré poškodenie na zdraví bol skutočne odškodnený treba
uviesť, že takýto postup nemá oporu v ust. § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z.

Opodstatnené je však odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku o trovách konania účastníkov. Odvolateľ
dôvodne poukazuje na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia o trovách konania vôbec
neuvádza, o ktoré ustanovenie zákona sa opiera.

Pre vytýkanú absenciu ustanovenia zákona, podľa ktorého súd prvého stupňa o trovách účastníka
rozhodol, a tým aj pre nezrozumiteľnosť odôvodnenia tohto výroku odvolací súd rozsudok v tomto
výroku musel zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu bude nové

rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p. V novom
rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
závisel od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 142 O.s.p. platia dve základné zásady, t.j. že sa hradia
len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva a že sa právo na náhradu trov konania
riadi mierou procesného úspechu (§ 142 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Ust. § 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania.
Účastníkovi konania súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia prizná plnú náhradu trov konania, hoci

mal vo veci len čiastočný úspech v troch prípadoch: 1/ ak účastník mal neúspech v pomerne nepatrnej
časti, 2/ ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a 3/ ak rozhodnutie o výške
plneniazáviseloodúvahysúdu.Vposlednomprípadezdikciezákonnéhoustanoveniavyplýva,žeúvaha
súdu samôžetýkaťlenskutkovýchokolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškeplnenia.Pokiaľ
sa ňou rieši základ uplatňovaného nároku, použitie ust. § 142 ods. 3 O.s.p. z hľadiska rozhodovania

o trovách konania neprichádza do úvahy. Úvaha o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo. Ide
spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií
a jeho samotné určenie vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov
konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo v prevažnej časti), a
ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume účastník uplatňoval. Za neúspech sa nepovažuje

rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia
je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, (prípadne znaleckého
posudku). Ak je tento splnený, je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa tohto ustanovenia.

Vdanejvecisažalobcadomáhalnárokunanáhraduzabolesťapretosúdprvéhostupňamusízohľadniť,
či rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, ako argumentuje žalobca vo svojom

odvolaní a či je namieste aplikovať § 142 ods. 3 O.s.p.Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.