Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 5C/262/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208523
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2013:4612208523.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci navrhovateľov v 1/

rade: P. Y., L.. X.X.XXXX, J. G. T. XXX/XXA, P., štátny občan SR, v 2/rade: W. Y., L.. XX.XX.XXXX, J.,
G. T. XXX/XXA, P., štátny občan SR, práv. zast. JUDr. Edit Balážikovou s.r.o., advokátkou so sídlom
Partizánske, Jesenského 231/5 proti odporcom v 1/rade: Slovenská sporiteľňa , a.s., so sídlom 832 37
Bratislava , Tomášikova 48 , IČO: 00 151 653, v 2/rade: DUPOS dražobná, spol. s.r.o., so sídlom 917
01 Trnava, Tamaškovičova17, IČO: 36 233 935, v 3/rade: K. J., L.. XX.XX.XXXX, J. X. XXX/XX, XXX
XX I. o určenie neplatnosti dražby takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1/ a 2/rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v 1/rade náhradu trov
konania v sume 122 Eur na účet číslo: XXX XXX -XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Odporcom v 2/ a 3/rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom proti odporcom domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby
konanej dňa 26.6.2012. Návrh zdôvodnili tým, že dňa 26.6.2012 sa v priestoroch G. A. T. E. L.

konala opakovaná dobrovoľná dražba podľa zák.č. 527/2002 Z.z., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v obci P.O., zapísané na LV č. XXX ako parc.č. XXX/X o výmere 344m2 - zast. plochy
a nádvoria, parc.č. XXX/X o výmere 215m2- záhrady, rodinný dom s.č. XXX stojaci na parc.č. XXX/X.
Priebeh dražby bol osvedčený Notárskou zápisnicou NZ 23006/2012, N 765/2012 NCRIs 23506/2012
spísanou I.. G. M., notárom so sídlom v P.. Vlastníkmi predmetu dražby boli navrhovatelia v 1/a2/rade,
navrhovateľom dražby a záložným veriteľom bol odporca v 1/rade, dražobníkom bol odporca v 2/rade,
vydražiteľom sa stal odporca v 3/rade. Navrhovatelia v 1/a 2/rade ako pôvodní vlastníci predmetu dražby

majú za to, že boli dotknutí na svojich právach, nakoľko v rozpore so zákonom a dobrými mravmi prišli
o vlastníctvo predmetu dražby a podaním žaloby sa domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva. Ten,
koho vec sa nezákonne vydražila, má vždy naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby v
zmysle §-u 80 písm.c) OSP. Porušenie zákona resp. dobrých mravov vidia navrhovatelia v tom, že
dražba sa uskutočnila za účelom uspokojenia pohľadávok odporcu v 1/rade ako záložného veriteľa,
ktoré mu voči navrhovateľom v 1/a 2/rade vznikli titulom zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX
zo dňa 7.5.2006 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2008. Celková výška pohľadávok odporcu v 1/

rade ku dňu 7.10.2011, t.j. ku dňu spísania oznámenia o výkone záložného práva predstavovala podľa
odporcu v 1/rade 92.776,50 Eur- suma 34.669,25Eur z 1-vej zmluvy a suma 58.142,52Eur z druhej
zmluvy. Navrhovatelia však spochybňujú celkovú výšku pohľadávky odporcu v 1/rade, ktorý im nijakým
spôsobom nepreukázal spôsob výpočtu jej výšky, nie sú si vedomí toho, že by mali voči odporcovi v1/rade pohľadávku v uvedenej výške. Navrhovatelia ďalej predovšetkým namietajú správnosť určenia
všeobecnej hodnoty predmetu dražby znaleckým posudkom č. 50/2011 vypracovaným znalcom Ing.
Jurajom Pavlíkom, ktorá bola týmto znaleckým posudkom určená vo výške 61.000Eur, takto stanovenú

všeobecnú hodnotu predmetu dražby považujú navrhovatelia za značne podhodnotenú, pričom takto
stanovená cena ovplyvnila aj výšku ceny napokon dosiahnutej vydražením. Predmetná dražba bola
uskutočnená v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože e cena dosiahnutá vydražením predstavuje
len 45.750Eur , čo je cena neporovnateľne nižšia v porovnaní oproti reálnej hodnote predmetu dražby.
Dokonca je až o 25% nižšia v porovnaní so všeobecnou hodnotou stanovenou vyššie označeným

ZP, predaj predmetu dražby za takúto cenu hrubo porušuje dobré mravy a neprimeraným spôsobom
zasahujedoústavougarantovanýchvlastníckychprávnavrhovateľovv1/a2/rade,ktorázabezpečujeich
bývanie. Takéto porušenie dobrých mravov ovplyvnili svojím správaním i odporcovia v 1/a 2/rade, ktorí
nemali záujem na dosiahnutí čo najvyššieho výťažku dražby, ale na čo najrýchlejšom predaji predmetu
dražby. Taktiež konanie odporcu v 3/rade považujú za konanie priečiace sa dobrým mravom, nakoľko
odporca v 3/rade ako realitný maklér bol osobou znalou majetkovej situácie navrhovateľov, pričom sám

bol navrhovateľmi ako realitný maklér poverený predajom predmetu dražby pred jej uskutočnením.
Predmet dražby sa mu nepodarilo predať, avšak sám ho vydražil. Takéto konanie zo strany odporcu v
3/rade vnímajú navrhovatelia ako špekulatívne. Majú podozrenie, že toto jeho konanie bolo úmyselné,
keď 3 mesiace od vykonania dražby predmet dražby predal tretej osobe.

Odporca v 1/rade žiadal návrh zamietnuť. V písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že rozhodnutie
súdu o určenie neplatnosti dražby predpokladá splnenie dvoch kumulatívnych podmienok. Prvou je
porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a druhou je preukázanie, že navrhovatelia
boli týmto porušením dotknutí na svojich právach .Navrhovatelia neoznačili, ktoré ustanovenie zákona
o dobrovoľných dražbách malo byť porušené a v súvislosti s konaním dobrovoľnej dražby len vo

všeobecnosti poukazujú na rozpor so zákonom a dobrými mravmi. Navrhovatelia spochybňujú celkovú
výšku pohľadávky odporcu v 1/rade, a to z dôvodu, že odporca 1/rade nepreukázal spôsob výpočtu
výšky pohľadávky a navrhovatelia si nie sú vedomí, že by mali voči odporcovi v 1/rade pohľadávku
v uvedenej výške. Navrhovatelia uznávajú právne tituly vzniku pohľadávky, ktorými sú Zmluva o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená dňa 9.5.2006, na základe ktorej odporca v 1/rade

poskytol navrhovateľom úver 1.000.000,-Sk s úrokmi v zmysle zmluvy, na základe Zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2008 poskytol dlžníkom úver 1.550.000,-Sk s úrokmi v zmysle
zmluvy. Tieto zmluvy boli zabezpečené záložným právom odporcu v 1/rade k nehnuteľnostiam v kat. úz.
P.,zapísanénaLVč.XXX.Oprávneniuodporcuv1/radeakozáložnéhoveriteľadomáhaťsauspokojenia
pohľadávky zabezpečenej záložným právom výťažkom zo zálohu bol vytvorený inštitucionálny rámec

zákonom o dobrovoľných dražbách .Pri realizácií svojho záložného práva odporca v 1/rade postupoval
plne v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, poskytol o.i. písomné vyhlásenie o pravosti a výške
a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva a toto vyhlásenie je prílohou zmluvy o
vykonaní dražby uzatvorenej s odporcom v 2/rade. Pohľadávka odporcu v 1/rade voči navrhovateľom
v čase navrhnutia dražby až do doby konania dražby trvala a v neuspokojenej výške trvá dodnes. Podľa

názoru odporcu v 1/rade výlučne nesprávnosť určenia výšky pohľadávky ( čo v tomto prípade odporca
v 1/rade vylučuje) nezakladá dôvod domáhania sa určenia neplatnosti dražby. Cena pre účely dražby
nebola stanovená svojvoľne, práve naopak stanovil ju kvalifikovaný znalec, tak, ako to predpokladá
zákon o dobrovoľných dražbách. Postup požadovaný zákonom bol dražobníkom dodržaný. Znalecký
posudok bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov vedenom MS SR pod č. XXXXXX v

súlade s predpismi týkajúcimi sa oceňovania nehnuteľností. Dáva do pozornosti ZP č. 116/08 zo dňa
z 20.10.2008 predložený za účelom poskytnutia úveru navrhovateľmi, vypracovaný znalcom W.. B. J.,
ktorým bola určená všeobecná hodnota predmetu dražby na 69.707,23Eur, pričom ceny nehnuteľností v
roku 2008 dosiahli svoj vrchol a odvtedy mali klesajúcu tendenciu, ktorá bola zohľadnená aj znaleckým
posudkom č. XX/XXXX. Odporca v 1/rade súčasne poukázal na skutočnosť, že účelom vypracovania

ZP je iba stanovenie najnižšieho podania, hodnota predmetu dražby je následne určovaná v procese
dražby, v ktorom sa licitátor obracia na vopred určený okruh prítomných osôb s výzvou na podávanie
ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke právo
k predmetu dražby. Ide o súťaž ponúk. Pri vykonaní predmetnej dražby nedošlo k porušeniu zákona o
dobrovoľných dražbách, preto návrh žiadal zamietnuť.

Odporca v 2/rade žiadal návrh zamietnuť. V písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že opakovaná
dražba zo dňa 26.6.2012 bola úspešná, vydražiteľovi ( odporca v 3/rade) bol na nej udelený príklep,
pričom v zmysle §-u 26 ods.5 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v v 15- dňovej lehoteuhradil cenu dosiahnutú vydražením, čím sa stal výlučným vlastníkom ku dňu konania dražby na
základe udelenia príklepu licitátorom. Keďže ide o uvedenú právnu skutočnosť, príslušná správa
katastra v takomto prípade zapíše vydražiteľa ako vlastníka ku dňu konania dražby záznamom. Zo

strany ich spoločnosti nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona .K spochybňovaniu výšky pohľadávky
odporcu v 1/rade voči navrhovateľom sa nevedia vyjadriť, nakoľko toto tvrdenie sa netýka splnenia
ich zákonnej povinnosti. Avšak vychádzajúc z ich praxe a z dlhodobej spolupráce s odporcom v 1/
rade, tento nikdy neporušil žiadne stanovenie zákona. Nemajú vedomosť o tom, že by navrhovatelia
až do podania žaloby niekedy v priebehu výkonu záložného práva, resp. ešte pred ním, namietali výšku

svojho dlhu u odporcu v 1/rade ako záložného veriteľa. Pokiaľ ide o ohodnotenie predmetu dražby,
dražobníkom bol zabezpečený znalec W.. I. G., znalec z odboru stavebníctvo, znalecké zameranie
prebehlo dňa 30.11.2011 o 9,30hod. za účasti navrhovateľov ako vtedajších vlastníkov, preto nebolo
potrebné pri vyhotovovaní ZP aplikovať postup podľa §-u 12 ods.3ZDD.Tvrdenie navrhovateľov, že
premet opakovanej dražby bol v ZP č. XX/XXXX značne podhodnotený, považujú za neobjektívne
a ničím nepodložené. Navrhovatelia nepredkladajú žiaden dôkaz, ani neuvádzajú žiadnu skutočnosť,

ktorá by relevantne podporovala ich tvrdenia. Ide len o holé konštatovanie. Znalecký posudok bol
navrhovateľom zaslaný dňa 22.12.2011, navrhovateľ v 1/rade ho prevzal dňa 30.12.2011, navrhovateľka
v 2/rade dňa 2.1.2012. Opakovaná dražba sa uskutočnila dňa 26.6.2012 ,pričom išlo už o druhé kolo
dražby, navrhovatelia neoznámili odporcovi v 2/rade žiadne námietky voči výške ZP , nepožiadali
o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku alebo nepreložili iný ZP pre porovnanie. Sú toho

názoru , že v prípade, ak navrhovatelia do dňa konania prvého kola dražby nepodajú relevantné
námietky voči výške ZP, nemôžu sa domáhať neplatnosti dražby z dôvodu výšky ocenenia predmetu
opakovanej dražby. Zároveň treba zdôrazniť, že cena sa generuje na dražbe a cena zistená znalcom
je len procesným podkladom pre dražobníka. Dražobník nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom
aprobovanou k tomu, aby prehodnocoval správnosť znaleckých posudkov. Znalec je fyzická osoba

splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa zák.č. 382/004 Z.z., ktorá je zapísaná v zozname
znalcov vedenom MS SR, ktoré dohliada na činnosť znalcov. Preto sa aj oni obrátili na znalca tak, ako
im to ukladá zákon, čím majú za to, že si splnili ich zákonnú povinnosť. Najnižšie podanie na dražbe
nie je viazané na výšku znaleckého posudku a je výhradne na navrhovateľovi, akú výšku najnižšieho
podania ( vyvolávacej ceny) navrhne dražobníkovi. O dostatočne vysokej cene stanovenej ZP č. XX/

XXXX svedčí aj fakt, že o dané nehnuteľnosti nebol počas celej realizácie dvoch kôl dražby prejavený
žiadny záujem , keďže ani na jednej z dvoch predchádzajúcich dražieb sa nezúčastnil žiaden záujemca,
až na opakovanej odporca v 3/rade. Predovšetkým navrhovateľ musí mať eminentný záujem na tom,
aby vydražením nehnuteľností dosiahol návratnosť sumy úveru, ktorý bol poskytnutý navrhovateľom.
Ani prípadné vyššie ocenenie nehnuteľnosti by nemuselo mať za následok jej vydraženie za cenu,

ktorú si navrhovatelia vymienili ( pričom túto sumu do dnešného dňa navrhovatelia ničím relevantne
neodôvodnili, ani nepodložili). Výsledok dražby závisí od záujmu účastníkov dražby o predmet dražby a
ich ponúk- teda je určovaný dopytom po predmete dražby. Až samotný výsledok dražby môže odpovedať
na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť všeobecne predaná. Pokiaľ je teda trhová
cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v oznámení o dražbe, potom sa táto skutočnosť prejaví pri

samotnej dražbe. V danej veci sa predmet dražby vydražil za najnižšiu možnú cenu, t.j. 75% všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti stanovenej ZP . Ceny nehnuteľností od roku 2009 neustále klesajú, a oblasť,
v ktorej sa nachádza predmet dražby nebola a ani v súčasnosti nie je príliš zaujímavou lokalitou pre
potenciálnych záujemcov. Cena ako nástroj trhu sa odvíja od ponuky a dopytu na trhu. Dobrovoľná
dražba konaná na základe návrhu záložného veriteľa je formou výkonu záložného práva, nejde o realitný

predaj. Poukázali na §21 ods.2ZDD, z ktorého jednoznačne vyplýva, že za súčasného splnenia ostaných
zákonnýchpodmienokmožnopožiadaťsúdourčenieneplatnostidražbylenvprípade,akoboliporušené
ustanovenia ZDD. Z ich strany nedošlo k žiadnemu porušeniu ZDD, postupovali podľa §-u 12 ods.1ZDD.
Tiež poukázali na znenie §-u 16 ods.6ZDD . Sami navrhovatelia nikde neuvádzajú ani nešpecifikujú ,aká
je podľa nich reálna hodnota predmetu dražby, priznávajú, že sami mali v úmysle predmet dražby

predať realitným predajom, čo sa ale nepodarilo. Pokiaľ ide o porušenie dobrých mravov, aplikáciu §-u
3 ods.1OZ na právne vzťahy vzniknuté medzi záložnými veriteľmi a dlžníkmi vylučuje ustanovenie §-
u 853 OZ. Podľa ich názoru je právne nemožné, aby skutočnosť, že záložný veriteľ pristúpil z dôvodu
platobnej nedisciplinovanosti dlžníkov k výkonu svojho záložného práva, bola v rozpore s dobrými
mravmi.

Odporca v 3/rade v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol , že dražba bola vykonaná v plnom súlade s
právnym poriadkom SR a súčasne s dobrými mravmi, preto navrhol žalobu zamietnuť. On ako účastník
spochybňovanej opakovanej dražby a úspešný vydražiteľ predmetu dražby sa zúčastnil dražby nazáklade jej vyhlásenia a zverejnenia zákonným spôsobom , pričom predpokladal a je presvedčený o tom,
že odporcovia - odporca v 1/rade ako jeden z renomovaných a najväčších poskytovateľov bankových
produktov by si nedovolil iniciovať dobrovoľnú dražbu predmetu dražby v prípade, že by neboli splnené

na takýto postup z jeho strany všetky zákonom a zmluvou predpokladané podmienky , a dlhoročná
prax odporcu v 2/rade pri vykonávaní dražieb je garanciou toho, že opakovaná dobrovoľná dražba i
v tomto prípade bola vykonaná tak, ak to zákon o dobrovoľných dražbách i dobré mravy umožňujú a
vyžadujú. On sa zúčastnil dražby v dobrej viere , predmet dražby bol podľa jeho názoru ohodnotený
v súlade s právnymi predpismi , hodnota vydražených nehnuteľností bola stanovená znalcom, ktorý

bol zapásaný v zozname znalcov, má na takúto činnosť odborné vedomosti. Skutočnosť, že predmet
dražby bol vydražený za sumu, ktorá sa zdá byť navrhovateľom prinízka, bola spôsobená zákonným
znížením minimálneho podania z dôvodu, že sa jednalo o opakovanú, a nie o prvú dražbu. Nie
jeho vinou s nepodarilo počas inzercie a ponúkania nehnuteľností na odpredaj zabezpečiť kupujúcich
a umožniť tak navrhovateľom odpredaj predmetnej nehnuteľnosti výhodnejšie , než boli následne
speňažené v opakovanej dražbe. On ako maklér vykonal v danom čase všetky kroky smerujúce k

tomu, aby sa podarilo kupujúcich zabezpečiť, avšak žiadna ponuka na odkúpenie týchto nehnuteľností
nebola v dotknutom čase urobená, čo nemohol nijako ovplyvniť. Navrhovatelia však zrejme úmyselne
neuvádzajú, že začatie výkonu záložného práva zo strany odporcu v 1/rade a nastalo dávno predtým,
ako nehnuteľnosti inzerovali prostredníctvom jeho ako makléra, t.j. sami sa dostali do situácie, kedy
neboli schopný splácať úver poskytnutý im odporcom v 1/rade a zabezpečený záložným právom k

predmetným nehnuteľnostiam, čo malo za následok rozhodnutie začať s výkonom záložného práva
odporcom v 1/rade, pričom predpokladá, že takýto postup bol v súlade so zákonom aj záložnými
zmluvami, v ktorých navrhovatelia vystupujú ako záložní dlžníci . Skutočnosť, že po nadobudnutí
nehnuteľností do jeho vlastníctva sa mu podarilo zohnať kupujúcich, nebola z jeho strany žiadnym
spôsobom ovplyvnená a tieto predával z toho dôvodu, že ich nenadobudol do svojho vlastníctva za

účelom, zabezpečenia vlastného bývania, ale práve za účelom ich neskoršieho odpredaja v prípade
nájdenia vhodného záujemcu, ktorou činnosťou sa zaoberá.

Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľov v 1/ a 2/rade uviedla, že žiada, aby súd vyhovel
návrhu, ktorý podali na tunajší súd 26.9.2012 a žiada, aby súd určil, že dobrovoľná dražba konaná

dňa 26.6.2012 , týkajúca sa nehnuteľností tak, ako je popísaná v petite návrhu a osvedčená I.. G.
M. je neplatná, žiada, aby súd prihliadal na dôvody, ktoré uvádzajú v návrhu, najmä tvrdia, že boli
hrubo porušené vlastnícke práva navrhovateľov garantované ústavou SR , a to najmä z dôvodu, že
pri oceňovaní predmetných nehnuteľností boli v znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný, hrubé
pochybenia, napr. poukazuje na stranu 6-18 ZP, nie sú započítané vertikálne textilné žalúzie v cene

nehnuteľností str.6,7,8 ZP, vo výpočte nie je započítané zateplenie stavby str.64 pri definícii muriva-
započítané z iných materiálov, pričom v texte znalec píše z tehál, tiež nie je započítané zateplenie,
pri výpočte amortizácie je počítané so životnosťou nehnuteľností 100 rokov, stavba so zateplením však
môže mať vyššiu životnosť, nakoľko je zabezpečená dokonalejšia ochrana muriva, str. 19 ZP, kde
priemerný koeficient polohovej diferenciácie znalec určil na 0,33, tento koeficient označujú za nízky,

nakoľko sa jedná o stavebne zrastenú obec P. s mestom P., preto by mal byť tento koeficient vyšší,
pretože P. sa označujú ako "predmestie " P.. Potom str. 20 bod 13 vplyv na cenu nehnuteľností by
mala aj skutočnosť, keby sa započítala občianska vybavenosť P., nakoľko je dostupná peši a str. 21
ZP, kde jednotkovú hodnotu pozemku znalec určil na 12,88 Eur na m2, pričom pozemky v Tovarníkoch
možno obchodovať v podstatne vyššej cene, sú prevažne vypredané, k tejto skutočnosti zakladá do

spisu potvrdenie, z ktorého vyplýva, že bolo zaregistrovaných 115 kúpnych zmlúv týkajúcich sa prevodu
stavieb v porovnaní s rokom 2011, kedy ich bolo len 42. Z týchto bližšie špecifikovaných dôvodov
podanej žaloby tvrdia, že žalobcovia boli poškodení na svojom majetku, jediný možný spôsob nápravy
tohto stavu bolo podanie predmetnej žaloby. Ona konzultovala ZP z dražby so znalcom z G., ktorý jej
vlastne povedal, že vyvolávacia cena by bola o 30% vyššia s poukazom na nedostatky, ktoré uviedla

vyššie, ktoré sú v ZP. Ona nemala k dispozícii ZP od W.. J., ani o ňom nevedela, takže keby o ňom
vedela, asi by ho dala skontrolovať inému znalcovi, hlavne čo sa týka námietok, ktoré predniesli na
dnešnom pojednávaní.

Navrhovateľ v 1/rade uviedol, že sa cíti byť poškodený v rámci celého konania, myslí si, že ohodnotenie

domu bolo nízkou cenou z celkovej sumy dlhu. Odporcovi v 1/rade bola uhradená len časť, keby bolo
ohodnotenie nehnuteľností správne, tak by došlo k inému vyrovnaniu. On bol prítomný pri ohodnocovaní
nehnuteľností, ale v tom čase, keď sa robil ZP, on nevedel reálne zhodnotiť, aký je trh s nehnuteľnosťami,
aká by bola reálna cena ich domu. Myslí si, že jeden z dôvodov, prečo sa nepredala nehnuteľnosť , bolozapísané záložné právo na odporcu v 1/rade, presne nevie prečo sa nepodarilo predať nehnuteľnosti,
oni mali určenú kúpnu cenu 125.000 Eur. On bol v realitnej kancelárii O. A. G. X., on bol pozrieť aj
nehnuteľnosť, a takúto sumu mu odporučil za nehnuteľnosť. Mali aj záujemcov o kúpu, boli si ohliadnuť

nehnuteľnosť, ale už sa potom nikto z nich neozval. Potom mal predávať ich nehnuteľnosť odporca v
3/rade. Prišli nejakí záujemcovia 2-3- ja od pána J., ale nikto nemal záujem. Im bolo doporučené len
toľko, že pokiaľ prejaví kupec ozajstný záujem, tak až vtedy sa majú s ním jednať o cene.

Navrhovateľka v 2/rade uviedla, že sa cíti byť taktiež ukrivdená k výške, aká bola určená cena ich

nehnuteľnosti, nevie, čo má k tomu ešte dodať.

Zástupkyňa odporcu v 1/rade uviedla, že majú za to, že skutočná cena nehnuteľností sa prejaví
na dražbe, kde sa stretne ponuka s dopytom. Je zrejmé, že vyvolávacia cena najnižšie podanie vo
výške 100% podľa ZP nemalo žiadnych záujemcov. Je teda zrejmé, že táto cena nevyhovovala
prostrediu dopytu, a preto až následne dokonca po jej znížení došlo k jej predaju. Doniesla súdu aj

ZP, ktorý navrhovatelia predložili banke č.XXX/XXXX od znalca W.. J., kde všeobecná hodnota majetku
nehnuteľností je 69.707,23 Eur. Chce uviesť, že rozdiel cien medzi napadaným ZP a ZP z roku 2008
je len 9.000 Eur, čo je zanedbateľná čiastka a možno len očakávať zníženie ceny nehnuteľností v roku
2012, keď v roku 2008 dosiahli ceny nehnuteľností svoj vrchol. V ostatnom sa pridržiava písomného
vyjadrenia k návrhu.

Zástupkyňa odporcu v 2/rade uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s ich písomným vyjadrením zo
dňa 9.10.2012, chce dodať, že tak ako spomínala zástupkyňa odporcu v 1/rade, reálna cena sa generuje
ažnasamejdražbe,pretoZP,resp.jehovýškajelenakýmsiprocesnýmpodkladompresamotnúdražbu,
a takisto nejde ani o doklad, ktorý by bol záväzný k stanoveniu najnižšieho podania do dražby. Ide len

o orientačnú cenu, ale v konečnom dôsledku navrhovateľ dražby sa sám rozhoduje, akú výšku podania
stanoví do dražby. Podstatným kritériom z hľadiska ustanovovania najnižšieho podania do dražby je
predovšetkýmvýškapohľadávky,ktorúvdanomčasenavrhovateľdražbyvočidlžníkomeviduje.Zastáva
názor, že v prvom rade hlavným cieľom navrhovateľa dražby pri výkone záložného práva je vymoženie
pohľadávky v čo možno najväčšej miere, preto im príde irelevantné vyjadrenie žalobcu vo vzťahu k

cene dosiahnutej vydražením a to v tom zmysle, že tak dražobník ako aj navrhovateľ dražby sa snažili
o predaj nehnuteľností v čom možno najkratšom čase bez ohľadu na vymoženie pohľadávky. Ďalej si
dovoľuje upozorniť na rozdiel medzi realitným predajom a dobrovoľnou dražbou, nakoľko v realitnom
predaji ide skôr o cenu, ktorá je predstavou vlastníka vo vzťahu k tomu, za akú cenu by chcel danú
nehnuteľnosť predať. Aj s vyjadrení žalobcov vyplýva, že takto stanovená cena nemusí vždy znamenať

predaj nehnuteľností. Ďalej cena stanovená ZP a teda najnižšie podanie stanovené do dražby podľa ich
názoru bolo v správnej výške o čom svedčí aj fakt, že predmet dražby nebol vydražený v prvom kole
dražby, nebol prejavený žiadny záujem o predmet dražby, a to ani na dvoch zákonných ohliadkach ,
ani na samotnej dražbe. Predmet dražby bol vydražený až v druhom kole dražby, a aj to až za zníženú
cenu, pričom k znižovaniu došlo priamo na dražbe licitátorom v súlade so zmluvnými podmienkami

medzi dražobníkom a navrhovateľom dražby. V konečnom dôsledku predmet dražby bol vydražený za
75% ZP, čo je najnižšia možná cena z hľadiska zákonom stanovených podmienok. V neposlednom
rade chce dodať, že stanovovanie ceny ZP v procese dobrovoľnej dražby zákon sám zveril do rúk
znalcom, ktorí sú štátom splnomocnenom a zákonom poverenou osobou na túto činnosť, zákon teda
preniesol povinnosť dražobníka, ktorý nie je osobou oprávnenou stanovovať ceny nehnuteľností na

znalca. Zákon dražobníkovi prikazuje v zmysle §12 ods.1 zákona o dobrovoľných dražbách zabezpečiť
ZP. Túto povinnosť si riadne splnili, preto nevidí dôvod na možnosť vyhlásenia dražby za neplatnú,
nakoľko požiadať súd o vyhlásenie dražby za neplatnú možno , okrem iných splnených podmienok, ktoré
zákon ukladá , len v prípade ak došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. K celej
žalobe ako aj z ďalších vyjadrení žalobcov takéto porušenie nevidia, preto žiada žalobu zamietnuť v

celom rozsahu.

Odporca v 3/rade uviedol, že chápe navrhovateľov ich námietku kvôli výške predajnej ceny, uvedená
nehnuteľnosť je dosť špecifická. On tu nehnuteľnosť aj predával, myslel si, že sa bude dať predať
za vyššiu cenu, dostal pána Y. od kolegu pána X., kde cena bola stanovená. Cenu on nijakým

spôsobom neriešil ani nestanovoval. Myslí si, že bola stanovená na základe výšky dlhu navrhovateľov
voči odporcovi v 1/rade. Neskôr s navrhovateľom v 1/rade hovorili, že by bola možnosť cenu stanoviť
okolo 100.000 Eur. Potom neriešili predaj, nič sa nedialo okolo toho, nevedel, či navrhovateľ to nejakým
spôsobom vyriešil alebo banka to nemá záujem riešiť. Našiel na internete, že sa tá nehnuteľnosťponúka v dražbe. Tak ako súkromná osoba išiel na dražbu, a bolo to už druhé kolo a tá cena,
za ktorú sa uvedená nehnuteľnosť dala vydražiť sa mu zdala výhodná. Následne sa rozhodoval, či
si nehnuteľnosť nechá alebo ju ponúkne na ďalší predaj. Ponúkol ju na ďalší predaj s tým, že 4

alebo 5 záujemcov mal, nevedel nehnuteľnosť predať. Keby si nehnuteľnosť nechával za účelom
ďalšieho prenájmu, vyžadovala by si väčšiu investíciu, na ktorú nemal, tak sa rozhodol nehnuteľnosť
predať aj za cenu nižšiu, ako nehnuteľnosť kúpil. Nehnuteľnosť je v dobrej lokalite, ale pozemok je
znehodnotený tým, že pôvodný pozemok, na ktorom dom stojí bol rozdelený, je postavený prakticky
na pozemku svokrovcov navrhovateľa, predelením pozemku vznikla druhá parcela, a tým pádom sa

pozemok znehodnotil. Je dosť nešťastne riešený, že do domu sa ide po vysokých strmých schodoch, čo
záujemcov o kúpu odrádzalo. Vstup do domu je riešený tak, že treba obísť celý dom a nehnuteľnosť je
opretáodomsvokrovcovnavrhovateľa,súfyzickyspojenédomy.Takžetovidíakonajväčšídôvod,prečo
sa nehnuteľnosť nepredala. Pán Y. tam preinvestoval viac, ako sa získalo z nehnuteľností, ale predať sa
to nedalo za tú cenu. Pokiaľ vie, dom nie je zateplený a 100 rokov životnosti je úplne štandardná, ako
znalci uvádzajú. Nevedel, že tieto vady budú tak záujemcom vadiť, že nehnuteľnosti nekúpia, myslel

si, že by sa to dalo predať za takúto sumu. On predal nehnuteľnosť za sumu 40.000 Eur, vie doložiť
aj kúpnu zmluvu.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa so spisom K., znaleckými
posudkami č. XX/XXXX, č. XXX/XXXX ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil, že:

Dňa 26.6.2012 sa konala opakovaná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
obci P., zapísané na LV č. XXX ako parc.č. XXX/X o výmere 344m2 - zast. plochy a nádvoria, parc.č.
XXX/X o výmere 215m2- záhrady, rodinný dom s.č. XXX stojaci na parc.č. XXX/X. Priebeh dražby bol
osvedčený Notárskou zápisnicou NZ 23006/2012, N 765/2012 NCRIs 23506/2012 spísanou I.. G. M.,

notárom so sídlom v P.. Vlastníkmi predmetu dražby boli navrhovatelia v 1/a 2/rade, navrhovateľom
dražby a záložným veriteľom bol odporca v 1/rade, dražobníkom bol odporca v 2/rade, vydražiteľom sa
stal odporca v 3/rade. Vydražiteľovi - odporcovi v 3/rade bol udelený na dražbe príklep za najnižšiu
zákonom umožnenú cenu t.j. 75% všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej ZP, pričom v zmysle §-
u 26 ods.5 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v 15- dňovej lehote uhradil cenu dosiahnutú

vydražením, čím sa stal výlučným vlastníkom predmetu dražby ku dňu konania dražby, na základe
udelenia príklepu licitátorom . Keďže ide o uvedenú právnu skutočnosť, príslušná správa katastra v
takomto prípade zapíše vydražiteľa ako vlastníka ku dňu konania dražby záznamom.

Právnymi titulmi vzniku pohľadávky boli - Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená

dňa 9.5.2006, na základe ktorej odporca v 1/rade poskytol navrhovateľom úver 1.000.000,-Sk s úrokmi
v zmysle zmluvy, - Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2008 , na základe
ktorej poskytol dlžníkom úver 1.550.000,-Sk s úrokmi v zmysle zmluvy. Tieto zmluvy boli zabezpečené
záložným právom odporcu v 1/rade k nehnuteľnostiam v kat. úz. P., zapísané na LV č. XXX. V súlade so
zákonom o dobrovoľných dražbách, poskytol odporca v 1/rade písomné vyhlásenie o pravosti a výške

a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva a toto vyhlásenie je prílohou Zmluvy
o vykonaní dražby uzatvorenej s odporcom v 2/rade.
Pohľadávka odporcu v 1/rade voči navrhovateľom v čase navrhnutia dražby až do doby konania dražby
trvala, a v neuspokojenej výške trvá dodnes.

Cenu pre účely dražby určil súdny znalec W.. I. G., ktorý je zapísaný v zozname znalcov vedenom MS
SR pod č. XXXXXX, ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX, v ktorom určil všeobecnú hodnotu
predmetu dražby na sumu 61.000 Eur. Účelom vypracovania ZP bolo iba stanovenie najnižšieho
podania, keď hodnota predmetu dražby je následne určovaná v procese dražby, v ktorom sa licitátor
obracia na vopred určený okruh prítomných osôb s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu,

ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke právo k predmetu dražby. Znalecký
posudok č. 50/2011 bol doručený navrhovateľovi v 1/rade dňa 30.12.2011 a navrhovateľke v 2/rade dňa
2.1.2012.

Zo znaleckého posudku č. XXX/XX zo dňa 20.10.2008, vypracovaného súdnym znalcom W.. B. J.

vyplýva, že týmto znalcom bola určená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností na sumu
69.707,23Eur.Podľa §-u 12 ods.1,3,4 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, Dražobník zaistí ohodnotenie
predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik,
jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny

celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý
nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku
prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po
predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku

predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej
veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.

Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby,
ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Ak je navrhovateľom
dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr

30 dní pred dňom konania dražby.

Podľa §-u 16 ods.1, 4,6 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( ďalej len ZDD), Dražbu je
možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s
dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o

majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo
ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.
Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej
dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak tento
zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške

a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je
možné dražiť (§ 7 ods. 2).
Voveciachzákonnéhozáložnéhoprávaavprípadoch,akjepredmetomdražbyaleboopakovanejdražby
byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie
nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných

prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom.

Podľa § -u 21 ods.2 ZDD, V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá
tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať

saurčenianeplatnostidražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitnéhopredpisu; vtomtoprípadejemožnédomáhaťsaneplatnostidražbyajpouplynutítejtolehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

Podľa §-u 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Ten ,koho vec sa nezákonne vydražila, má vždy naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby

v zmysle ust. §-u 80 písm.c) OSP

Na základe prevedeného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov v 1/ a 2/rade nebol
dôvodný. V konaní mal súd preukázané, že opakovaná dražba konaná dňa 26.6.2012, ktorej určenia
neplatnosti sa navrhovatelia v 1/a 2/rade domáhali, bola vykonaná dražobníkom - odporcom v 2/rade

na návrh navrhovateľa dražby a záložného veriteľa - odporcu v 1/rade a vydražiteľom sa stal odporca
v 3/rade.
Z pripojeného spisu K. mal súd preukázané, že dňa 26.6.2012 sa konala opakovaná dražba, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci P., zapísané na LV č. XXX ako parc.č. XXX/X o
výmere 344m2 - zast. plochy a nádvoria, parc.č. XXX/X o výmere 215m2- záhrady, rodinný dom s.č.

XXX stojaci na parc.č. 630/2. Priebeh dražby bol osvedčený Notárskou zápisnicou NZ 23006/2012, N
765/2012 NCRIs 23506/2012 spísanou I.. G. M., notárom so sídlom v P.. Vlastníkmi predmetu dražby
boli navrhovatelia v 1/ a 2/rade, navrhovateľom dražby a záložným veriteľom bol odporca v 1/rade,
dražobníkom bol odporca v 2/rade, vydražiteľom sa stal odporca v 3/rade. Vydražiteľovi - odporcovi v 3/rade bol udelený na dražbe príklep, pričom v zmysle §-u 26 ods.5 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách v 15- dňovej lehote uhradil cenu dosiahnutú vydražením , čím sa stal výlučným vlastníkom
predmetudražbykudňukonaniadražby, nazákladeudeleniapríklepulicitátorom.Keďže ideouvedenú

právnu skutočnosť, príslušná správa katastra v takomto prípade zapíše vydražiteľa ako vlastníka ku dňu
konania dražby záznamom.

Právnymi titulmi vzniku pohľadávky boli - Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená
dňa 9.5.2006, na základe ktorej odporca v 1/rade poskytol navrhovateľom úver 1.000.000,-Sk s úrokmi

v zmysle zmluvy, - Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2008, na základe
ktorej poskytol dlžníkom úver 1.550.000,-Sk s úrokmi v zmysle zmluvy. Tieto zmluvy boli zabezpečené
záložným právom odporcu v 1/rade k nehnuteľnostiam v kat. úz. P., zapísané na LV č. XXX. V súlade so
zákonom o dobrovoľných dražbách, poskytol odporca v 1/rade písomné vyhlásenie o pravosti a výške
a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva a toto vyhlásenie je prílohou Zmluvy
o vykonaní dražby uzatvorenej s odporcom v 2/rade.

Cenu pre účely dražby určil súdny znalec Ing. Juraj Pavlík, ktorý je zapísaný v zozname znalcov
vedenom MS SR pod č. XXXXXX, ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX, v ktorom určil
všeobecnú hodnotu predmetu dražby na sumu 61.000 Eur. Účelom vypracovania ZP bolo stanovenie
najnižšieho podania. Znalecký posudok č. XX/XXXX bol doručený navrhovateľovi v 1/rade dňa

30.12.2011 a navrhovateľke v 2/rade dňa 2.1.2012. Navrhovatelia nepodali žiadne námietky proti
vypracovanému znaleckému posudku.
Na pojednávaní obaja navrhovatelia uviedli iba to, že sa cítia byť poškodení v rámci celého konania,
navrhovateľ v 1/rade si myslí, že ohodnotenie domu bolo nízkou cenou z celkovej sumy dlhu, odporcovi
v 1/rade bola uhradená len časť, keby bolo ohodnotenie nehnuteľností správne, tak by došlo k inému

vyrovnaniu. Právna zástupkyňa navrhovateľov v 1/ a 2/rade na pojednávaní iba tvrdila, pričom svoje
tvrdenia ničím nepreukázala, že pri oceňovaní predmetných nehnuteľností boli v znaleckom posudku,
ktorý bol vypracovaný, hrubé pochybenia, napr. poukázala na stranu 6-18 ZP, nie sú započítané
vertikálne textilné žalúzie v cene nehnuteľností str.6,7,8 ZP, vo výpočte nie je započítané zateplenie
stavby str.64 pri definícii muriva- započítané z iných materiálov, pričom v texte znalec píše z tehál,

tiež nie je započítané zateplenie, pri výpočte amortizácie je počítané so životnosťou nehnuteľností 100
rokov, stavba so zateplením však môže mať vyššiu životnosť, nakoľko je zabezpečená dokonalejšia
ochrana muriva, str. 19 ZP, kde priemerný koeficient polohovej diferenciácie znalec určil na 0,33, tento
koeficientoznačujúzanízky,nakoľkosajednáostavebnezrastenúobecP.smestomP.,pretobymalbyť
tento koeficient vyšší, pretože P. sa označujú ako "predmestie " P.. Potom str. 20 bod 13 vplyv na cenu

nehnuteľností by mala aj skutočnosť, keby sa započítala občianska vybavenosť P., nakoľko je dostupná
peši a str. 21 ZP, kde jednotkovú hodnotu pozemku znalec určil na 12,88 Eur na m2, pričom pozemky v
P. možno obchodovať v podstatne vyššej cene, sú prevažne vypredané, k tejto skutočnosti zakladá do
spisu potvrdenie, z ktorého vyplýva, že bolo zaregistrovaných 115 kúpnych zmlúv týkajúcich sa prevodu
stavieb v porovnaní s rokom 2011, kedy ich bolo len 42.

Na základe prevedeného dokazovania nemal súd preukázané žiadne porušenia ustanovenia zákona
č. 527/2002 Z.z. ZDD, nebolo ničím preukázané, že by navrhovatelia v 1/a 2/rade prišli o vlastníctvo
predmetu dražby v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Ako už bolo vyššie uvedené, opakovaná
dražba konaná dňa 26.6.2012 bola úspešná, odporca v 2/rade vykonal opakovanú dražbu v zmysle a v
súlade s ustanoveniami ZDD, nedošlo k žiadnemu porušeniu ZDD. Dražobník - odporca v 2/rade zaistil

ohodnotenie predmetu dražby znalcom W.. I. G., ktorý je riadne zapísaný ako súdny znalec v zozname
znalcov, ZP č. XX/XXXX, ktorý znalec vypracoval, bol riadne zaslaný navrhovateľom v 1/a 2/rade, ktorí
voči nemu nemali žiadne námietky, preto súd má za to, že navrhovatelia v 1/a 2/ rade tak akceptovali
výškuohodnoteniapredmetudražby,asúd vtomtokonanílennazákladeterajšíchničímnepodložených
tvrdení navrhovateľov nemal dôvod vykonať znalecké dokazovanie na porovnanie ceny resp. dať

vypracovať kontrolný znalecký posudok. Ak teda navrhovatelia v 1/a 2/rade do dňa konania prvého
kola dražby nepodali relevantné námietky voči výške znaleckého posudku, a dražba riadne prebehla,
nemôžu sa domáhať neplatnosti dražby z dôvodu výšky ocenenia predmetu opakovanej dražby. Tiež
súd poukazuje na zo, že najnižšie podanie na dražbe nie je viazané na výšku znaleckého posudku
a je výhradne na navrhovateľovi dražby, akú výšku najnižšieho podania ( vyvolávacej ceny)navrhne

dražobníkovi. Ani prípadné vyššie ocenenie nehnuteľnosti by nemuselo mať za následok vydraženie
predmetu dražby za cenu, ktorú si navrhovatelia vymienili. Navrhovatelia počas konania pred súdom
ničím nepodložili svoje tvrdenia , neuviedli, akú cenu podľa nich mal mať predmet dražby( ako mal
byť správne ohodnotený), iba uvádzali, že sa cítia byť poškodení. Výsledok dražby závisel od záujmuúčastníkov dražby o predmet dražby a ich ponúk - teda bol určovaný dopytom po predmete dražby .V
danej veci o danú nehnuteľnosť nebol prejavený záujem ani za cenu stanovenú znaleckým posudkom,
ani za cenu zníženú v ďalšom kole dražby, predmet dražby sa vydražil až v opakovanej dražbe za

najnižšiu zákonom umožnenú cenu t.j. 75% všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej ZP.
Z citovaného zákonného ustanovenia §-u 21 ods.2 ZDD vyplýva , že za súčasného splnenia ostatných
zákonných podmienok možno požiadať súd o určenie neplatnosti dražby len v prípade , ak boli porušené
ustanovenia ZDD. Zo strany odporcov v 1/ až 3/rade nedošlo k žiadnemu porušeniu ZDD. Pokiaľ ide
o ocenenie predmetu dražby, ktorú jedinú skutočnosť navrhovatelia na pojednávaní namietali, že nebol

správne ohodnotený predmet dražby, odporca v 2/rade postupoval tak, ako mu to ukladá ustanovenie
§-u 12 ods.1ZDD, keď dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste
a čase konania dražby súdnym znalcom. Predmet dražby sa v zmysle §-u 16 ods.6 ZDD predal až v
opakovanej dražbe za najnižšie podanie, ktoré podľa zákona nemohlo byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty
predmetu dražby určenej ZP.

Na základe hore uvedeného, keďže navrhovatelia v 1/a 2/rade ničím nepreukázali, že odporcovia v 1/až
3/rade porušili ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ani ktoré ustanovenia
citovaného zákona mali odporcovia v 1/a 3/rede porušiť, tiež ničím nepreukázali, že by navrhovatelia
v 1/a 2/rade prišli o vlastníctvo predmetu dražby v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, preto súd
návrh navrhovateľov v 1/a 2/rade ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1OSP a odporcovi v 1/rade, ktorý mal v konaní
úspech ,priznal náhradu trov konania v sume 122Eur, ktoré mu vznikli na cestovnom dňa 18.2.2013
Bratislava - Topoľčany a späť - skutočná spotreba 10,91l x 1,42/cena paliva =15,49Eur, amortizácia
0,183x237=43,37Eur,spolu58,86Eur,dňa27.3.2013 Bratislava-Topoľčanyaspäť-skutočnáspotreba

11,82l x 1,43 /cena paliva =16,90Eur, amortizácia 0,183x 209 =38,24Eur, spolu 55,14Eur, cestovné
náklady spolu 114Eur, stravné dňa 18.2.2013 ,dňa 27.3.2013 - 4 Eur, spolu 8 Eur, celkové trovy konania
odporcu v 1/rade v sume 122Eur. Odporcom v 2/ a 3/rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si
žiadne trovy neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané

a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa § 205 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie; sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom;rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil

vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.