Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, March 25, 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312218095
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8312218095.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu CETELEM

SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému H. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytomV.XXXX/X,XXXXXW.,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovanejZdruženianaochranu
občana spotrebiteľa HOOS, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01
Stropkov, o zaplatenie 1.608,26 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26.05.2009
v časti C/ Kreditná karta, ktorou spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle len podpisom zmluvy o

spotrebiteľom úvere na kúpu veci žiada aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového
rámca, poskytnutie úverového rámca a vydanie kreditnej karty na jeho meno je neprijateľná.

Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť trovy vedľajšieho účastníka vo výške 189,82 eur k rukám právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka, do 3 dní od jeho právoplatnosti

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.12.2012 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 1.608,26 eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky vzniknutej z poskytnutého
spotrebiteľského úveru, ktorý žalovaná nesplácala riadne a včas.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver vo výške 331,90 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu

uvedeného na úverovej zmluve. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi nahradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom, a to formou pravidelných 18 mesačných splátok vo výške 21,56 eur, so
splatnosťou prvej splátky 15.06.2009. Zmluva obsahovala príkladmý výpočet RPMN. Tento svoj záväzok
splácať úver riadne a včas nesplnila ani na základe predžalobných výziev, preto žalobca dňa 24.05.2012
odstúpil od zmluvy a ku dňu 30.06.2012 sa úver stal splatným v celom rozsahu.

Zároveň na základe písomnej žiadosti obsiahnutej v časti C) úverovej zmluvy vydal žalobca žalovanej
kreditnú kartu a poskytol jej úverový rámec vo výške 700 eur, pričom žalovaná vyčerpala z poskytnutéhoúverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.952,66 eur. Tieto sa zaviazala splácať vrátane
úrokov a poplatkov riadne a včas formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5% z poskytnutého
úverového rámca, teda vo výške 28 eur, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca.

Kreditná karta bola žalovanej vydaná na základe podania žalobcu zo dňa 09.09.2009, v ktorom žalobca
uviedol, že akceptoval návrh žalovanej na uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a
ona ako spoľahlivý klient obdrží medzinárodnú Kreditnú kartu Cetelem MasterCard. Maximálny úverový
rámec bol 1.400 eur, mesačná úroková miera bola 1,89 % ročne a výška mesačnej splátky bola 28 eur.
Okrem tejto akceptácie však žalovanej žiadna písomná zmluva nebola predložená.

Žalovanej vznikla povinnosť uhradiť sumu 1.608,26 eur, ktorá pozostáva z úverovej istiny 1.427,06 eur,

ďalej z dlžných úrokov, poplatkov vo výške 172,85 eur a z dlžného poistného z úveru vo výške 8,35
eur. Mimo tejto sumy si žalobca uplatnil aj úrok z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,68 % ročne zo
sumy 1.427,06 eur od 17.052012 do zaplatenia a 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.608,26 eur
od 01.07.2012 do zaplatenia.

Súd naradil vo veci pojednávanie s dokazovaním.

Listom doručeným súdu dňa 01.03.2013 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS
vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.

Nanariadenépojednávaniesanedostavilžalobcaanivedľajšíúčastník,ktorísvojuúčasťnapojednávaní
vopred ospravedlnili a žiadali, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä so

Žiadosťou/Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, odstúpením od úverovej zmluvy o kreditnej
karte, Potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov ku dňu 21.01.2013, výpisom z účtu,
špecifikáciou istiny, Sadzobníkom poplatkov spojených s klasickým úverom, vyjadreniami žalobcu,
vyjadreniami vedľajšieho účastníka a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobcom podpísala Zmluvu, na základe ktorej dostala

peniaze na karte, v akej výške nevedela uviesť. Rovnako nevedela uviesť, koľko finančných prostriedkov
z karty čerpala. Ďalej uviedla, že časť sumy uhradila, o čom má doma šeky, konkrétnu uviesť nevedela.
V súčasnej dobe je zamestnaná, no voči nej je vedených viacero exekúcii, preto je ochotná uhradiť sumu
v splátkach po 30 eur a až 40 eur mesačne.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že so žalovanou dňa 26.05.2009 uzatvoril Zmluvu

o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorej obsahom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej
spotrebiteľský úver vo výške 331,90 eur a súčasne záväzok žalovanej nahradiť celkové náklady spojené
s úverom formou 18 mesačných splátok vo výške 21,56 eur, t.j. spolu 388,08 eur so splatnosťou prvej
splátky 15.06.2009.

Žalovaná pri uzatváraní Zmluvy bez výhrad súhlasila s Všeobecnými úverovými podmienkami pre

poskytnutie spotrebiteľského úveru. Na základe písomnej žiadosti obsiahnutej v časti C) predmetnej
úverovej zmluvy, vydal žalobca žalovanej úverovú kartu a poskytol jej úverový rámec, ktorý bol
zmluvnými stranami pri uzavretí zmluvy dohodnutý vo výške 700 eur. Žalobca zaslal žalovanej v súlade s
bodom IV.-1.-1. VÚP potvrdenie o akceptácii návrhu žalovanej . Žalovaná vyčerpala z úverového rámca
peňažné prostriedky vo výške 1.1824,77 eur.

Ďalej uviedol, že podľa bodu V-6. VÚP je Cetelem oprávnený účtovať klientovi podľa zmluvy, prípadne
podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov poplatky, vrátane poplatku za správu úveru, za úverovú kartu,poplatku pri uskutočnení výberu hotovosti a pri použití karty v zahraničí, za vrátenie preplatku, za
dohľadanie platby, za neoprávnenú reklamáciu, za vystavenie a zaslanie kópie výpisu z úverového
účtu. či iného dokladu súvisiaceho s úverom, za znovuvydanie PIN a za ďalšie služby na žiadosť

klienta. Cetelem si vyhradzuje právo účtovať ním určené poplatky ako súčasť úverovej istiny. Poplatky
sú zúčtované na úverovom účte. Poplatky spojené s užívaním kreditnej karty, ktoré navrhovateľ účtoval
v súlade s bodom IV.-3.-5. VÚP, spolu predstavovali sumu vo výške 127,89 Eur ((23 x poplatok za
spracovanie platby poštovou poukážkou vo výške 0,50 eur vo výške 3,32 Eur) + 21 x poplatok za správu
úveruvovýške2,70eur+21xpoplatokzavýberhotovostizbankomatunaúzemíSRvovýške2,29eur+

4 x poplatok za správu úveru vo výške 2,90 eur ). Žalovaná vyčerpala z úverového rámca sumu vo výške
1.952,66 eur (vyčerpané peňažné prostriedky vo výške 1.824,77 eur + poplatky spojené s užívaním
kreditnej karty vo výške 127,89 eur = 1.952,66 eur). Podľa bodu IV.-3.-1. VÚP a časti C) úverovej
zmluvy je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných
mesačných splátok vo výške minimálne 5 % z poskytnutého úverového rámca, splatných vždy k 10.
dňu kalendárneho mesiaca. Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa

zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky
určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený, a splátku príslušnej časti úverovej istiny, pričom
podľa bodu IV.-3.-4. VÚP je úrok z čerpanej sumy podľa platnej úrokovej sadzby Cetelemu účtovaný
klientovi každý deň podľa výšky zostatku na úverovom účte.

Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým

splátkam poskytnutého úveru žalovaná žalobcovi uhradila len časť dlžnej sumy vo výške 1.252,05 eur,
čo vyplýva aj z potvrdenia o prijatých splátkach ako aj z výpisu z úverového účtu žalovanej.

S poukazom na bod V.-3. VÚP uviedol, že ak klient poruší povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a
včas. je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej
splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. Podľa bodu V-4. VÚP ak Cetelem na

základe žiadosti klienta dá súhlas s odkladom jednej alebo viacerých mesačných splátok, je Cetelem
oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 4 % z odloženej sumy alebo
zúčtovať príslušné náklady na úverovom účte a nesplatenú úverovú istinu ďalej úročiť podľa platnej
úrokovej sadzby. Podľa bodu V.-5. VÚP je Cetelem oprávnený požadovať od klienta úhradu nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej sadzobníkom poplatkov a platným právnvm

poriadkom, najmä požadovať zaplatenie poplatku za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup
pohľadávky do vymáhania. Podľa bodu V.-6. VÚP si Cetelem vyhradzuje právo účtovať ním určené
poplatky ako súčasť úverovej istiny.

Ďalej uviedol, že podľa bodu IV.-4.-2. a III.-6.-1. VUP je žalobca oprávnený odstúpiť od úverovej
zmluvy a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade,

že žalovaná sa dostala do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok
alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. Podľa bodu V.-5. VUP odstúpenie od zmluvy je potrebné
vykonať formou doporučeného listu. Odstúpenie nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie o odstúpení druhej zmluvnej strane.
Ku dňu účinnosti odstúpenia je splatný celý dlh žalovanej voči žalobcovi. Podľa bodu V-7. VUP sa

odstúpenie považuje za doručené aj v prípade, ak ho žalovaná neprevezme, a to dňom márneho
uplynutia úložnej lehoty alebo z dôvodu nedoručiteľnosti dňom jeho vrátenia žalobcovi.

V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca odstúpil dňa 24.05.2012 od
úverovej zmluvy. Dňa 30.06.2012 odstúpenie nadobudlo účinnosť a dlh žalovanej sa stal splatný v celom
rozsahu. Nárokom voči žalovanej si uplatňuje neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške

370,90 eur. Zo sumy dlžných mesačných splátok úveru vo výške 370,90 eur pripadá suma 189,70 eur
na uhradenie istiny, suma 172,85 eur na uhradenie úroku a suma 8,35 eur na uhradenie poistného.

Žalovaná má voči žalobcovi ku dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške
1.608,26 eur a to z titulu:- zvyšku dlžnej úverovej istiny sumu 1.427,06 eur( istina zahrnutá v dlžných mesačných splátkach úveru
vo výške 189,70 eur + istiny vo výške 1.237,36 eur, ktorá sa stala zročnou v dôsledku odstúpenia žalobcu
od úverovej zmluvy)

- dlžného úroku z úveru zahrnutého v dlžných mesačných splátkach úveru sumu vo výške 172,85 eur

- dlžného poistného zahrnutého v dlžných mesačných splátkach úveru sumu vo výške 8,35 eur

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení uviedol, súčasťou formulára o poskytnutí spotrebiteľského úveru
bola pod bodom C) aj žiadosť žalovanej o zaradenie do Zoznamu žiadateľov o poskytnutí úverového
rámca vo výške 700 eur. Žalobca však v konaní nepreukázal, že zmluva o revolvingovom úvere
bola aj skutočne uzatvorená. Jedinou individuálne špecifikovanou zmluvou o úvere určenou na nákup

tovaru ( ostatný tovar ) bola zmluva zo dňa 26.05.2009. Z bodu vyplýva len tá skutočnosť, že
žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom formulára dňa
26.05.2009 automaticky nedošlo k vzniku paralelného úverového vzťahu. Zo zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, vyplývajú presne stanovené náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať. Žiadosť o zaradenie do zoznamu žiadateľov v časti C) nemôže byť ani v spojení s

písomným oznámením žalobcu, ktorým žalobca žalovanej oznamuje, že ako spoľahlivému klientovi mu
zasiela medzinárodnú kreditnú kartu Cetelem MasterCard, považované za platné uzatvorenie zmluvy o
revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorom by bol tento záväzkový vzťah konkrétne
individualizovaný. Poukázal tiež na nevhodné predkladanie zmluvných podmienok v predmetnom
formulári zo dňa 26.05.2009, čo je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku. Pri podpise zmluvy

o spotrebiteľskom úvere je totiž spotrebiteľovi priamo vnútený aj ďalší právny úkon a to žiadosť o
úverovú kartu pod bodom C formulára, pričom skutočná vôľa spotrebiteľa smerovala iba k zakúpeniu
tovaru a uzatvoreniu úverovej zmluvy o klasickom spotrebiteľskom úvere. Je teda možné poukázať aj
na nedostatok vôle žalovanej podať takúto žiadosť o úverový rámec, čo v momente podpisu formulára
vôbec nebolo jej prioritou. Ak žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky a nedošlo k platnému

uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, je potrebné považovať právny vzťah medzi účastníkmi za
vzťah v právnom režime bezdôvodného obohatenia v súlade s § 451 ods. 1, 2 OZ. Zároveň podľa § 107
ods. 1 OZ, každá splátku, ktorú si žalovaná z úverovej karty bez právneho dôvodu vybrala, podlieha
samostatnému režimu premlčania. Z tohto dôvodu vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania
všetkých splátok splatných pred 26.12.2010, keďže žaloba bola podaná dňa 27.12.2012. Z vyššie

uvedených dôvodov žiadal vedľajší účastník, aby súd žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil trovy konania.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26.05.2009, ktorým žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver vo výške 331,90 eur. Zaplatenie tohto úveru nebolo predmetom tohto konania.
Žalobca svoj nárok odvíjal od ustanovení žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde v

časti C/ je predtlačeným písmom uvedené „Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO
a.s., zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo
výške 700 eur a vydala kreditnú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie
kreditnej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického
spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania, a že v prípade, že po hodnotení aktuálnej situácie

nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť
navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný
úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne % mne poskytnutého
aktuálneho úverového rámca. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný zo
zvolenou možnosťou v časti D/. Aktuálna výška poplatku za výpis z úverového účtu je stanovená v

sadzobníku poplatkov CETELEM SLOVENSKO a.s.“

Podľa tvrdení žalobcu, právny vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom mal
vzniknúť práve na základe uvedenej „žiadosti“ podľa ktorej poskytol žalobca žalovanej revolvingový
úver, ktorý čerpal prostredníctvom kreditnej karty. Nakoľko žiadosť o nový produkt bola formulovaná v
zmluve, ktorá sa uzatvárala na obstaranie iného produktu, teda poskytnutie úveru na kúpu veci, súd sazaoberal ďalej legitímnosťou, resp. prijateľnosťou tejto zmluvnej podmienky ako aj tým, či takýto úkon
mohol spôsobiť vznik zamýšľaného právneho úkonu.

Podľa§4ods.3druhávetazák.č.250/2007Z.z.,ktorýmbolzrušenýzákonč. 634/1992Zb.,predávajúci

nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj,
alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach.

Podľa § 4 ods. 3 tretia veta zák. č. 250/2007 Z.z., ktorým bol zrušený zákon č. 634/1992 Zb., predávajúci
nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len "viazanie predaja") na predaj iného
výrobku alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa
osobitných predpisov. Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak

a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,

b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo
poskytovania služieb.

Súd s poukazom na nižšie uvedené odôvodnenie je názoru, že uvedeným zmluvným ustanovením
spotrebiteľovi, ktorý žiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie kúpy tovaru bolo vnútené

ajposkytnutierevolvingovéhoúveru,oktorýnežiadalanemalmožnosťvylúčiťžiadosťojehoposkytnutie
(obdobne ako napr. pri vylúčení poistenia úveru v časti D zmluvy), pričom prípadný revolvingový úver, o
ktorý mal žiadať v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebol špecifikovaný ust. podľa § 4 ods. 2
zák.č.258/2001Z.z.,tedažalovanejakospotrebiteľovibolvnútenýprodukt-úver,oktorýnežiadalvčase
žiadosti nemal o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie. Najmä zodpovedajúcim

spôsobom na uzatvorenie zmluvy mu nebol predložený taký návrh, ktorý by obsahoval základné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých podmienok poskytnutia úveru, pričom
nemožno ani odhliadnuť od skutočnosti, že nemal ako vylúčiť svoje zaradenie do zoznamu žiadateľov o
poskytnutie úverového rámca, vydanie kreditnej karty. Súdom skúmaná predtlačená žiadosť kontextovo
začlenená ako osobitné zmluvné ustanovenie v inej úverovej zmluve neobsahovala podstatné náležitosti

podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.

Preto súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie - resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky
podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie
revolvingového úveru (ak chce získať úver na kúpu tovaru je donútený fakticky žiadať aj o zaradenie
do zoznamu žiadateľov), je v rozpore s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov,

nakoľko nepriamo je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie veci (úhradu kúpnej
ceny) na žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru, o ktorý žiada spotrebiteľ v danej zmluve -
návrhu automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená zmluvná úprava spôsobuje následky, že pokiaľ
by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru, nemohol by
uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy, ktorou sa žiada

o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie revolvingového úveru, nie je možné vylúčiť. Nie je
pritom podstatné či bude alebo nebude aj revolvingový úver poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí
výslovne od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné, či aj dôjde k čerpaniu revolvingového
úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky a poplatky a viazanosť
zmluvných povinností spotrebiteľa na „prvé použitie karty“, pretože fakticky schválením „žiadosti“ a

poskytnutím kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii úver (produkt, služba), o ktorý nežiadal.
Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí mať vedomosť o tom, že o poskytnutie
takéhoto úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach poskytovania následného revolvingového
úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru, o ktorý bezprostredne klient žiada (okrem
zvolenej možnosti splácania) a môže sa o nich len domnievať. Preto ak aj takýto spotrebiteľ použije

kreditnú kartu alebo začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach, ktoré mu z
takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto súd má za to, že samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou
sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru, rôzneho
alebo rovnakého druhu, nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú
činnosťvnútenímproduktu,predstavujevýslovnezabezpečeniezáujmovveriteľa-poskytovateľaslužieb

využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu, ale hlavne skutočnosť, že jednoduchéposkytnutie ďalšieho úveru doručením kreditnej karty samo osebe nabáda k jej použitiu, hoci možno
konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient - spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem. Takéto
konanie veriteľa je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku,

nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade neskoršieho záujmu o tento produkt je
spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného dôvodu súd vyslovil neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky.

Zároveň však súd musí konštatovať, že samotné vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve v tomto súdnom prípade vzhľadom na právnu úpravu platnú v čase uzavretia

zmluvy, nemá vplyv na platnosť inej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá na základe takejto neprijateľnej
podmienky vznikla mimo skutočnosti, že práve daná neprijateľná podmienka mala založiť právny vzťah.

Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,

C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné

prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky

vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom

sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej

bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú
osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovúvýškuamenuposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveruapodmienkyupravujúcejehočerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnúúrokovúsadzbu;vprípadevariabilnejročnejúrokovejsadzbyzmluvaospotrebiteľskomúvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k

dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; pri nesplnení podmienok
podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 5 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na

zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ
v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť
úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd v danom prípade právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi však posúdil ako vzťah založený
podľa zák. č. 258/2001 Z.z. ktorý vznikol nie podpisom právneho úkonu v ktorom žiadal odporca o

poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale až poskytnutím peňažných prostriedkov.

Totiž ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti

zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy
pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48
OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
Občianskeho zákonníka.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej

strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z

22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na

jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro
konformným výkladom.Súd bez ohľadu na to, či je alebo nie je neprijateľná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, je názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe žiadosti, ktorá
neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere znamená poskytnutie úveru bezúročne

a bez poplatkov a sankcií a vznik právneho vzťahu je daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých
prostriedkov, hoci samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti podľa zák. č. č. 258/2001 Z.z.,
dokonca nebola ani vyhotovená v predpísanej písomnej forme. V danom prípade súd prihliadal na
ustálenú judikatúru, kedy vo viacerých iných obdobných konaniach bolo ustálené, že sa nejedná o
neexistenciu právneho úkonu a len možné domáhanie sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,

ale sa jedná o nárok na vrátenie bezúročného úveru.

Súd pritom opätovne poukazuje na skutočnosť, že návrh (žiadosť) uvedený v časti C „Kreditná karta“
neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., najmä sumu, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z., neobsahuje podmienky
podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. ale najmä neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa
§ 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z.. Podľa znenia zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom do

30.6.2006 podľa § 4 ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktoré však v danej žiadosti uvedené neboli. Navyše ak
bol revolvingový úver poskytnutý len na základe žiadosti, súd je názoru pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru na základe žiadosti nemožno hovoriť ani o dodržaní písomnej formy podľa § 46 Občianskeho
zákonníka pre absenciu existencie písomného prijatia návrhu. Preto daný zmluvný vzťah je platný podľa

ust. § 4 ods. 3 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.11.2009 len z dôvodu započatia čerpania
zo strany žalovanej.

Z dôvodu, že platný úkon je len následkom skutočnosti, že žalovaná ako spotrebiteľ začala čerpať úver
a žalobca neuniesol bremeno dôkazu o platnej dohode o výške úrokov a sankcií, tak súd nepriznal
žalobcovi s poukazom na ust. § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.11.2009 nárok na zaplatenie

zmluvných úrokov, poplatkov ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a zároveň podľa ust. § 4 ods. 2
písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa špecifikácie istiny žalovaná podľa tvrdenia žalobcu vyčerpala z úverového rámca sumu 1.952,66
eur,atokudňu19.05.2011.Zároveňvtejtošpecifikáciižalobcauviedol,žecelkovásuma,ktorúžalovaná
ku dňu 19.05.2011vyčerpala je 1.952,66 eur a po odpočítaní príslušnej časti úverovej istiny z mesačných

splátok, ktorých splatnosť už prebehla, získal výšku istiny, ktorá sa stala splatnou dňom odstúpenia od
úverovej zmluvy, t.j. 1.952,66 - 715,30 = 1.237,36 eur

Podľa potvrdenia žalobcu rovnako zo dňa 21.01.2013 súd mal za preukázané, že žalovaná zaplatila
žalobcovi z dôvodu čerpania úveru z účtu sumu 1.252,05 eur.

S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že žalobca môže požadovať od žalovanej len vrátenie

istiny (pre poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov), pričom túto špecifikoval podľa výpisu z účtu zo
dňa 21.01.2013 dňom odstúpenia od zmluvy na sumu 1.237,36 eur a žalovaná zaplatila 1.252,05 eur,
teda žalovaná zaplatila viac ako jej žalobca požičal, súd žalobu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.1 O.s.p. Žalovaná
bola úspešná v celom rozsahu, nakoľko žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu. Žalovaná ako úspešný
účastník by v konaní mala právo na náhradu trov konania, ktoré jej v konaní vznikli v súvislosti s účelným
uplatňovaním alebo bránením práva proti žalobcovi. Žalovaná si však právo na náhradu trov konania
neuplatnila, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.Vedľajší účastník na strane žalovanej si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, že aj jeho
pričinením vzhľadom na poukázanie, že žiadosť o zaradenie do zoznamu žiadateľov, nemôže byť v
spojení s písomným oznámením žalobcu, považované za platné uzatvorenie zmluvy o revolvingovom

úvere, súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že procesné postavenie vedľajšieho
účastníkajeodvodenéodprocesnéhopostaveniaúčastníka,nastranektoréhovystupujeaúspech,resp.
neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv aj na úspech, resp. neúspech
vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. Nakoľko žalovanej vzniklo právo na náhradu trov
konania, súd aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p., priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov

konania a na ich zaplatenie zaviazal žalobcu. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vo výške 189,82 eur.

za / úkon súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného 71,37 eur, ktorý je výsledkom
výpočtu :

sadzba tarifnej odmeny je 41,49 eur + (( 1.608,26 - 663,88 ) /331,94 x 9,96 = 41,49 +3 x 9,96 = 71,37 eur

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 71,37 eur

- vyjadrenie zo dňa 15.03.2013 71,37 eur

- režijný paušál za rok 2012 á 7,63 eur x 1 7,63 eur

- režijný paušál za rok 2013 á 7,81 eur x 1 7,81 eur

- +20 %DPH 31,64 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.