Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/136/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104898658
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7104898658.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľa v 1.rade S.

Z., D..XX.X.XXXX, N. S. XXX, XXX XX N. D. Y., D. S. X.F. V. Z., D..XX.X.XXXX, N. W. C. XXXX/XX, XXX
XX C. obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov
proti odporcovi Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy č.1,829 90 Bratislava IČO: 31320155 v
konaní o zaplatenie 8.962,36 EUR (270.000,-Sk) s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd pripúšťa zmenu petitu žaloby v zmysle návrhov navrhovateľov zo dňa 30.4.2011 a 22.10.2012 v
znení :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. a v 2.rade sumu 16.005,65 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 11.645,50 EUR od 4.1.2000 do zaplatenia a spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.360,15 EUR od 8.3.2000 do zaplatenia.

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa spoločným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.4.2004 domáhali zaplatenia
náhrady škody vo výške 270.000,-Sk spolu so 17,6% úrokom z omeškania od 4.1.2000 do zaplatenia
a trovy konania z dôvodu, že odporca, u ktorého mali zriadené účty im protiprávne zablokoval účty,
na základe čoho im bolo bránené disponovať s finančnými prostriedkami na účtoch a vkladnej knižke
odporcom, čím im vznikla škoda spočívajúca v kurzových rozdieloch vo výške žalovanej sumy.

Uznesenímč.k.25C/136/2004-14zodňa18.8.2004súdpriznalnavrhovateľomv1.a2.radeoslobodenie
od súdnych poplatkov.

Podľa §152 ods.2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,
môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Dňa28.11.2008súdvovecirozhodolmedzitýmnymRozsudkomč.k.25C/136/2004-199,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 6.7.2010 s odôvodnením, že zodpovednosť odporcu je daná, nakoľko odporca
postupoval v rozpore so znením §79c Trestného zákona, keď pre zablokovanie účtov navrhovateľovakceptoval listinu Žiadosť o zablokovanie účtu, oznámenie čísla účtu, resp. účtov zo dňa 4.1.2000, ktorá
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nemohla slúžiť ako podklad pre tento úkon, s tým, že
právne relevantnou listinou je jedine písomný príkaz prokurátora.

Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal odporca, na základe čoho Krajský súd v Košiciach dňa 18.5.2010
pod sp. zn.č. 3Co/88/2009-225 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, písomnými podaniami právneho zástupcu
navrhovateľov, písomnými podaniami odporcu, výpoveďami účastníkov ako aj celým spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav :

Navrhovatelia v l. a 2. rade si výšku náhrady škody uplatnili v pôvodnom návrhu zo dňa 16.4.2004 sumou

8.962,36 EUR (270.000,-Sk) spolu s príslušenstvom ako stratu na kurzovom rozdiele pri otvorení účtu
do času podania žaloby vo výške 2.821,48 EUR a kurzový rozdiel na devízovom účte vo výške 6.140,87
EUR.

Odporca sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 21.4.2005 v ktorom uviedol, že
blokácia účtov navrhovateľov bola z ich strany vykonaná oprávnene, ak bol daný nesprávny príkaz na

základe ktorého v dobrej viere konali, potom pasívne legitimovaní sú orgány činné v trestnom konaní
resp. exekútor v tomto konaní o náhradu škody. Na základe uvedeného odporca navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

Svoj nárok navrhovatelia na pojednávaní dňa 8.9.2008 odôvodnili tým, že nakoľko odporca protiprávne
zablokoval účet navrhovateľov, ktorí boli v tom čase trestne stíhaní, nemohli s nimi navrhovatelia voľne

nakladať, na základe čoho došlo ku kurzovým rozdielom, ktoré spôsobili finančnú stratu na majetku
navrhovateľov.

Z písomného podania odporcu zo dňa 28.7.2008 vyplýva, že nakladanie z účtami navrhovateľov
prebehlo na základe exekučných príkazov a boli zablokované na základe žiadosti vyšetrovateľa KUV
PZ Prešov zo dňa 4.1.2000 o zablokovanie účtov a mali byť odblokované až na základe žiadosti

Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 27.6.2003, doručenej odporcovi 16.7.2003, avšak medzitým
boli dňa 7.3.2003 doručené odporcovi príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu
v banke vzťahujúce sa k účtom navrhovateľov a následne aj Exekučné príkazy Ex14/03, Ex18/03,
Ex19/03,Ex23/03 vydané exekútorom JUDr. Burdom. Na základe toho sa odporca domnieval, že
mal povinnosť blokovať účty navrhovateľov. Odporca v tomto písomnom vyjadrení uviedol, že nebol

preukázaný vznik škody u navrhovateľov, pretože aj keby odporca porušil zmluvnú a zákonnú povinnosť
voči odporcom, navrhovateľom žiadna škoda nevznikla, nakoľko majetok navrhovateľov sa v dôsledku
konania, alebo nekonania odporcu nezmenšil a to preto, že znížením pohľadávky navrhovateľom voči
odporcovi, t.j. núteným prevedením finančných prostriedkov z účtu navrhovateľov v rámci exekúcie
odporcom exekútorovi sa znížili aj záväzky navrhovateľov voči povinným v rámci exekúcie. Takisto

namietali neexistenciu aktívnej legitimácie navrhovateľov vo vzťahu k jednotlivým vkladným knižkám, u
navrhovateľa v 2. rade pokiaľ sa jedná P. S. G. XXXX-XXXXXXXXXX nakoľko táto patrila navrhovateľke
v 1. rade a takisto aktívna legitimácia navrhovateľa v 1. rade pokiaľ sa jedná P. Ú. Č..XXXXXXXXXX/
XXXX V. P. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX, nakoľko tieto patrili navrhovateľke v 2. rade, preto vzhľadom na
uvedené navrhli súdu žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi trovy konania.

SúdnyexekútorJUDr.MichalBurdadňa8.7.2003vydalExekučnýpríkazč.Ex18/03vovecioprávneného
ABON v.o.s. Bardejov proti povinnej V. Z. o zaplatenie sumy 125.600,-Sk na základe vykonateľného
exekučného titulu na peňažné plnenie č.2To/45/2002 zo dňa 15.10.2002 rozsudku 1T/8/2001 zo dňa
12.6.2002.SúdnyexekútorJUDr.MichalBurdadňa8.7.2003vydalExekučnýpríkazč.Ex19/03vovecioprávneného
FIFTY-FIFTY Prešov povinnému S. Z. o zaplatenie 267.695,-Sk na základe vykonateľného exekučného
titulu na peňažné plnenie č.2To/45/2002 zo dňa 12.6.2002 a rozsudku 1T/8/2001 zo dňa 12.6.2002.

SúdnyexekútorJUDr.MichalBurdadňa8.7.2003vydalExekučnýpríkazč.Ex23/03vovecioprávneného
PEMAS Plus, spol.s.r.o. Bratislava proti povinnému S. Z. V. V. Z. o zaplatenie 263.730,-Sk s prísl.
na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie č.2To/45/2002 zo dňa 15.10.2002
rozsudku 1T/8/2001 zo dňa 12.6.2002.

Podľa Exekučného príkazu Ex14/03 exekútora JUDr. Michala Burdu bola vedená exekúcia oprávnenej
I. O. proti povinnej V. Z. o sumu 231.819,-Sk, príkaz je zo dňa 8.7.2003, na základe vykonateľného

rozhodnutia 2To/45/2002 zo dňa 15.10.2002 a rozsudok 1T/8/2001 zo dňa 12.6.2002.

Dňa 28.7.2003 adresovali navrhovatelia v l. a v 2. rade exekútorskému úradu súdneho exekútora JUDr.
Michala Burdu so sídlom v Humennom (a súčasne v ten istý deň doručili aj odporcovi) výzvu, v ktorej
požiadali o okamžité zastavenie výkonu exekúcií č. EX 14/03, EX 18/03, EX 19/03, EX 20/03, EX
23/03 (t.j. vrátane exekúcie týkajúcej sa výkonu podľa Rozsudku OS Prešov č.k:16C/220/2006-293) s

odôvodnením, že na Rozsudky 1T 8/01 zo dňa 12.6.2002 s 2To 45/2002 zo dňa 15.10.2002 bola podaná
sťažnosť pre porušenie zákona a aj pre vecnú nepríslušnosť.

Z písomného Čestného prehlásenia zo dňa 23.10.1999 O. Z. (D.. X.X.XXXX) (podpis prehlasujúceho
bol úradne overený dňa 23.10.1999 verejným notárom so sídlom New Jersey) vyplýva, že finančné
prostriedky, ktoré poslal na účet svojho otca V. Z. (D.. X.X.XXXX) A. Č..Ú..XXXXXXXXXXXXXXX S. S.

sú jeho (O. Z.). Súčasne prehlásil, že z týchto finančných prostriedkov následne vytvoril účty na meno S.
Z. (D.. XX.X.XXXX) S. H. N. Č..Ú..XXXXXXXXXX (R. XX.XX.XXXX), V. S. G. Č..XXXX-XXXXXXXXXX
S. S. S. (R. XX.X.XXXX) V. D. O. V. Z., F.. S.P. (D..XX.X.XXXX) S. S. V..Z.. V. W. Ú. Č..XXXXXXXXX1
(R. XX.XX.XXXX) a H. S. Č..Ú.. Z. XXXXXXXXXX (R. X.X.XXXX) pričom prehlásil, že všetky finančné
prostriedky na týchto účtoch sú jeho, len on je ich vlastníkom a jeho brat (S. Z.) a manželka (V. Z.) sú

len správcami týchto účtov a môžu s nimi nakladať len s jeho súhlasom.

Dňa 3.12.2010 odporca vzniesol námietku premlčania voči celému uplatnenému nároku navrhovateľmi.
Ďalej uviedol, že žalobu považuje za špekulatívnu a uplynutím lehoty premlčania je nárok navrhovateľov
nedôvodný, že u navrhovateľov ide o údajnú stratu, ktorá mala vzniknúť kurzovými stratami, pretože
nedokázali, aby by naložili s peniazmi uloženými na účtoch, a že by aj získali určitý prospech, ktorý si

vyčíslili.

Na pojednávaní dňa 7.2.2012 právny zástupca navrhovateľov uviedol, že suma 10.796 EUR
predstavuje kurzovú stratu na devízovom účte navrhovateľov vo výške XX.XXX X. za obdobie za
ktoré nemohli disponovať s týmito peňažnými prostriedkami a v sume 4.824,04 EUR predstavuje
sumu úroku z omeškania, ktoré museli navrhovatelia zaplatiť ako povinnosť vyplývajúcu z rozsudku

16C/220/2006-293.

Právny zástupca odporcu na tomto pojednávaní uviedol, že navrhovatelia samotní vyhlásili, že peňažné
prostriedky na úhradu tejto sumy nie sú ich, keďže v tom čase prebiehali voči nim štyri exekúcie a kde
žiadali pozastaviť výkon tejto exekúcie.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 2.5.2012 uviedol, že nie je pravdou, že navrhovatelia v l. a 2. rade

chceli dobrovoľne uhradiť pohľadávky, ktoré vyplývali zo súdneho konania 16C/220/2006 (OS prešov) v
exekučnom konaní Ex 14/03, nakoľko sami požiadali o pozastavenie výkonu exekúcie a tvrdili, že tieto
finančné prostriedky uložené na účtoch u odporcu nie sú ich o čom im predložili čestné prehlásenie
O.D. Z., brata navrhovateľa v l. rade. Vo vzťahu k náhrade požadovanej škody 4.360,15 EUR, ktorá
predstavuje úroky z omeškania, ktoré boli priznané L.. M. M. a ktorá vznikla z dôvodu, že navrhovatelia

nemohli disponovať finančnými prostriedkami na účtoch zriadených u odporcu uviedol, že tieto bolipriznané súdom a nie je preukázaná príčina súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu a vznikom
škody. Navrhovatelia v konaní nepreukázali, že by požiadali odporcu o zaplatenie dlžnej sumy vo vzťahu
k ich veriteľom, tak aby nebola vzniknutá škoda t.j. tak aby predchádzali vzniku tejto škody to znamená

nesplnili si povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka.

Navrhovatelia v l. a 2. rade dňa 23.11.2010 navrhli zmenu žaloby uplatnením si zaplatenia náhrady
škody v celkovej sume 52.739, 59 EUR s príslušenstvom, ktorá pozostáva zo sumy 7.153,45 EUR ako
exekučných trov v konaniach Ex 13/03, Ex 18/03, Ex 19/03, Ex 23/03, ďalej zo sumy 9.922,50 EUR
úrokov z omeškania, ktoré vznikli v exekučných konaniach, zo sumy 4.824,04 EUR zaplatených úrokov

z omeškania podľa rozsudku 16Co/220/2006 Okresného súdu Prešov, zo sumy 10.976 EUR ako straty
na kurzovom rozdiele Sk/USD od 4.1.2000 do 27.10.2000 a zo sumy 19.864 EUR úrokov z omeškania
zo straty na kurzovom rozdiele, ktoré vznikli zo straty na kurzovom rozdiele Sk/USD od 4.1.2000 do
27.10.2000, t.j. celková škoda 22.953,49 EUR a zo sumy úroky z omeškania z tejto škody v sume
29.786,50 EUR.

Dňa 15.4. 2011 navrhovatelia v l. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu upresnili

svoj návrh tak, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 15.800,04 EUR s príslušenstvom, ktorá
pozostáva zo sumy 4.824,08 EUR ako zaplatených úrokov z omeškania podľa rozsudku Okresného
súdu v Prešove č.16Co/220/2006 a zo sumy 10.976 EUR ako straty na kurzovom rozdiele Sk/USD za
obdobie od 4.1.2000 do zaplatenia. Na ďalšom nároku podľa návrhu zo dňa 23.11.2010 netrvali.

Tunajší súd o tomto návrhu navrhovateľov rozhodol dňa 3.11.2011 v Uznesení č.k.25C/136/2004-293,

ktorým pripustil zmenu petitu žaloby tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 15.800,04 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 10.976 EUR od 4.1.2000 do zaplatenia a
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.824,08 EUR od 8.3.2000 do zaplatenia.

Dňa 30.4.2012 navrhovatelia ešte doplnili svoje podanie ohľadom navrhovanej zmeny žaloby tak, aby
bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľom úroky z omeškania podľa Rozsudku Okresného súdu

Prešov č.16Co/220/2006 vo výške 4.360,15 EUR a stratu na kurzovom rozdiele Sk/USD za obdobie od
4.1.2000 do 28.7.2003 vo výške 12.090,50 EUR, všetko s príslušenstvom.

Z Rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.č.16C/220/2006-293 zo dňa 20.1.2009 (práv. I. výrok
20.2.2009, II. a III. výrok dňa 21.12.2009) vyplýva, že žalobca (L.. M. M., ako právny nástupca po I. O.)
sa domáhal voči žalovaným v 1. rade (V. B.), v 2. rade (S. Z.) a v 3. rade (V. Z.) zaplatenia sumy titulom

úrokov z omeškania z dôvodu nehradenia náhrady škody riadne a včas. Súd rozhodol tak, že konanie o
zaplatenie nad sumu 4.360,15 EUR zastavil (I. výrok), ďalej (II. výrok) zaviazal žalovaných v 1.,2. a v 3.
rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 4.360,15 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a nahradiť mu trovy konania (III. výrok). Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko Rozsudkom
KrajskéhosúduvPrešovesp.zn.č.1T8/2001zodňa12.6.2002vspojenísRozsudkomNajvyššiehosúdu

SR 2To 45/2002 zo dňa 15.10.2002 bolo uložené žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť pôvodnej
žalobkyni 231.819,-Sk (7.694,98 EUR) ako náhradu škody, ktorá jej vznikla z ich protiprávnej činnosti, za
ktorú boli právoplatne odsúdení a žalovaní túto sumu nezaplatili riadne a včas, preto vznikol žalobcovi
nároknazaplatenieúrokovzomeškaniaztejtosumy.Súdpriznalnárokžalobcovinazaplatenie4.360,15
EUR, ktorá suma predstavuje kapitalizovaný úrok z omeškania z dlžnej sumy 231.819,-Sk (7.694,98

EUR) za obdobie od 31.5.2000 do 3.8.2003 vo výške 17,5% ročne. Dňa 28.10.2009 Krajský súd v
Prešove, ako odvolací súd pod č.k.4Co/60/2009 I. stupňové rozhodnutie súdu potvrdil.

Na pojednávaní dňa 21.3.2013 boli prítomní navrhovateľ v 1. rade, právny zástupca navrhovateľov,
navrhovateľku v 2. rade ospravedlnil z neúčasti navrhovateľ v 1. rade a navrhol, aby súd pojednával
aj v jej neprítomnosti, odporca sa z neúčasti ospravedlnil a navrhol, aby súd pojednával aj v jeho

neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd pojednával v zmysle §101 ods.52 O.s.p. v neprítomnosti
navrhovateľky v 2. rade a odporcu.Podľa§420ods.1Občianskehozákonníkakaždýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušenímprávnej
povinnosti.

Podľa §420 ods.2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa§420ods.3Občianskehozákonníkazodpovednostisazbavíten,ktopreukáže,žeškodunezavinil.

Dňa 22.10.2012 (posledný návrh) navrhovatelia v l. a v 2. rade doručili súdu podanie s názvom
špecifikácia kurzovej straty, kde navrhli zmenu žaloby tak, aby odporca bol zaviazaný zaplatiť

navrhovateľom v 1. a v 2. rade sumu 16.005,65 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6%
ročne zo sumy 11.645,50 EUR (kurzová strata Sk/USD) za obdobie od 4.1.2000 do zaplatenia a spolu s
úrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy4.360,15EUR(akoúrokyzomeškaniapodľaRozsudku
Okresného súdu Prešov č.16Co/220/2006) za obdobie od 8.3.2000 do zaplatenia.

Podľa §95 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku č.99/1963 Z.z. navrhovateľ môže za konania so

súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do
vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa §95 ods.2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na
konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o

pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Nakoľko nebolo procesnej prekážky, súd návrhu navrhovateľov na pripustenie zmeny žaloby v I. výroku
tohto rozsudku vyhovel.

Súd nárok navrhovateľov (a teda aj v rámci medzitýmneho rozsudku č.k.25C/136/2004-199) posudzoval
podľa ustanovenia §420 Občianskeho zákonníka ako nárok na náhradu škody, a teda, či boli splnené

základnépredpokladyvznikuzodpovednostizaškodu,t.j.čidošlok:1.)porušeniuprávnejpovinnosti,2.)
či je preukázaná existencia škody a po c) či je preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vzniknutou škodou.

V rámci medzitýmneho rozsudku č.k.25C/136/2004-199 súd právoplatne rozhodol, že zo strany odporcu
došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá mu vyplývala zo zákona o bankách tým, že na blokáciu účtov

použil nie písomný príkaz prokurátora (ktorý jedine mohol vyvolať účinok zákonnej blokácie účtu) ale
„len“ listinu Žiadosť vyšetrovateľa o zablokovanie účtu zo dňa 4.1.2000. V tomto teda súd jednoznačne
vzhliadol porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu, t.j. jednej z troch zákonných podmienok pre
vznik zodpovednosti za škodu podľa §420 OZ.

Súd sa preto v ďalšom priebehu konania (po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku) zaoberal

posúdením zostávajúcich dvoch zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu podľa §420
OZ, t.j. či je preukázaná existencia škody a či je preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vzniknutou škodou.

Medzi účastníkmi nebolo sporné trvanie blokácie devízového účtu od 4.1.2000 do 17.7.2003 (ďalej v
texte označené aj ako „rozhodné obdobie“).Navrhovatelia si (po poslednej zmene žaloby) uplatnili nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške
16.005,65 EUR s príslušenstvom spôsobenej odporcom z dvoch skutkových základoch :

1.) tým, že z dôvodu protiprávnej blokácie devízového účtu navrhovatelia nemali možnosť disponovať

s peniazmi (XX.XXX X.) v období od 4.1.2000 do 17.7.2003, čím došlo k škode spočívajúcej S. G. F.
O. Z. V. X. S. S.Ý. XX.XXX,XX I.,

2.) a tým, že navrhovatelia sa z dôvodu protiprávnej blokácie účtu dostali do omeškania so zaplatením
náhrady škody vo výške 231.819,-Sk (7.694,98 EUR), ku ktorej boli zaviazaní rozhodnutím Krajského
súdu v Prešove pod sp.zn.č.1T 8/2001 (zo dňa 12.6.2002) v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR

č.k.2To45/2002 (zo dňa 15.10.2002), na základe čoho bola táto suma exekvovaná a na základe čoho
z dôvodu vzniklého omeškania boli Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn.č.16Co/220/2006
zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania vo výške 4.360,15 EUR L.. M. M..

Nakoľko sa navrhovateľka v 2. rade sa v exekučnom konaní bránila tým, že peniaze na devízovom
účte nie sú jej vlastníctvom a nemôžu byť požité v exekúcii ale sú vlastníctvom brata navrhovateľa v 1.
rade, súd posudzoval z tohto pohľadu aj vzťah navrhovateľky a O. Z.. Súd mal z písomného Čestného

prehlásenia O.Á. Z. (D.. X.X.XXXX) (podpis prehlasujúceho bol úradne overený dňa 23.10.1999
verejným notárom so sídlom New Jersey) preukázané, že finančné prostriedky, ktoré boli vložené na
W. Ú. Č..XXXXXXXXXX (R. XX.XX.XXXX) na meno navrhovateľky v 2.rade sú jeho vlastníctvom s tým,
že navrhovateľka v 2.rade je ich správcom. Z obsahu tohto právneho vzťahu súd uzavrel, že medzi
navrhovateľkou v 2.rade a O. Z. došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke (§657 Občianskeho zákonníka),

na základe čoho O.Á. Z. odovzdal navrhovateľke v 2.rade sumu XX.XXX,XX X. (A. S. R. W. Ú. R. W.
X.XX.XXXX, Č..XX Z.), ktorá ich prevzala a keďže ide o tzv. reálnu zmluvu (kontrakt), tak sa týmto
momentom stala ich vlastníčkou.

Ak za trvania manželstva jeden z manželov uzavrie pôžičku ako dlžník nepotrebuje na to súhlas druhého
manžela, a to ani keď nejde o bežnú vec a oprávneným a povinným je len ten z manželov, ktorý zmluvu

uzavrel (NS ČR 29Odo 162/2005).

Vzhľadom na uvedené súd žalobu vo vzťahu k navrhovateľovi v 1.rade zamietol z dôvodu nedostatku
vecnej legitimácie potom, ako navrhovatelia vykonali zmenu žaloby (od 1.12.2010) a škodu si uplatňovali
už len z W. Ú. Č..XXXXXXXXXX (založený 22.10.1999), ku ktorému mala dispozičné právo výlučne
navrhovateľka v 2.rade, netrvali ďalej na náhrade škody aj z ďalších účtov a to R. S. G. Č..XXXX-

XXXXXXXXXX (R. XX.X.XXXX) a H. S. Č..Ú.. Z. XXXXXXXXXX (R. X.X.XXXX) a nakoľko oprávneným
a povinným z pôžičky P. O. Z. sa stala len navrhovateľka v 2.rade.

Následne navrhovateľka v 2. rade, už ako vlastníčka sumy XX.XXX,XX X. tieto prostriedky vložila na
devízový účet zriadený na jej meno u odporcu dňa 22.10.1999 na základe zmluvy o vkladovom účte
(§716 až §719a Obchodného zákonníka.

V tomto vzťahu navrhovateľka v 2. rade, ako majiteľka účtu ponechať vložené peňažné prostriedky na
využitie banke a odporca sa zaviazal majiteľke účtu platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky. V
prípade zmluvy o vkladovom účte ide o určitý špecifický druh pôžičky, v ktorom vkladateľ má postavenie
veriteľa poskytujúceho banke finančné prostriedky na využitie a banka má postavenie dlžníka, čím
majiteľovi účtu (nie peňazí) vzniká pohľadávka v hodnote vkladu. Z toho vyplýva, že navrhovateľka v

2. rade vložením Z. XX.XXX,XX X. prestala byť vlastníčkou peňazí a stala sa vlastníčkou pohľadávky
v hodnote vkladu a majiteľom peňazí sa stala banka, ktorej vzniklo právo hospodárenia (podnikania) s
nimi, za dohodnutú odplatu, úrok v prospech majiteľa účtu.

Toto vyplýva aj z §5 písm.a) zákona o bankách č. 483/2011 Z. z., podľa ktorého sa vkladom rozumie
zverenie peňažných prostriedkov, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu.Z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľka v 2.rade mala voči odporcovi pohľadávku v hodnote S.
S. S. XX.XXX,XX X. na termínovanom devízovom účte v jeho peňažnom ústave.

Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a
ušlý zisk. Pod skutočnou škodou (damnum emergens) treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného
(prípadnenákladypotrebnénato,abysadosiaholpredchádzajúcistav).Povahuskutočnejškodymajúaj
rôzne náklady spojené so vznikom a zisťovaním škody (napr. náklady inventúry), alebo aj zárobok, ktorý
poškodenému ušiel, keď odstraňoval následky škody. Pod ušlým ziskom (lucrum cessant) rozumieme

majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových
hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí.

Z uvedených charakteristík pojmov škoda, skutočná škoda a ušlý zisk je zrejmé, že ide o ujmu už nastalú
(vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti, škoda musí byť jednoznačne
vyčíslená, zadefinovaná, ohraničená, nemôže to byť iba tzv. hypotetická škoda.

Skutočnú škodu ani ušlý zisk preto nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne

vznikne,jenevyhnutné,abyexistovalanajneskôrvdobe,kedysúdonárokunanáhraduškodyrozhoduje
(§ 154 ods. 1 O.s.p.).

Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny
a následku. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná,
pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa

príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť
preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne
preukázaný a bezprostredný.

Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí
zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej

následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Jednoznačne predmetné
tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR") v rozsudku sp. zn.
R 21/1992, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou,
z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku.
Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti.

Uvedené tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR") v
náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku
zodpovednostnéhovzťahupríčinnásúvislosťmedzikonaním(opomenutím)škodcuavzniknutouškodou
u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná.

Vzhľadom na vyššie uvedené a na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že

nároky navrhovateľky v 2. rade na náhradu škody, ktorá im mala vzniknúť po 1.) z dôvodu protiprávnej
blokácie Devízového účtu č.1380063461 preto, že nemali možnosť disponovať s peniazmi uloženými
na tomto účte vo výške 22.000 USD (pri počiatočnom vklade 20.877,59 USD) v období od 4.1.2000 do
17.7.2003 vyčíslená kurzovým rozdielom medzi SKK a USD za uvedené obdobie vo výške 11.645,50
EUR a po 2.) z dôvodu, že navrhovatelia nezaplatili riadne a včas náhradu škody vo výške 231.819,-Sk

(7.694,98 EUR), ku ktorej boli zaviazaní rozhodnutím Krajského súdu v Prešove pod sp.zn.č.1T 8/2001
(zo dňa 12.6.2002) v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k.2To45/2002 (zo dňa 15.10.2002),
na základe čoho bola táto suma exekvovaná v konaní č. Ex 14/03 a na základe čoho z dôvodu vzniklého
omeškania boli Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn.č.16Co/220/2006 zaviazaní zaplatiť
úroky z omeškania vo výške 4.360,15 EUR L.. M. M. sú nepreukázané a teda nedôvodné.Navrhovateľka v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu (20.3.2013) tvrdila, že jej vznikla
škoda spočívajúca v kurzovom rozdiele medzi SKK a USD za obdobie od 4.1.2000 do 17.7.2003 vo
výške 11.645,50 EUR z dôvodu protiprávne vykonanej blokácie devízového účtu odporcom, nakoľko

odporca vytvoril počas celého toho obdobia protiprávne prekážku preto nemala možnosť voľne
disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte. Uviedla, že nie je dôležitý konkrétny dátum
žiadosti odblokovania, pretože odporca vytvoril počas celého obdobia protiprávne prekážku dispozície
s finančnými prostriedkami na tomto účte.

S týmto tvrdením navrhovateľky nemožno súhlasiť, nakoľko pri menovej konverzii (na ktorú sa odvoláva)

ide o výmenu meny za inú menu alebo o prevod z jednej meny na druhú, pričom konverzie meny sú vždy
vykonávané voči aktuálnemu kurzu na medzibankovom devízovom trhu a to vždy len na základe pokynu
majiteľa účtu. V pokyne majiteľa účtu sa uvádza 1, výber meny, na ktorú sa má suma konvertovať, 2, ku
ktorému dňu sa má konverzia vykonať a 3, objem finančných prostriedkov, ktoré sa majú na konverziu
použiť. To znamená, že pokyn na vykonanie menovej konverzie sa dáva smerom do budúcna, a vždy
na pokyn majiteľa účtu, a nemôže byť dôsledkom protiprávneho konania odporcu.

V tomto konaní súd nemá preukázanú vôľu navrhovateľky v rozhodnom období smerujúcu k bankovej
operácii, konverzii meny na inú, napr. v tom čase výhodnejšiu menu, a nemá preukázané ani objem
finančných prostriedkov, ktoré mali a mohli byť použité na konverziu a takisto nemá preukázaný
konkrétny deň, ktorému sa mala mena konvertovať.

Za tejto situácie ide teda len o fiktívnu, ničím nepodloženú, nepreukázateľnú a teda nepreskúmateľnú

sumu výšku škody. V konaní sa nepreukázalo, že by na majetku navrhovateľky v 2. rade mala vzniknúť
nejaká škoda a to ani vo forme skutočnej škody (jej majetok sa z dôvodu blokácie účtu nijako nezmenšil,
pretože po odblokovaní účtu mala presne taký stav na účte, ako predtým) a ani vo forme ušlého zisku
(nie je preukázaný prejav vôle navrhovateľky - pokyn pre odporcu smerujúci k investovaniu určitého
obnosu finančných prostriedkov z úču alebo k vykonaniu menovej konverzie, t.j. k bankovým operáciám

smerujúcim k prínosu zisku z vkladu). Čisté hypoteticky by k takej situácii bolo došlo, keby navrhovateľka
v 2. rade v čase blokácie účtu požiadala odporcu o vykonanie takýchto bankových operácií a a odporca
by to bol v tom čase s odôvodnením „zákonnej“ blokácie tieto odmietol.

Avšak za tejto dôkaznej situácie je nárok navrhovateľky v 2. rade na náhradu škody spočívajúcej v
kurzovom rozdiele medzi SKK a USD za obdobie od 4.1.2000 do 17.7.2003 vo výške 11.645,50 EUR

nepreukázaný a teda nedôvodný.

K tomu istému záveru súd dospel aj pri posúdení nároku navrhovateľky v 2. rade na zaplatenie náhrady
škody z dôvodu protiprávnej blokácie účtu, na základe čoho sa mali navrhovatelia dostať do omeškania
so zaplatením náhrady škody vo výške 231.819,-Sk (7.694,98 EUR) pre oprávnenú A.. M., ku ktorej boli
zaviazaní rozhodnutím Krajského súdu v Prešove pod sp.zn.č.1T 8/2001 (zo dňa 12.6.2002) v spojení s

Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k.2To45/2002 (zo dňa 15.10.2002), na základe čoho bola táto suma
exekvovaná v konaní č. Ex 14/03 a na základe čoho z dôvodu vzniklého omeškania boli Rozsudkom
Okresného súdu Prešov pod sp. zn.č.16Co/220/2006 zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania vo výške
4.360,15 EUR L.. M. M..

V tomto prípade súd takisto nemal preukázané, že by navrhovateľka v 2. rade niekedy v čase blokácie

účtu dobrovoľne požiadala odporcu o vykonanie platby pre oprávnenú p. O., ku ktorej bola spoločne a
nerozdielne spolu s navrhovateľom v X.F. V. V. B. zaviazaná rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod
sp.zn.č.1T 8/2001 (zo dňa 12.6.2002) v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k.2To45/2002 (zo
dňa 15.10.2002). Naopak, súd mal za preukázané, že navrhovateľka v 2. rade nikdy nemala záujem o
včasnú a riadnu úhradu súdom určenej sumy pre oprávnenú p. Matovú a to ani počas trestného konania

1T 8/2001 a ani počas núteného výkonu tohto rozhodnutia, keď v rámci 5 exekučných konaní EX 14/03,
EX 18/03, EX 19/03, EX 20/03, EX 23/03 žiadala o okamžité zastavenie výkonu exekúcií s odôvodnením,
že voči rozsudkom, na základe ktorým sa exekúcia koná, bola podaná sťažnosť pre porušenie zákona
a pre vecnú nepríslušnosť, ďalej žiadala zastavenie výkonu exekúcie a vylúčenie majetku z exekúcie avždy s tvrdením, že tieto finančné prostriedky na devízovom účte nepatria jej (V. O. Z.) a že bude podaná
žaloba o vyňatie finančných prostriedkov z exekúcie pre vecnú nepríslušnosť.

Z týchto dôkazov súd dospel k záveru, že nebola zistená príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním

odporcu (blokáciou účtu) a vznikom škody (zaplatením úrokov z omeškania vo výške 4.360,15 EUR
za oneskorenú úhradu náhrady škody právnemu nástupcovi po p. I. O., A..L.. M. M.), nakoľko vzťah
príčinyanásledkumusíbyťvždybezprostredný(priamy)abezpečnepreukázanýanepostačuje,aktento
vzťah je iba sprostredkovaný, t.j. ak následok škody už vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však
protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval preto uzavrel, že aj tento nárok navrhovateľky v 2. rade je

nepreukázaný a teda nedôvodný. V tomto smere súd nezistil žiadnu vecnú spojitosť medzi protiprávnym
konaním odporcu (blokáciou účtu) a vznikom vyčíslenej škody.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.

Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §151 ods.5, prvá veta O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných

pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až
v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca si na výzvu súdu náhradu trov konania uplatnil dňa 10.4.2013 sumou 570,34 EUR.

K hotovým výdavkom účastníka patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a
preukázané výdavky na ubytovanie.

Pri určení náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd musí vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len
náhradu tých výdavkov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Nárok na

cestovné má účastník, ktorý nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa
konanie uskutočňuje, alebo je predvolaný z miesta, kde sa dočasne zdržuje, pričom účastníkovi sa
hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného. Náklady spojené s dopravou
súd môže vo forme náhrady trov konania priznať len vtedy, ak je zvolený spôsob dopravy s prihliadnutím
na okolnosti účelný.

Dôsledkom opačného postupu by bola povinnosť neúspešného účastníka konania zaplatiť druhému
účastníkovi náhradu trov spojených s akýmkoľvek spôsobom dopravy, bez ohľadu na primeranosť
zvoleného spôsobu a účelnosť vynaloženia takto vzniknutých nákladov. Primeraným a hospodárnym
spôsobom dopravy bude spravidla doprava verejným hromadným dopravným prostriedkom. V prípade
použitia iného spôsobu dopravy by mal účastník preukázať, prečo bolo použitie takéhoto spôsobu

dopravy vzhľadom na okolnosti prípadu účelnejšie.Odporca ničím bližšie nezdôvodnil, prečo bolo použitie leteckej dopravy účelnejšie ako použitie
verejného dopravného prostriedku. Navyše súd poukazuje aj na to, že u odporcu prichádzal do úvahy
aj hospodárnejší postup a to, využiť na účasť na pojednávaniach zamestnanca pobočky v blízkosti

tunajšieho súdu, napr. z viacerých kontaktných miest odporcu pobočky v Košiciach. Z týchto dôvodov
nepovažoval súd vynaložené výdavky na cestovné za účelné a hospodárne, preto mu ich náhradu voči
procesne neúspešným navrhovateľom nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Košiciach dňa 21. marec 2013

JUDr. Jarmila Centková

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Mária Ušalová