Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 20, 2013

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 7C/30/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5409200391
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2013:5409200391.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci žalobcov: 1. C. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L., D. XXX/XX, 2. B. Q., O.. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., D. XXX/XX, zast.:
JUDr. Pavel Novotný, advokát so sídlom Radlinského 47, Dolný Kubín, proti žalovanému: S. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. T., M. XXXX/XX-X, zast.: JUDr. Peter Škerlík, J. Ťatliaka 2051/8, Dolný Kubín,
v konaní o zaplatenie 4.244,87 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom čiastku 1.125,- EUR spolu s 10% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 15,- EUR od 6.3.2009, 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.4.2009,
9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.5.2009, 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 30,- EUR od 6.6.2009, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.7.2009,
9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.8.2009 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.9.2009 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,-
EUR od 6.10.2009 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.11.2009 do

zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.12.2009 do zaplatenia, 9% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.1.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 30,- EUR od 6.2.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od
6.3.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.4.2010 do zaplatenia,
9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.5.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.6.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,-

EUR od 6.7.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.8.2010 do
zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.9.2010 do zaplatenia, 9% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.10.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 30,- EUR od 6.11.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od
6.12.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.1.2011 do zaplatenia,
9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.2.2011 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.3.2011 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,-

EUR od 6.4.2011 do zaplatenia, 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.5.2011 do
zaplatenia, 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.6.2011 do zaplatenia, 9,25%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.7.2011 do zaplatenia, 9,5% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.8.2011 do zaplatenia, 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy
30,- EUR od 6.9.2011 do zaplatenia, 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.10.2011
do zaplatenia, 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.11.2011 do zaplatenia, 9,25%

ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.12.2011 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.1.2012 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,-
EUR od 6.2.2012 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.3.2012 do
zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.4.2012 do zaplatenia, 9% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 30,- EUR od 6.5.2012 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 30,- EUR od 6.6.2012 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 11,- EUR od
6.7.2012 do zaplatenia a to do 31.12.2013.II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia žalobou zo dňa 09.02.2009, doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.02.2009 žiadali, aby súd
vydalrozsudok,ktorýmurčípovinnosťžalovanéhouhradiťžalobcompopripustenízmenysumu4.244,87
EUR spolu s poplatkom z omeškania a uhradiť im trovy konania, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sa stali na základe zmluvy č. 3760 o prevode vlastníctva
družstevného bytu zo dňa 25.02.2008, ktorú uzavreli s Okresným stavebným bytovým družstvom Dolný
Kubínanáslednéhovkladuvlastníckehoprávadokatastranehnuteľností,vlastníkmi4-izbovéhobytuč.9

na 4. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, číslo vchodu XX, postaveného na pozemku parc. č. XX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 842 m2, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 7277/454684 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku
parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 842 m2 vo veľkosti 7277/454684. Žalovaný užíval
uvedený byt so svojou bývalou manželkou ako nájomca do 17.12.1993, kedy nadobudol právoplatnosť

rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 11.11.1993 vedený pod sp.zn. 7C/406/1993, ktorým
bolo rozhodnuté, že súd zrušuje právo spoločného nájmu žalovaného a jeho bývalej manželky k tomuto
bytu a za ďalšiu užívateľku ako nájomníčku určil jeho bývalú manželku. Žalovanému súčasne uložil
povinnosť byt vypratať a odovzdať ho svojej bývalej manželke do 15 dní od zabezpečenia náhradného
bytualeboubytovania.NazákladezápisniceodohodeaodovzdaníaprevzatíbytuspísanejOSBDDolný

Kubín bol byt dňom 01.08.1996 odovzdaný do užívania žalobcovi ako členovi družstva. Súčasne potom
žalovaný fakticky užíva predmetný byt od augusta 1996, kedy sa do neho svojpomocne nasťahoval.
Rozsudkom okresného súdu zo dňa 06.06.2003 vedený pod č.k. 4C/292/1996-80, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 04.08.2003, bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný vypratať byt do 15 dní od
zabezpečenia náhradného bytu a súčasne bolo rozsudkom okresného súdu zo dňa 19.03.2003 pod

č.k. 9C/1937/1998-84, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2003 určené, že žalovaný je oprávnený
užívať v predmetnom byte izbu č. 8 o výmere 9,83 m2 a príslušenstvo bytu spočívajúce v kuchyni,
kúpeľni, WC a chodby a to v zmysle platného plánu bytu. S ohľadom na vyššie uvedené je teda zrejmé,
že žalovaný užíva v súčasnej dobe v predmetnom byte izbu č. 8 o výmere 9,83 m2 a príslušenstvo bytu.
Napriek tomu, že žalovaný užíva cudziu vec, za uvedené užívanie žalobcom neplatí žiadne nájomné

a to aj napriek skutočnosti, že na to bol žalobcami vyzvaný listom zo dňa 03.09.2008, kde žalobcovia
požadovali zaplatenie dlžného nájomného spolu s platbami súvisiacimi s užívaním uvedeného bytu.
Na túto výzvu reagoval žalovaný svojim listom zo dňa 21.09.2008, kde okrem iných skutočností
odmietol žalobcom uhradiť dlžné nájomné. V záujme mimosúdneho vyriešenia sporu potom žalobcovia
prostredníctvom svojho právneho zástupcu kontaktovali žalovaného ešte raz a to podaním zo dňa

17.10.2008, kde ho vyzvali na podpis nájomnej zmluvy, ktorú priložili k tejto výzve. Súčasne urobili oproti
predchádzajúcej výzve ústupok, keď v tomto návrhu nájomnej zmluvy požadovali nájomné iba vo výške
2.500,- Sk (82,98 EUR) mesačne napriek tomu, že podľa vyjadrenia realitnej kancelárie sa nájomné
za obdobne veľkú prenajatú plochu pohybuje v rozmedzí od 6.500,- Sk do 7.000,- Sk. Na túto výzvu
potom žalovaný do dňa podania žaloby nijakým spôsobom nezareagoval, a preto žalobcovia nemali

inú možnosť, ako sa domôcť svojho práva a preto podali žalobu. Z uvedenej situácie teda vyplýva, že
žalovaný teoreticky od 18.12.1993 a fakticky od augusta 1996 užíva predmetný byt, resp. jeho časť bez
toho, že by mu zodpovedalo právo nájomcu, nakoľko toto mu súdnym rozhodnutím zaniklo. V časti bytu
teda zotrváva iba do doby, kedy mu bude zaistená bytová náhrada v podobne náhradného bytu a to
aj napriek tomu, že sa žalobcovia v medziobdobí stali vlastníkmi uvedeného bytu. Tento vzťah medzi

žalobcami na jednej strane a žalovaným na strane druhej nie je zákonom výslovne regulovaný, a preto
je potrebné vyriešiť najprv otázku, akými pravidlami bude tento vzťah podriadený. Podľa ust. § 853 ods.
1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom, spravujú
sa ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Podľa názoru
žalobcu je uvedeným ustanovením § 685 a nasl. OZ, nakoľko žalovaný podľa súdnych rozhodnutí čaká

na zistenie príslušnej bytovej náhrady a má tak právo užívať časť bytu do posledného dňa lehoty na
vypratanie, na druhú stranu má však povinnosť za toto právo hradiť žalobcom odplatu - nájomné. V
danomprípade,pokiaľmátedažalovanýprávonaplnéanerušenébývaniedozaisteniabytovejnáhrady,
je spravodlivé po ňom požadovať, aby plnil povinnosti, ktoré s týmto právom korešpondujú. Druhouskutočnosťou, ktorá nastupuje po vyriešení druhu právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovaným, je
otázka výšky nájomného. V tejto súvislosti odkazujú žalobcovia na vyššie uvedené vyjadrenie realitnej
kancelárie, kde je uvedená suma za prenájom obdobne veľkého prenajatého priestoru. Žalobcovia

vedomí si o.i. aj toho, že predmetný byt užívajú aj iní nájomcovia, ponúkli žalovanému, v rámci návrhu
na uzavretie nájomnej zmluvy, nájomné vo výške 2.500,- Sk mesačne. Žalobcovia sa teda s ohľadom
na vyššie uvedené skutočnosti domnievajú, že suma 83,- EUR je adekvátna a spravodlivá čiastka,
ktorú môžu o žalovanom za prenájom uvedenej časti bytu požadovať. Súčasne je potrebné uviesť, že
žalovaný sa neplatením nájomného bezdôvodne obohacuje, nakoľko sa jeho majetok nezmenšil, hoci

by k takémuto zmenšeniu malo dôjsť, ak by plnil svoju povinnosť. Pokiaľ ide o dátum, od kedy žalobcovia
dlžné nájomné požadujú, ide o deň, kedy sa stali vlastníkmi bytu, teda od 10.03.2008 do budúcna, resp.
do dátumu, kedy sa žalovaný z bytu vysťahuje. Čo sa týka splatnosti nájomného, vychádzajú žalobcovia
z ust. § 671 ods. 2 OZ, kde je uvedené, že ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1.
októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu. Podľa ust. § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné

alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť
prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcom uplatnenú sumu s
príslušenstvom neuznáva ani čiastočne a žalobu navrhuje zamietnuť po vykonaní pojednávania
a potrebného dokazovania z nasledovných dôvodov: Je pravdou, že na základe právoplatného

rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 9C/1937/1998 zo dňa 19.03.2003 je oprávnený a
užíva izbu o výmere 9,83 m2 s príslušenstvom. Vypratať byt bude povinný po tom, ako mu Y. C.
zabezpečí náhradný byt tak, ako to stanovuje právoplatný rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn.
4C/292/1996 zo dňa 06.03.2009. Skutočnosťou je aj to, že po rozvode s bývalou manželkou Y. C. bolo
súdom zrušené právo spoločného nájmu a ako výlučnú nájomníčku bytu súd určil jeho bývalú manželku,

ktorá neskôr uzatvorila dohodu o výmene bytu, na základe ktorej sa stali jeho nájomcami T., ktorí takto
malivstúpiťdoprávnájomcubytu.Vauguste1996sastalnájomcombytužalobca.Bytnikdyneužívalpre
svoju potrebu, ale jeho časť prenajíma od počiatku iným osobám za rôzne vysoké nájomné. V súčasnosti
prenajíma zvyšné 3 izby trojčlennej rodine, s ktorou užívajú spoločne príslušenstvo bytu. Nie je pravdou,
že by za užívanie izby neplatil. Platil a stále platí OSBD Dolný Kubín a to tak sumu zodpovedajúcu

nájmu, ako aj koncesionárske poplatky a za elektriku a mestu tiež poplatok za odvoz smetí. Sumu
zodpovedajúcu nájomnému hradí pravidelne vo výške 26,55 EUR, koncesionársky poplatok v sume 4,69
EUR, za elektriku 33,19 Sk a za smeti podľa toho, aký výmer mu Mesto Dolný Kubín pošle. Pretože
OSBD Dolný Kubín bytový dom, v ktorom sa byt nachádza spravuje, je to jeho príspevok, o ktorý sa
znižuje úhrada žalobcov, resp. čo sa im prejavuje každoročne pri ročnom zúčtovaní, kde žalobcovi aj

v minulosti každoročne bol vracaný nemalý preplatok, z ktorého jemu ani osobám, ktorým prenajímal
ostatné izby, nič nevracal, ale tento si vždy ponechal. Žalobcom bol podľa jeho názoru byt odpredaný
protiprávne. Už keď ho kupovali vedeli, že až do doby, kým mu bývalá manželka nezabezpečí primeraný
náhradný byt, je oprávnený užívať izbu na základe rozhodnutia súdu. Žalobcovia mu nikdy relevantným
spôsobom neoznámili, že byt odkúpili. Je síce pravdou, že mu ponúkali uzatvorenie nájomnej zmluvy,

čo však odmietol aj preto, že doposiaľ žalobcov považoval za nájomcov a predovšetkým z dôvodu, že
byt užíva na základe rozhodnutia súdu a nevidel dôvod na uzatváranie zmluvy o podnájme. Žaloba
je účelová. Žalobca po neúspešnom pokuse o vypratanie izby exekučnou cestou, kde protiprávnemu
konaniu exekútora a súdov zabránil až najvyšší súd SR svojim rozhodnutím, sa pokúša tato donútiť ma
riešiť si bytovú otázku bez toho, aby bolo naplnené rozhodnutie súdu o povinnosti C. zabezpečiť mi

primeraný náhradný byt. Za rok 2007 bol na predmetnom byte preplatok na nájomnom v sume celkom
564,52 EUR, ktorý si žalobca nechal. Ani jemu, ani iným osobám užívajúcim byt z neho nevrátil nič a
ani ho nezohľadnil vo výške nájmu. Pritom minimálne časť z tejto sumy, ktorá pripadá na ním užívanú
miestnosť, mu bol povinný vrátiť a tak z opatrnosti voči žalovanej sume vznáša kompenzačnú námietku.
Pokiaľ ide o sumy, ktoré žiadajú žalobcovia aj v prípade, že by zmluva, ktorou kúpili byt bola platná a

on by bol povinný im platiť za užívanie izby, čiastka 83,- EUR mesačne rozhodne nie je suma, ktorá
zodpovedápriemernémunájmuzaizbuovýmerenecelých10m2vK.T.vrozhodnomobdobí.Ničnatom
nemení ani vyjadrenie realitnej kancelárie, ktorým žalobcovia argumentujú. Podľa jeho názoru by bolo
najspoľahlivejšieanajčistejšiezistenieprimeranejvýškyodplatytaké,žebysazazákladeodplatyzobrali
sumy, ktoré žalobca ako príjem podľa zákona o dani z príjmov priznával a zdaňoval v predchádzajúcich

obdobiach ako príjem z prenájmu. Tieto sumy je možné zistiť nahliadnutím do daňových priznaní žalobcu
za minulé roky a následne vypočítať výšku odplaty, ktorá zodpovedá priemernej výške nájmu za 1m2v K. T.. Dokonca v nej budú zohľadnené aj špecifiká, že v jednom byte býva a príslušenstvo užíva viac
osôb. Ako vyplýva z uvedeného, nie je ani nájomcom a ani podnájomníkom žalobcov. Izbu má právo
užívať na základe rozhodnutia súdu. Preto pokiaľ sa žalobcovia domáhajú poplatku z omeškania, tak

na toto celkom zjavne nemajú právo, lebo ako už uviedol, nie je ani nájomcom bytu ani izby.

Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že zotrvávajú na žalobe a jej dôvodoch s tým,
že pokiaľ sa majú vyjadriť k argumentom odporcu, tak v podstate ich nemožno akceptovať, jeho
úhrady nesmerujú voči žalobcom, ale na účet OSBD a sú z iného právneho dôvodu a to za služby
spojené s užívaním bytu, nemajú žiaden súvis s tým, že oni žiadajú, aby žalovaný zaplatil za užívanie

cudzej veci, konkrétne časti predmetného bytu. Obdobne je to teda aj pri koncesionárskych poplatkoch,
resp. elektrickej energii, kde je iný právny dôvod a iný príjemca platieb. Pokiaľ ide o argumentáciu
preplatkom, tak v zásade sa žaloba nezaoberá rokom 2007, ale rokom 2008, avšak celkove k preplatku
poukazujú na to, že platby, ktoré platí žalovaný, sú nedostatočné vzhľadom na výmeru časti bytu a
možnosť užívať príslušenstvo, mali by byť vyššie. Žalobcovia sú vlastníkmi a túto skutočnosť musel zistiť
žalovaný najneskôr už v rámci výzvy a z tohto pohľadu jeho tvrdenie, že nevedel, kto je vlastníkom, je

bezpredmetné. Taktiež nemožno hovoriť o nejakej účelovosti žaloby, lebo žalobcovia len uplatňujú svoje
práva, vypratanie bytu v inom konaní v danom prípade nemá súvislosť. V danom prípade treba zohľadniť
špecifikum v tom, že byt pokiaľ má tam žalovaný právo užívať predmetnú izbu a príslušenstvo, stráca
na hodnote, nezodpovedá príjem za nájom toho bytu nejakej tržnej cene iného obvyklého bytu. Taktiež
pokiaľ ide o ostatné návrhy, v zásade treba povedať, že nie je spor o tom, kto v priebehu rokov užíval byt,

resp. komu patril. Právnym dôvodom, na základe ktorého žiadajú priznať žiadané sumy, je bezdôvodné
obohatenie vo výške nájmu, ktorý by žalovaný mal podľa ich názoru platiť. Žalobca v 1. rade uviedol, že
sa pridržiava toho, čo uviedol jeho právny zástupca. Majiteľom bytu je spolu s manželkou, ale najviac
informácií o tom má jeho otec, pretože to bol byt, ktorý pre neho zabezpečovali rodičia. Vzhľadom na to,
že otec je už starší a ťahalo sa to, tak nakoniec prepísali byt na neho, aby neboli prípadné problémy, a

preto otca volali aj ako svedka. V byte skutočne bývajú manželia O.. Ako je to u nich so zmluvou, tak to
nevie, lebo všetko vybavuje otec. Nemá ani bližšie informácie, ako sa v byte platí či už elektrika alebo
iné platby, ktoré súvisia s bývaním v byte. Keď byt kupovali, tak vedeli, že tam býva žalovaný, a to na
základe súdneho rozhodnutia. Platby za byt platí zo svojho účtu otec a teda jemu chodia aj preplatky.
Pokiaľ ide o elektrickú energiu tak vie, že tam je nejaký problém, že sa to nedalo prepísať na nich, je to

na žalovaného, tak tam sa nevie ku platbám vyjadriť. V danom prípade ohľadom bytu na tieto veci má
splnomocnenie jeho otec a právny zástupca má splnomocnenie na zastupovanie v spore.

Žalovaný uviedol, že sa pridržiava rozsudku, ktorým bolo určené, že môže v tom byte užívať jednu izbu s
príslušenstvom. S tu prítomným žalobcom v 1. rade prakticky nikdy osobne nebol a ani nevie, že by mal
on nejaký záujem o osobné stretnutie. Po tom rozhodnutí súdu o práve užívať izbu bol sám na OSBD

a žiadal, aby mu na to vystavili výmer, kde mu však povedali, že to nie je možné, pretože je tam všade
len jeden merač na vodu. On to teda riešil tak, že z posledného výmeru si vypočítal výšku, ktorá by
pripadala na 1 m2 a začal takú sumu platiť OSBD. Nepovažuje za nutné alebo potrebné platiť túto sumu
pánovi Q., pretože s ním nie je v žiadnom kontakte, ale platí to za náklady práve OSBD. Pokiaľ mu pán
Q. nájde primerané náhradné bývanie, on okamžite uvedenú izbu uvoľní. Má družku, s ktorou má aj 11

ročného syna, a preto sa zdržiava aj u nej, keď ona chodí na nočné alebo poobedné, aby zabezpečili
starostlivosť o syna. S manželkou nemali vyporiadanie BSM súdom ani nejakou dohodou. Manželka
totiž okamžite vymenila byt s pánom T. a ten následne predal byt pánovi Q. zrejme bez toho, aby mu
povedali, že byt kupujú aj s ním. On nikdy nedostal žiaden preplatok z vyúčtovania za služby spojené s
užívaním bytu. O ostatných nájomcoch nevie. Pokiaľ ide o elektriku, tú platí on a vyrovnáva si tieto platby

s ostatnými nájomcami. Tak isto je to aj pri iných poplatkoch, ktoré platí on. Je ochotný odísť po tom, keď
mu bude daný do užívania byt a nie nejaký podnájom alebo prenájom, ale s tým, že to bude na neho a
on si bude mať právo potom ten byt odkúpiť. Čaká na určenie veľkosti náhradného bytu na KS v Žiline.
On si myslí, že to, čo platí na OSBD, je nájomné. Na otázku, či vie, že žalobcovia sú vlastníkmi bytu
uviedol, že teraz už hej. Na otázku, prečo teda keď užíva cudziu vec, nechcel uzavrieť nájomnú zmluvu

alebo platiť žalobcom nájomné uviedol, že rozsudky sú o ňom a o jeho manželke, povinná zabezpečiť
byt je ona, nehovorí sa tam nič o žalobcovi. Nevidí dôvod mu niečo platiť. Nemá s ním žiaden vzťah,
jeho vzťah je s manželkou a OSBD.Vypočutý svedok I. Q. uviedol, že ten byt kúpili pred 13 rokmi, kde pôvodným nájomníkom riadne zaplatili
odstupné, bol to pán T., ale kým sa tam stihli nasťahovať, násilím sa tam vlámal žalovaný, ktorý nemal
kľúče a začal tam žiť aj s družkou, pričom treba povedať, že riadne platili platby za byt. Oni takto len na

umŕtvených peniazoch za tie roky, keď bol 22 %-ný úrok, stratili 300-400 tis. Sk. Byt nemohli užívať, až
neskôr, keď súd rozhodol, že družka nemá právo ten byt užívať a žalovanému bolo určené, že má užívať
jednu izbu s príslušenstvom, avšak syn bol mladý, potreboval si reálne poriešiť bytovú situáciu, tak si
kúpil byt v Námestove, musel si požičať a oni mu povedali, že všetky náklady na tento byt v T. budú hradiť
oni. Takto vlastne prišli o všetky úspory, ktoré mali na starobu, pretože do bytu, kde je obsadená jedna

izba a možnosť užívať k nej aj príslušenstvo, sa ťažko nájde nejaký nájomník. Najskôr mali jednu pani,
ktorá tam bývala mesiac a ani nezaplatila, ďalšia tam zaplatila za 2 mesiace, ale potom odišla, že nemá
súkromie. S odstupom času tam chvíľu bývala v jednej izbe jedna študentka. Ten byt bol vysoko stratový
vyjmúc rok 2008, keď sa im to podarilo prenajať pánovi O.. Ten platí náklady, v podstate ale byt moc
nevyužívajú, on i manželka sú väčšinou preč v zahraničí, deti v školách. Oni v podstate platia toľko, koľko
urobí výmer bytové družstvo plus 1.000,- Sk navyše. Ak však odídu títo nájomníci, zas bude problém

tento byt prenajať. Navyše byt je v dezolátnom stave, za tie roky sa neinvestovalo do údržby. OSBD
ich vyzýva, aby vymenili plastové okná, nakoľko má dôjsť k zatepleniu bytovky. Oni sa na žalovaného
nehnevajú, vedia, že on cíti nejakú krivdu voči manželke, ale nevie, prečo sa to jedná cez nich, keď oni
ten byt legálne kúpili a zaplatili. Predkladali mu aj rôzne bytové náhrady. Majú za to, že suma 2.500,- Sk
za to, že to bude užívať a v rámci toho aj náhrada tepla a vody nie je vôbec veľa. Ten byt stojí ročne od

40 až 50.000,- Sk a žalovaný tam zaplatí sumu 9.000,- Sk. Pokiaľ ide o nadobúdanie členských práv a
povinností od pána T., tak oni mu za to vyplatili sumu 350.000,- Sk v roku 1996. Mali akurát v zásade túto
sumu, tak ju zaplatili. Nezdalo sa im nápadné, že by to mala byť nejaká nízka cena. V podstate nevedeli,
aké sú vtedy ceny bytov. O tom, že byt kupujú skutočne so žalovaným, o tom nevedeli. Keď im pán T.
ukazoval byt, tak bol ešte zariadený. On im dal kľúče a keď tam potom prišli s dcérou pozrieť, tak zistili,

že je tam vizitka pán C. a že sa tam nemôžu dnu dostať. Išli na bytové družstvo, tam im povedali, aby
to dali policajtom. Oni vtedy nevedeli, o koho sa jedná. Keď tam boli ešte s pánom T., tak on nemôže
odprisahať, že im ukázal všetky izby, či teda nebola jedna zamknutá. Syn odkupoval byt minulý rok,
odkupoval ho preto, že pokiaľ je byt v osobnom vlastníctve, skôr sa dá niečo dosiahnuť. Nechceli na
bytovom družstve riešiť tento problém, iba keď bude ten byt ich, tak skôr niečo budú môcť riešiť. On

platí OSBD zo svojho účtu nejakú sumu naviac, aby neboli nedoplatky, pretože to je nepríjemné. Stále
teda majú preplatok. Z preplatku doteraz nevracal žalovanému alebo O. nič. Nevie, prečo by mal vracať
žalovaných z tých 800,- Sk, ktoré platí. Pán O. bol teraz celý rok, predtým len v jeseni, takže bol problém
to nejako vypočítať. Teraz však je už dohodnuté s pánom O., že sa mu preplatok vráti okrem tých 1.000,-
Sk, ktoré dáva navyše. Žalovaný platí veľmi málo, náklady sú vyššie, a preto nie je možné mu niečo

vrátiť. Pokiaľ pán O. platí navyše za 3 izby 1.000,- Sk a od žalovaného žiadajú 2.500,- Sk, že pánovi O.
sú zaviazaní, že platí tie náklady. Keby chceli od neho viac, tak odíde. Tých 1.000,- Sk nie je nejaký zisk,
údržba bude stáť viacej. Zmluvy s pánom O. podpisoval buď on alebo syn, ten dodatok zmluvy, ktorý
bolo treba predložiť na obecný úrad kvôli smetiam podpísal on v zastúpení syna, od ktorého mal plnú
moc. Výška nájmu, ktorá je v zmluve uvedená, tak sa upravuje vlastne podľa toho, aký výmer stanovuje

OSBD, menilo sa to už asi 3x.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že k samotnej veci sa prakticky vyjadriť nevie, je to spor medzi žalovaným
a manželovým otcom. Trvá to už 10 rokov, ona je vydatá 5 rokov. Registrovala, že je tam nejaký súdny
spor, sú tam nejaké výdavky, avšak ona nevedela uviesť,

aké konkrétne, stará sa o to manželov otec, ktorý ho kúpil vlastne pre manžela. Prehľad o nich majú len

otec s manželom, ona o tom prakticky nevie. Zámer manželovho otca bol taký, že kúpil byt pre syna.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi založenými v spise, oboznámením sa so spisom
tunajšieho súdu 7Er/478/2005, pričom na základe vykonaného dokazovania svojim rozsudkom sp. zn.
7C/30/2009-127 zo dňa 30.11.2009 žalobu zamietol a žalobcov zaviazal k úhrade trov konania vo výške
301,69 EUR, nakoľko konštatoval, že v zmysle rozsudkov povinnosť zabezpečiť náhradný byt prináleží

bývalej manželke žalovaného a nie žalobcom a žalovaný má právo bývať v predmetom byte do zaistenia
bytovej náhrady. V danom prípade mal prvostupňový súd na zreteli ako rozsudok 7C/406/1993, tak aj
4C/292/1996,akoajrozsudokKSŽilina7Co/243/2008,takpredovšetkýmvzhľadomnaokolnostiprípadu
princíp právnej istoty predovšetkým v konkrétnej prejednávanej veci, kedy sa javí problematickým akv inom konaní žalovaný C. nie je úspešný len preto, že odvolací súd vychádza z právneho názoru, že
povinnosť na zabezpečenie náhradného bytu neprechádza na nového nájomcu Q. ex lege.

Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojim uznesením sp. zn. 6Co/58/2010 zo

dňa 14. júla 2010 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, kde vychádzal
odvolací súd z názoru, že pokiaľ nastane zmena subjektov na strane prenajímateľa bytu, táto v zásade
neovplyvňuje povinnosť zabezpečiť pre bývalého nájomcu bytovú náhradu s tým, že právo na bývanie
(ktorésvedčírozvedenémumanželovinazákladeprávoplatnéhorozsudkuvydanéhovkonaníozrušenie
práva spoločného nájmu bytu) sa viaže k bytu, ktorý sa má vypratať a nie k osobe manžela, ktorý sa

stal jeho výlučným nájomcom. Preto pokiaľ bol právoplatným rozsudkom určený za výlučného nájomcu
jeden z rozvedených manželov s tým, že druhému manželovi bola uložená povinnosť vypratať byt
po zabezpečení bytovej náhrady, prechádzajú na prenajímateľa (v prípade zániku nájomného pomeru
výlučného nájomcu na inú osobu) oprávnenia a zároveň i obmedzenia založené uvedeným rozsudkom.
Odvolacísúdzároveňpoznamenal,žeotázkuzánikuprávanabytovúnáhraduvzmysle§712cods.3OZ
možno z hľadiska predmetu prejednávanej veci považovať za právne významnú, nakoľko, ak by odporca

býval v byte i po riadnom zabezpečení bytovej náhrady, išlo by z jeho strany o bývanie neoprávnené a
z tohto dôvodu by vznikalo na jeho strane bezdôvodné obohatenie vo výške zodpovedajúcej cene tzv.
bežného nájomného.

Prvostupňovýsúdpotomvzmyslezrušujúcehouzneseniaodvolaciehosúdudoplnildokazovanie,pričom
zistil tento skutkový stav:

O predmetnom byte po rozvode žalovaného s jeho manželkou bolo súdom (rozsudok OS Dolný Kubín
7C/406/1993) rozhodnuté tak, že súd zrušil právo spoločného nájmu k bytu s tým, že ďalšou užívateľkou
ako nájomníčkou tohto bytu sa stala bývalá manželka žalovaného s tým, že žalovaný S. C. bol povinný
byt vypratať a vyprataný byt odovzdať bývalej manželke do 15 dní odo dňa, keď mu bude zabezpečený
náhradný byt alebo náhradné ubytovanie. Uvedený rozsudok 7C/406/1993 nadobudol právoplatnosť

dňa 17.12.1993. V ďalšom konaní o určenie bytovej náhrady (4C/292/1996 OS Dolný Kubín) bolo
určené, že S. C. je povinný predmetný byt vypratať do 15 dní po tom, čo mu bývalá manželka Y. C.
zabezpečí náhradný byt. V tomto konaní už boli účastníkmi aj K. T. a J. T., ktorí boli nájomcami tohto
družstevnéhobytu,nakoľkohovymenilisbývaloumanželkouS.C.,terajšiehožalovaného.ManželiaT.S.
však previedli svoje členské práva k tomuto bytu na C. Q., terajšieho žalobcu v rade 1, ktorý následne

od 01.08.1996 mal užívať byt ako nájomca, avšak v tomto byte býval v tom čase žalovaný so svojou
priateľkou. Následne teda v konaní OS Dolný Kubín sp.zn. 9C/1937/1998, ktorí nadobudol právoplatnosť
dňa 09.06.2003 a vykonateľnosť 13.06.2003 sa žalobca C. Q. domohol určenia spôsobu užívania bytu
tak, že žalovanému v 1. rade bolo určené, že je oprávnený užívať v byte izbu č. 8 o výmere 9,83 m2
a príslušenstvo bytu spočívajúce v kuchyni, kúpeľni, WC a chodbe a to v zmysle platného plánu bytu.

Zároveň treba ešte dodať, že v tomto istom konaní bol žalovaný S. C. zaviazaný vydať žalobcovi C. Q.
kľúče od tohto bytu a priateľke žalovaného bolo uložené z bytu sa vypratať. Je ešte potrebné dodať,
že v ďalšom sa vlastníkmi predmetného družstevného bytu na základe zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu zo dňa 25.02.2008 stali žalobcovia, v súčasnosti sú ako vlastníci tohto bytu zapísaní
na LV č. XXXX k.ú. E. J., obec K. T.. Ďalej ako bolo zistené zo spisu tunajšieho súdu 6Er/83/2010 (viď

uznesenie zo dňa 10.01.2012), tak týmto rozhodnutím boli zamietnuté námietky povinného C. proti
exekúcii, ako aj proti bytovej náhrade a súd návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú
zamietol. V tomto rozhodnutí okrem iného, pokiaľ sa zaoberal námietkami proti bytovej náhrade (strana
č. 5-7 tohto uznesenia) súd skúmal, či ponúkaný byt vlastníka P. N. spĺňa podmienky bytovej náhrady
vyplývajúcej z exekučného titulu a konštatoval, že oprávnený - C. Q. riadnym spôsobom zabezpečil

bytovú náhradu vyžadovanú exekučným titulom (exekučný titul predstavoval rozsudok OS DK sp. zn.
4C/292/1996). Nutné je ešte skonštatovať, ako vyplýva aj z dokladov založených na č. l. 260-262 spisu,
tak žalovaný dobrovoľne odovzdal predmetný byt exekútorovi dňa 09.06.2012, kde byt bol protokolárne
prevzatý dňa 13.06.2012.

V zásade v konaní ani nebolo sporné a potvrdzuje to aj svedok - otec žalobcu, že pokiaľ žalovaný

býval v byte s priateľkou, platil sám riadne všetky platby za byt. Tak isto nie je v zásade sporné a je to
preukázané aj príslušnými listinnými dokladmi v spise, či už výpismi z účtov, resp. dokladmi z OSBD, žežalovaný platil mesačne sumu 26,56 EUR a zvyšok predpisu platil otec žalobcu. Taktiež nie je sporné,
že žalobca, resp. jeho otec ostatné časti bytu prenajímali a najmenej od júla 2007 ho užíval aj pán E.
O. s manželkou a synom, kde do 31.12.2007 podľa zmluvy mali platiť žalobcovi sumu 5.000,- Sk (cca

166,- EUR) mesačne, kde malo byť zahrnuté nájomné a úhrady za služby, resp. podľa zmluvy zo dňa
04.10.2008 bola výška nájomného dohodnutá na sumu 1.000,- Sk (cca 33,- EUR) za kalendárny mesiac,
plus mal E. O. platiť mesačný predpis bytového družstva v sume 4671,- Sk (cca 155,- EUR) a platbu
za byt v sume 250,- Sk (cca 8,- EUR). V tejto druhej zmluve už je dohodnuté, že prípadný preplatok za
služby spojené s užívaním bytu budú poukázané na účet nájomcu, dovtedy ako to vyplýva z listinných

dôkazov (list otca žalobcu nájomcovi O.) si preplatky ponechával otec žalobcu. Preplatok za rok 2007
bol vo výške 17.007,60 Sk (cca 564,- EUR), preplatok za rok 2008 bol vo výške 13.375,64 Sk (cca 444,-
EUR).

Na pojednávaní dňa 05.11.2012 svedok E. O. uviedol, že oni hľadali nejaký byt, lebo im končil dovtedajší
nájom a dali si inzerát, na ktorý sa im ozval pán Q. s tým, že povedal, že v tom byte má právo bývať
ešte nejaká osoba. Keďže on nebol konfliktný typ, v podstate súhlasil. Tú prvú zmluvu podpisoval ešte

otec pána Q.. Mal nejakú plnú moc. Žalobcu on prakticky ešte nevidel. Tá prvá zmluva bola len na
určitý čas a potom podpísali druhú zmluvu, ktorá už bola na dobu neurčitú. Vyhovoval nájom, pri tejto
zmluve ohľadne nájmu bolo prihliadnuté na to, že sa tam nachádza iná osoba a bola dohodnutá vo výške
1.000,- SK. Pokiaľ on mal vtedy byt na ulici D., tak tam čistý prenájom platil tiež 1.000,- SK mesačne,
samozrejme tiež bolo platiť teplo a ostatné poplatky za služby. Pokiaľ ide o platby za ten sporný byt, tak

tú elektriku platili p. C., lebo na neho bola písaná a ten im vždy poctivo vrátil všetky preplatky. Pokiaľ
ide o platby za byt podľa predpisu, tiež platili p. Q., v podstate ale otcovi žalobcu, ktorý im tiež preplatky
vrátil. Problém nastal len v roku 2010, keď sa zdvihli nejaké platby a oni museli preplácať. Pokiaľ ide o
elektriku, p. C. vždy vrátil prakticky celú sumu, ukázal originálne doklady. On tam nebýval. Je pravdou,
že tam mal zamknutú jednu izbu, kde mal posteľ aj periny. Keď sa napr. na konci roka odpisovalo teplo a

chodil domový dôverník, tak on sa skontaktoval s p. C., on mu dal kľúč od tej izby a domový dôverník tam
na magnetickú kartu zistil spotrebu tepla. On zase tú izbu zamkol a kľúč hodil p. C. do schránky v bytovke
na J.. On aj v súčasnosti platí nájom 33,- EUR. Na otázku právneho zástupcu odporcu uviedol, že pokiaľ
ide o platby za byt, tak tie boli od počiatku nájmu zvyšované. Bolo to približne 152,- EUR a teraz platia
210,- EUR mesačne. Nájom však bol za celý čas rovnaký. Pokiaľ tam došlo k tomu roku čo spomína k

veľkému nárastu platieb za služby, nevie či to bolo preto, že meškali platby od pána Q., alebo či neplatil
svoju sumu p. C.. Oni byt vždy užívali v podstate traja, teda on, manželka a syn. Dcéra je dlhodobo v
zahraničí, študuje na Karlovej univerzite v Prahe. Po ukončení užívania izby odporcom, bola zvýšená
celková platba za byt zo 182,- EUR na 210,- EUR mesačne. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa
uviedol, že pokiaľ ide o byt, ktorý užíval predtým, tak skutočne išlo o 2 izbový byt. Nájomné mohlo to

byť aj 700-800 SK mesačne a mohlo to byť aj 1.000,- SK. Má zmluvu na dobu neurčitú s trojmesačnou
výpovednou lehotou. Keby to niekomu z nich nevyhovovalo, tak by musel dať písomnú výpoveď a vtedy
by začal zisťovať výšku nájmov. Pre neho je to pekný nájom, bol dohodnutý v súvislosti s tým, že tam
bývala ešte iná osoba. Keby tam tá osoba nebola, je možné, že by mal nájom o 1000,- SK vyšší. On v
súčasnosti užíva aj tú izbu, ktorú mal zamknutú p. C.. Keď ho vypratali, kľúč nechali v dverách. On ju

dal do poriadku, odstránil tam lastovičie hniezda, omietol ju, vymaľoval, dal tam nové svetlá, plávajúcu
podlahu.Nejakootomsp.Q.nehovoril,aleanionimunehovorilinič otom,keďprebehlatáexekúcia,len
sa mu navýšila platba o nejakých 900,- SK, čo považoval, že je to za tú izbu. On vie, že je to chyba, mal o
tom rozprávať s pánom Q., nájomná zmluva je bez tej izby. Na otázku, prečo si myslí, že navýšenie ceny
bytu má súvislosť s vyprataním p. MW. uviedol, že on mesačne platil 182,50 EUR a teraz platí 210,- EUR

mesačne a nikto mu nevysvetlil prečo došlo k navýšeniu tejto ceny. On čakal tento rok preplatok 250,-
EUR a miesto toho mal nedoplatok 46,- EUR a nevie uviesť prečo. Je to aj pre neho nepochopiteľné,
preto si myslí, že buď neplatil riadne buď p. C. alebo p. Q.. Od júla má nový predpis.

Na pojednávaní dňa 20.03.2013 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že prvom rade poukazuje
na všetky predchádzajúce vyjadrenia, ktoré boli prezentované v tomto konaní a súčasne uvádza

nasledujúce skutočnosti: S ohľadom na vykonané dokazovanie navrhovali, aby súd v celom rozsahu
žalobe vyhovel a to na základe nasledujúcich skutočností: V prvom rade považovali za podstatné, že
žalobcovia sú od 10.03.2008 vlastníkmi predmetného bytu, pričom ich na základe zákonnej singulárnej
sukcesie zaťažovala povinnosť trpieť bývanie žalovaného v predmetnom byte a to do zabezpečenia
mu bytovej náhrady a to v súlade s rozsudkom OS DK vedeného pod sp. zn. 4C/292/1996 zo dňa6.6.2003 a konkretizovaného rozsudkom OS DK sp. zn. 9C/1937/1998 zo dňa 19.3.2003 a to do 15 dní
od zabezpečenia bytovej náhrady. Následne potom žalobca zabezpečil žalovanému v súlade s týmto
rozsudkom bytovú náhradu a to predložením zmluvy o nájme a súčasne aj jednostranným vyhlásením

vlastníka ponúkaného bytu, čo žalovanému oznámil 30.01.2009. Žalovaný však ponuku odmietol a
od 15.02.2009 tak užíval byt, resp. jeho časť bez právneho dôvodu. V súvislosti s bytovou náhradou
a jej zabezpečením potom žalobca poukazuje na právoplatný a vykonateľný rozsudok OS DK č. k.
6Er/83/2010-131 zo dňa 10.01.2012 a na argumentáciu tam uvedenú. K následnému vyprataniu bytu
potom došlo až na základe exekučného konania vedeného proti žalovanému, kde žalovaný vypratal

užívanú časť bytu až dňa 13.06.2012. Za daných okolností je teda zrejmé, že žalovaný od 10.03.2008 do
13.06.2012 užíval predmetnú časť bytu žalobcov a teda užíval cudziu vec bez toho, že by za to žalobcom
plnil akékoľvek protiplnenie. Tomuto jeho oprávneniu totiž musí zodpovedať aj určitá povinnosť a to
konkrétne povinnosť hradiť adekvátne platby za užívanie časti bytu. Na daný vzťah je potom potrebné
analogicky aplikovať ustanovenia § 685 a nasl. OZ. V tejto súvislosti potom žalobcovia poukazujú
aj na už predložené judikáty a v nich uvedenú právnu argumentáciu, podľa ktorej stíha žalovaného

povinnosť platiť žalobcom obvyklé nájomné. Navyše Krajský súd vo svojom uznesení jednoznačne
konštatoval, že ak by žalovaný i po riadnom zabezpečení bytovej náhrady býval v byte ( tj. obdobie od
15.02.2009-13.06.2012) išlo by z jeho strany o neoprávnené bývanie a z toho dôvodu by vznikalo na
jeho strane bezdôvodné obohatenie vo výške zodpovedajúcej cene tzv. bežného nájomného. Pokiaľ ide
o výšku tzv. bežného nájomného, v tejto súvislosti žalobcovi a poukazujú na predložené prehlásenia

realitných kancelárií KAMA-REAL, s. r. o. a Orava real profit, s. r. o., z ktorých vyplýva, že žalovaná
mesačná čiastka, teda suma cca 83,- EUR je primeraná a to ako bežné nájomné užívanej nehnuteľnosti.
Bez významu nie je ani fakt, že žalobcom vznikla aj škoda v podobe ušlého zisku, nakoľko nemohli v
dôsledku správania žalovaného prenajať celý byt, pričom z tohto prenájmu by mali oveľa vyšší príjem,
ako sumu 1.000,- Sk, resp. 33,- EUR, ktorú platil nájomca p. O..

Právny zástupca odporcu na záver uviedol, že odvolací súd vychádzal z toho, že žalovaný časť bytu
užíval, čo však ako sa zistilo nie je pravda, bol len držiteľom izby. Ak majú byť v danom prípade vykonané
prepočty tak, ako to požaduje krajský súd, potom dôkazné bremeno leží na žalobcoch, ktorí požadované
sumy riadne nekvantifikovali. Treba však vychádzať z toho, že nájomci O. užívali okrem jednej izby celý
byt aj s balkónom, kde byt má celkom 70,92 m2 a izby, ktorú držal žalovaný 9,83 m2, spoločne mohli

užívať výmeru 22,97 m2, čo ale žalovaný neužíval, ale užívali to traja nájomcovia, pričom na jedného
by z tejto výmery pripadala výmera 5,7425 m2. Percentuálne, ak by odporca užíval aj príslušenstvo,
pripadala by na neho 21,96 % bez zarátania príslušenstva 13,86% podlahovej plochy celého bytu bez
balkóna a pivnice, ktoré však tiež neužíval a toto je potrebné zohľadniť. Odporca navyše platil správcovi
bytu mesačne 26,56 EUR, 33,19 EUR za elektrickú energiu, 4,65 EUR koncesionársky poplatok. Z

vyššie uvedených údajov je zrejmé, že žalovaný sa nemohol bezdôvodne obohatiť vzhľadom na výšku
jeho platieb a navyše izbu držal na základe rozhodnutia súdu, teda nie bez právneho dôvodu.

V zmysle § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkon iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Pri posudzovaní daného prípadu súd bol v zmysle § 226 OSP viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, ktorý vyslovil právny názor, že povinnosť zabezpečiť náhradný byt prechádza z rozvedeného
manžela vždy na nového vlastníka bytu a zároveň, že pokiaľ žalovaný býval v byte i po riadnom
zabezpečení bytovej náhrady, išlo by z jeho strany o bývanie neoprávnené a z tohto dôvody by vznikalo

na jeho strane bezdôvodné obohatenie vo výške zodpovedajúcej cene tzv. bežného nájmu.

Ďalej prvostupňový súd poukazuje na tú skutočnosť, že v exekučnom konaní vedenom na tunajšom
súde sp. zn. 6Er/83/2010 ( EX 413/10, súdny exekútor Mgr. Bernard Janík, Exekútorský úrad Žilina) bola
vyriešená aj otázka, či žalobcovia zabezpečili žalovanému takú bytovú náhradu, ktorá spĺňa podmienky
bytovej náhrady vyplývajúcej z exekučného titulu. Súd už citovaným rozhodnutím 6Er/83/2010 zo dňa

10.01.2012 otázku náhradného bytu vyriešil tak, že konštatoval, že žalobcovia riadnym spôsobomzabezpečili bytovú náhradu, vyžadovanú exekučným titulom - náhradný byt, a to ponúknutím nájmu
bytu vlastníka P. N., kde návrh nájomnej zmluvy pre žalovaného je zo dňa 28.01.2009 ohľadne bytu
č. 8 v bytovom dome č. súp. XXXX na ulici Š. v K. T., vyhlásením vlastníka predmetného bytu zo dňa

28.01.2009, že so žalovaným uzatvorí zmluvu o nájme predmetného bytu a tieto skutočnosti žalobcovia
oznámili žalovanému podaním zo dňa 28.01.2009, ktoré mu bolo doručené dňa 30.01.2009. žalovaný
ponúknutú náhradu listom zo dňa 27.02.2009 odmietol.

Prvostupňový súd, viazaný názorom odvolacieho súdu teda konštatuje, že žalovaný býval v byte i po
riadnom zabezpečení bytovej náhrady a z jeho strany išlo o bývanie neoprávnené počnúc skončením

15. dňa počítajúc od 31.01.2009. Pokiaľ žalovaný býval v byte po tejto lehote, užíval byt bez právneho
titulu a po tomto okamihu vzniká vlastníkovi bytu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého
výška by mala predstavovať výšku obvyklého nájomného v danom mieste a čase a to až do času, keď byt
skutočne odovzdal. V danom prípade je podľa názoru súdu bez významu či žalovaný byt - v konkrétnom
prípade len časť bytu a to jednu izbu aj skutočne užíval, pretože za užívanie v danom prípade potrebné
považovať aj uzamknutie tejto izby a právo fyzicky ju neužívať, rozhodujúce je, že túto izbu nemohli

užívať, prenajímať a brať z nej úžitky žalobcovia.

V danom prípade teda súd ustálil, že žalovaný užíval byt bez právneho dôvodu od 15.02.2009 do
09.06.2012, kedy byt žalovaný dobrovoľne vypratal. Otázkou teda zostala len výška bezdôvodného
obohatenia. V danom prípade súd považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť zistenú z výsluchu svedka
O., že žalovaný fakticky reálne žiadnu časť bytu neužíval na bývanie, mal tam len uzamknutú izbu so

svojimi vecami. Preto v zásade až žaloba správne žiada určiť bezdôvodné obohatenie vo výške ušlého
nájmu. V zásade je nutné povedať, že samotný pojem nájom vo verejnosti zahŕňa nájom v širšom slova
zmysle, ktorý v sebe zahŕňa aj všetky platby spojené s užívaním bytu včítane energií a vody a samotný
nájom v užšom slova zmysle, ktorý je platený vlastníkovi bytu nad rámec platieb spojených s užívaním
bytu a za energie. V danom prípade bezdôvodné obohatenie bolo žiadané len za nájom v užšom slova

zmysle. V danom prípade preto, že za služby spojené s užívaním bytu a energie žalovaný nesporne platil
(trebakonštatovať,žečiizbufaktickyužíval,alebonie,nákladyajnatúčasťbytuvznikali).Kotázkevýšky
tohtobezdôvodnéhonájmusúdmusízistiť,výškuobvykléhonájmuvdanommiesteačasezapredmetný
byt. K tomuto je nutné konštatovať, že doklady predložené žalobcami (napr. č.l. 318) vyjadrenie realitnej
kancelárie OravaReal Profit, že ich odhad je, že nájom jednej izby môže byť cca. 80,- EUR za mesiac

nad prevádzkové náklady bytu, či (č.l. 28 spisu) vyjadrenie realitnej kancelárie Kama-real, že trhová
cena nájmu za takýto byt predstavuje 5.000-6.000,- Sk plus energie a ostatné platby spojené s užívaním
nehnuteľnosti, resp. že prenájom časti bytu je porovnateľný s výškou nájomného u garsónky o výmere
cca. 25 m2, predstavuje 6.500-7.000,- Sk vrátane energií a ostatných platieb spojených s užívaním
jednouosobou,majúpodľanázorusúduminimálnuhodnotu,pokiaľniejezrejmé,akokpredmetnejsume

tieto realitné kancelárie prišli, neuvádzajú konkrétne nájomné zmluvy aj s ich parametrami. Oveľa väčšiu
výpovednú hodnotu pre súd potom malo zistenie výšky nájmu dvojizbového bytu v rovnakej lokalite,
ktorý mal prenajatý svedok O. a kde zo zmluvy o nájmu bytu od Mgr. T. ( č.l. 296-300 spisu) vyplýva, že
predmetný dvojizbový byt v blízkosti bytu žalobcov bol prenajímaný za 5000,- Sk (166,- EUR) mesačne
včítane energií, kde čistý nájom, resp. nájom v užšom slova zmysle bol dohodnutý medzi účastníkmi

vo výške 1000,- Sk mesačne (cca 33,- EUR). Zároveň, ako sa svedok vyjadril, pri obdobnom byte ako
pri spornom byte by predpokladal nájomné vo výške 2.000,- Sk (cca 66,- EUR) plus náklady na služby
a energie. V danom prípade je situácia komplikovaná v tom, že sa neurčuje bezdôvodné obohatenie
vo výške nájmu za celý byt, ale len za jednu izbu, a to v byte ktorý užívajú aj iné osoby, nejde teda
o bezdôvodné obohatenie za garsónku či jednoizbový byt. Nie je možný nejaký konkrétny výpočet,

ale pokiaľ sa zoberú do úvahy všetky okolnosti, či už je faktické neužívanie žalovaným, ale skutočné
znemožnenie prenajímať uvedený byt v celosti žalobcom, javí sa potom správnou a spravodlivou suma
30,- EUR mesačne. Možno totiž predpokladať, že minimálne za sumu v intervale 60-80,- EUR nad platby
za služby a energie by s určitosťou žalobcovia byt prenajímali vzhľadom na jeho výmeru a polohu. To
možno usudzovať práve z toho, že dvojizbový byt v rovnakej lokalite bol prenajímaný za sumu približne

33,- EUR v rovnakom období a byt žalobcov bol dvojnásobne väčší čo sa týka počtu izieb. Pokiaľ by
teda žalovaný našiel niekoho, kto by mu prenajal len jednu izbu, prenajímal by mu ju za sumu, ktorá by
mu dorovnala ušlý nájom za nájom celého bytu, teda predmetné dva „nájmy“ by v súhrne predstavovali
sumu 60-80,- EUR mesačne. Žalobcovia dostávali od svedka O. nájom vo výške približne 33,- EUR.
Nemá teda v danom prípade význam vypočítavať percentá plochy, rozrátavať na počet žijúcich osôb.

Zároveň takáto suma mohla byť určená len vtedy, pokiaľ žalovaný sám platil príslušnú časť platieb zaslužby spojené s užívaním bytu a energie. V tejto časti bol povinný platiť tieto platby aj pokiaľ mal titul
na užívanie, resp. aj po strate titulu, resp. právneho dôvodu na užívanie bytu, resp. jeho časti. V zásade
však tieto platby titulom bezdôvodného obohatenia neboli žiadané. Pokiaľ však aj sa berú do úvahy

približné výpočty ohľadne podielu žalovaného na platbách spojených s užívaním bytu a energií treba
uviesť, že pokiaľ by sme brali do úvahy aj výpočty samotného žalovaného, ktorý tvrdil že percentuálne z
výmeru bytu by naň pripadalo 21,96 % pokiaľ sa berie do úvahy príslušenstvo bytu a 13,86% bez neho
a berieme do úvahy, že skutočné platby za byt boli napríklad v roku 2011 okolo 150,- EUR mesačne
za služby bez energií a tento platil mesačne 26,56 EUR, javí sa platba žalovaného v tejto výške len

primeraná tomu, čo skutočne mal platiť. Je to totiž ani nie 1/6 skutočných nákladov, kde pri výpočte podľa
počtu osôb by na žalovaného vychádzala 1 a pri percente užívania podlahovej plochy bytu 21,96 % by
mal platiť minimálne 1/5 nákladov a pri percente 13,86 približne 1/6. Pri službách spojených s užívaním
bytu si treba uvedomiť, že okrem skutočných nákladov je tam aj množstvo pevných platieb, ktoré sú
neodvislé od toho, či sa byt užíva alebo nie a v zásade aj dodané teplo sa musí platiť bez ohľadu na to,
či v byte niekto býva. Fakticky jedinou dodávkou z ktorej nemal žalovaný prospech je voda, avšak do

úvahy možno zobrať napr. plyn, kde platba obsahuje taktiež pevnú zložku a pohyblivú podľa odobratého
množstva a napr. na tomto sa žalovaný vôbec nepodieľal. Je teda zrejmé, že takéto veci sa kompenzujú
a v zásade nie je potrebný presný výpočet, pretože v zásade vždy v takýchto prípadoch pôjde o úvahu
súdu. Súd však za primerané ohľadne podielu na nákladoch na prevádzku bytu konštatuje práve sumu
26,56 EUR mesačne a následne vzniknuté bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo neplatením „nájmu v

užšom slova zmysle“ ustálil na sumu 30,- EUR.

Pokiaľ teda žalobcovia žiadali bezdôvodné obohatenie vo výške 83,-EUR mesačne a za obdobie dlhšie,
než ktoré konštatoval v rozsudku súd, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Ešte konštatuje, že
pokiaľ nešlo o výšku bezdôvodného obohatenia za celé mesiace, sumy vypočítal zaokrúhlením na celé
eurá s prihliadnutím na počet dní prvého a posledného mesiaca v ktorom došlo k omeškaniu. Ohľadne

splatnosti jednotlivých súm omeškania súd akceptoval ako správnu argumentáciu žalobcov a žiadaná
výška úroku z omeškania bola dôvodná a v súlade s § 517 ods. 1,2 OZ v spojení s vykonávacím vládnym
nariadením č. 87/1995 Zz.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
(Zákon č.233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).