Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 20, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/161/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110212561
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6110212561.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu Europa

Business Center a. s., Na Troskách 26, Banská Bystrica, IČO: 36 634 611, zastúpeného Aequitas s.
r. o., Na Troskách 26, Banská Bystrica, proti žalovanému Banskobystrickému samosprávnemu kraju,
Námestie SNP 23, Banská Bystrica, IČO: 37 828 100, o zaplatenie 1 263 772,63 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania predstavujúce trovy zaplateného súdneho
poplatku vo výške 16 596,50 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 263 772,63 Eur s 9 % úrokom

z omeškania ročne z tejto sumy od 06. 01. 2010.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, jeho
právneho zástupcu, zástupcov žalovaného, kúpnou zmluvou, korešpondenciou účastníkov, písomnými
vyjadreniami účastníkov, uzneseniami zastupiteľstva žalovaného, stanoviskami advokátskej kancelárie
právnehozástupcužalobcuakoajadvokátskejkancelárieKoval&spol.,nájomnouzmluvouuzatvorenou
medzi Europa SC a. s. a Regionálnou správou ciest, žiadosťou o vydanie stavebného povolenia,
súhrnnou technickou správou projektu stavby, stanoviskami dotknutých orgánov pre účely vydania
stavebného povolenia, svedeckými výpoveďami R.. W. B., R.. F. F., R.. T., R.. V. X., R.. W. J.Š., R.. F.

W., vyjadrením Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 30. 12. 2011 a inými
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia žalobcu tento uzatvoril dňa 22. 12. 2009 so žalovaným, ako kupujúcim, kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva ku stavbe „stavebný objekt 003.1 rekonštrukcia
križovatky“ pod krajským úradom, stavby „Europa Shopping Center Banská Bystrica - Trosky“ za kúpnu
cenu vo výške 1 263 772,63 Eur. V zmysle článku IV. bod 4.2 zmluvy bola kúpna cena splatná v lehote14 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy, t. j. do 05. 01. 2010. Žalovaný svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu
nesplnil. Z týchto dôvodov žiadal žalobca návrhu vyhovieť.

Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz. Voči tomuto podal žalovaný odpor. V tomto uviedol, že

nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Poukázal na to, že dňa 08. 10. 2009 schválilo
zastupiteľstvo BBSK uznesením č. 710/2009 kúpu - stavebného objektu Rekonštrukcia križovatky pod
krajským úradom za uvedenú kúpnu cenu ale s podmienkou úhrady kúpnej ceny až po zabezpečení
majetkoprávneho vysporiadania pozemkov zo strany predávajúceho v prospech kupujúceho pod
stavbou. K splneniu zmluvného záväzku, t. j. k vysporiadaniu majetkoprávnych vzťahov k pozemkom

pod stavbou v prospech žalovaného zo strany žalobcu nedošlo. Žalovaný vyzval žalobcu písomne na
splnenie zmluvnej povinnosti s tým, že mu na to poskytol aj primeranú dodatočnú lehotu. Keďže ani v
tejto lehote nedošlo k vysporiadaniu pozemkov pod stavbou, nenastala podmienka uhradenia kúpnej
ceny, a preto žalovaný v zmysle § 517 ods. 1 O. z. písomne od zmluvy odstúpil. Odstúpenie od zmluvy
bolo doručené žalobcovi dňa 01. 06. 2010.

V zmysle § 48 ods. 2 O. z. došlo týmto k zániku zmluvy od počiatku.

Ďalejžalovanýuviedol,žestavbakudňu01.07.2009patrilavlastníckyžalobcovivzmyslekolaudačného
rozhodnutia vydaného dňa 13. 08. 2007 a nie žalovanému, ako to predpokladá zákon č. 66/2009 Z. z.
Keďže k majetkoprávnemu vysporiadaniu pozemkov pod stavbou postupom podľa zákona č. 66/2009
Z. z. nedošlo, časť zmluvy v bode IV. bod č. 4.2 v rozsahu 3. až 5. vety je absolútne neplatná v zmysle
§ 39 O. z.

V kolaudačnom rozhodnutí Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie uložil žalobcovi
podmienku na základe vypracovaného geometrického plánu skutočného vyhotovenia stavby predmetnú
stavbu a jej časti majetkovo vysporiadať. Geometrický plán nebol vypracovaný. Predmet zmluvy potom
nebol dostatočne určený, nakoľko uvedené pozemky, na ktorých podľa zmluvy stavba stojí, nemusia
zodpovedať skutočnému stavu.

Dňa 19. 08. 2010 uznesením zastupiteľstva BBSK č. 102/2010 bolo schválené zrušenie uznesenia zo
dňa 08. 10. 2009, čím odpadol právny titul na odkúpenie predmetnej stavby.

Ďalej žalovaný uviedol, že kúpa dotknutej stavby je v rozpore s § 19 ods. 1 zákona 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách (cestného zákona), keď v zmysle citovaného ustanovenia stavbu novej
komunikácie alebo úpravu jestvujúcej komunikácie (v prípade, že sa má užívať pozemná komunikácia,

ktorej stavebno-technické vybavenie nezodpovedá požadovanej premávke), je povinný zabezpečiť na
vlastnénákladyten,ktotútopotrebuvykonal.Zuvedenýchdôvodovsajednáabsolútneneplatnúzmluvu,
keďže bola uzavretá v rozpore s citovaným zákonným ustanovením.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 12. 10. 2010 uviedol, že ustanovenie článku IV. bod 4.1 zmluvy
je neurčité, keď nie je možné určiť, čo sa považuje za majetkoprávne vysporiadanie. Z článku IV. bod

4.2 vyplýva splatnosť kúpnej ceny v lehote 14 dní od podpisu zmluvy, ktoré ustanovenie je dostatočne
určité. Kúpna zmluva bola uzatvorená platne. Bola schválená uznesením zastupiteľstva žalovaného dňa
08. 10. 2009 v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 446/2001 Z. z. Samotný žalovaný si dal vyhotoviť stanovisko
advokátskej kancelárie JUDr. Kovala, na ktoré sa odvoláva v článku IV. bod 4.2 zmluvy. Toto ustanovenie
kúpnej zmluvy bolo doplnené do kúpnej zmluvy z podnetu žalovaného. Z týchto dôvodov považoval

odstúpenie od kúpnej zmluvy za neplatné.

Poukázal v tomto smere aj na znenie § 48 O. z., podľa ktorého možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to
upravené v zákone alebo medzi účastníkmi dohodnuté. Zákonný dôvod v danom prípade neexistoval a
nebol ani zmluvný dôvod na strane žalovaného pre odstúpenie od zmluvy.

Odvolanie žalovaného na znenie ustanovenia § 19 ods. 1 cestného zákona je právne irelevantné.

Toto ustanovenie sa vzťahuje len na prípady, keď existujúca komunikácia je stavebno-technicky
nevyhovujúca pre zaťaženie, ktorému má byť podrobená. Takýmito prípadmi je nutnosť používania
komunikácie pre prejazd ťažkých stavebných či ťažobných mechanizmov, ak existujúca komunikácia
takémuto použitiu stavebno-technicky nevyhovovala. Toto ustanovenie nie je možné aplikovaťna predmetný prípad. Dôvodom vybudovania novej komunikácie nebola stavebno-technická
nedostatočnosť. Žalobca sa nikdy nezaviazal previesť vybudovanú komunikáciu, súvisiace siete a
stavebné úpravy bezodplatne do vlastníctva samosprávneho kraja. Vlastníctvo žalovaného vyplýva zo

znenia § 3d zákona 135/1961 Zb.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07. 02. 2011 uviedol, že v súvislosti so znením článku IV. zmluvy
je potrebné poukázať na zákon č. 258/2009 Z. z. zo dňa 01. 07. 2009, ktorým bol doplnený zákon č.
446/2001 Z. z., jeho ustanovenie § 3b a § 5c. V zmysle tohto zákonného ustanovenia prešli dňom 01. 07.
2009zmajetkuštátupozemkypodstavbamidovlastníctvavyššiehoúzemnéhocelku.ČlánokIV.bod4.2

zmluvy mylne interpretuje znenie týchto ustanovení. V čase účinnosti zákonnej úpravy dotknutá stavba
nebola vo vlastníctve vyššieho územného celku ale vo vlastníctve žalobcu. Keďže v čase účinnosti
zákona nebol vlastníkom stavby žalovaný ale žalobca, nie je možná aplikácia citovaného ustanovenia.
Po podpise zmluvy nebolo možné na predmetné vzťahy ani aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z. opäť z
dôvodu, že vlastníkom dotknutej stavby bol žalobca a nie VÚC.

Poukázal na znenie § 19 ods. 1, 2 zákona 135/1961 Zb., podľa ktorého stavbu novej komunikácie alebo

úpravy jestvujúcej komunikácie je povinný zabezpečiť na vlastné náklady ten, kto túto potrebu vyvolal.
Obdobný názor na citované zákonné ustanovenie obsahovali aj právne stanoviská spoločnosti Koval &
spol. zo dňa 15. 06. 2009 a 25. 09. 2009.

Dňa 28. 06. 2005 schválilo zastupiteľstvo BBSK uznesením č. 867/2005 prenájom nehnuteľnosti
- pozemkov pod stavbou v prospech nájomcu - žalobcu za podmienky bezodplatného prevodu

zhodnoteného majetku BBSK. Z uvedeného vyplýva, že uzavretá kúpna zmluva dňa 22. 12. 2009
je v rozpore nielen so spomínanou nájomnou zmluvou ale aj uznesením zastupiteľstva č. 867/2005
a odporuje rozhodnutiu a úmyslu zastupiteľského orgánu VÚC. Keďže je v rozpore aj s citovaným
ustanovením § 19 cestného zákona, je absolútne neplatná podľa § 39 O. z.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 25. 05. 2009 mal za to, že v prípade nadobudnutia stavby

- pozemnej komunikácie - je potrebné považovať za okamih nadobudnutia okamih, kedy je stavba
spôsobilá slúžiť určenému účelu. V zmysle § 46 ods. 7 katastrálneho zákona sa ako vlastník stavby
uvedenej v § 6 ods. 1 písm. c) bod 2 zapíše osoba uvedená v kolaudačnom rozhodnutí. Z uvedeného
vyplýva, že vlastníkom stavby je stavebník, ktorý je uvedený v kolaudačnom rozhodnutí.

V zmysle cestného zákona č. 135/1961 Zb. § 3d je vlastníkom ciest 2. a 3. triedy samosprávny kraj.

Pokiaľ cestný zákon neupravoval prípad, že by vlastníkom novopostavenej komunikácie bol stavebník,
je potrebné vychádzať aj z právnej úpravy stavebného zákona a katastrálneho zákona, z ktorej táto
skutočnosť vyplýva. Nutnosť uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy vyplýva zo znenia § 3d ods. 2 cestného
zákona ako aj ustanovenia § 18 ods. 13 cestného zákona. Výška odplaty by mala byť učená dohodou
strán a vychádzať z hodnoty vykonaných stavebných prác.

Z uznesenia č. 867/2005 zastupiteľstva žalovaného zo dňa 28. 06. 2005 bolo zistené, že pod bodom A/6
bol schválený prenájom nehnuteľností na úseku cesty III/066 za odplatu 1,-- Sk pre nájomcu Europa SC
a. s. Malachitova 13 pre účely prestavby a rekonštrukcie križovatky cesty za podmienky bezodplatného
prevodu zhodnoteného majetku BBSK. V dôvodovej správe k tomuto bodu je uvedené okrem iného,
že nájomca - investor na základe geometrického plánu skutočného vyhotovenia vysporiada aj pozemky

pod novovybudovanou križovatkou.

Nájomná zmluva uzatvorená medzi Regionálnou správou ciest Banská Bystrica a Europa SC a. s. bola
uzatvorená na základe tohto uznesenia a podpísal ju za prenajímateľa Ing. R. T. a za nájomcu R.. B. O..
V článku V. bod 4 zmluvy je uvedený záväzok nájomcu po zhodnotení nehnuteľnosti písomnou zmluvou
bezodplatne odovzdať prenajímateľovi časť cesty III/066 s uvedením finančnej hodnoty, o ktorú bola

zhodnotená, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.Z kolaudačného rozhodnutia vydaného Obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie
Banská Bystrica zo dňa 13. 08. 2007 bolo zistené, že žalobcovi bolo povolené užívanie stavby.
Pod bodom 7 kolaudačného rozhodnutia bola uložená podmienka „Na základe vypracovaného

geometrického plánu skutočného vyhotovenia stavby je potrebné predmetnú stavbu a jej časti majetkovo
vysporiadať s termínom do 30. 09. 2007.“

Z materiálu z rokovania 27. zasadnutia zastupiteľstva žalovaného zo dňa 08. 10. 2009 bolo zistené, že
bol schválený návrh na kúpu stavby rekonštrukciu križovatky pod Krajským úradom stavby ESC Banská
Bystrica, Trosky s podmienkou úhrady kúpnej ceny až po zabezpečení majetkoprávneho vysporiadania

pozemkov zo strany predávajúceho v prospech kupujúceho. Z dôvodovej správy vyplýva, že podľa
zákona 135/61 Zb. o pozemných komunikáciách, sú cesty 2. a 3. triedy cez obce vo vlastníctve
samosprávneho kraja. Z toho dôvodu žalovaný na základe ponuky investora navrhol odkúpiť uvedenú
stavbu s nevysporiadanými pozemkami. Dôvodová správa odkazovala na kolaudačné rozhodnutie
vydané 13. 08. 2007, keď jednou z podmienok bolo predmetnú stavbu a jej časti majetkovo vysporiadať
na základe vypracovaného geometrického plánu skutočného vyhotovenia stavby, čo nebolo splnené.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2009 uzatvorenej medzi účastníkmi v zmysle § 588 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka podpísanej R.. B. O., predsedom predstavenstva Europa Business Center a. s.,
akopredávajúcimaW.W.,predsedomBBSK,bolozistené,žepredmetomprevodubolastavbastavebný
objekt rekonštrukcie križovatky, ktorá je bližšie špecifikovaná v prílohe č. 1 zmluvy. Kúpna cena bola
dohodnutá v článku III. zmluvy v žalovanej výške.

VčlánkuIV.zmluvynazvanom„Spôsob,formaačaszaplateniakúpnejceny“vbode4.1.bolodohodnuté,
že kúpna cena bude zaplatená kupujúcim po zabezpečení majetkoprávneho vysporiadania pozemkov
pod stavbou zo strany predávajúceho v prospech kupujúceho.

V bode 4.2 bolo uvedené, že s ohľadom na znenie ustanovenia § 3b a § 5c zákona 446/2001 Z. z. sa
stal kupujúci ku dňu účinnosti zákona č. 258/2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 138/1991 Zb. ku dňu

01. 07. 2009 vlastníkom pozemkov pod stavbou. Na pozemky pod stavbou sa po podpise zmluvy bude
vzťahovať zákon č. 66/2009 Z. z. Vzhľadom k tomu, že podľa právneho stanoviska možno považovať
pozemky pod stavbou za vysporiadané, kúpna cena je splatná do 14 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy.

Zástupcažalobcunapojednávanítrvalnanávrhu,žiadalmuvyhovieť.Kruhovýobjazdnebolvybudovaný
pre potreby žalobcu. Poprel, že by sa žalobca zaviazal ku majetkoprávnemu vysporiadaniu pozemkov

pod túto stavbu. Naopak, na základe vyjadrení advokátskych kancelárií obe strany dospeli k záveru,
že táto podmienka je už splnená. Formuláciu článku IV. ods. 1 požadoval žalovaný. Na daný vzťah je
potrebné aplikovať ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Poukázal na výkladové pravidlo
prejavu vôle upravené v § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Čo sa týka nájomnej zmluvy, túto neuzavrel subjekt žalobcu ale Europa SC a. s. Jednalo sa o dva

subjekty, ktoré sa podieľali na stavbe, pričom v tej dobe boli personálne prepojené.

Zástupkyňa žalovaného žiadala návrh zamietnuť. Poukázala na platné odstúpenie od zmluvy.
Majetkoprávnym vysporiadaním sa myslelo vlastnícke vysporiadanie. Technicky sa tým myslelo prevod
pozemkov, ktorých nebol žalovaný vlastníkom, na žalobcu a jeho následný prevod na žalovaného.

V zmysle § 18 ods. 9 zákona 135/1961 Zb., je investor stavby povinný na svoje náklady a v mene

budúceho vlastníka alebo správcu komunikácie zabezpečiť výstavbu náhradnej cesty zodpovedajúcej
dopravným potrebám, v prípade, ak sa má miestna komunikácia zrušiť v dôsledku investičnej výstavby.
V danom prípade nebolo v záujme žalovaného vystavať kruhový objazd. Križovatka vyhovovala
dovtedajším potrebám.

Vôľa zmluvných strán sa nemôže priečiť zákonu. Poukázala na rozsudok NS ČR zo dňa 22. 09. 2006

sp. zn. 33Odo 71/06, tiež 29Cdo 1583/2000. V danom prípade sa jednalo o obchádzanie zákona, a teda
o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 O. z.Konateľ firmy žalobcu, Ing. Peter Valach, uviedol, že z titulu svojej funkcie predsedu predstavenstva
oboch subjektov Europa Shoping Center a. s. ako aj Europa Business Center ,bol prítomný pri všetkých
jednaniach ohľadom výstavby a odkúpenia stavby veľkého kruhového objazdu. V roku 2003 vyhrali

tender na kúpu spoločnosti, ktorá vlastnila pozemky potrebné pre stavbu ESC a EBC. Bolo potrebné
pripraviť zmenu územného plánu. Z podnetu Mesta bolo navrhnuté, aby v rámci zmeny územného
plánu bola navrhnutá aj zmena celkovej dopravnej situácie v danej lokalite, keďže križovatka, ktorá
sa nachádzala v danom mieste, nevyhovovala. V tej dobe nebolo riešené, kto väčší kruhový objazd
bude stavať. Menší kruhový objazd bol vystavaný v ich záujme, lebo riešil prístup na horné parkovisko.

Pred vydaním stavebného povolenia tomuto predchádzali rokovania so zástupcami Mesta a VÚC.
Potreboval pre stavbu ESC preložiť siete v danej lokalite a vedel, že keby ich tam položil a do budúcna
sa bude realizovať veľký kruhový objazd, následne by táto cesta bola rozkopaná. V rámci komunikácie
so správcom ciest VÚC došlo zo strany žalovaného k prednesu v tom zmysle, že momentálne nemajú
peniaze, ale raz to budú musieť postaviť. Z týchto dôvodov pristúpil na to, že peniaze vie zohnať, s tým,
že si zmluvne zadokumentujú, akým spôsobom to bude vysporiadané. Na základe toho bola podpísaná

nájomná zmluva. Cena stavby vtedy nebola zrejmá, lebo ešte nebol vyhotovený ani projekt. Skutočná
cena nákladov bola zrejmá až v roku 2008. V tej dobe boli pozemky vo vlastníctve Slovenskej správy
ciest a len komunikácia patrila Regionálnej správe ciest, ktorá spadala pod VÚC. Po dokončení stavby
jednali s odborom dopravy VÚC inžinieri a právnici. On sám pri jednaniach nebol prítomný. Zmluvu však
podpísalon.Pokiaľjevzmluvevbode4.bod2odkaznaprávnestanovisko,podľajehonázorusajednalo

o stanovisko právneho zástupcu žalovaného a to ich posledné stanovisko. Kúpna cena prestavovala
okolo 50 % až 60 % skutočne vynaložených nákladov.

Svedok R.. W. W., bývalý predseda žalovaného v rokoch 2006 až 2009, uviedol, že dopravná situácia
na pôvodnej križovatke bola neúnosná. V tej dobe nemal žalovaný dostatok finančných prostriedkov
na vybudovanie novej. Do rozpočtu si nárokovali prostriedky na odkúpenie tejto stavby. Prostriedky

sa rozpočtujú len na bežný kalendárny rok. Bol prítomný na zasadnutí zastupiteľstva, na ktorom
bolo schválené uzatvorenie kúpnej zmluvy. Pokiaľ túto podpísal, mal za to, že v zmysle stanoviska
predloženého právneho kanceláriou na zastupiteľstve, boli pozemky majetkovo vysporiadané a že teda
kúpna cena bola splatná v lehote 14 dní. Platbu už nemohol riešiť, lebo zmluva bola podpísaná len pár
dní pred koncom jeho funkčného obdobia. Každopádne prostriedky v rozpočte už boli. Nemal vedomosť

o znení uznesenia zastupiteľstva z roku 2005 vo vzťahu k nájomnej zmluve. Nemal tiež vedomosť o
záveroch predbežnej finančnej kontroly, podľa ktorých neboli vyčlenené finančné prostriedky v rozpočte
na túto kúpu.

Zástupkyňa žalovaného poukázala na súhrnnú technickú správu (č. l. 263 spisu, 270, 282), ktorá bola
súčasťou projektovej dokumentácie stavby, jej strany 24, kde pod nadpisom „Doprava automobilová“

vyplýva,žerondelpodkrajskýmúradomzabezpečujedistribúciuaobsluhunavrhovanéhocentrazjužnej
strany.

Zo zápisnice z 27. zasadnutia zastupiteľstva BBSK z 08. 10.2009 (č. l. 311 spisu) bolo zistené, že
W. J., vedúci odboru správy majetku a prevádzky, predložil návrh na kúpu stavby - rekonštrukcia
križovatky pod krajským úradom. Na strane 52 zápisnice (362 spisu) bolo schválené zastupiteľstvom

uznesenie č. 714/2010 kúpa stavby rekonštrukcia križovatky „s podmienkou úhrady kúpnej ceny
až po zabezpečení majetkoprávneho vysporiadania pozemkov zo strany predávajúceho v prospech
kupujúceho.“ Z prítomných 42 hlasovalo 28 za, proti 0, zdržalo sa 8, nehlasovalo 6.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13. 07. 2011 poukázal na skutočnosť, že kúpna zmluva
obchádza zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole v súvislosti so znením jej § 6 a § 9 ods. 1, 3 a 5

a poukázal tiež na znenie § 19 ods. 4 zákona 523/2004 Z. z. zákona o rozpočtových pravidlách verejnej
správy, podľa ktorého štatutárny orgán subjektu verejnej správy je povinný zabezpečiť, aby sa verejné
prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte
subjektu verejnej správy. Podľa § 11 ods. 2 písm. d) zákona o samospráve vyšších územných celkov č.
302/2001 Z. z. rozpočet VÚC a jeho zmeny schvaľuje výlučne zastupiteľstvo VÚC ako kolektívny orgán.

Vzhľadom na to, že finančné plnenie vyplývajúce z dotknutej zmluvy nebolo zabezpečené v rozpočte
BBSK, ktorý je oprávnené schvaľovať výlučne zastupiteľstvo, kúpna zmluva obchádza ustanovenie §11 ods. 2 zákona, keďže obišla zákonom zverenú právomoc zastupiteľstva rozhodovať o nakladaní s
verejnými prostriedkami.

Ďalejpoukázalnaznenie§18ods.9zákona135/1961Zb.,vzmyslektoréhodanástavbabolavyvolanou

investíciou v dôsledku inej investičnej výstavby a zároveň došlo aj k zrušeniu pôvodnej cesty, čo vyplýva
aj z vypracovanej technickej správy k stavbe architektom W. Š., H..

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14. 09. 2011 uviedol, že kúpna zmluva neobchádza zákon 502/2001 Z. z.
Skutočnosť, či bola vykonaná predbežná kontrola, nemôže mať za následok neplatnosť kúpnej zmluvy a
nemôže postihovať žalobcu ako predávajúceho, ktorý si nemal ako možnosť overiť, či žalovaný vykonal
predbežnú kontrolu. Obidva orgány samosprávneho kraja žalovaného, t. j. zastupiteľstvo aj predseda

samosprávneho kraja, vyjadrili súhlas s prevodom vlastníckeho práva.

Zákon č. 523/2004 Z. z. neustanovuje, že by následkom porušenia § 19 ods. 5 bola neplatnosť záväzku
subjektu verejnej správy. Jedná sa o porušenie finančnej disciplíny sankcionované pokutou v zmysle §
31 ods. 1 písm. f) citovaného zákona.

Uznesenie zastupiteľstva č. 658/2009 z 13. 08. 2009 schválilo mimoriadnu jednorázovú kompetenciu

predsedovi BBSK do 31. 12. 2009 nad rámec kompetencií uvedených v pravidlách rozpočtového
procesu BBSK schváliť zmeny rozpočtu v závislosti od reálneho vývoja plnenia rozpočtu daňových
príjmov. Zo strany žalobcu však nebol dôvod pri uzatváraní kúpnej zmluvy skúmať, či žalovaný má na
zaplatenie kúpnej ceny finančné prostriedky a či tieto boli zahrnuté v rozpočte. Táto skutočnosť nemôže
mať vplyv na platnosť zmlúv.

Ďalej uviedol, že ustanovenie § 18 ods. 9 cestného zákona sa nemôže aplikovať na daný prípad a to
z dôvodu, že stavba ESC sa nerealizovala na mieste, kde sa nachádzala cesta. Nedošlo k zrušeniu
cesty v dôsledku inej investičnej výstavby. V zmysle § 19 ods. 1 cestného zákona v súvislosti s
vykonávacou vyhláškou č. 35/84 Zb. nemožno považovať stavebno-technický stav, kapacitu dopravy,
zvýšené dopravné zaťaženie z dôvodu návštevy stavebných objektov. V danom prípade je rozhodujúca

stavebno-technická nedostatočnosť existujúcej komunikácie, nie dopravná nedostatočnosť. Stavebno-
technickou nedostatočnou môže byť prípad, že cesta nie je spôsobilá na prevádzku ťažkých motorových
vozidiel.

V písomnom vyjadrení zo dňa 25. 10. 2011 žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR 1ÚS
306/2010, podľa ktorého prípadné porušenie predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej správy pri

realizácii finančných operácií nemôže mať za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. Bolo by to v rozpore
s princípmi právneho štátu a bola by narušená právna istota účastníkov zmluvného vzťahu a rovnosť
účastníkov zmluvného vzťahu. Predstavovalo by to zjavnú nespravodlivosť voči žalobcovi. Výkon práva
žalovaného by bol v rozpore s § 265 Obchodného zákonníka, t. j. so zásadami poctivého obchodného
styku.

V prípade, ak by súd dospel k záveru, že predmet kúpy je len súčasťou veci a nemôže byť samostatným
predmetom prevodu, poukázal na tú skutočnosť, že zhodnotením cudzej veci vznikol žalobcovi nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. V tom prípade je potrebné kúpnu zmluvu
posudzovať ako dohodu zmluvných strán o výške nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia o jeho
splatnosti v súvislosti aj so znením ustanovenia § 35 ods. 2 O. z. a § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka.

V písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 15. 11. 2011 tento uviedol, že článok 4.2. v článku IV.
zmluvy je absolútne neplatný, lebo obchádza zákon 46/2001 a zákona 66/2009 Z. z. Zakotvenie
tohto článku do kúpnej zmluvy však potvrdzuje, že obom stranám bolo jednoznačne jasné, čo sa
rozumie majetkoprávnym vysporiadaním nehnuteľnosti pod stavbou. Žalovaný mal záujem o odkúpenie
predmetu zmluvy len za ten podmienky, že žalobca v prospech neho zabezpečí majetkoprávne

vysporiadanie pozemkov pod stavbou. Aj keď zákon nedefinuje, čo sa pod týmto pojmom myslí, je jasné,
že ide o preukázanie právneho vzťahu medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Tento termín
sa bežne v zmluvných vzťahoch používa. Pri vysporiadaní vzťahov pod pozemnými komunikáciami dbá
žalovaný práve na tom, aby bol vlastníkom nielen stavieb ale aj pozemkov pod nimi. V opačnom prípademusí ponúkať zámenou iné pozemky v rovnakej bonite, druhu a výmere v zmysle zákona 66/2009 Z. z.
Ďalej poukazoval na to, že podnet na výstavbu kruhové objazdu dal žalobca ako investor veľkej stavby
a v zmysle § 81b Stavebného zákona a 18 ods. 9 zákona 135/1961 Zb. mal znášať náklady výlučne on

sám. Konaním žalobcu došlo ku škode na ich strane, keď pôvodná komunikácia bola žalobcom zničená.

Zástupcažalobcunapojednávanípoukázalnatúskutočnosť,žeprávnyúkon-kúpnazmluva-schválený
v súlade so zásadami hospodárenia zastupiteľstvom a podpísaný predsedom takéhoto orgánu, ktorý má
predpísané náležitosti, je platný. Predbežná finančná kontrola a pravidlá rozpočtového hospodárenia
sú úpravami sledujúcimi úpravy do vnútra finančného hospodárenia a spôsob vnútorného fungovania

žalobcu. Poukázal na § 1 ods. 1 zákona 502/2001 Z. z. a § 1 zákona 523/2004 Z. z. Tiež na komentár k §
39 O. z. vydaného autormi Fiala a Kindl z roku 2009. Samotný žalobca v písomnej komunikácii uznával
vlastnícke právo žalobcu a platnosť zmluvy, tiež svoju pripravenosť zaplatiť kúpnu cenu. Samotný
akt odstúpenia svedčí o tom, že považoval zmluvu za platnú. Argumentácia v konaní absolútnou
neplatnosťou zo strany žalovaného je len účelová. K otázke majetkoprávneho vysporiadania vychádzal
zo znenia § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, keď prvýkrát tento výraz použil žalovaný s tým, že v

čase podpísania zmluvy považoval pozemky pod stavbou za vysporiadané.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12. 03. 2012 uviedol, že tvrdenie žalobcu, v ktorom
označuje kúpnu zmluvu za dohodu zmluvných strán o výške nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia a o jeho splatnosti, je zjavne účelové a špekulatívne, keďže právny úkon je potrebné
posudzovať podľa jeho obsahu a so zreteľom na jeho náležitosti a vôľu zmluvných strán, ktoré

právny úkon uzatvárali. Predmetná zmluva spĺňa náležitosti, ktoré stanovuje Občiansky zákonníka pre
kúpnu zmluvu. Z článku II. zmluvy vyplýva, že predmetom je prevod vlastníckeho práva k stavbe z
predávajúceho na kupujúceho, aj dohoda zmluvných strán o odovzdaní veci. Samotný žalobca navrhol
odkúpenie stavby, z čoho vyplýva jeho vôľa a úmysel. Čo sa týka tvrdeného bezdôvodného obohatenia,
žalobca vybudoval kruhový objazd na základe stavebného povolenia, pričom zničil pôvodnú stavbu,

takže nemohlo dôjsť ku bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Ak by si žalobca nesplnil
dopravné regulatívy územného plánu centrálnej mestskej zóny schválených všeobecne záväzným
nariadením mesta č. 136/2004, nezískal by stavebné povolenie na vybudovanie obchodno-kultúrneho
centra.

Zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 28. 06. 2012 uviedol, že základnou vôľou zmluvných strán bolo

usporiadať vzájomné vzťahy ohľadom kruhového objazdu s tým, že žalovaný bude nesporne vlastníkom
stavby. V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS ČR 25Cdo 1650/98. Len v prípade, ak by súd
posúdil kúpnu zmluvu ako neplatnú, má právny úkon uzatvorený medzi účastníkmi náležitosti dohody
o výške nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho splatnosti (viď § 41a ods. 1 O.z.). Stavba
bola verejnoprospešnou stavbou, slúžiacou k dopravnej obslužnosti celého územia, nielen obchodného

centra.

Svedkyňa R.. F. W. uviedla, že pracuje ako odborná referentka žalovaného na oddelení investičných
projektov. Do augusta 2010 bola referentkou na oddelení dopravy. Pripravovala podklady potrebné pre
schváleniepredmetnejzmluvy.Vytlačilanávrhzmluvy,ktorýobdržalaodžalobcuavypracovalakontrolný
list, ktorý okrem nej podpísal jej nadriadený R.. F., rozpočtárka úradu a iné osoby. Tieto podpisovali po

schválení zmluvy zastupiteľstvom.

Svedok R.. W. J., ktorý pracoval u žalovaného ako vedúci odboru správy majetku do 01. 07. 2010,
predkladal materiál týkajúci sa hospodárenia s majetkom zastupiteľstvu vrátane predmetnej zmluvy.
Svedok uviedol, že spolu s návrhom na schválenie kúpy predložil zastupiteľstvu dôvodovú správu -
žiadosť o odkúpenie stavby zo strany žalobcu, stanovisko právneho zástupcu žalobcu zo dňa 06. 08.

2009aknihuanalytickejevidencieprehľaduúčtovvypracovanýchfirmoužalobcu.Tietomateriályvlastne
len posunul všetkým poslancom a kúpnu zmluvu navrhol schváliť, lebo vedel, že s týmto súhlasí
vtedajší predseda žalovaného. Na otázku zástupcu žalovaného, čo sa myslelo „s podmienkou úhrady
kúpnej ceny až po zabezpečení majetkoprávneho vysporiadania pozemkov zo strany predávajúceho v
prospech kupujúceho,“ svedok uviedol, že nevie, nakoľko podklady dodal odbor dopravy. Mal vedomosť,

že niektoré pozemky pod stavbou neboli vysporiadané, konkrétne mali patriť mestu.Svedok R.. Z. K. uviedol, že pracoval u žalovaného ako vedúci oddelenia investícií do roku 2006. Dostal
do rúk kontrolný list, ktorý v zmysle interných smerníc bol povinný vyplniť ich odbor. Predkladateľkou
bola R.. W., podpísaný R.. F.. Vo svojom stanovisku zo dňa 21. 12. 2009 uviedol, že takúto finančnú

operáciu možno uskutočniť, až keď na ňu budú vyčlenené finančné prostriedky.

V odpovedi Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 30. 12. 2011 na dotaz
žalobcu je uvedené, že stavebno-technickým stavom cesty sa rozumie jej kvalita, stupeň opotrebenia
povrchu, pozdĺžne alebo priečne vlny, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky,
vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy, technické znaky.

M. R.. V. X., poslanec žalovaného, uviedol, že pred prerokovaním kúpnej zmluvy v októbri 2009 obdržal

program celého zasadnutia a vytlačil si materiály, ktoré s týmto bodom súviseli. Bola mu doručená
žiadosť žalobcu o odkúpenie stavby, stanovisko firmy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 06. 08. 2009,
kniha analytickej evidencie - prehľad účtov, stanovisko AK Koval & spol. z 25. 09. 2009, kolaudačné
rozhodnutie z 13. 08. 2007. Na otázku, ako chápal podmienku schválenia kúpy po zabezpečení
majetkoprávneho vysporiadania pozemkov zo strany predávajúceho v prospech kupujúceho, svedok

uviedol, že žalobca vysporiada pozemky do vlastníctva žalovaného. Na kolaudačné rozhodnutie
odkazovala aj dôvodová správa k predkladanému návrhu zastupiteľstva, čo bolo premietnuté aj do
návrhu uznesenia, ktoré bolo schválené.

R.. T., bývalý riaditeľ Regionálnej správy ciest Banská Bystrica, uviedol, že podnet na prestavbu
križovatky bol daný v súvislosti so stavbou Europa od dopravnej polície. Čo sa týka nájomných zmlúv,

hoci ich podpisovali, vypracovával ich odbor dopravy žalovaného. Podpisovali ich len na základe
schválenia zastupiteľstvom žalovaného. Článok V. bod 4. nájomnej zmluvy vychádzal z ich stanoviska
v stavebnom konaní, kde vyslovene požadovali, že zhodnotený majetok sa odovzdá bezodplatným
prevodom žalovanému. Takýto postup bol bežný v prípade, že investor vstupuje na ich majetok a jedná
sa o investíciu vyvolanú investorom. Obdobný prípad bol pri stavbe firmy Steigner pivovaru v Žiari nad

Hronom.

Svedok R.. F. F., vedúci dopravy a investícií žalovaného do 31. 08. 2010, uviedol, že z titulu svojej funkcie
dvakrát pred zasadnutím zastupiteľstva dal písomné nesúhlasné stanovisko vnútornou poštou, ktoré
adresoval buď predsedovi úradu alebo riaditeľovi úradu. Vychádzal z Cestného zákona a mal za to, že
sa jedná o vyvolanú investíciu investorom a že má stavbu zaplatiť on.

Svedok R.. W. B., technický riaditeľ Regionálnej správy ciest od 01. 08. 2006, uviedol, že organizácia sa
vyjadrovala ku stavebnému povoleniu. V praxi sa stretáva s praktickou aplikáciou ustanovení § 18 a §
19 Stavebného zákona. Napríklad pri stavbe Lidl v Banskej Bystrici investor zaplatil kruhový objazd, tiež
svetelnú križovatku pri Lidli v Sásovej, svetelné pripojenie pri stavbe Kauflandu v Radvani, vo Zvolene
pri stavbe Lidlu, cestnú komunikáciou, ktorá sa pripája ako aj kruhová križovatka na hlavnú komunikáciu.

Tieto podmienky sa riešia v územnom konaní.

Predmetom sporu bolo zaplatenie žalovanej sumy ako kúpnej ceny dohodnutej medzi účastníkmi v
kúpnej zmluve zo dňa 22. 12. 2009 v zmysle ustanovenia § 588 a nasledujúcich O. z.

Žalovaný namietal platnosť tejto zmluvy a to:

1. Z dôvodu neurčitosti predmetu plnenia.

2. V dôsledku obchádzania zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole v súvislosti s jej znením
ustanovenia § 6 a § 9 ods. 1, 3 a 5, tiež v dôsledku rozporu so znením § 19 ods. 4 Zákona 523/2004
Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a § 11 ods. 2 písm. d) Zákona o samospráve vyšších
územných celkov č. 302/2001 Z. z.3. Z dôvodu, že uznesenie zastupiteľstva z 08. 10. 2009, ktorým bola schválená kúpa predmetnej stavby,
bolo zrušené uznesením zastupiteľstva zo dňa 19. 08. 2010.

4. Z dôvodu rozporu zmluvy so znením ustanovenia § 19 ods. 1 Cestného zákona a § 18 ods. 9 Cestného

zákona, keďže sa jednalo o vyvolanú investíciu investorom.

Aj keď právny úkon - kúpna zmluva, bol uzavretý medzi žalovaným, ako samosprávnym orgánom -
právnickou osobou verejného práva a žalobcom, ako súkromnou osobou, jedná sa o súkromnoprávny
vzťah a ako taký podlieha preskúmaniu platnosti tohto právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 a
nasledujúcich O. z. súdom.

Je nesporné, že tento úkon bol prejavený zákonom predpokladaným spôsobom, t. j. prostredníctvom

predsedu po jeho schválení zastupiteľstvom. Ani takýto úkon však nemôže obchádzať zákony.

K prvému bodu tvrdenej absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods.

1 O.z., podľa ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, súd mal
za to, že predmet kúpnej zmluvy bol stanovený dostatočne určito, keď bol definovaný názvom stavby,
jej umiestnením a odkazom na prílohu, ktorou mala byť špecifikácia stavby. Ohľadom stavby bol

vypracovanýprojekt.Bolovydanéstavebnépovolenieavčasezmluvyajkolaudačnérozhodnutie.Týmto
bol predmet zmluvy dostatočne určito identifikovaný.

Čo sa týka bodu 2 tvrdeného dôvodu absolútnej neplatnosti, súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s
dôvodmi uvedenými v konaní zástupcom žalobcu, podľa ktorých porušenie predpisov upravujúcich
postup orgánu verejnej správy pri realizácii finančných operácii nemôže mať za následok neplatnosť

kúpnej zmluvy.

Vo vzťahu k 3. bodu súd uvádza, že ani zrušenie uznesenia, ktorým bola pred uzavretím kúpnej zmluvy
schválenákúpastavbyzastupiteľstvomžalovanéhopouzavretíkúpnejzmluvy,nemôžebyťdôvodompre
absolútnu neplatnosť tejto zmluvy, keďže takéto jednanie by bolo narušením právnej istoty účastníkov
zmluvného vzťahu.

Čo sa týka bodu 4, podľa ktorého daná zmluva bola uzavretá v rozpore so znením ustanovenia § 18 ods.
9 a § 19 ods. 1 Cestného zákona 135/1961 Zb., a teda je neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle
ustanovenia § 39 O. z., súd uvádza:

Absolútna neplatnosť právnych úkonov je upravená v Občianskom zákonníku v ustanovení § 37 až §
39 O. z. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vzniku, zmenu alebo

zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona ex lege a
pôsobí od začiatku ex tunc. voči každému. Súd k nej prihliada z úradnej povinnosti. Ustanovenie § 39 O.
z. upravuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu z dôvodu, že tento nie je dovolený. O nedovolenosť
právneho úkonu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa jedná, ak svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu - je contra legem, alebo keď zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom

alebo účelom urobeného právneho úkonu znamená, že právny úkon síce výslovne neodporuje zneniu
zákonného ustanovenia, ale svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Nemyslí
sa tým len Občiansky zákonník ale aj ďalšie právne predpisy. O nedovolenosť ide aj v prípade, ak sa
úkon prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Cestného zákona, ak pri veľkých stavbách, ťažobných prácach, alebo

pri terénnych úpravách, ktoré vyžadujú stavebné povolenie alebo iné povolenie podľa osobitných
predpisov, sa má užívať pozemná komunikácia, ktorej stavebno-technické vybavenie nezodpovedá
požadovanej premávke na tejto komunikácii, musia sa na nej vykonať potrebné úpravy po dohode s jej
vlastníkom alebo správcom. Ak vykonanie úprav nie je účelné alebo možné, musí sa vybudovať nová
pozemná komunikácia, ktorá zodpovedá predpokladanej dopravnej záťaži. Stavbu novej komunikáciealebo úpravy jestvujúcej komunikácie je povinný zabezpečiť na vlastný náklad ten, kto túto potrebu
vyvolal.

V zmysle ustanovenia § 18 ods. 9 citovaného zákona, ak sa má diaľnica, cesta alebo miestna

komunikácia zrušiť v dôsledku inej investičnej výstavby, je investor tejto výstavby povinný na svoje
náklady a v mene budúceho vlastníka alebo správcu tejto komunikácie (vyvolanej investície) zabezpečiť
výstavbu náhradnej diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie zodpovedajúcej dopravným potrebám.

V konaní bolo sporné, či stavba rekonštrukcia križovatky, tzv. veľkého kruhového objazdu, je stavbou
vyvolanou žalobcom, keď podľa konateľa žalobcu sa jednalo o stavbu navrhnutú mestom v rámci zmeny
územného plánu potrebnej pre stavbu Europa Shopping Center, ktorú však táto stavba nevyžadovala.

Podľa výpovede konateľa žalobcu mesto navrhlo zmenu dopravnej situácie v danej lokalite, keďže v tej
dobe križovatka, ktorá sa nachádzala na danom mieste, nevyhovovala a v dopravných špičkách bývala
zápcha. Ďalej konateľ uviedol, že pre stavbu ESC potreboval preložiť siete práve v danej lokalite.

Zo strany 24 súhrnnej technickej správy projektu vyplýva, že veľký rondel pod krajským úradom
zabezpečuje distribúciu a obsluhu navrhovaného centra z južnej strany.

Zo žiadosti o vydanie stavebného povolenia stavby Európa SC Banská Bystrica - Trosky zo dňa 04.
07. 2005 (č. l. 522 spisu) vyplýva, že novovybudované centrum bude napojené na mestský dopravný
systémnovýmriešením,ktoréskvalitnízvýšenúintenzitudopravyvdôležitomkomunikačnomuzlemesta
a zároveň sprístupní novú výstavbu objektov.

Z pripojeného stanoviska pre účely vydania stavebného povolenia zo strany Slovenskej správy ciest

Bratislava (č. l. 660 spisu) vyplýva, že plánované centrum bude napojené na mestský dopravný
systém novým riešením tvoreným dvomi okružnými križovatkami, ktoré umožnia dopravné napojenie do
všetkých požadovaných smerov.

Vo vyjadrení Regionálnej správy ciest Banská Bystrica (č. l. 664) je uvedené, že výstavba obchodného
centra si vyžiada preložky inžinierskych sietí. Bude napojené na mestský dopravný systém novým

riešením. Predmetom bude aj rekonštrukcia trolejového vedenia, pričom staré sa zdemontuje a bude
vedená nová trasa.

Rovnako ako v stanovisku odboru dopravy žalovaného zo dňa 02. 02. 2005 aj v tomto stanovisku
je uvedené, že po vybudovaní stavby odovzdá investor správcovi cesty túto na základe zmluvy o
bezodplatnom prevode (s uvedením finančnej hodnoty, o ktorú bol cestný pozemok zhodnotený).

Vo vyjadrení Regionálnej správy ciest Banská Bystrica zo dňa 17. 07. 2004 (č. l. 684 spisu) je uvedené,
že výstavba nákupného centra si vyžiada úpravu existujúcej komunikačnej siete výstavbou dvoch
kruhových objazdov. Výstavba zasahuje do telesa cesta III/06624, ktorá je v tomto úseku štvorpruhová,
smerovo rozdelená. V závere vyjadrenia je uvedené, že sa upúšťa od nájomného za podmienky
bezplatného prevodu zhodnotenej nehnuteľnosti na žalovaného.

V nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Regionálnou správou ciest Banská Bystria a Europa SC a. s.,
ktorá realizovala so žalobcom stavbu centra v súlade s uznesením zastupiteľstva žalovaného zo dňa
28. 06. 2005, bolo uvedené, že predmetom tejto zmluvy je prenájom časti telesa cesty o výmere 9 000
m2 pre účely prestavby a rekonštrukcie križovatky cesty III/06624 za podmienky bezodplatného prevodu
zhodnoteného majetku. V článku V. bod 4. zmluvy je uvedené, že nájomca sa zaväzuje po zhodnotení

nehnuteľnosti, teda po ukončení prác, písomnou zmluvou bezodplatne odovzdať prenajímateľovi časť
cesty III/06624 s uvedením finančnej hodnoty, o ktorú bola zhodnotená, pokiaľ sa zmluvné strany
nedohodnú inak.

Z uvedených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že stavba Europa Shopping Center bola
vybudovaná na základe vypracovanej projektovej dokumentácie, ktorá v sebe obsahovala aj dopravnériešenie v súvislosti s touto stavbou, vrátane predmetného veľkého kruhového objazdu. Veľký kruhový
objazd bol vybudovaný na mieste pôvodnej stavby cesty III/06624, pričom sa jednalo o nové dopravné
riešenie zabezpečujúce napojenie stavby centra na dopravu v súvislosti aj so zásobovaním tohto centra.

V danej lokalite bolo potrebné aj vykonať prekládky inžinierskych sietí v súvislosti s touto stavbou.

Projektová dokumentácia stavby, zmena územného plánu, stavebné povolenie, vyjadrenia k
stavebnému povoleniu, všetky tieto úkony boli vykonané na základe požiadavky žalobcu v súvislosti
s prípravou realizácie stavby Europa Shopping Center. Tvrdenie konateľa žalobcu, že sa jednalo
predovšetkým o záujem mesta riešiť dopravnú situáciu a nie o jeho záujem, súd považoval v tejto

súvislosti s vykonaným dokazovaním len za účelové a nepreukázané. O tom, že sa jednalo o tzv.
„vyvolanú investíciu“ v zmysle citovaného ustanovenia § 19 a § 18 ods. 9 Cestného zákona, svedčia aj
citované podmienky dotknutých orgánov pre účely vydania stavebného povolania, keď tieto požadovali
po ukončení stavby jej bezodplatný prevod, ktorá podmienka je uvedená aj v nájomnej zmluve.

Súd vychádzal nielen z gramatického, ale predovšetkým z teleologického výkladu citovaných zákonných
ustanovení, z ktorých jednoznačne vyplýva, že u vyvolaných investícií investorom, za ktorú súd

považoval nielen stavbu Europa SC ale aj stavbu súvisiaceho dopravného riešenia obsiahnutého
v projektovej dokumentácii k tejto stavbe, je uložená zákonná povinnosť investorovi zabezpečiť
vybudovanie cestnej komunikácie, ktorej potreba bola vyvolaná v dôsledku tejto investičnej výstavby,
na vlastné náklady.

Nebol potom daný žiaden právny základ pre uzatvorenie kúpno-predanej zmluvy medzi účastníkmi.

Pokiaľ by chcel žalovaný hradiť čo i len čiastočne náklady spojené s touto stavbou, nič nebránilo tomu,
aby po vyhotovení projektovej dokumentácie, t. j. už v roku 2005, na základe rozpočtu stavby bola
uzavretá dohoda o nahradení týchto nákladov, či už v konkrétnej sume alebo percentuálne po ich
odsúhlasení. K takejto dohode medzi účastníkmi nedošlo.

Súd považuje za potrebné uviesť, že predmetná stavba kruhového objazdu bola postavená na základe

žiadosti o vydanie stavebného povolenia zo strany žalobcu a na základe stavebného rozhodnutia,
ktorému predchádzali stanoviská dotknutých orgánov, ktoré obsahovali podmienky svojho súhlasu s
touto stavbou, vrátane bezodplatnosti prevodu po realizácii tejto stavby na žalovaného. K stavbe teda
nedošlo na základe zmluvného dojednania medzi účastníkmi, ale na základe stavebného povolenia.

O tom, že sa v obdobných situáciách postupovalo u takýchto vyvolaných investícií rovnako, svedčí aj

svedecká výpoveď R.. T.Š., R.. F., R.. B..

Predmetom sporu bolo plnenie z kúpnej zmluvy, ktorá obsahovala podstatné náležitosti uvedené v
ustanovení § 588 a nasledujúcich O. z. Nemožno považovať tento dvojstranný právny úkon v súvislosti
s ustanovením § 41a O. z. za dohodu zmluvných strán o výške nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia tak, ako tvrdil zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25. 10. 2011. Nárok

na zaplatenie bezdôvodného obohatenia je daný len z dôvodov uvedených v ustanovení § 451 ods. 2
O. z. V danom prípade sa nejedná o protiprávne získanie majetkové prospechu, a teda nie je splnená
jedna zo základných podmienok zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech.

Súd z vykonaného dokazovania z uvedených dôvodov mal za preukázané, že uzatvorená kúpna zmluva
medzi účastníkmi ohľadom stavby Rekonštrukcia križovatky pod krajským úradom, stavby Europa

Shopping Center Banská Bystrica - Trosky predstavuje kúpnu zmluvu ohľadom vyvolaných investícií,
ktoré mal povinnosť žalobca vykonať bezodplatne v zmysle citovaných zákonných ustanovení § 18 ods.
9 a § 19 ods. 1 Cestného zákona č. 135/1961 Zb. Z uvedených dôvodov považoval potom súd tento
právny úkon za neplatný, pričom vedomosť účastníkov o absolútnej neplatnosti zmluvy nie je pre jej
posúdenie rozhodujúca (viď R 33/75).Keďže súd považoval kúpnu zmluvu za neplatnú, nezaoberal sa argumentáciou žalovaného, že došlo k
odstúpeniu od tejto zmluvy, keďže odstúpiť od kúpnej zmluvy možno len v prípade, že sa jedná o platný
právny úkon.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 151 OSP a ustanovenia § 142 ods. 1 OSP.
Žalobca, ktorý požadoval náhradu trov konania, nebol v konaní úspešný, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal.

Úspešnému žalovanému súd priznal náhradu trov konania predstavujúcu trovy zaplateného súdneho
poplatku vo výške 16 596,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom

rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie

na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z.

a noviel - Exekučný poriadok.